Strix — Strigidae (sovovité)
Sova bradatá je nezameniteľná — najväčší tvárový disk medzi dravcami sveta (40–50 cm). Hlava vyzerá ako obrovská šachovnica so sústrednými prsteňmi okolo žltých očí a čiernych „brady" pod zobákom.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Bubo bubo (výr skalný) — výrazné „uši", oranžové oči, väčšia hmotnosť. Bubo scandiacus (sova snežná) — biela, žlté oči, otvorené biotopy. Strix uralensis (sova dlhochvostá) — menšia, dlhý chvost, čierne oči. Strix aluco (sova obyčajná) — výrazne menšia, čierne oči.
Sova bradatá má najväčší tvárový disk zo všetkých dravcov sveta — priemer 40–50 cm. Disk funguje ako parabolická anténa, ktorá zhromažďuje zvuky a smeruje ich k asymetricky uloženým ušiam (jedna 1 cm vyššie než druhá). Asymetria umožňuje 3D lokalizáciu zvuku.
Adaptácia na tajgu: V boreálnej tajge sú hraboše v zime aktívne pod snehom v ich vlastných tuneloch (subnivean space). Sova bradatá je vďaka veľkému disku jedinou európskou sovou, ktorá ich dokáže efektívne lokalizovať a lovit. Vďaka adaptácii dokáže prežiť aj počas mesiacov s -40 °C a hlbokým snehom.
Hlavným znakom je hlboké pulzové „hu-hu-hu-hu-hu-hu" samca (200–300 Hz, 6–8 zvukov v sérii, kadencia spomaľujúca sa). Spev je nízkofrekvenčný a dlho-zónový — počuteľný cez tajgu z 1–2 km. Sezóna február–apríl. Samica vydáva tichšie volania pri inkubácii. Pri ohrození hniezda „barking" a klapanie zobákom.
Samec spieva pulzové „hu-hu-hu" a krmí samicu (allofeeding). Po obsadení teritória samec ukáže samici staré hniezdo dravca alebo peň. Pár sa formuje aj v zime.
Vajcia biele matné, ~54 x 43 mm. Hniezdo v starom hniezde dravca (jastrab, sokol, krkavec) alebo na pňoch zlomených stromov. Bez výstelky.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi. 1 znáška ročne. V kolapsoch hrabošov často nehniezdi.
Mláďatá pokryté hustým puchom. Samica strážna v hniezde 2–3 týždne, samec privádza korisť.
Po opustení hniezda mláďatá ešte 1–2 týždne ako „branchers" — sedia na konároch okolo hniezda, ešte plne nevedia lietať. Rodičia kŕmia ďalších 6–8 týždňov.
Juvenily disperzujú lokálne. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku. EURING longevity rekord ~13 r vo voľnej prírode, 27 r v zoo.
| Sova bradatá | Výr skalný | Sova snežná | Sova dlhochvostá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 61–84 cm | 60–75 cm | 52–71 cm | 50–62 cm |
| Váha | 580–1 900 g | 1 500–4 200 g | 1 600–2 950 g | 500–1 300 g |
| Dožitie | 8–10 r. (max ~13 r) | 8–15 r. (max ~68 r v zoo) | 9–10 r. (max ~28 r v zoo) | 8–10 r. (max ~25 r) |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | Vzácna v SR | Chránený (3 000 €) | IUCN VU, vzácna v SR | Chránená |
| Povaha | NAJVÄČŠIA EU sova v dĺžke, najväčší tvárový disk | NAJŤAŽŠIA EU sova, „uši", oranžové oči | Biela, denná, arktická tundra, Hedviga | Dlhý chvost, agresívna pri hniezde, Karpaty |
| Dostupnosť v SR | Boreálna tajga, výnimočne SR (irruption) | Skalnaté lokality, lesy do 2 500 m | Arktická tundra, výnimočne SR | Karpatské lesy 400–1 500 m |
Príznaky: Strata starých stromov s hniezdami dravcov a otvorených lúk
Najväčšia hrozba v boreálnej tajge Škandinávie a Ruska. Druh potrebuje staré hniezda dravcov, ktoré sa nachádzajú v starých vysokých stromoch. Strata fragmentuje habitat.
