Výr škvrnobruchý (Bubo nipalensis) — dospelý jedinec s perovými „uškami\', tmavým bruškom so srdcovými škvrnami a hnedými očami (foto: Wikimedia Commons)

Bubo — Strigidae (sovovité)

Výr škvrnobruchý

Bubo nipalensis Hodgson, 1836 — veľký lesný výr Himalájí a JV Ázie; 2 poddruhy (IOC v15.2)

IUCN: LC (Least Concern) — populácia pomaly klesá kvôli strate horských lesov | Areál: Himaláje, India, Srí Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam
Dlzka50–65 cm
Vaha1 500–2 500 g
Vyska900–2 100 m (max 3 000)
V hustých horských lesoch Himalájí, Západných Ghatov a Srí Lanky žije najsilnejší ázijský výr svojej veľkosti — výr škvrnobruchý. S dĺžkou 50–65 cm, hmotnosťou 1,5–2,5 kg a tmavým bruškom posiatym čiernymi srdcovými škvrnami patrí medzi najimpozantnejšie sovy Ázie. Dokumentované útoky na langura sivého (Semnopithecus), muntjaca, mladého šakala a kalonga Pteropus giganteus (1,2 kg netopier) z neho robia vrcholového lesného predátora. V Srí Lanke je lokálne nazývaný „Ulama" alebo „Devil Bird" kvôli desivému kriku.

 Identifikácia — tmavé bruško so srdcovými škvrnami

5 diagnostických znakov: (1) tmavé bruško posiate čiernymi srdcovými škvrnami — najdiagnostickejší znak, žiadny iný ázijský výr to nemá; (2) veľká veľkosť — 50–65 cm vs 47–52 cm u B. coromandus; (3) hnedé až čierne oči vs žlté u B. coromandus a oranžové u B. bubo/bengalensis; (4) perové „ušá" hrubé a strapaté, nasmerované do bokov; (5) biely podbradok a tvárový disk lemovaný čiernym pruhom.

Vlastné znaky druhu:

  • Tmavohnedý chrbát so svetlými škvrnami na ramenách
  • Bielo-čierne pruhované bruško posiate srdcovými škvrnami
  • Strapaté „ušá" 5–7 cm dlhé
  • Hnedo-čierne oči (Bubo nipalensis jediný v rode s tmavými očami)
  • Mohutné nohy operené po prsty, žlté pazúry
  • Mladé jedince svetlejšie, s výraznejším pruhovaním

 Vrcholový lesný predátor — útoky na muntjaca a kalonga

Najsilnejší ázijský výr svojej veľkosti. Dokumentované útoky na zvieratá až do veľkosti muntjaca (Muntiacus, ~10 kg) a opice langur (Semnopithecus, ~12 kg). Lov kalonga Pteropus giganteus (1,2 kg netopier) bol publikovaný v ResearchGate, 2024.

  • Vtáky 40 %: bažanty Kalij, Koklass, monalka, páv modrý, junglefowl
  • Cicavce 30 %: langur, mladý šakal, kuna, chevrotain, muntjac
  • Veveričky a netopiere 15 %: vrátane kalonga Pteropus
  • Plazy 10 %: varany, pytón mladý, jaštery
  • Ryby a žaby 5 %: doplnková potrava pri potokoch
  • Útok zhora: z koruny stromu na korisť pod stromom

Pteropus giganteus (Indian Flying Fox) — Lov tohto kalonga (1,2 kg) priamo na hrobnom strome bol dokumentovaný v Indii (ResearchGate, Wijesundara et al. 2024). Korisť predstavuje takmer polovicu hmotnosti dospelého výra.

🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

40% 30% 15% 10% STRAVA zloženie
Vtáky — bažanty, páv, jungle fowl, holuby, hrdlo na nocoviskách 40%
Cicavce — langur, kuna, ihličovec, mladý šakal, chevrotain 30%
Veveričky a netopiere — vrátane Pteropus giganteus 15%
Plazy — varany, hady, jaštery 10%
Ryby a žaby — pri potokoch 5%

Odporúčané potraviny

  • Bažanty — Kalij (Lophura leucomelanos), Koklass (Pucrasia macrolopha), monalka himalájska
  • Páv modrý (Pavo cristatus) — útok na nocoviskách
  • Junglefowl (Gallus) — bežná korisť v dolných polohách
  • Holuby a hrdličky na nočných posedoch
  • Langur sivý (Semnopithecus) a juvenilný makak — dokumentované útoky
  • Mladý šakal, lasica, kuna himalájska, prianík
  • Chevrotain (Moschiola, Tragulus) — najmenší cicavec lovený dospelým výrom
  • Veveričky obrovské (Ratufa) v korunách stromov
  • Indický kalong (Pteropus giganteus) — dokumentovaný lov na hrobnom strome (ResearchGate 2024)
  • Varany (Varanus), pytón mladý — dokumentované útoky

