Bubo — Strigidae (sovovité)
RUŽOVÉ OČNÉ VIEČKA sú UNIKÁTNY diagnostický znak — výr mliečny je jediná sova s úplne holými očnými viečkami. Prevažujúca teória (Brown 1965, Steyn 1982): pomáhajú s termoreguláciou ako koža u ľudí. Viditeľné už po 7 dňoch od vyliahnutia.
Vlastné znaky druhu:
Stoner 1989, Brown 1965 — výr mliečny je JEDINÁ africká sova, ktorá rutinne loví ježkov (Atelerix spp.). Pred konzumáciou zručne stiahne ostnatú kožu pomocou zobáka a pazúrov — podobne ako orol bielochvostý sťahuje kožu z hada.
Najdiagnostickejšie volanie je hlboké rezonujúce „grunting' alebo séria „hoo-hoo-hoo' (200–400 Hz), počuteľná z 2–3 km pri stmievaní a v noci. Samec a samica vytvárajú duet, kde samec má hlbší a hlasnejší tón. Pri narušení hniezda hlasné šuchotanie zobákom (bill-clacking) — varovný signál. Mláďatá pri kŕmení vydávajú piskľavé „cheee' (4–6 mesiacov po vyliahnutí).
Samec spieva hlboké „grunting' z vrcholu starého stromu. Pár sa formuje na celoživotný zväzok, samec kŕmi samicu pri toku (allofeeding).
Vajcia ~62 × 49 mm, mliečne biele, oblé. Hniezdo v opustenom hniezde orla alebo hammerkopa, žiadny vlastný stavebný materiál.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi koristou. Mláďatá sa liahnu asynchrónne (7-dňový rozdiel).
Mláďatá pokryté bielym páperím. Siblicide — staršie mláďa typicky výrazne porazí mladšie pri konkurencii o potravu.
Pri opustení hniezda už lietajú, ale ostávajú v blízkosti rodičov. Učia sa loviť mesiace.
Extrémne dlhá závislosť — najdlhšia medzi africkými sovami. Pohlavná zrelosť až v 3.–4. roku, dlhovekosť v zajatí ~15 rokov.
| Výr mliečny | Výr Blakistonov | Výr skalný | Výr africký | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–66 cm | 60–72 cm | 60–75 cm | ~45 cm |
| Váha | 1,6–3,1 kg | 2,95–4,6 kg | 1,5–4,2 kg | 0,45–0,9 kg |
| Dožitie | ~15 r (zajatie) | 8–15 r | ~20 r (max ~27 r) | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 4/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN EN (ohrozený) | CHRANENY v SR (3000 €) | IUCN LC |
| Povaha | Ružové očné viečka, jediný lovec ježkov v Afrike | Najťažšia sova sveta, rybožravec | Najväčšia EU sova, „uhú-uhú' | Najmenší africký Bubo, žlté oči |
| Dostupnosť v SR | Subsaharská Afrika | Sibír, Hokkaido, Kurily | Európa, Sibír, SR Tatry | Subsaharská Afrika + Arábia |
Príznaky: Otrávené cicavce z farmy alebo z otrávenia šeliem
V Afrike sa karbofuran používa nelegálne proti levom, šakalom a hyenám — výr mliečny sa otravuje pri konzumácii otrávenej koristi alebo mršín. Hlavná príčina lokálnych poklesov v Keni a Tanzánii.
Príznaky: Likvidácia veľkých starých stromov pre poľnohospodárstvo
Druh hniezdi v opustených hniezdach orlov a supov na starých stromoch. Ťažba a poľnohospodárska expanzia v JAR, Keni a Etiópii znižuje hniezdne príležitosti.
Príznaky: Vysokonapäťové vedenia a vetrné turbíny
V JAR (Eskom) a Namíbii narastá smrtnosť pri zrážkach s vedením — najmä pri loveckom prelete cez savanu pri stmievaní.
Príznaky: Predĺžené suchá v Sahele a južnej Afrike
Druh je adaptabilný, ale extrémne suchá v 2015–2020 znížili miestne populácie damanov a hyraxov — hlavnej koristi.
Výr mliečny je najväčšia sova v Afrike — 60–66 cm dlhá, 1,6–3,1 kg, rozpätie krídel 140–164 cm. Samica je výrazne väčšia než samec (až 50 % hmotnostný rozdiel).
Ružové očné viečka sú jedinečný diagnostický znak — výr mliečny je jediná sova s úplne holými očnými viečkami. Pravdepodobne pomáhajú s termoreguláciou ako koža u ľudí. Ružové viečka sú viditeľné už po 7 dňoch od vyliahnutia.