Príznaky: Posun taigovej hranice, zmeny v populácii hrabošov
Otepľovanie posúva ekosystémové hranice — južná hranica tajgy ustupuje, severná postupuje na sever. V Nórsku to môže vysvetľovať rastúcu populáciu (1 → 100+ pár 2009–2018).
Príznaky: Smrteľné zrážky pri love nad otvorenými cestami
V Severnej Amerike a Škandinávii často sedí pri cestách a hľadá hraboše. Vysoký podiel mortality dospelých vtákov.
Príznaky: Antikoagulanty cez otrávené hraboše
V boreálnej tajge menší problém než v poľnohospodárskej krajine. V zimovisku pri zalietaní do nížin však riziko.
Sova bradatá je najväčšia európska sova v dĺžke — 61–84 cm. V hmotnosti je však oveľa ľahšia (580–1 900 g) než výr skalný (1 500–4 200 g) — väčšina dĺžky je „chumáč peria". Tvárový disk vyzerá obrovský, ale telo je relatívne malé.
Má najväčší tvárový disk zo všetkých dravcov sveta — priemer 40–50 cm. Disk funguje ako parabolická anténa, zhromažďuje zvuky a smeruje ich k uchám. Vďaka tomu môže uloviť hraboše pod 60 cm snehu len sluchom — adaptácia na boreálnu tajgu.
V Európe je veľmi vzácna — populácia ~12 000–16 000 párov v Škandinávii a sev. Rusku. V SR sa vyskytuje len výnimočne pri „irruption events" pri kolapsoch hrabošov v sev. Európe.
V Nórsku populácia rastie dynamicky — z 1 dokumentovaného páru v 2009 na 100+ párov v rokoch 2017–2018 (Hedmark, hranica so Švédskom). Tento rast môže súvisieť s klimatickými zmenami a posunom taigovej hranice.
Druh popísal Johann Reinhold Forster v roku 1772 v Philosophical Transactions of the Royal Society — v knihe o vtákoch Hudsonovho zálivu. Typová lokalita: Severovýchodná Kanada.
V Severnej Amerike sa vyskytuje dezivolovaná populácia v Sierra Nevade (Yosemite) — geneticky odlišná od kontinentálnej populácie, ale recentne synonymizovaná. Hniezdi v horských oblastiach Yosemite Park a Národného parku Sequoia.
Pri obrane hniezda agresívne útočí na ľudí — útoky s krvavými zraneniami sú dokumentované v Kanade, Aljaške a Fínsku. Druh je nazývaný „Phantom of the North" pre svoju vznešenú prezentáciu a tajchu zjavovať sa nehlúčne.
Latinské meno nebulosa = „hmlistá, oblačná" — odkazuje na hmlisté sivohnedé sfarbenie s tmavými tieňmi. Slovenské „bradatá" odkazuje na čierne škvrny pod zobákom, ktoré vyzerajú ako brada.
Áno, ale len v dĺžke (61–84 cm). V hmotnosti je oveľa ľahšia (580–1 900 g) než výr skalný (1 500–4 200 g), ktorý je v hmotnosti najväčší. Sova snežná dosahuje 52–71 cm a 1 600–2 950 g — porovnateľná dĺžka, ale väčšia hmotnosť. Sova bradatá vyzerá obrovsky vďaka „chumáčom" peria a obrovskému tvárovému disku, ale telo je relatívne malé.
Veľmi výnimočne. V SR ide o vzácneho zimného hosťa pri „irruption events" — pri kolapsoch hrabošov v sev. Európe sa môžu zaletieť jednotlivé vtáky. Hlavná populácia je v Škandinávii, sev. Rusku a Severnej Amerike. V Európe je druh viazaný na boreálnu tajgu Fennoškandinávie. Pre pozorovanie SR ide o ojedinelý zážitok 1x za niekoľko desiatok rokov.
Má najväčší tvárový disk zo všetkých dravcov sveta (priemer 40–50 cm), ktorý funguje ako parabolická anténa. Zhromažďuje zvuky pohybu hrabošov v podsnežných tuneloch a smeruje ich k asymetricky uloženým ušiam. Asymetria umožňuje 3D lokalizáciu zvuku. Sova môže uloviť hraboše pod 60 cm snehu len sluchom, bez vidiacej kontroly. Útok je rýchly a presný — pichne nohy cez sneh do tunela.