Zakázané potraviny

  • V zajatí (zoo): priemyselné mäso bez kostí a srsti — chýba vápnik a vláknina
  • Otrávená korisť (rodenticídy) — sekundárna otrava
  • Soľ a údené mäso — toxické
Tip od odborníka Výr škvrnobruchý je vrcholový lesný predátor Himalájí a JV Ázie. Na rozdiel od B. coromandus (vodný) je striktný lesný druh, ktorý loví v korunách stromov a v podraste. Patrí medzi najsilnejšie ázijské sovy — dokumentované útoky na zvieratá až do veľkosti malého jeleňa muntjaca (Muntiacus muntjak) a opice langur (Semnopithecus). Pteropus giganteus (kalong) je nedávno potvrdený ako korisť.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostický hlas je hlboké chrapľavé „húúp" alebo „hu-húúp" trvajúce 0,5–1 s, opakované v dlhých intervaloch 30–60 s. Volanie je počuteľné 1–2 km v hustom horskom lese. Najintenzívnejšie december–február v hniezdnom období. Samica volá vyššie a chrapľavejšie ako samec.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachý voľne žijúci druh horských lesov — vyhľadáva ťažko dostupné hniezdiská v Himalájach a Západných Ghatoch. V indických ZOO (Mysuru, Darjeeling) je v zajatí len niekoľko jedincov, žiadne nie sú „mazlivé".
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočný druh, vo dne sedí v korunách horských lesných stromov. Najaktívnejší krátko po západe slnka a pred brieždením. Rezident — nemigruje, ale vertikálne sa presúva do nižších polôh v zime.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Voľne žijúci druh, chovaný v indických a srílanských ZOO. Mimické napodobňovanie ľudskej reči nie je dokumentované. Repertoár stereotypný — tok, alarm, žobranie mláďat.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Diagnostické volanie je hlboké chrapľavé „húúp" alebo „hu-húúp" trvajúce 0,5–1 s, opakované každých 30–60 s. Frekvencia 350–500 Hz. Pár duetuje pri toku, samica volá vyššie. Pri obrane hniezda klapanie zobákom („bill-snapping") a hlasné syčanie. Mláďatá pískajú „kruí-kruí" pri žobraní. Najintenzívnejšia vokalizácia december–február v hniezdnom období.

Dokáže hovoriť? Mimické napodobňovanie reči nie je dokumentované. Repertoár stereotypný.

Typické zvuky

  • Tok samca — hlboké chrapľavé „húúp" alebo „hu-húúp", 0,5–1 s, 350–500 Hz, počuteľné 1–2 km
  • Volanie samice — vyššie chrapľavé „hu-hu" v duete so samcom
  • Obrana hniezda — hlasné klapanie zobákom a syčanie
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „kruí-kruí" pri kŕmení (marec–júl)
  • Alarmový hlas — ostré chrapľavé „škré" pri vyrušení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — december–február, samec volá hlboké chrapľavé „húúp" z vysokej vetvy Hniezdenie — január–apríl, 1 vajce v hrubej vetve alebo opustenej duitne stromu Inkubácia ~35 d (samica), mláďatá v hniezde 7–8 týždňov, závislé do 6 mesiacov Pelichanie počas leta a monzúnu Rezident — pár obhajuje horské lesné teritórium celoročne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Hrubá vetva, dutina stromu alebo opustené hniezdo dravca v horskom lese
Hniezdo si výnimočne stavia samo, najčastejšie obsadí prirodzenú dutinu alebo dravčie hniezdo 8–25 m nad zemou. Strom obvykle Shorea robusta, Quercus, Castanopsis alebo Ficus. Vajce ~62 x 49 mm, biele.
Nadmorská výška
600–3 000 m n. m. (typicky 900–2 100 m v Himalájach)
V Himalájach od 900 m, výnimočne 3 000 m. V Západných Ghatoch a Srí Lanke od 600 m. V Mjanmarsku, Thajsku a Vietname v nížinných tropických lesoch a horských lesoch.
Biotop
Husté evergreen a moist deciduous lesy, montánne wet temperate lesy, tropical rainforest
Vyžaduje husté staré stromy s vysokým podrastom. Lokality: Corbett NP, Nagarhole NP, Periyar TR, Bandipur, Mukurthi, Eaglenest WS (Arunáčal), Sinharaja (Srí Lanka), Khao Yai (Thajsko), Cuc Phuong (Vietnam).
Teplota
Subtropický a tropický horský — od +0 °C v zime po +35 °C v lete
V Himalájach v zime znesie mrazy do -5 °C v skupine starých stromov. V tropických nížinách (Mjanmarsko) konštantný +25–35 °C.
Voda
Pije z lesných potokov a riek, niekedy loví ryby z brehu
Vodu získava aj z koristi. Kúpe sa zriedka, skôr preferuje vlhké lesné prostredie.
Spoločnosť
Monogamný pár s celoživotnou väzbou; teritórium 5–15 km²
Pár sa formuje v 2.–3. roku. Pár loví spolu pri súmraku v horskom lese. Hustota nízka — 1 pár / 10–15 km² v optimálnom biotope. Mimo hniezdneho obdobia mlčanlivý a ťažko detegovateľný.

