Bubo — Strigidae (sovovité)
4 diagnostické znaky vs B. cinerascens (sivý výr): (1) žlté oči u B. africanus vs hnedé u B. cinerascens; (2) jemnejšie pruhovanie na hrudi; (3) menšia veľkosť — 45 cm vs 44 cm (podobné); (4) geografia — južná Afrika vs Sahel a Etiópia. Severná africká forma cinerascens bola predtým považovaná za poddruh B. africanus, dnes samostatný druh.
Vlastné znaky druhu:
Najadaptabilnejšia africká sova v urbanizovanej krajine — bežná v predmestiach Kapského Mesta, Johannesburgu, Pretórie a Windhoeku. Hniezdi v záhradných altánkoch, na strechách a v parkoch.
Najdiagnostickejšie volanie je dvojslabičné „hooo-hu hu' alebo trojslabičné „hooo-hu-hu' (400–700 Hz), počuteľné z 500 m – 1 km. Samec spieva pri stmievaní z vrcholu kríka alebo skaly. Pár vytvára duet, kde samica má vyšší tón. Mláďatá pri kŕmení vydávajú piskľavé „chwee' (2–4 mesiace po vyliahnutí).
Samec spieva „hooo-hu hu' z vrcholu kríka alebo skaly. Pár sa formuje na celoživotný zväzok, samec kŕmi samicu pri toku.
Vajcia ~50 × 42 mm, biele, oblé. Hniezdo v plytkej priehlbine pod kríkom, v skale alebo v opustenom hniezde dravca.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi koristou. 1 znáška ročne — neskorá zima až jar juž. pologule.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — hlavne hlodavcami a hmyzom.
Pri opustení hniezda už lietajú, ale ostávajú v blízkosti rodičov ďalšie 2–3 mesiace.
Juvenily sa osamostatňujú a hľadajú vlastné teritórium. Pohlavná zrelosť v 2. roku, dlhovekosť v zajatí ~10 rokov.
| Výr africký | Výr mliečny | Výr bengálsky | Výr skalný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~45 cm | 60–66 cm | 50–56 cm | 60–75 cm |
| Váha | 0,45–0,9 kg | 1,6–3,1 kg | 1,1–2,0 kg | 1,5–4,2 kg |
| Dožitie | ~10 r | ~15 r | ~20 r (zajatie) | ~20 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 4/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | CHRANENY v SR (3000 €) |
| Povaha | Žlté oči, hniezdi na zemi, urbánny | Najväčšia africká sova, ružové očné viečka | Hnedo-čierne pruhy, skalné rímsy | Najväčšia EU sova, „uhú-uhú' |
| Dostupnosť v SR | Subsaharská Afrika + Arábia | Subsaharská Afrika | Indický subkontinent | Európa, Sibír, SR Tatry |
Príznaky: Otrávené hlodavce z fariem a urbanizovanej krajiny
Brodifakum a bromadiolón v JAR a Namíbii — najmä z farmárskeho boja proti potkanom. Dokumentované v EWT (Endangered Wildlife Trust) štúdiách 2015–2020.
Príznaky: Smrtnosť pri loveckom prelete cez cesty
V JAR (Cape, Gauteng, KZN) je výr africký druhým najčastejšie zrazeným raptórom — preferuje cestnú izoláciu (banket) ako pozorovateľňu, lovenie hlodavcov.
Príznaky: Vyklčovanie kríkov pre poľnohospodárstvo a urbanizáciu
Kríky sú kľúčové pre hniezdne miesta a dennú schránku. Strata fynbosu a karoo zmenšuje vhodný biotop.
Príznaky: Nelegálne otravy proti šakalom a vranám
V JAR a Namíbii sa karbofuran používa nelegálne ovčiarmi proti šakalom — sekundárne otravuje sovy pri konzumácii otrávených cicavcov alebo vajec.
Výr africký je najrozšírenejšia africká sova — žije od subsaharskej Afriky po Arabský polostrov (UAE, Omán). Areál pokrýva ~10 miliónov km².
Najadaptabilnejšia africká sova v urbanizovanej krajine — bežný v záhradách Kapského Mesta, Pretórie, Johannesburgu a Windhoeku. Hniezdi v záhradných altánkoch a na strechách.
