
Bubo — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) tmavé bruško posiate čiernymi srdcovými škvrnami — najdiagnostickejší znak, žiadny iný ázijský výr to nemá; (2) veľká veľkosť — 50–65 cm vs 47–52 cm u B. coromandus; (3) hnedé až čierne oči vs žlté u B. coromandus a oranžové u B. bubo/bengalensis; (4) perové „ušá" hrubé a strapaté, nasmerované do bokov; (5) biely podbradok a tvárový disk lemovaný čiernym pruhom.
Vlastné znaky druhu:
Najsilnejší ázijský výr svojej veľkosti. Dokumentované útoky na zvieratá až do veľkosti muntjaca (Muntiacus, ~10 kg) a opice langur (Semnopithecus, ~12 kg). Lov kalonga Pteropus giganteus (1,2 kg netopier) bol publikovaný v ResearchGate, 2024.
Pteropus giganteus (Indian Flying Fox) — Lov tohto kalonga (1,2 kg) priamo na hrobnom strome bol dokumentovaný v Indii (ResearchGate, Wijesundara et al. 2024). Korisť predstavuje takmer polovicu hmotnosti dospelého výra.
Diagnostické volanie je hlboké chrapľavé „húúp" alebo „hu-húúp" trvajúce 0,5–1 s, opakované každých 30–60 s. Frekvencia 350–500 Hz. Pár duetuje pri toku, samica volá vyššie. Pri obrane hniezda klapanie zobákom („bill-snapping") a hlasné syčanie. Mláďatá pískajú „kruí-kruí" pri žobraní. Najintenzívnejšia vokalizácia december–február v hniezdnom období.
Samec volá hlboké „húúp" z vysokej vetvy, samica odpovedá chrapľavejšie. Pár obklopuje hniezdny strom v duete. Vrchol vokalizácie január.
Najnižšia plodnosť spomedzi ázijských výrov. Vajce biele, hladké, ~62 x 49 mm. Kladie do prirodzenej dutiny stromu alebo na hrubú vetvu 8–25 m nad zemou. Znáška január–marec.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína po znáške, vajce vyžaduje neustálu prítomnosť samice.
Mláďa pokryté hustým bielym pjavým perím, hmotnosť ~50 g pri liahnutí. Samica zahrieva prvé 3 týždne nepretržite, samec dodáva korisť.
Mláďa opúšťa hniezdo v 7–8 týždňoch („branching"), plne lieta v 10–12 týždňoch. Závislé od rodičov do júna–júla.
Juvenil sa rozptyľuje do okolitých lesov. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku. Dlhovekosť 15–25 r v prírode, v zajatí pravdepodobne >30 r.
| Výr škvrnobruchý | Výr tmavý | Výr bengálsky | Výr skalný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 50–65 cm | 47–52 cm | 50–56 cm | 60–75 cm |
| Váha | 1 500–2 500 g | ~800–1 200 g | 1 100–2 000 g | 1 500–4 200 g |
| Dožitie | 15–25 r. | 15–25 r. | 15–20 r. | 10–20 r. |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | Chránený (SR) |
| Povaha | Tmavé bruško so srdcovými škvrnami, hnedé oči | Sivohnedý, žlté oči, polopiery na nohách | Hnedo-čierna kresba, oranžové oči | Oranžové oči, „ušá", najväčší EU druh |
| Dostupnosť v SR | Himaláje + JV Ázia, horské lesy 600–3 000 m | India + JV Ázia, husté stromy pri vode | Indický subkontinent, suché skalnaté svahy | Eurázia, skalné lesy 100–1 600 m |
Príznaky: Opustenie tradičných hniezdisk, izolácia populácií, pokles hustoty
Vyrubovanie a fragmentácia primárnych lesov v Himalájach, Západných Ghatoch, Srí Lanke a Indočíne. BirdLife DataZone uvádza odlesňovanie ako hlavnú dlhodobú hrozbu.
Príznaky: Cielené zabíjanie pre údajne „nešťastný" hlas (Srí Lanka, severovýchodná India)
V niektorých komunitách Srí Lanky a NE Indie je hlas výra spájaný so smrťou. Prenasledovaná je aj ako predátor domácich kurov.
Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 7 dní po požití otráveného hraboša
Antikoagulačné rodenticídy v podhorí Himalájí a vo Western Ghats. Sekundárna otrava postihuje aj predátora.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, dýchacie problémy, neschopnosť prijímať potravu
Trichomonóza prenášaná holubmi; aspergilóza pri vlhkých horských kotlinách. V zajatí sa lieči metronidazolom a antimykotikami.
Výr škvrnobruchý je najsilnejší ázijský výr svojej veľkosti — dokumentované útoky na zvieratá až do veľkosti muntjaca (Muntiacus, ~10 kg), opice langur (Semnopithecus, ~12 kg) a kalonga (Pteropus giganteus, 1,2 kg). Hmotnosť koristi výrazne presahuje hmotnosť samotného predátora.
Tmavé bruško posiate čiernymi srdcovými škvrnami je najdiagnostickejší znak — žiadny iný ázijský Bubo takéto bruško nemá. Hnedé až čierne oči ho odlišujú od oranžovookého B. bubo a žltookého B. coromandus.