Rozmnožovací cyklus

Tok
December–február

Samec volá hlboké „húúp" z vysokej vetvy, samica odpovedá chrapľavejšie. Pár obklopuje hniezdny strom v duete. Vrchol vokalizácie január.

Znáška
1 vajce (zriedka 2)

Najnižšia plodnosť spomedzi ázijských výrov. Vajce biele, hladké, ~62 x 49 mm. Kladie do prirodzenej dutiny stromu alebo na hrubú vetvu 8–25 m nad zemou. Znáška január–marec.

Inkubácia
~35 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína po znáške, vajce vyžaduje neustálu prítomnosť samice.

Liahnutie
Február–apríl

Mláďa pokryté hustým bielym pjavým perím, hmotnosť ~50 g pri liahnutí. Samica zahrieva prvé 3 týždne nepretržite, samec dodáva korisť.

Mláďatá
7–8 týždňov v hniezde + 4–6 mesiacov závislé

Mláďa opúšťa hniezdo v 7–8 týždňoch („branching"), plne lieta v 10–12 týždňoch. Závislé od rodičov do júna–júla.

Samostatnosť
August–október

Juvenil sa rozptyľuje do okolitých lesov. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku. Dlhovekosť 15–25 r v prírode, v zajatí pravdepodobne >30 r.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výr škvrnobruchý 50–65 cm Výr tmavý 47–52 cm Výr bengálsky 50–56 cm Výr skalný 60–75 cm
Výr škvrnobruchý Výr tmavý Výr bengálsky Výr skalný
Dĺžka50–65 cm47–52 cm50–56 cm60–75 cm
Váha1 500–2 500 g~800–1 200 g1 100–2 000 g1 500–4 200 g
Dožitie15–25 r.15–25 r.15–20 r.10–20 r.
Hlučnosť4/53/54/54/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCChránený (SR)
PovahaTmavé bruško so srdcovými škvrnami, hnedé očiSivohnedý, žlté oči, polopiery na noháchHnedo-čierna kresba, oranžové očiOranžové oči, „ušá", najväčší EU druh
Dostupnosť v SRHimaláje + JV Ázia, horské lesy 600–3 000 mIndia + JV Ázia, husté stromy pri vodeIndický subkontinent, suché skalnaté svahyEurázia, skalné lesy 100–1 600 m

Choroby a prevencia

Strata tropických horských lesov
vysoká

Príznaky: Opustenie tradičných hniezdisk, izolácia populácií, pokles hustoty

Vyrubovanie a fragmentácia primárnych lesov v Himalájach, Západných Ghatoch, Srí Lanke a Indočíne. BirdLife DataZone uvádza odlesňovanie ako hlavnú dlhodobú hrozbu.

Prenasledovanie a povery v lokálnych komunitách
stredná

Príznaky: Cielené zabíjanie pre údajne „nešťastný" hlas (Srí Lanka, severovýchodná India)

V niektorých komunitách Srí Lanky a NE Indie je hlas výra spájaný so smrťou. Prenasledovaná je aj ako predátor domácich kurov.

Otravy rodenticídmi v poľnohospodárstve
stredná

Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 7 dní po požití otráveného hraboša

Antikoagulačné rodenticídy v podhorí Himalájí a vo Western Ghats. Sekundárna otrava postihuje aj predátora.

Trichomonóza a aspergilóza
stredná

Príznaky: Biele povlaky v hltane, dýchacie problémy, neschopnosť prijímať potravu

Trichomonóza prenášaná holubmi; aspergilóza pri vlhkých horských kotlinách. V zajatí sa lieči metronidazolom a antimykotikami.