Špecializovaný lovec hlodavcov — podľa SABAP2 a štúdie Avery 1999 (Eastern Cape) tvoria hlodavce 76–98 % biomasy stravy. Hlavné druhy: Otomys, Mastomys, Rhabdomys.
2 poddruhy podľa IOC v15.2: B. a. africanus (Temminck 1820, type Cape of Good Hope, JAR) a B. a. tanae (Keith & Twomey 1968, povodie Tana River v juhovýchodnej Keni). Severná forma cinerascens je dnes uznávaná ako samostatný druh Bubo cinerascens (Greyish Eagle-Owl).
Hniezdi priamo na zemi pod kríkom — bez akejkoľvek výstelky. Plytká priehlbina v piesku alebo trávy, prípadne v skalnom výklenku.
Druh popísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1820 v Manuel d'Ornithologie z exemplára z Mysu dobrej nádeje (JAR).
EWT Rehabilitation Centres (JAR) každoročne prijímajú ~200–300 zranených výrov afrických — najmä po zrážkach s vozidlami a otravách. Rehabilitácia trvá 4–8 týždňov.
V kultúre Xhosa a Zulu (JAR) je výr tradične spájaný s mágiou a smrťou — podobne ako v Indii s výrom bengálskym. Toto vedie k občasnému prenasledovaniu v rurálnej krajine.
V subsaharskej Afrike — od južného Gabonu a južného Konga východne po centrálnu Keňu, na juh po Mys dobrej nádeje. Areál zasahuje aj do Arabského polostrova — Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Omán. Areál pokrýva ~10 miliónov km².
Výr africký (B. africanus) je výrazne menší — 45 cm a 0,45–0,9 kg vs 60–66 cm a 1,6–3,1 kg u výra mliečneho. Výr africký má žlté oči, výr mliečny má tmavo hnedé oči a charakteristické ružové očné viečka. Výr africký hniezdi často na zemi pod kríkom, výr mliečny vysoko v korune stromu.
Áno. Výr africký je najadaptabilnejšia africká sova v urbanizovanej krajine — bežný v predmestiach Kapského Mesta, Johannesburgu, Pretórie a Windhoeku. Hniezdi v záhradných altánkoch, na strechách a v parkoch. V JAR sa stáva populárnou v záhradách (príjem mŕtvych myší od ľudí).
Špecializovaný lovec hlodavcov — 76–98 % stravy tvoria Otomys, Mastomys a Rhabdomys (SABAP2, Avery 1999). Hmyz (chrobáky, kobylky) doplňuje stravu počas dažďovej sezóny. Vtáky (8 %), plazy (5 %) a obojživelníky (4 %) sú menšími zložkami stravy.
Podľa IOC v15.2 sú uznávané 2 poddruhy: B. a. africanus (Temminck 1820, type Cape of Good Hope, JAR) a B. a. tanae (Keith & Twomey 1968, povodie Tana River v juhovýchodnej Keni — svetlejší a menej pruhovaný). Severná africká forma cinerascens je dnes uznávaná ako samostatný druh Bubo cinerascens (Greyish Eagle-Owl).
IUCN Least Concern — populácia globálne stabilná, areál pokrýva ~10 miliónov km². Lokálne pokles v JAR a Namíbii kvôli zrážkam s vozidlami, sekundárnej otrave rodenticídmi a strate kríkového porastu. EWT (Endangered Wildlife Trust) ročne rehabilituje 200–300 jedincov.
Druh popísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1820 v Manuel d\'Ornithologie z exemplára z Mysu dobrej nádeje (JAR) — typové miesto.
2 poddruhy podľa IOC v15.2:
Severná africká forma cinerascens je dnes uznávaná ako samostatný druh Bubo cinerascens (Greyish Eagle-Owl) — Sahel, Etiópia. Predtým bola považovaná za poddruh B. africanus.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List, BirdLife DataZone.
Areál: od južného Gabonu a južného Konga východne po centrálnu Keňu, na juh po Mys dobrej nádeje. Vyhýba sa hustému dažďovému lesu. Tiež Arabský polostrov — Saudská Arábia, UAE, Omán.
Chránený podľa CITES Appendix II. V JAR podľa National Environmental Management Biodiversity Act, v Namíbii podľa Nature Conservation Ordinance.
Spotted Eagle-Owl — call s typickým „whoo-whoo"
Bubo africanus — správanie v prírode
