
Ketupa — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) veľká rybiarska sova — 50–55 cm, 2 000–2 650 g; (2) žlté nohy bez pier — adaptácia na lov rýb a krabov; (3) rezavo-hnedá kresba s tmavými prúžkami; (4) žlté oči; (5) strapaté „ušá" do bokov — visiace, nasmerované sem-tam.
Vlastné znaky druhu:
Prekvapivé zistenie: štúdia 1 239 koristí na Taiwane ukázala, že krabi tvoria 71,6 %, žaby 21,0 %, ryby len 5,8 %. Druh je teda primárne lovec krabov, nie rýb (napriek anglickému názvu „Fish-Owl").
V Manas NP (Assam, India) sú dokumentované remains pavjakovca (porcupine) v hniezde — výnimočne veľká korisť, pravdepodobne mladý jedinec.
Hlas je hlboké duté „whoo-hu" alebo „pong-pong" — dvojslabičné volanie 0,8–1,2 s, frekvencia 200–350 Hz. Pár duetuje pri vode, samica volá vyššie. Pri obrane hniezda klapanie zobákom a syčanie. Najintenzívnejšie november–február.
Pár duetuje „whoo-hu" pri rieke, samec ponúka korisť samici. Vrchol vokalizácie december–január.
Vajcia biele, oblé, ~60 x 50 mm. Kladie do opusteného dravčieho hniezda alebo dutiny pri vode. Znáška január–apríl.
Sedí samica, samec donáša korisť (kraby a žaby).
Mláďatá pokryté bielym pjavým perím. Samica zahrieva, oba rodičia kŕmia.
Mláďatá opúšťajú hniezdo v 6–7 týždňoch. Plne lietajú v 9–10 týždňoch. Závislé do júla.
Juvenily sa rozptyľujú pozdĺž rieky. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku. Dlhovekosť 15–20 r v prírode.
| Sova rybiarska okriadlavá | Sova rybiarska hnedá | Výr Blakistonov | Výr škvrnobruchý | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 50–55 cm | 48–58 cm | 60–72 cm | 50–65 cm |
| Váha | 2 000–2 650 g | 1 100–2 200 g | 2 950–4 600 g | 1 500–2 500 g |
| Dožitie | 15–20 r. | 15–20 r. | 20–30 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN EN | IUCN LC |
| Povaha | Rezavo-hnedá, žlté oči, žlté nohy bez pier | Hnedá, žlté oči, nohy bez pier | Najťažšia sova sveta, oranžové oči | Tmavé bruško so srdcovými škvrnami |
| Dostupnosť v SR | Himaláje + JV Ázia + Taiwan, lesné rieky | Indický subkontinent + JV Ázia, rieky | Ruský Ďaleký východ, Hokkaido | Himaláje + JV Ázia, horské lesy |
Príznaky: Pokles dostupnej koristi, opustenie tradičných hniezdisk
Výstavba priehrad a regulácia tokov v Himalájach a JV Ázii. Strata starých banyánov a smokvoní pri rieke.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť
Pesticídy z poľnohospodárstva sa dostávajú do riečneho toku a kontaminujú kraby a ryby — sekundárna otrava výra.
Príznaky: Cielené zabíjanie pre údajné kradnutie rýb
V niektorých lokálnych komunitách Indie a Vietnamu je prenasledovaný ako konkurent rybárov, hoci ryby tvoria len 15 % stravy.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, dýchacie problémy
Aspergilóza pri vlhkých riečnych biotopoch.
Sova rybiarska okriadlavá patrí medzi najťažšie sovy Ázie — hmotnosť 2 000–2 650 g je porovnateľná s veľkými Bubo druhmi. Krídelný akord 410–477 mm.
Na Taiwane publikovaná štúdia analyzovala 1 239 koristí a zistila prekvapivé proporcie: kraby 71,6 %, žaby 21,0 %, ryby len 5,8 %, kraby (decapoda) 0,4 %, hmyz 0,9 %, hraboše 0,2 %, vtáky 0,1 %. Druh je teda primárne lovec krabov, nie rýb.
V Manas NP (Assam, India) boli dokumentované remains pavjakovca (porcupine) v hniezde — výnimočne veľká korisť, pravdepodobne mladý jedinec.