Prevencia Výr škvrnobruchý je v Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Srí Lanke podľa Fauna and Flora Protection Ordinance. IUCN status LC, ale BirdLife DataZone hodnotí populáciu ako pomaly klesajúcu kvôli stratte tropických horských lesov. Najlepšie chránené populácie sú v Corbett NP, Nagarhole NP, Periyar TR, Eaglenest WS, Sinharaja (Srí Lanka), Khao Yai (Thajsko).

Zaujímavosti

1

Výr škvrnobruchý je najsilnejší ázijský výr svojej veľkosti — dokumentované útoky na zvieratá až do veľkosti muntjaca (Muntiacus, ~10 kg), opice langur (Semnopithecus, ~12 kg) a kalonga (Pteropus giganteus, 1,2 kg). Hmotnosť koristi výrazne presahuje hmotnosť samotného predátora.

2

Tmavé bruško posiate čiernymi srdcovými škvrnami je najdiagnostickejší znak — žiadny iný ázijský Bubo takéto bruško nemá. Hnedé až čierne oči ho odlišujú od oranžovookého B. bubo a žltookého B. coromandus.

3

Hodgson 1836 popísal druh podľa exempláru z Nepálu — odtiaľ druhový epitet nipalensis. Brian Houghton Hodgson bol britský diplomat a zoológ, ktorý popísal mnoho druhov vtákov Himalájí.

4

Plodnosť je najnižšia spomedzi ázijských výrov — typicky len 1 vajce za sezónu, zriedkavo 2. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku. Pomalá reprodukcia robí druh citlivý na zničenie hniezdneho lesa.

5

Lov kalonga (Pteropus giganteus) bol dokumentovaný v Indii (ResearchGate, 2024) — výr napadol indického lietajúceho psa priamo na hrobnom strome v noci. Pteropus váži ~1,2 kg, čo predstavuje takmer polovinu hmotnosti samotného výra.

6

V Srí Lanke (poddruh B. n. blighi) je výr škvrnobruchý lokálne nazývaný „Devil Bird" („Ulama" v sinhálčine) kvôli desivému kriku v noci. Ulama je tradične spájaný so smrťou a nešťastím.

7

Hlboký chrapľavý „húúp" je počuteľný len 1–2 km (vs 4–6 km u B. bubo) kvôli hustému lesnému prostrediu, ktoré tlmí nízke frekvencie. Pár volá v duete len v okolí hniezdneho stromu.

Taxonomická klasifikácia

species Výr škvrnobruchý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Bubo Duméril, 1805
Druh B. nipalensis Hodgson, 1836
Poddruhy 2 — B. n. nipalensis Hodgson, 1836 (Himaláje, indický subkontinent, JV Ázia); B. n. blighi Legge, 1878 (Srí Lanka, mierne menší)

? Často kladené otázky

Výr škvrnobruchý je veľký lesný výr — dĺžka tela 50–65 cm, krídlo 41–47 cm, hmotnosť 1,5–2,5 kg (samice väčšie). Patrí medzi najväčšie sovy JV Ázie. Pre porovnanie: výr tmavý (B. coromandus) má 47–52 cm a ~1 kg, výr skalný (B. bubo) má 60–75 cm a 1,5–4,2 kg.

V horských lesoch Himalájí (900–2 100 m, max 3 000 m), Západných Ghatov (od 600 m), Srí Lanky (poddruh blighi) a tropických lesoch JV Ázie (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, južné Číny). Najlepšie indické lokality: Corbett NP, Nagarhole NP, Periyar TR, Bandipur, Eaglenest WS. Na Srí Lanke: Sinharaja Forest Reserve.

Je vrcholový lesný predátor s mimoriadne širokým spektrom: vtáky 40 % (bažanty Kalij, Koklass, monalka, páv, junglefowl, holuby), cicavce 30 % (langur, mladý šakal, kuna, chevrotain, muntjac), veveričky a netopiere 15 % vrátane kalonga Pteropus giganteus, plazy 10 % (varany, hady), ryby a žaby 5 %. Najsilnejší výr svojej veľkosti — útoky na korisť až do 12 kg.

Tmavé bruško s čiernymi srdcovými škvrnami slúži ako kryptická kamufláž v hustom horskom lese, kde sa miešajú tiene a slnečné lúče. Je to najdiagnostickejší znak druhu — žiadny iný ázijský výr takéto bruško nemá. Zároveň tmavé sfarbenie pomáha pri nočnom love — silueta na pozadí oblohy je menej výrazná.

