Sova dlhochvostá (Strix uralensis) — dospelý jedinec so šedo-bielou farbou, čiernymi očami a dlhým chvostom (foto: Sillerkiil, Wikimedia Commons CC BY-SA 4.0)

Strix — Strigidae (sovovité)

Sova dlhochvostá

Strix uralensis Pallas, 1771 — karpatská lesná sova; NAJagresívnejšia EU sova pri obrane hniezda; SR poddruh macroura; ~10 poddruhov (IOC v15.2)

IUCN: LC | SR: CHRANENA — spolocenska hodnota 2 000 €
Dlzka50–62 cm
Rozpatie110–134 cm
Vaha500–1 300 g
Dozitie8–15 r. (max ~24 r)
Karpatské bukové a smrekové lesy nad 600 m obýva sova dlhochvostá — najmajestátnejšia lesná sova SR. S dĺžkou tela 50–62 cm a charakteristickým dlhým chvostom je výrazne väčšia ako sova obyčajná. V SR žije poddruh S. u. macroura (350–700 hniezdiacich párov) — Tatry, Poloniny, Slovenský raj, Veľká Fatra. Je najagresívnejšia európska sova pri obrane hniezda — útočí na medvede, vlky aj ľudí. Vo Fínsku zachránená búdkovým programom (Saurola 2010). Chránený druh — spoločenská hodnota 2 000 €.
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými sovami
Dĺžka tela
50–62 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 50 62
0 cm80 cm
Hmotnosť
0,5–1,3 kg
0 900 1.8 2.7 3.6 4.5 0,5–1,3 kg stupnica do 4.5 kg
Dožitie
8–24 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Výr skalný Sova obyčajná Plamienka driemavá 8–24 rokov
Výr skalný: 10–20 r. (max ~27 r) Sova obyčajná: 5–10 r. (max ~22 r) Plamienka driemavá: 2–4 r. (max ~17 r)

 Identifikácia — dlhý chvost a šedo-biela farba

6 diagnostických znakov vs sova obyčajná: (1) výrazne väčšia — 50–62 cm vs 37–46 cm; (2) dlhý chvost — 22–26 cm vs 14–18 cm; (3) svetlejšia šedo-biela farba (vs šedá alebo hnedá); (4) plochšia tvár s výraznými radiálnymi pruhmi; (5) čierne oči (rovnaké u oboch); (6) tlmený dvojfrázový hlas „hu-hú... ho-hu-hú-hu" (vs jednofrázový „hú-hu-húúú" sovy obyčajnej).

Vlastné znaky druhu:

  • Reverzný sexuálny dimorfizmus — samica o 25–30 % ťažšia
  • Mäkké perá tlmiace turbulenciu
  • Hustá vrstva pier na nohách až po pazúry
  • Karpatský poddruh macroura tmavší a väčší ako severný liturata
  • Mladé jedince výrazne svetlejšie, biele

 Najagresívnejšia EU sova pri obrane hniezda

Saurola 2010, Mikkola 1983 — sova dlhochvostá je najagresívnejšia európska sova pri obrane hniezda. Útočí na medvede, vlky, líšky, kuny aj na ľudí. Pre výskumníkov a krúžkovateľov povinné ochranné prilby s vizormi a kožené rukavice.

  • Cieľ útoku: hlava votrelca (oči, kožu)
  • Sila: pazúry až 5 cm, úchop 200–300 N
  • Rozsah: aktívna obrana do 50–100 m od hniezda
  • Adaptácia: z boreálnych lesov s vysokým tlakom veľkých predátorov
  • Doc. prípady: útoky na medvede hnedé pri hniezde dokumentované vo Fínsku a Karpatoch

Bezpečnostné upozornenie: NEPRIBLIŽUJTE SA k známemu hniezdu sovy dlhochvostej v apríli–júli! Útoky môžu spôsobiť vážne zranenia očí. Pozorovanie z >100 m.

🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

50% 20% 15% 10% STRAVA zloženie
Hraboše a hraboše snežné (Microtus, Chionomys) 50%
Myšice a plchy (Apodemus, Glis, Eliomys) 20%
Vtáky — drozdy, vrany, malé sovy, mladé jastraby 15%
Veveričky, jež, lasice, krty 10%
Žaby, jašterice, väčší hmyz 5%

Odporúčané potraviny

  • Hraboše (Microtus arvalis, M. agrestis) — dominantná korisť v cyklických rokoch
  • Hraboše snežné (Chionomys nivalis) — kľúčová potrava vo vyšších polohách
  • Myšice (Apodemus flavicollis, A. sylvaticus)
  • Plchy (Glis glis, Eliomys quercinus) — bohatý zdroj kalórií
  • Veverička obyčajná (Sciurus vulgaris) — pravidelná stredne veľká korisť
  • Vtáky — drozdy, vrany, kuvik, sova obyčajná, mladé jastraby
  • Jež bledý a jež tmavý (Erinaceus) — výnimočne ako veľká korisť
  • Krty (Talpa) — pri love nad lúkami
  • Mladé zajace a kuny — výnimočne, najmä počas hniezdenia
  • Žaby, jašterice, lariev a chrobákov — doplnková potrava

Zakázané potraviny

  • Otrávené hraboše a vrany — sekundárna otrava rodenticídmi
  • Mršiny ošetrené olovenými brokmi — otrava olovom
  • Pestrofarebný kuchyňský odpad — toxické konzervanty a soľ
Tip od odborníka Sova dlhochvostá je flexibilný nočný predátor špecializovaný na cyklické gradácie hrabošov. V boreálnych a horských lesoch tvoria hraboše až 60–70 % potravy, v Karpatoch sa pridáva aj hraboš snežný a plchy. V chudobných rokoch loví aj iné sovy a juvenily dravcov — je dominantná nad sovou obyčajnou.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Spev samca je tlmené hlboké „hu-hú... ho-hu-hú-hu" — kratšie tóny + pauza + dlhšia fráza, frekvencia 300–500 Hz, počuteľné 1–2 km. Samica volá vyššie chrapľavé „ke-vík" alebo dvojslabičné „bú-húk". Charakteristické pre druh je extrémne agresívne útočenie na votrelcov pri hniezde — pre fotografov a krúžkovateľov povinné chrániče očí.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Najagresívnejšia európska sova pri obrane hniezda — útočí na medvede, vlky aj ľudí. V zajatí len rehabilitácia, nikdy nie domáci miláčik. Aj rozšírená vo finských zoo, kde si zachováva ostražitosť.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Nočný a krížový druh, aktívny po súmraku. V severných populáciách aktívna aj cez deň počas dlhých júnových dní. Rezident — nemigruje, pár obhajuje teritórium 100–500 ha celoročne, v krátkodobých nedostatkoch hrabošov sa rozptyľuje.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Chránený druh, v zajatí len v rehabilitácii a výskumných centrách (FI, EE). Mimické schopnosti nie sú dokumentované, repertoár obmedzený na hooting a obranné zvuky.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Spev samca je tlmené dvojfrázové „hu-hú... ho-hu-hú-hu" — krátke nasadenie, pauza ~2 s, hlavná fráza ~1,5 s s charakteristickým „ricochet" efektom. Frekvencia 300–500 Hz, počuteľné 1–2 km. Samica odpovedá ostrým „ke-vík" alebo dvojslabičným „bú-húk". Pri obrane hniezda zaznieva agresívne klapanie zobákom a syčanie. Hlavná vokalizácia november–marec, vrchol marec.

Dokáže hovoriť? Chránený druh, v zajatí len v rehabilitácii. Mimické napodobňovanie reči nie je dokumentované.

