Strix — Strigidae (sovovité)
Status (poddruh davidi): kvalifikuje sa ako Vulnerable (VU) kvôli: (1) malej populácii 1 000–2 500 dospelých; (2) drastickej deforestácii Sichuan/Gansu v 60.–90. rokoch; (3) strate starých stromov s dutinami — obnova trvá 80+ rokov; (4) fragmentácii subpopulácií.
Jediný endemit Strigiformes ČĽR — areál sa kompletne prekrýva s pandou veľkou (Ailuropoda melanoleuca). Oba druhy popísal Père Armand David v rovnakej výprave (1869, Mupin/Baoxing).
Spev samca je hlboké dvojité „hu-hu" alebo trojslabičné „huu... hu-hu", podobné príbuznej S. uralensis ale s odlišnou rytmikou. Frekvencia 300–500 Hz, počuteľné 1–2 km. Vokalizácia najintenzívnejšia február–apríl pri toku. Pár vytvára antifonálny duet — samica odpovedá vyšším „kij-vík". Mláďatá pri kŕmení žobrajú vysokým „šii".
Pár hooks „hu-hu" + samica „kij-vík" v ihličnatom lese. Tok najintenzívnejší v marci. Samec ponúka korisť samici (courtship feeding).
Vajcia biele, okrúhle, ~50 × 42 mm. Znáška marec–apríl, v dobrých hraboších rokoch až 4 vajcia.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína 1. vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne.
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť ~40 g. Kŕmia oba rodičia — primárne hrabošmi a myšicami.
Mláďatá opúšťajú dutinu pred dokončením perí („branching" — preliezajú vetvy). Plne lietajú v 8 týždňoch. Závislé do augusta.
Juvenily sa rozptyľujú v ihličnatých lesoch (5–30 km od hniezda). Pohlavná zrelosť v 2. roku.
| Sova sichuanská | Sova dlhochvostá | Sova obyčajná | Sova himalajská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 54–58 cm | 50–62 cm | 37–46 cm | 35–40 cm |
| Váha | 600–950 g | 500–1 300 g | 380–680 g | ~400–550 g |
| Dožitie | ~15 r | 8–15 r | 5–10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 5/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | VU, endemit Číny | Chránená | Chránená (500 €) | IUCN LC |
| Povaha | Endemit centrálnej Číny, jediný endemit Strigiformes ČĽR | Príbuzný druh, dlhý chvost, svetlejšia | Menšia, šedá/hnedá, čierne oči | Split z S. aluco, tmavšia |
| Dostupnosť v SR | Sichuan, Qinghai, Gansu — ihličnaté lesy 2 500–3 800 m | Karpaty, boreálna Eurázia | Európa, Stredomorie, SR celé územie | Himaláje, Čína, Taiwan |
Príznaky: Strata hniezdnych stromov s dutinami, fragmentácia teritórií
V posledných 30–40 rokoch boli rozsiahle plochy ihličnatých lesov Sichuanu, Qinghai a Gansu vyrúbané. Hlavná príčina úbytku populácie. Po roku 1998 zaviedla ČĽR ban na komerčnú ťažbu v západnej Číne.
Príznaky: Hniezdne miesta sú limitujúcim faktorom — obnova trvá 80+ rokov
Stromové dutiny vznikajú prirodzene v smrekoch a jedliach starších 80–120 rokov. Po vyrúbaní starých porastov chýbajú vhodné hniezdiská na dlhé desaťročia.
Príznaky: Sekundárna otrava cez ulovené hraboše a myšice
V poľnohospodárskych oblastiach Sichuanu sa používajú rodenticídy proti poľným hrabošom — sekundárna otrava potvrdená u Strix sov v okolitej Ázii.
Príznaky: Izolované subpopulácie, znížená genetická diverzita
Populácia rozdelená na izolované subpopulácie v jednotlivých horských údoliach Sichuanu a Gansu. Tok medzi populáciami obmedzený.
Druh popísal R. B. Sharpe v roku 1875 v Catalogue of the Birds in the British Museum (Vol. II) podľa jedinca zozbieraného francúzskym misionárom Pèrom Armandom Davidom v roku 1869 v Mupine (dnešný Baoxing, Sichuan). Père David je tiež autorom popisu pandy veľkej (Ailuropoda melanoleuca, 1869).
„Phantom" druh — od popisu v roku 1875 do 21. storočia bola sova sichuanská pozorovaná iba sporadicky. Až Scherzinger et al. (2009) v Arde publikovali komplexnú revíziu vrátane fotografií, nahrávok hlasov a observačných údajov, čím druh „zbavili" statusu fantómu.
Endemická čínska sova — jediný endemický druh sovy Číny. Vyskytuje sa iba v 3 čínskych provinciách: západný Sichuan, juhovýchodný Qinghai a južný Gansu. Areál pokrýva ~50 000 km² mountain ihličnatých lesov 2 500–3 800 m.