Druhový epitet flavipes = lat. „žltonohý" — odkazuje na žlté nohy bez pier, ktoré sú adaptáciou na chytanie rýb a krabov vo vode. Toto je diagnostický znak vs B. bubo (operené nohy).
Hodgson 1836 popísal druh ako Cultrunguis flavipes z exempláru z Nepálu. Brian Houghton Hodgson popísal aj výra škvrnobruchého (B. nipalensis) v tom istom roku.
Pôvodne uvádzaná v rode Bubo (Bubo flavipes), súčasná taxonómia (IOC v15.2) ju radí do rodu Ketupa spolu s ďalšími rybiarskymi výrmi (Ketupa zeylonensis — sova rybiarska hnedá, Ketupa ketupu — buffy fish-owl).
V Taiwane je obľúbeným cieľom birdwatcherov v Yushan NP a Taroko Gorge — najlepšie nočné lokality.
Sova rybiarska okriadlavá je jedna z najťažších sov Ázie — dĺžka 50–55 cm, hmotnosť 2 000–2 650 g, krídelný akord 410–477 mm, chvost 215–227 mm. Hmotnosť porovnateľná s veľkými Bubo druhmi.
Žlté nohy bez pier (druhový epitet flavipes = „žltonohý") sú adaptáciou na rybiarsky lov. Pierka by sa pri kontakte s vodou namokli a stratili izoláciu, preto má rod Ketupa (rybiarske výry) nohy holé. Pazúry sú dlhé a ostré pre chytanie rýb a krabov.
Prekvapivé: na Taiwane (štúdia n=1239) kraby tvoria 71,6 %, žaby 21,0 %, ryby len 5,8 %, kraby 0,4 %, hmyz 0,9 %, hraboše 0,2 %, vtáky 0,1 %. V Himalájach a Indii sú dôležitejšie ryby (Schizothorax, Mystus), bažanty Kalij a Koklass, mladý porcupín.
V hustých starých lesoch pri rýchlych horských riekach v Himalájach (NW India, Nepál, Bhután, NE India), JV Ázii (Mjanmarsko, Laos, Vietnam, južné Číny), Taiwane. 0–1 500 m, max 2 100 m. Vždy v bezprostrednej blízkosti vody (do 100 m od rieky alebo potoka).
Hlas je hlboké duté „whoo-hu" alebo „pong-pong" — dvojslabičné volanie 0,8–1,2 s, frekvencia 200–350 Hz. Pár duetuje, samica volá vyššie. Volanie počuteľné 1–2 km cez šum riečnych vôd. Najintenzívnejšie november–február.
Súčasná taxonómia (IOC v15.2) ju radí do rodu Ketupa spolu s ďalšími rybiarskymi výrmi (K. zeylonensis, K. ketupu, K. blakistoni). Predtým bola v rode Bubo (Bubo flavipes). Clements/eBird zatiaľ používa rôzne klasifikácie, niektoré zostávajú pri Bubo.
IUCN: LC (Least Concern), ale BirdLife DataZone uvádza pokles populácie kvôli regulácii riek, pesticídom a strate starých riečnych lesov. V Indii chránená podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Taiwane podľa Wildlife Conservation Act. CITES Appendix II.
Druh popísal Brian Houghton Hodgson 1836 ako Cultrunguis flavipes z exempláru z Nepálu. Druhový epitet flavipes = lat. „žltonohý". Rod Ketupa stanovil Lesson 1830 z malajského názvu „ketupok".
Etymológia: Ketupa = z malajského „ketupok" (rybiarsky výr); flavipes = lat. flavus „žltý" + pes „noha".
Predtým uvádzaná v rode Bubo (Bubo flavipes), súčasná taxonómia (IOC v15.2) ju radí do rodu Ketupa spolu s ďalšími rybiarskymi výrmi: K. zeylonensis (sova rybiarska hnedá), K. ketupu (buffy fish-owl), K. blakistoni (výr Blakistonov).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Avibase.
Areál: Himaláje od NW India (Himáčal) cez Nepál, Bhután do NE India, ďalej V Čína a Taiwan, S Bangladéš, NE Mjanmarsko, S Indočína. 0–1 500 m (max 2 100). Vždy pri rýchlych horských riekach.
V Indii chránená podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Taiwane podľa Wildlife Conservation Act. CITES Appendix II.