Typické zvuky

  • Spev samca — „hu-hú... ho-hu-hú-hu" s „ricochet" efektom, 300–500 Hz
  • Volanie samice — ostré „ke-vík" alebo dvojslabičné „bú-húk"
  • Obrana hniezda — hlasné klapanie zobákom, syčanie, ostré výkriky
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké pískanie „kssíí" pri kŕmení (jún–júl)
  • Kontaktné volanie v páre — tiché „hú-hú" pri vymene koristi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — pár hooks „hu-hú... ho-hu-hú-hu" jeseň/zima, vrchol marec Hniezdenie — znáška marec/apríl, 2–4 vajcia v stromovej dutine alebo búdke Inkubácia 27–29 d, mláďatá 4–5 týždňov v dutine, závislé do 8 mesiacov Postupné pelichanie počas neskorého leta Juvenily sa rozptyľujú (50–150 km, výnimočne >500 km) Rezident — pár obhajuje teritórium 100–500 ha celoročne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Veľká stromová dutina (buk, jedľa), staré dravčie hniezdo, búdka
Najradšej obsadí prirodzenú dutinu po veľkom buku alebo jedli. Akceptuje aj búdky veľkosti E (vstup 22 x 24 cm). V Karpatoch často hniezdi v starých hniezdach myšiaka, krahulca alebo bociana čierneho.
Výška dutiny
5–20 m nad zemou (typicky 8–15 m)
Vajcia ~50 x 41 mm, biele, okrúhle, hmotnosť ~46 g. Inkubácia 27–29 dní, mláďatá 4–5 týždňov v dutine, závislé až do 8 mesiacov.
Biotop
Karpatské bukové, smrekové a zmiešané lesy 600–1 600 m n. m.
Kľúčové sú staré lesy s veľkými dutinatými stromami + otvorené lúky (lov hrabošov). SR lokality: Vysoké a Nízke Tatry, Poloniny, Slovenský raj, Veľká Fatra, Muránska planina, Bukovské vrchy.
Teplota
Rezident — znesie mrazy do -30 °C
Termoreguláciu zabezpečuje hustý perový kabát. Pri silných mrazoch sa môžu hraboše ukryť pod snehom — sova prechádza na vtáky, plchy, veveričky.
Voda
Z koristi a lesných potokov
Pije zriedka, väčšinu vody získava z koristi. Občas pozorovaná pri kúpaní v lesnom potoku v lete.
Spoločnosť
Monogamný pár s celoživotnou väzbou, teritórium 100–500 ha
Páry sa formujú v 2.–3. roku, väzba trvá až do smrti partnera. Hustota v SR: 1 pár / 200–800 ha v optimálnom biotope. Juvenily zostávajú v rodičovskom teritóriu až do jesene.

Rozmnožovací cyklus

Tok
November–marec

Pár hooks „hu-hú... ho-hu-hú-hu" + „ke-vík", vrchol marec. Samec ponúka korisť samici, inšpektujú dutiny.

Znáška
2–4 vajec (priemer 3,2)

Vajcia biele, okrúhle, ~50 x 41 mm. V cyklických rokoch hrabošov sa znáška môže zvýšiť na 5–6 vajec. Znáška marec/apríl.

Inkubácia
27–29 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína 1. vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne. Samica útočí na votrelcov.

Liahnutie
Apríl/máj

Mláďatá pokryté bielym pierkovitým semipuhom, hmotnosť ~40 g. Prvé 2–3 týždne zahrieva samica.

Mláďatá
4–5 týždňov v dutine, závislé 6–8 mesiacov

Mláďatá opúšťajú dutinu pred dokončením perí (branching). Plne lietajú v 6–8 týždňoch. Závislé od rodičov až do oktobra–novembra.

Samostatnosť
September–november

Juvenily sa rozptyľujú 50–150 km (max >500 km dokumentované z FI). Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku. EURING longevity 23–24 r vo voľnej prírode, v zajatí >30 r.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova dlhochvostá 50–62 cm Sova obyčajná 37–46 cm Výr skalný 60–75 cm Plamienka driemavá 33–39 cm Myšiarka ušatá 35–40 cm
Sova dlhochvostá Sova obyčajná Výr skalný Plamienka driemavá Myšiarka ušatá
Dĺžka50–62 cm37–46 cm60–75 cm33–39 cm35–40 cm
Váha500–1 300 g380–680 g1 500–4 200 g250–480 g210–370 g
Dožitie8–15 r. (max ~24 r)5–10 r. (max ~22 r)10–20 r. (max ~27 r)2–4 r. (max ~17 r)4–10 r. (max ~28 r)
Hlučnosť3/55/54/53/54/5
Cena (SK)Chránená (2 000 €)Chránená (500 €)Chránený (2 000 €)ChránenáChránená
PovahaDlhý chvost, šedo-biela, čierne očiOkrúhla hlava, čierne oči, dva morfyNajväčšia EU sova, „ušá", oranžové očiSrdcovitá biela tvár, dlhé nohyDlhé „ušá", oranžové oči, štíhla
Dostupnosť v SRKarpatské bukové a smrekové lesy 600–1 600 mListnaté lesy, parky, sadySkalné lesy, lomy, údoliaSady, kostoly, kultúrna krajinaHraničné lesy, polia, zimné nocoviská