Žije v lesoch pandy veľkej — areál sa kompletne prekrýva s endemitom Ailuropoda melanoleuca. Kľúčové rezervácie: Wolong, Tangjiahe, Wanglang, Jiuzhaigou (UNESCO). Druh je ochranársky flagship pre mountain ihličnaté lesy centrálnej Číny.
Taxonomická debata — Strix davidi vs S. uralensis davidi. IOC v15.2, Avibase a viacerí ornitológovia uznávajú druh, BirdLife/IUCN ho stále hodnotia ako poddruh. Scherzinger et al. (2009) argumentujú splittom na základe vokálnych, morfologických a behaviorálnych rozdielov.
Populácia 1 000–2 500 dospelých jedincov (BirdLife odhad pre poddruh davidi) — silne ohrozený stav. Po zastavení komerčnej ťažby v západnej Číne v roku 1998 sa populácia stabilizuje, ale obnova starých dutín trvá desaťročia.
Hĺbka hooting hlasu — sova sichuanská má hlbšie volanie ako S. uralensis, podobné rytmiu „hu... hu-hu" trvajúce 2,5–3 s. Diagnostické pre druh — počuteľné na 1–2 km v tichu ihličnatých lesov vo februári až apríli.
V čínskej kultúre symbolizuje sova sichuanská horské lesy a divočinu Sichuanu — spolu s pandou veľkou je súčasťou „flagship trio" mountain biodiverzity (panda + sova + langur Rhinopithecus roxellana zlatý). V Tangjiahe NNR sú obe často zaznamenané v rovnakých lokalitách.
Endemicky iba v centrálnej Číne — západný Sichuan (Wolong, Wanglang, Tangjiahe, Jiuzhaigou), juhovýchodný Qinghai a južný Gansu. Areál pokrýva ~50 000 km² mountain ihličnatých lesov v nadmorskej výške 2 500–3 800 m. Druh je jediným endemitom Strigiformes v Číne.
Taxonómia je otvorená. IOC v15.2, Avibase a Scherzinger et al. (2009) uznávajú samostatný druh Strix davidi. BirdLife/IUCN ju stále hodnotia ako poddruh S. uralensis davidi. Split je založený na vokálnych, morfologických a behaviorálnych rozdieloch.
Veľký druh — dĺžka tela ~54–58 cm, hmotnosť 600–950 g (samica väčšia ako samec). Podobná veľkosť ako sova dlhochvostá (S. uralensis), ale s odlišnou rytmiou hlasu a tmavším sfarbením peria. Bez „ušných" chumáčov, okrúhla hlava.
70 % stravy tvoria drobné cicavce — hraboše (Microtus, Myodes), myšice (Apodemus), plchy, piskory, krty. 12 % vtáky (drozdy, sojky, juveniliá), 5 % žaby a jaštery, 3 % veľký hmyz. Loví zo stálej pozorovateľne v korunách smrekov a jedlí v ihličnatých lesoch 2 500–3 800 m.
Druh popísal britský ornitológ R. B. Sharpe v roku 1875 v Catalogue of the Birds in the British Museum (Vol. II) podľa exemplára zozbieraného francúzskym misionárom Pèrom Armandom Davidom v roku 1869 v Mupine (dnešný Baoxing, Sichuan). Père David je tiež autorom popisu pandy veľkej (1869).
IUCN hodnotí druh ako poddruh S. uralensis davidi — celkový druh S. uralensis je LC, ale samotná populácia davidi je odhadovaná na 1 000–2 500 dospelých jedincov a kvalifikuje sa ako Vulnerable (VU). Hlavné hrozby: deforestácia ihličnatých lesov Sichuanu/Gansu, strata starých stromov s dutinami.
Druh popísal R. B. Sharpe v roku 1875 v Catalogue of the Birds in the British Museum (Vol. II) podľa exemplára zozbieraného francúzskym misionárom Pèrom Davidom v roku 1869 v Mupine (dnešný Baoxing, Sichuan).
Taxonomická debata: IOC v15.2 a Scherzinger et al. (2009) uznávajú samostatný druh Strix davidi. BirdLife/IUCN ho hodnotia ako poddruh S. uralensis davidi. Split je založený na vokálnych, morfologických a behaviorálnych rozdielov.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, The Owl Pages, Avibase.
Areál: endemit centrálnej Číny — západný Sichuan, juhovýchodný Qinghai, južný Gansu. Areál pokrýva ~50 000 km² mountain ihličnatých lesov v nadmorskej výške 2 500–3 800 m.
Prísne chránená podľa zákona ČĽR — National Key Protected Wildlife Class II. Zaradená v CITES Appendix II. Po roku 1998 ban na komerčnú ťažbu v západnej Číne.