Hodgson 1836 popísal druh podľa exempláru z Nepálu — odtiaľ druhový epitet nipalensis. Brian Houghton Hodgson bol britský diplomat a zoológ, ktorý popísal mnoho druhov vtákov Himalájí.
Plodnosť je najnižšia spomedzi ázijských výrov — typicky len 1 vajce za sezónu, zriedkavo 2. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku. Pomalá reprodukcia robí druh citlivý na zničenie hniezdneho lesa.
Lov kalonga (Pteropus giganteus) bol dokumentovaný v Indii (ResearchGate, 2024) — výr napadol indického lietajúceho psa priamo na hrobnom strome v noci. Pteropus váži ~1,2 kg, čo predstavuje takmer polovinu hmotnosti samotného výra.
V Srí Lanke (poddruh B. n. blighi) je výr škvrnobruchý lokálne nazývaný „Devil Bird" („Ulama" v sinhálčine) kvôli desivému kriku v noci. Ulama je tradične spájaný so smrťou a nešťastím.
Hlboký chrapľavý „húúp" je počuteľný len 1–2 km (vs 4–6 km u B. bubo) kvôli hustému lesnému prostrediu, ktoré tlmí nízke frekvencie. Pár volá v duete len v okolí hniezdneho stromu.
Výr škvrnobruchý je veľký lesný výr — dĺžka tela 50–65 cm, krídlo 41–47 cm, hmotnosť 1,5–2,5 kg (samice väčšie). Patrí medzi najväčšie sovy JV Ázie. Pre porovnanie: výr tmavý (B. coromandus) má 47–52 cm a ~1 kg, výr skalný (B. bubo) má 60–75 cm a 1,5–4,2 kg.
V horských lesoch Himalájí (900–2 100 m, max 3 000 m), Západných Ghatov (od 600 m), Srí Lanky (poddruh blighi) a tropických lesoch JV Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, južné Číny). Najlepšie indické lokality: Corbett NP, Nagarhole NP, Periyar TR, Bandipur, Eaglenest WS. Na Srí Lanke: Sinharaja Forest Reserve.
Je vrcholový lesný predátor s mimoriadne širokým spektrom: vtáky 40 % (bažanty Kalij, Koklass, monalka, páv, junglefowl, holuby), cicavce 30 % (langur, mladý šakal, kuna, chevrotain, muntjac), veveričky a netopiere 15 % vrátane kalonga Pteropus giganteus, plazy 10 % (varany, hady), ryby a žaby 5 %. Najsilnejší výr svojej veľkosti — útoky na korisť až do 12 kg.
Tmavé bruško s čiernymi srdcovými škvrnami slúži ako kryptická kamufláž v hustom horskom lese, kde sa miešajú tiene a slnečné lúče. Je to najdiagnostickejší znak druhu — žiadny iný ázijský výr takéto bruško nemá. Zároveň tmavé sfarbenie pomáha pri nočnom love — silueta na pozadí oblohy je menej výrazná.
Áno, na rozdiel od B. bubo (skala) hniezdi v hrubej vetve, prirodzenej dutine alebo opustenom hniezde dravca 8–25 m nad zemou. Strom obvykle Shorea robusta, Quercus, Castanopsis alebo Ficus. Plodnosť je najnižšia spomedzi ázijských výrov — typicky len 1 vajce za sezónu.
V Srí Lanke (poddruh B. n. blighi) je výr škvrnobruchý lokálne nazývaný „Ulama" alebo „Devil Bird" kvôli desivému kriku v noci, ktorý je tradične spájaný so smrťou a nešťastím. V skutočnosti je to len obranný/poplašný hlas výra pri vyrušení, ale folklórna povera viedla k prenasledovaniu druhu v niektorých komunitách.
IUCN: LC (Least Concern), ale BirdLife DataZone hodnotí populáciu ako pomaly klesajúcu kvôli strate tropických horských lesov. V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Srí Lanke podľa Fauna and Flora Protection Ordinance. CITES Appendix II. Plodnosť 1 vajce/rok robí druh citlivý na fragmentáciu lesov.
Druh popísal Brian Houghton Hodgson 1836 v Asiatic Researches podľa exempláru z Nepálu — odtiaľ druhový epitet nipalensis. Hodgson bol britský diplomat v Káthmandú a zoológ, ktorý popísal mnoho druhov vtákov a cicavcov Himalájí. Niektoré moderné systematiky (Clements/eBird 2024) ho radia k rodu Ketupa.
Etymológia: Bubo = lat. „výr"; nipalensis = lat. „nepálsky" — podľa Nepálu, odkiaľ pochádzal typový exemplár.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, India Biodiversity Portal.
Areál: Himaláje (NW India, Nepál, Bhután, NE India), indický subkontinent (Západné Ghatý), Srí Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, južné Čína. V Himalájach 900–2 100 m, max 3 000 m. V Západných Ghatoch a Srí Lanke od 600 m.
V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). V Srí Lanke chránený podľa Fauna and Flora Protection Ordinance. CITES Appendix II.