Choroby a prevencia

Vyrubovanie starých bukov a jedlí s dutinami
vysoká

Príznaky: Strata hniezdnych miest, opustenie tradičných teritórií

Najvážnejšia hrozba pre druh v Karpatoch. Moderné lesné hospodárstvo odstraňuje staré stromy s dutinami. Pre kompenzáciu sa inštalujú búdky veľkosti E (22 x 24 cm) — vo Fínsku tak populácia narástla z <500 párov v 50. rokoch na >2 500 dnes.

Sekundárna otrava rodenticídmi
vysoká

Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 2–7 dní

Antikoagulačné rodenticídy 2. generácie z hraboších návnad v poľnohospodárstve. Sova zje otrávené hraboše a tiež uhynie.

Rušenie hniezda fotografmi a turistami
stredná

Príznaky: Opustenie znášky, neúspešné liahnutie, predácia

Sova dlhochvostá je hyper-citlivá počas hniezdenia. V Karpatoch sú niektoré hniezdiská utajené ŠOP SR. Pre fotografov povinný dostatočný odstup (>100 m) a chrániče očí.

Zrážka s automobilom
stredná

Príznaky: Otvorené zlomeniny, vnútorné zranenia, otras mozgu

Pri love popri cestách v Karpatoch — najmä cestnej dopravy na Donovaloch, v Polonionách a v Slovenskom raji.

Prevencia Sova dlhochvostá je v SR chránená podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 2 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Druh je chránený aj Bernským dohovorom (Príloha II) a Smernicou EÚ o vtákoch (Príloha I). Pre podporu populácie sú kľúčové ponechanie starých stromov s dutinami v Karpatských lesoch a inštalácia veľkých búdok E. NEPRIBLIŽUJTE SA k známemu hniezdu — agresívne útoky môžu spôsobiť vážne zranenia očí.

Zaujímavosti

1

Sova dlhochvostá je najagresívnejšia európska sova pri obrane hniezda. Útočí na medvede, vlky, líšky, kuny aj na ľudí — výskumníci a krúžkovatelia povinne nosia ochranné prilby s vizormi a kožené rukavice.

2

V SR žije poddruh S. u. macroura (Karpaty + Balkán), ktorý je výrazne tmavší a väčší ako severný poddruh liturata (Škandinávia). Niektorí autori navrhujú povýšenie macroura na samostatný druh, no genetické dáta to zatiaľ nepotvrdzujú (König & Weick 2008, IOC).

3

Vo Fínsku sa populácia v 50. rokoch prepadla pod 500 párov pre vyrubovanie starých stromov. Búdkový program s búdkami E (22 x 24 cm) ju zachránil — dnes >2 500 párov (Saurola 2010). V Karpatoch SR sa rovnaký program úspešne aplikuje od 90. rokov.

4

Hraboše snežné (Chionomys nivalis) sú dôležitou potravou vo vysokohorských lesoch Tatier — sova dlhochvostá je kľúčový predátor tohto druhu v SR.

5

Reverzný sexuálny dimorfizmus — samica je o 25–30 % ťažšia ako samec (priemer 920 g vs 720 g). Pri lete sú samce ľahšie a obratnejšie loviť, samice lepšie inkubujú a obhajujú hniezdo.

6

EURING longevity rekord vo voľnej prírode: 23 rokov 10 mesiacov (Fínsko, krúžkovaná 1981, ulovená 2005). V zajatí dokumentovane >30 rokov.

