Sova himalajská (Strix nivicolum) — split z S. aluco, Himaláje + SE Ázia

Q: Kde žije sova himalajská?

V Himalájach a SE Ázii — Pakistan (SZ), Nepál, Bhután, SV India (Sikkim, Arunáčalpradéš), Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, severná Kórea, južná Kórea, Čína (centrálna + južná) a Taiwan. Areál pokrýva ~6 miliónov km² montánnych lesov 1 200–3 600 m.

Q: Aký je rozdiel medzi sovou himalajskou a sovou obyčajnou?

Hlavné rozdiely: (1) menšia veľkosť (35–40 cm vs 37–46 cm); (2) kratšie volanie (~10 % kratšie); (3) tmavšie sfarbenie ; (4) kratší chvost ; (5) montánne lesy Ázie (vs európske lesy). IOC v15.2 ju oficiálne uznáva ako samostatný druh.

Q: Koľko má poddruhov?

3 uznané poddruhy : (1) S. n. nivicolum (Himaláje, Nepál, Bhután, SV India, SE Ázia) — nominátny; (2) S. n. ma (severná Čína, Kórea, Mandžusko) — najsevernejší, väčší; (3) S. n. yamadae (Taiwan) — endemit, popísaný 1936.

Q: Čím sa živí sova himalajská?

50 % stravy tvoria drobné cicavce — hraboše, myšice, plchy himalajské. 25 % hmyz (chrobáky, modlivky, cikády, termity) — výrazne viac ako S. aluco. 12 % vtáky, 8 % žaby a jaštery. Loví v montánnych lesoch v 1 200–3 600 m.

Q: Kto popísal sovu himalajskú?

Druh popísal britský zoológ Edward Blyth v roku 1845 ako Syrnium nivicolum podľa exemplára z Nepálu. Druhové epiteton „nivicolum" znamená „obyvateľ snehu" — odkazuje na zasnežené montánne biotopy Himalájí.

Q: Aký je IUCN status sovy himalajskej?

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, široký areál ~6 miliónov km². Hlavné hrozby: vyrubovanie starých dubov a rhododendronov, pesticídy na čajových plantážach, konflikt v Mjanmarsku.

Split z Strix aluco — IOC v15.2 uznaný druh

IOC v15.2 oficiálne uznáva sovu himalajskú ako samostatný druh — split z S. aluco bol potvrdený na základe vokálnych, morfologických, genetických a behaviorálnych rozdielov.

Vokalizácia: kratšie a vyššie volanie (~10 %)
Morfológia: menšia (35–40 cm vs 37–46 cm)
Sfarbenie: tmavšie, kratší chvost
Genetika: divergencia ~5 % v cyt-b
Biotop: montánne lesy Ázie (vs európske)
3 poddruhy: nivicolum, ma, yamadae (Taiwan)

„Obyvateľ snehu" — Blyth 1845, Himaláje

Druh popísal Edward Blyth v roku 1845 ako Syrnium nivicolum podľa exemplára z Nepálu. „Nivicolum" = obyvateľ snehu (nivis + colere) — odkazuje na zasnežené montánne lesy Himalájí.

1845: Blyth popisuje Syrnium nivicolum
1907: A. H. Clark popisuje S. n. ma (severná Čína)
1936: Yamashina popisuje S. n. yamadae (Taiwan)
20. storočie: považovaný za poddruh S. aluco
IOC v15.2: uznaný ako samostatný druh
Endemický poddruh Taiwanu yamadae

🔊

Hlučnosť

3/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

3/5

Výživa

Drobné cicavce — hraboše, myšice, plchy himalajské 50%

Veľký hmyz — chrobáky, modlivky, cikády 25%

Vtáky — drozdy, sojky, ďatlíky 12%

Žaby a jaštery — sezónne v monzúne 8%

Pavúkovce a šťúrky 3%

Termity (Macrotermes) — počas roja 2%

Odporúčané potraviny

Hraboše (Microtus, Eothenomys) — kľúčová potrava montánnych lesov
Myšice (Apodemus draco, A. latronum) — Himalaya endemicky
Plchy himalajské (Niviventer) — sezónne dôležitá korisť
Piskory (Sorex thibetanus, Crocidura) — celoročne dostupné
Mladé veveričky himalajské (Petaurista) — sezónne
Drobné vtáky — sojky kahu (Garrulus glandarius), drozdy
Veľké chrobáky (Carabidae, Scarabaeidae) — letná korisť
Modlivky (Mantodea) — typická monzúnová korisť
Cikády (Cicadidae) — letné roje pri monzúne
Termity (Macrotermes) — počas roja po monzúnových dažďoch