Áno, na rozdiel od B. bubo (skala) hniezdi v hrubej vetve, prirodzenej dutine alebo opustenom hniezde dravca 8–25 m nad zemou. Strom obvykle Shorea robusta, Quercus, Castanopsis alebo Ficus. Plodnosť je najnižšia spomedzi ázijských výrov — typicky len 1 vajce za sezónu.

V Srí Lanke (poddruh B. n. blighi) je výr škvrnobruchý lokálne nazývaný „Ulama" alebo „Devil Bird" kvôli desivému kriku v noci, ktorý je tradične spájaný so smrťou a nešťastím. V skutočnosti je to len obranný/poplašný hlas výra pri vyrušení, ale folklórna povera viedla k prenasledovaniu druhu v niektorých komunitách.

IUCN: LC (Least Concern), ale BirdLife DataZone hodnotí populáciu ako pomaly klesajúcu kvôli strate tropických horských lesov. V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Srí Lanke podľa Fauna and Flora Protection Ordinance. CITES Appendix II. Plodnosť 1 vajce/rok robí druh citlivý na fragmentáciu lesov.

 Taxonómia — Hodgson 1836, 2 poddruhy

Druh popísal Brian Houghton Hodgson 1836 v Asiatic Researches podľa exempláru z Nepálu — odtiaľ druhový epitet nipalensis. Hodgson bol britský diplomat v Káthmandú a zoológ, ktorý popísal mnoho druhov vtákov a cicavcov Himalájí. Niektoré moderné systematiky (Clements/eBird 2024) ho radia k rodu Ketupa.

Etymológia: Bubo = lat. „výr"; nipalensis = lat. „nepálsky" — podľa Nepálu, odkiaľ pochádzal typový exemplár.

  • B. n. nipalensis Hodgson, 1836 — nominátna forma, Himaláje, indický subkontinent, JV Ázia
  • B. n. blighi Legge, 1878 — endemit Srí Lanky, mierne menší, lokálne „Ulama" (Devil Bird)

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, India Biodiversity Portal.

 Areál — Himaláje 900–2 100 m + Srí Lanka + JV Ázia

Areál: Himaláje (NW India, Nepál, Bhután, NE India), indický subkontinent (Západné Ghatý), Srí Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, južné Čína. V Himalájach 900–2 100 m, max 3 000 m. V Západných Ghatoch a Srí Lanke od 600 m.

  • Corbett NP (Uttarakhand) — Himalájské podhorie
  • Eaglenest WS (Arunáčal) — východné Himaláje, 600–2 800 m
  • Nagarhole NP, Bandipur, Mudumalai — Karnataka, Tamilnadu
  • Periyar TR (Kerala) — Západné Ghatý
  • Sinharaja Forest Reserve (Srí Lanka) — poddruh blighi
  • Khao Yai NP (Thajsko), Cuc Phuong NP (Vietnam)

 Právny status — IUCN LC, WPA 1972 Schedule IV

V Indii chránený podľa Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). V Srí Lanke chránený podľa Fauna and Flora Protection Ordinance. CITES Appendix II.

  • India WPA 1972: Schedule IV — chránený
  • Srí Lanka FFPO: chránený, poddruh blighi endemický
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • IUCN globálne: LC, populácia pomaly klesá
  • Hlavné hrozby: strata horských lesov, prenasledovanie (povery), pesticídy
  • Plodnosť: len 1 vajce/rok — pomalá reprodukcia

 Areál — Himaláje + JV Ázia + Srí Lanka

Areál: Himaláje 900–2 100 m (max 3 000), indický subkontinent (Západné Ghatý), Srí Lanka (poddruh blighi), Mjanmarsko, Thajsko, Indočína. Vrcholový lesný predátor s lovom kalonga aj muntjaca.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC872518
Nahrávateľ: Jairam Vijayan, India
Licencia: CC BY-SA

 Hlas — ukážka

Spot-bellied Eagle-Owl — Bubo nipalensis — hlas a video

Spot-bellied Eagle-Owl — hlboké dvojité „hoo hoo"

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výr škvrnobruchý, Česky:   Výr nepálský, Anglicky:   Spot-bellied Eagle-Owl / Forest Eagle-Owl, Nemecky:   Nepaluhu, Francúzsky:   Grand-duc du Népal, Taliansky:   Gufo reale del Nepal, Španielsky:   Búho nepalí, Holandsky:   Nepalese oehoe, Poľsky:   Puchacz nepalski, Hindsky:   पहाड़ी घुग्घू (Pahari Ghuggu), Sinhálsky:   උලමා (Ulama — „Devil Bird")