JEDINÁ africká sova rutinne loviaca ježkov (Atelerix spp.). Pred konzumáciou stiahne ostnatú kožu pomocou zobáka a pazúrov — unikátna technika dokumentovaná Stonerom 1989 v Tanzánii.
Hniezdo si nestavia sám — využíva opustené hniezda orlov, supov, sekretárika alebo hammerkopa (Scopus umbretta). Hammerkop'ovo bahno-prútové hniezdo je obľúbený substrát v JAR a Botswane.
Extrémne dlhá postnatálna starostlivosť — mláďatá ostávajú s rodičmi 9–12 mesiacov, najdlhšia závislosť medzi africkými sovami. Pohlavná zrelosť až v 3.–4. roku.
Druh popísal Temminck 1820 v Manuel d'Ornithologie, pomenovaný neskôr po francúzskych zoológoch bratoch Verreaux (Édouard a Jules Verreaux), ktorí v 19. storočí zbierali ornitologické vzorky v JAR.
Lovia korisť do 1,8 kg — vrátane mladých opíc (vervet, baboon), perlových kuriatok, frankolínov a mladých žeriavov. Vďaka rozpätiu 164 cm a hmotnosti až 3 kg dokáže koristť odniesť aj na strom.
Siblicide je bežná stratégia — staršie mláďa typicky porazí mladšie pri konkurencii o potravu. Z 2 vajec sa typicky odchová len 1 mláďa, vzácne 2 pri abundantnej koristi.
Výr mliečny je jediná sova s úplne holými očnými viečkami. Prevažujúca teória (Brown 1965, Steyn 1982) je, že pomáhajú s termoreguláciou — podobne ako koža u ľudí. Ružové viečka sú viditeľné už po 7 dňoch od vyliahnutia a tvoria jednoznačný diagnostický znak druhu.
Sú približne porovnateľní v rozpätí krídel (oba ~140–170 cm), ale výr skalný je častejšie ťažší (max 4,2 kg vs max 3,1 kg u výra mliečneho). Výr mliečny je najväčšia africká sova, výr skalný je najväčšia európska a euroázijská sova. Najťažšou sovou sveta je výr Blakistonov (B. blakistoni) s max 4,6 kg.
Nie. Výr mliečny je endemit subsaharskej Afriky — žije od Mauritánie, Senegalu a Mali na juh po Južnú Afriku. V severnej Afrike (Egypt, Maroko, Tunisko) žije príbuzný výr faraónov (Bubo ascalaphus) a výr skalný (Bubo bubo) — púštne poddruhy.
Výr mliečny je JEDINÁ africká sova rutinne loviaca ježkov. Pri konzumácii zručne stiahne ostnatú kožu pomocou zobáka a pazúrov, podobne ako orol bielochvostý sťahuje kožu z hada. Technika je dokumentovaná Stonerom 1989 v Tanzánii a Brownom 1965 v JAR.
Výr mliečny vlastné hniezdo nestavia — využíva opustené hniezda orlov (Aquila spp.), supov, sekretárika (Sagittarius serpentarius) alebo bahno-prútové hniezda hammerkopa (Scopus umbretta). Hammerkop'ovo hniezdo je obľúbený substrát v JAR a Botswane.
IUCN Least Concern — populácia globálne stabilná, rozšírenie v celej subsaharskej Afrike. Lokálne pokles v Keni a Tanzánii kvôli sekundárnej otrave karbofuranom (otravy proti levom). Druh nie je v CITES Appendix I, ale spadá pod Appendix II.
Druh popísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1820 v Manuel d\'Ornithologie. Pomenovaný neskôr po francúzskych zoológoch bratoch Verreaux (Édouard a Jules Verreaux), ktorí v 19. storočí zbierali ornitologické vzorky v JAR.
Etymológia: Bubo = lat. „výr\' (Plinius); lacteus = lat. „mliečny\' (Temminck 1820) — odkazuje na mliečno-bielu tvár. Slovenské „mliečny\' je presný preklad.
Genetické štúdie (Wink & Heidrich 1999) navrhujú presunutie do rodu Ketupa, ale tradičná taxonómia IOC v15.2 udržiava druh v rode Bubo.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List, BirdLife DataZone.
Areál: od južnej Mauritánie a Mali na sever, cez stred a východ Afriky až po Južnú Afriku. Vyhýba sa hustému dažďovému lesu a vyloženej púšti.
Chránený podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy vo všetkých štátoch Afriky. V JAR podľa Conservation Areas Act, v Keni podľa Wildlife Conservation Act.
Verreaux's Eagle-Owl — call z Kruger NP (Stories Of The Kruger)
Juvenil Verreaux's Eagle-Owl — žobranie o potravu (begging call)
Tri Verreaux's Eagle-Owls — centrálny Kruger NP, sunrise