Zakázané potraviny

Pesticídy z čajových plantáží v Darjeelingu a Assame
Rodenticídy z poľnohospodárstva v Nepáli
Vyrubovanie starých dubov a rhododendronov

Tip od odborníka Sova himalajská (Strix nivicolum) je oportúnny nočný predátor montánnych lesov Himalájí a SE Ázie — 50 % stravy tvoria drobné cicavce, ale aj výrazne väčšie zastúpenie hmyzu (25 %) než príbuzná S. aluco. Loví zo stálej pozorovateľne v korunách dubov, rhododendronov a borovíc v nadmorskej výške 1 200–3 600 m. V Taiwane S. n. yamadae endemicky využíva subtropické lesy.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Volanie je melodické „hu... hu-hu-húúú" podobné S. aluco, ale o ~10 % kratšie a s vyššou frekvenciou. Samica odpovedá ostrým „ke-vík". Pár vytvára duet v zime (november–február). Frekvencia 500–800 Hz, počuteľné 1 km v montánnych lesoch Sikkimu, Nepálu, Bhutánu a Taiwanu.

Priľnavosť

Plachý druh montánnych lesov, vyhýba sa ľudskej prítomnosti. V čínskych a indických zoologických zariadeniach občas chovaná v rámci rehabilitácie. Pri ohrození hniezda agresívne útočí.

Aktivita

Striktne nočný druh — aktívny od stmievania po úsvit. Rezident — nemigruje, pár obhajuje teritórium 15–80 ha celoročne v montánnych lesoch. Cez deň ukrytá v hustých korunách dubov a rhododendronov.

Reč

Druh nepatrí medzi mimické sovy — repertoár podobný S. aluco.

Hlasový prejav a reč

Spev samca je melodické „hu... hu-hu-húúú" podobné S. aluco, ale o ~10 % kratšie a s vyššou frekvenciou (500–800 Hz vs 400–700 Hz). Samica odpovedá ostrým „ke-vík" alebo trojslabičným „ke-wi-wíck". Pár vytvára duet v zime november–február. Vokálne rozdiely sú jeden z hlavných dôvodov pre split z S. aluco.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické sovy. Repertoár stereotypný.

Typické zvuky

Spev samca — „hu... hu-hu-húúú", 500–800 Hz, počuteľné 1 km
Volanie samice — ostré „ke-vík" alebo „ke-wi-wíck"
Kontaktné volanie páru — tiché „hú-hú" pri prelete
Žobravé volanie mláďat — vysoké pískanie „kssíí" (apríl–jún)
Obrana hniezda — klapanie zobákom + syčanie

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Hniezdo

Dutina v starom strome (dub, rhododendron, borovica) alebo skalná polica

Vyhľadáva prirodzené dutiny v dubov (Quercus semecarpifolia, Q. lamellosa) v Himalájach. V SE Ázii aj v borovicových lesoch. Vajcia ~46 × 38 mm, biele.

Nadmorská výška

1 200–3 600 m n. m. — montánne pásmo Himalájí

Najvyššie hustoty 2 000–3 000 m v Sikkim, Bhutáne a Nepáli. V Taiwane S. n. yamadae 1 200–3 000 m. V severnej Číne (S. n. ma) až do 4 000 m.

Biotop

Montánne listnaté a zmiešané lesy s dubovou a rhododendronovou primesou

Striktne viazaná na zachované horské lesy. Kľúčové lokality: Singalila NP (Sikkim/Bengálsko), Annapurna (Nepál), Royal Manas NP (Bhután), Yushan NP (Taiwan).

Teplota

Mierna horská, -5 až +25 °C

Himalaya montane — chladné zimy s pravidelným snežením vo vyšších polohách, mierne letá. V Taiwane subtropická mikroklíma.

Voda

Pri horských potokoch, monzúnových mokrín

Vodu prijíma z koristi. V monzúnovom období hojné vodné zdroje, počas suchej sezóny obmedzená.

Spoločnosť

Monogamný pár, teritórium 15–80 ha

Páry obhajujú teritóriá hlasovými volaniami v zime. Hustota v Sikkim 0,5–1 pár/km² v optimálnom dubovo-rhododendronovom biotope.

Rozmnožovací cyklus

Tok

November–február

Pár hooks „hu-hu-húúú" + „ke-vík" v montánnych lesoch. Tok najintenzívnejší december–január.