7

V slovenskej a poľskej kultúre symbolizuje sova dlhochvostá hlboký les Karpát — jej tlmené hooking sa stalo súčasťou identity TANAP a Bieszczad. Pre turistov je „pieseň karpatského lesa" jeden z najemocionálnejších zvukov SR.

8

Sova dlhochvostá je v Karpatoch dominantná nad sovou obyčajnou (Strix aluco) — kde sa areály prelínajú, vytlačí menšiu sestru z najlepších hniezdnych miest. V optimálnom biotope SR sa stretávajú obe sovy len výnimočne v rovnakom teritóriu.

Taxonomická klasifikácia

species Sova dlhochvostá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Strix Linnaeus, 1758
Druh S. uralensis Pallas, 1771
Poddruh SR S. u. macroura (Karpaty, Balkán) — výrazne tmavšia a väčšia
Poddruhy ~10 — S. u. uralensis (str. Rusko po Sibír, nominátna), S. u. liturata (Škandinávia + Pobaltie), S. u. macroura (Karpaty + Balkán, vrátane SR), S. u. nikolskii (Sibír–záp. Mongolsko), S. u. yenisseensis (str. Sibír), S. u. coreensis (Kórea), S. u. hondoensis (Honšu), S. u. fuscescens (Kjúšú), S. u. japonica (Hokkaido), S. u. davidi (Čína — niekedy ako samostatný druh)

? Často kladené otázky

Sova dlhochvostá je výrazne väčšia (50–62 cm vs 37–46 cm), svetlejšia šedo-biela s tmavšími pruhmi, má dlhý chvost a plochšiu tvár. Sova obyčajná je menšia, šedá alebo hnedo-ryšavá, krátky chvost, okrúhla hlava. Hlasovo: dlhochvostá má dvojfrázové „hu-hú... ho-hu-hú-hu" s pauzou (oveľa hlbšie); obyčajná má charakteristické „hú-hu-húúú".

Najlepšie lokality sú Vysoké a Nízke Tatry (TANAP, NAPANT), NP Poloniny, Slovenský raj, Veľká Fatra, Muránska planina a Bukovské vrchy — karpatské bukové a smrekové lesy 600–1 600 m n. m. Populácia v SR: 350–700 hniezdiacich párov (atlas.vtaky.sk, biomonitoring.sk).

Je to najagresívnejšia európska sova pri obrane hniezda — útočí na medvede, vlky a ľudí. Adaptácia vznikla v boreálnych lesoch, kde je vysoký tlak veľkých predátorov (medveď, vlk, rosomák). Útočí silnými pazúrmi na hlavu votrelca — pre výskumníkov sú povinné ochranné prilby s vizormi.

Chvost sovy dlhochvostej meria 22–26 cm a tvorí ~40 % dĺžky tela. U sovy obyčajnej je len 14–18 cm. Dlhý chvost slúži ako kormidlo pri presných manévroch v hustom lese — sova dlhochvostá je špecialistka na lovu v zatienenom poraste medzi kmeňmi.

Áno. V SR chránené podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 2 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Druh je chránený aj Bernským dohovorom (Príloha II) a Smernicou EÚ o vtákoch (Príloha I). Pre podporu je kľúčové ponechanie starých stromov s dutinami a inštalácia búdok E (22 x 24 cm).

Vo voľnej prírode typicky 8–15 rokov. EURING longevity rekord: 23 rokov 10 mesiacov (Fínsko, 1981/2005). V zajatí (zoo, rehabilitácia) sa dokumentovane dožíva >30 rokov.

 Taxonómia — Pallas 1771, ~10 poddruhov

Druh popísal Peter Simon Pallas 1771 z Uralu (typová lokalita), odtiaľ uralensis. Karpatský poddruh macroura (Wolf 1810) je tmavší a väčší ako severný liturata.

  • S. u. uralensis Pallas 1771 — str. Rusko po Sibír (nominátna)
  • S. u. liturata — Škandinávia + Pobaltie (svetlá)
  • S. u. macroura Wolf 1810 — Karpaty + Balkán (SR)
  • S. u. nikolskii — Sibír–záp. Mongolsko
  • S. u. japonica — Hokkaido; davidi — Čína (niekedy samostatný druh)

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.