Slovenské meno odkazuje na čierne škvrny pod zobákom, ktoré pripomínajú bradu. Pri pohľade spredu vyzerá tvár sovy bradatej ako tvár profesora s bradou a okuliarmi. Anglické meno „Great Grey Owl" odkazuje na sivé sfarbenie. Latinské „nebulosa" = „hmlistá" odkazuje na hmlisté sivohnedé sfarbenie s tmavými tieňmi.
Nie. Druh si hniezdo sám nestavia — využíva staré hniezda iných druhov, najmä dravcov (jastraba, sokola, krkavca) alebo bocianov. Tiež hniezdi na pňoch zlomených stromov, kde sa korigujú konáre. Pri inštalácii hniezdnych plošín alebo búdok ich dobre prijíma — toto je dôležitý nástroj ochrany v Škandinávii.
Typický vek vo voľnej prírode je 8–10 rokov. EURING longevity rekord je ~13 rokov. V zajatí v zoo až 27 rokov (Hokkaido Zoo, Japonsko). Hlavnou príčinou úhynu sú kolízie s vozidlami v zimovisku, sekundárna otrava rodenticídmi a strata starých lesov tajgy.
Druh popísal Johann Reinhold Forster v roku 1772 v Philosophical Transactions of the Royal Society, typová lokalita Severovýchodná Kanada (Hudsonov záliv). Rod Strix založil Linnaeus 1758 v Systema Naturae. Rod Strix obsahuje ~20 druhov stredne veľkých až veľkých sov bez „uší".
Etymológia: Strix = lat. „sova" (Plinius); nebulosa = lat. „hmlistá, oblačná" — odkazuje na hmlisté sivohnedé sfarbenie. Slovenské „bradatá" odkazuje na čierne škvrny pod zobákom, ktoré pripomínajú bradu.
Historické zmeny: Stredoázijský poddruh S. n. yosemitensis (Sierra Nevada) bol recentne synonymizovaný s S. n. nebulosa. Genetické analýzy potvrdili 2 fenologicky odlišné populácie.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.
V Nórsku populácia sovy bradatej dynamicky rastie: z 1 dokumentovaného páru v roku 2009 na viac než 100 párov v rokoch 2017–2018 v provincii Hedmark (hranica so Švédskom). Tento rast je významný — predstavuje rozšírenie južnej hranice areálu o viac ako 100 km.
Význam pre Európu: Nórska expanzia je jedno z mála pozitívnych populačných trendov medzi európskymi sovami. Druh sa môže ďalej rozširovať na juh — ak peak hraboších rokov pokračuje. Pre SR to znamená, že „irruption events" zalietajúce sovy bradaté môžu byť častejšie v budúcnosti.
Hniezdny areál: Cirkumpolárna boreálna tajga (Severná Eurázia + Severná Amerika). 2 poddruhy: S. n. lapponica (EU) a S. n. nebulosa (NA).
Slovenská republika: Druh sa vyskytuje len výnimočne pri „irruption events" pri kolapsoch hrabošov v sev. Európe. V SR ide o vzácneho zimného hosťa — historické záznamy sú riedkavé.
Vysoko špecializovaný lovec drobných hlodavcov — 80 % potravy tvoria hraboše a iné Microtus/Myodes.
Monogamný pár v hniezdnej sezóne. Druh si hniezdo sám nestavia — využíva staré hniezda dravcov alebo pne zlomených stromov.
Agresívna obrana: Oba rodičia agresívne bránia hniezdo proti všetkým votrelcom — vrátane ľudí. Útoky s krvavými zraneniami sú dokumentované v Kanade, Aljaške a Fínsku. Hniezdne plošiny inštalované v Škandinávii sú dobre prijímané.
Spev je hlboký, nízkofrekvenčný a pulzový — diagnostický znak v tajge.
Sova bradatá je v EÚ chránený druh. Globálne IUCN LC (stabilná), ale v Európe lokálne vzácna.
Párovacie volania samca, klepanie zobákom a tichý hlas samice
Hlboké „hú-hú-hú" volanie sovy bradatej — HD nahrávka