Znáška

2–4 vajcia (priemer 3)

Vajcia biele, okrúhle, ~46 × 38 mm. Hniezdo v stromovej dutine alebo skalnej polici.

Inkubácia

~30 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.

Liahnutie

Marec–apríl

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — hrabošmi, hmyzom.

Mláďatá

30–35 dní v dutine

Mláďatá opúšťajú dutinu pred dokončením perí („branching"). Plne lietajú v 7 týždňoch.

Samostatnosť

August–september

Juvenily sa rozptyľujú v montánnych lesoch. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sova himalajská	Sova obyčajná	Sova sichuanská	Sova bodkovaná indická
Dĺžka	35–40 cm	37–46 cm	54–58 cm	40–48 cm
Váha	~400–550 g	380–680 g	600–950 g	700–800 g
Dožitie	~10 r	5–10 r	~15 r	~12 r
Hlučnosť	3/5	5/5	5/5	3/5
Cena (SK)	IUCN LC	Chránená (500 €)	VU, endemit Číny	IUCN LC
Povaha	Tmavšia, kratší chvost, 3 poddruhy	Európska sister-species	Väčšia, mountain ihličnaté lesy	India, ocelované sfarbenie
Dostupnosť v SR	Himaláje, SE Ázia, Taiwan	Európa, Stredomorie, SR	Sichuan, Gansu, Qinghai	India, Nepál, Bangladéš

Choroby a prevencia

Vyrubovanie starých dubov a rhododendronov

stredná

Príznaky: Strata hniezdnych stromov

V Sikkim, Bhutáne a Nepáli moderné lesné hospodárstvo odstraňuje staré stromy s dutinami. V Taiwane chránené v Yushan NP.

Pesticídy v čajových plantážach

stredná

Príznaky: Sekundárna otrava cez hmyz a hraboše

Darjeeling, Assam a Taiwan — intenzívne čajové plantáže používajú insekticídy. Druh hromadí toxíny.

Náraz do zrkadiel a oknám

nízka

Príznaky: Otvorené zlomeniny, otras mozgu

V Sikkim a Taiwane pri lovení nad turistickými chatami a horských hoteloch.

Konflikt v Mjanmarsku

stredná

Príznaky: Strata habitatu, ilegálna ťažba

Občianska vojna v Mjanmarsku obmedzuje výskum a ochranu druhu v severnej časti areálu.

Prevencia Sova himalajská je chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Nepáli pod National Parks and Wildlife Conservation Act, v Indii pod Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Bhutáne pod Forest and Nature Conservation Act, v Taiwane pod Wildlife Conservation Act. Pre ochranu druhu je kľúčové: (1) zachovanie starých horských dubovo-rhododendronových lesov, (2) obmedzenie pesticídov na čajových plantážach, (3) ochrana NP (Singalila, Annapurna, Manas, Yushan).

Zaujímavosti

Druh popísal Edward Blyth v roku 1845 ako Syrnium nivicolum podľa exemplára z Nepálu. Druhové epiteton „nivicolum" je z latinčiny — „obyvateľ snehu" (nivis = sneh + colere = obývať). Odkazuje na adaptáciu druhu na zasnežené montánne lesy Himalájí.

Split z Strix aluco — sova himalajská bola dlhý čas považovaná za poddruh sovy obyčajnej. IOC v15.2 ju oficiálne uznáva ako samostatný druh na základe: (1) vokálnych rozdielov (kratšie a vyššie volanie), (2) genetickej divergencie, (3) morfologie (tmavšia, kratší chvost), (4) biotopovej preferencie (montánne lesy).

3 uznané poddruhy: nominátny S. n. nivicolum (Himaláje, Nepál, Bhután, SV India, SE Ázia), S. n. ma (severná Čína, Kórea, Mandžusko), S. n. yamadae endemit Taiwanu (popísaný Yamashinom 1936).

Vyššie zastúpenie hmyzu v strave — 25 % vs ~5 % u S. aluco. Druh sa adaptoval na bohatú monzúnovú entomofaunu Himalájí — modlivky, cikády a roje termitov sú významnou sezónnou potravou. Najmä na čajových plantážach v Sikkim a Taiwane.

Endemický taiwanský poddruh S. n. yamadae — popísaný Yoshimaro Yamashinom v 1936. Žije iba na Taiwane v subtropických montánnych lesoch 1 200–3 000 m. Kľúčové lokality: Yushan NP, Taroko NP, Shei-Pa NP. Chránený pod taiwanským Wildlife Conservation Act.