 Biotop a rozšírenie — Karpaty SR, 350–700 párov

SR populácia: 350–700 hniezdiacich párov (atlas.vtaky.sk, biomonitoring.sk). Poddruh macroura. Trend stabilný až rastúci. REZIDENT.

  • Vysoké a Nízke Tatry (TANAP, NAPANT) — vysokohorské smrečiny
  • NP Poloniny — pralesovité bukové lesy
  • NP Slovenský raj — zmiešané lesy
  • Veľká Fatra, Muránska planina, Bukovské vrchy
  • Areál v rozmedzí 600–1 600 m n. m.

Celosvetový areál: Eurázia od Karpát po Hokkaido. Vo Fínsku obnovená búdkovým programom (>2 500 párov dnes, <500 v 50. r.).

 Strava — hraboše, plchy, iné sovy

Flexibilný predátor, dominantná korisť hraboše (50 %).

  • Hraboše (Microtus, Chionomys): 50 %
  • Myšice + plchy (Apodemus, Glis): 20 %
  • Vtáky + iné sovy (Strix aluco, A. otus): 15 %
  • Veveričky, jež, lasice: 10 %
  • Žaby, jašterice, hmyz: 5 %

 Rozmnožovanie — 2–4 vajcia, búdky E

Monogamný s celoživotnou väzbou. Vo Fínsku zachránená búdkovým programom.

  • Tok: november–marec, vrchol marec
  • Znáška: marec/apríl, 2–4 vajcia (priemer 3,2), biele ~50 x 41 mm
  • Inkubácia: 27–29 dní, výlučne samica
  • Mláďatá v dutine: 4–5 týždňov, závislé do 6–8 mesiacov
  • EURING longevity: 23 r 10 m (Fínsko 1981/2005)

Búdkový program: Akceptuje búdky veľkosti E (vstup 22 x 24 cm, hĺbka 80 cm). V Karpatoch úspešne aplikované od 90. rokov. Vo Fínsku zachránila populáciu z <500 párov na >2 500 (Saurola 2010).

 Právny status — chránená 2 000 €

Voľne žijúci chránený druh. Chytanie, chov, rušenie hniezd je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.

  • SR vyhláška 170/2021 Z. z.: spoločenská hodnota 2 000 €
  • Bernský dohovor: príloha II
  • Smernica EÚ o vtákoch: Príloha I
  • IUCN globálne: LC, európska populácia stabilná
ZDROJ: IUCN Red List — Strix uralensis, BirdLife DataZone, Atlas vtákov SR, Cramp 1985 BWP IV, Mikkola 1983, Saurola 2010.

 Areál — Eurázia + SR Karpaty

Areál: Eurázia od Karpát po Hokkaido. ~10 poddruhov. SR: 350–700 párov (S. u. macroura).

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC108370
Nahrávateľ: Alexander Kurthy, Slovakia
Licencia: CC BY-SA

 Hlas — ukážka

Sova dlhochvostá (Strix uralensis) — zvuky a typické volanie

Tlmené nízke „hú-hú-húú" volania sovy dlhochvostej

Sova dlhochvostá (Strix uralensis) — varovné volanie samice, Maďarsko

Varovné volanie samice sovy dlhochvostej pri hniezde (Maďarsko)

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sova dlhochvostá, Česky:   Puštík bělavý, Anglicky:   Ural Owl, Nemecky:   Habichtskauz, Francúzsky:   Chouette de l\'Oural, Taliansky:   Allocco degli Urali, Španielsky:   Cárabo uralense, Holandsky:   Oeraluil, Poľsky:   Puszczyk uralski, Maďarsky:   Uráli bagoly, Rusky:   Длиннохвостая неясыть, Švédsky:   Slaguggla, Fínsky:   Viirupöllö

Anglické „Ural Owl" odráža miesto popisu (Pallas 1771 z Uralu). Nemecký „Habichtskauz" = „jastrabová sova" pre podobnosť so šedo-bielym jastrabom.