Hniezdy v rhododendronoch — v Sikkim a Bhutáne druh často využíva staré stromy Rhododendron arboreum (národný strom Sikkim) s prirodzenými dutinami. Rhododendrony žijú 200+ rokov a poskytujú stabilné hniezdne stanovište.

V buddhistickej kultúre Sikkim, Bhutánu a Taiwanu je sova spojená s horskými duchmi a kláštornými chatmi — hooting v zimných nociach býva interpretovaný ako duch zomretého mnícha. V tibetskej tradícii je symbolom múdrosti.

Najsevernejší poddruh S. n. ma (severná Čína, Kórea) sa adaptoval na boreálnejšie podmienky — väčšia veľkosť, hustšie perie, do 4 000 m. Je dnešné rozhranie medzi tropickou a boreálnou líniou rodu Strix.

Taxonomická klasifikácia

species Sova himalajská

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves

Rad Strigiformes

Čeľaď Strigidae (sovovité)

Rod Strix Linnaeus, 1758

Druh S. nivicolum (Blyth, 1845)

Poddruhy 3 uznané poddruhy — S. n. nivicolum Blyth 1845 (Himaláje, Nepál, Bhután, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, SV India), S. n. ma A. H. Clark 1907 (severná Čína, Kórea, Mandžusko), S. n. yamadae Yamashina 1936 (Taiwan, endemit). Predtým považovaný za poddruh S. aluco, dnes IOC v15.2 uznáva ako samostatný druh.

Často kladené otázky

V Himalájach a SE Ázii — Pakistan (SZ), Nepál, Bhután, SV India (Sikkim, Arunáčalpradéš), Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, severná Kórea, južná Kórea, Čína (centrálna + južná) a Taiwan. Areál pokrýva ~6 miliónov km² montánnych lesov 1 200–3 600 m.

Hlavné rozdiely: (1) menšia veľkosť (35–40 cm vs 37–46 cm); (2) kratšie volanie (~10 % kratšie); (3) tmavšie sfarbenie; (4) kratší chvost; (5) montánne lesy Ázie (vs európske lesy). IOC v15.2 ju oficiálne uznáva ako samostatný druh.

3 uznané poddruhy: (1) S. n. nivicolum (Himaláje, Nepál, Bhután, SV India, SE Ázia) — nominátny; (2) S. n. ma (severná Čína, Kórea, Mandžusko) — najsevernejší, väčší; (3) S. n. yamadae (Taiwan) — endemit, popísaný 1936.

50 % stravy tvoria drobné cicavce — hraboše, myšice, plchy himalajské. 25 % hmyz (chrobáky, modlivky, cikády, termity) — výrazne viac ako S. aluco. 12 % vtáky, 8 % žaby a jaštery. Loví v montánnych lesoch v 1 200–3 600 m.

Druh popísal britský zoológ Edward Blyth v roku 1845 ako Syrnium nivicolum podľa exemplára z Nepálu. Druhové epiteton „nivicolum" znamená „obyvateľ snehu" — odkazuje na zasnežené montánne biotopy Himalájí.

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, široký areál ~6 miliónov km². Hlavné hrozby: vyrubovanie starých dubov a rhododendronov, pesticídy na čajových plantážach, konflikt v Mjanmarsku.

Taxonómia — Blyth 1845, 3 poddruhy

Druh popísal Edward Blyth v roku 1845 v Nepáli. Dlhý čas považovaný za poddruh S. aluco, IOC v15.2 ho uznáva ako samostatný druh.

3 poddruhy: S. n. nivicolum (Himaláje, Nepál, Bhután, SV India, SE Ázia), S. n. ma (severná Čína, Kórea, Mandžusko), S. n. yamadae (endemit Taiwanu).

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

Areál — Himaláje + SE Ázia + Taiwan

Areál: ~6 miliónov km² montánnych lesov Himalájí, Číny, Kórei a Taiwanu. Žije v 1 200–3 600 m.

Himaláje: Nepál, Bhután, SV India (Sikkim, Arunáčalpradéš)
SE Ázia: Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam
Severná Čína (S. n. ma): Mandžusko, Liaoning, Jilin
Kórea: severná aj južná, S. n. ma
Taiwan (S. n. yamadae): endemit, Yushan + Taroko NP
Centrálna Čína: Yunnan, Sichuan (okraj)

Právny status — CITES II, IUCN LC

Chránená podľa CITES Appendix II. V Indii pod Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV), v Bhutáne pod Forest and Nature Conservation Act, v Taiwane pod Wildlife Conservation Act.