Strix — Strigidae (sovovité)
Diagnostický eerie duet páru pri stmievaní — jeden z najmysterióznejších zvukov indickej noci. V Kerale druh nazývaný „Kalan Kozhi" (sliepka smrti), v hindčine „Ulu".
Vedecký názov „ocellata" je z latinčiny — „ocelované" (ocellus = malé oko). Rytmické biele a čierne škvrny peria pripomínajú malé oká. Odtiaľ slovenský názov „bodkovaná".
Spev je chvejivé eerie „huu-uuu-aaaa" — neopakovateľný zvuk indickej noci. Pár vytvára antifonálny duet pri stmievaní a úsvite — samec vyšší hlas, samica nižší. Frekvencia 400–700 Hz, počuteľné 1–2 km. Vokalizácia najintenzívnejšia november–marec pri toku. V Kerale druh nazývaný „Kalan Kozhi" (sliepka smrti) kvôli mysterióznemu hlasu.
Pár vytvára eerie duet pri stmievaní. Tok najintenzívnejší december–január.
Vajcia biele, ovoidné, ~49 × 43 mm. Hniezdo v dutine mango, tamarindu alebo banyan.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Pande et al. (2018) dokumentovali 25–32 dní v Maharashtre.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne hrabošmi a vtákmi.
Mláďatá opúšťajú dutinu v 5–6 týždňoch. Plne lietajú v 7 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v okolitých dedinách. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Sova bodkovaná indická | Sova himalajská | Sova obyčajná | Sova Bartelsova | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–48 cm | 35–40 cm | 37–46 cm | ~40 cm |
| Váha | 700–800 g | ~400–550 g | 380–680 g | ~500 g |
| Dožitie | ~12 r | ~10 r | 5–10 r | ~12 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | Chránená (500 €) | IUCN VU, endemit Javy |
| Povaha | Ocelované sfarbenie, eerie duet | Split z S. aluco, montánna | Európska sister-species | Java endemit |
| Dostupnosť v SR | India, Nepál, Bangladéš | Himaláje, Taiwan | Európa, Stredomorie, SR | Java (Indonézia) |
Príznaky: Strata hniezdnych miest, fragmentácia
V indických dedinách sa staré banyany, mango a tamarind stromy odstraňujú kvôli modernizácii. Druh je striktne závislý na dutinách v týchto stromoch.
Príznaky: Sekundárna otrava cez hraboše a hmyz
V Punjab, Tamil Nadu a Andhra Pradesh intenzívne ryžové farmárstvo používa insekticídy. Druh hromadí toxíny.
Príznaky: Krvácanie z nosa a kloaky, smrť
Antikoagulačné rodenticídy proti krysám v dedinách. Druh sekundárne hynie po požití otrávených hrabošov.
Príznaky: Otvorené zlomeniny krídel
Pri love nad cestami a osvetlenými dedinami v Indii a Bangladéši dokumentované zrážky.
Druh popísal francúzsky zoológ René-Primevère Lesson v roku 1839 ako Syrnium ocellatum podľa exemplára z južnej Indie. Lesson popisoval mnoho indických vtákov v 19. storočí.
Vedecký názov „ocellata" je z latinčiny — „ocelované" (ocellus = malé oko). Odkazuje na rytmické biele a čierne škvrny peria, ktoré pripomínajú malé oká. Diagnostický znak druhu, odkiaľ slovenský názov „bodkovaná".
3 uznané poddruhy podľa Koelza (1950): nominátny S. o. ocellata (južná India, krídlo samca 333–338 mm), S. o. grisescens (severná India, krídlo 338–346 mm), S. o. grandis (Gujarat, najväčší — krídlo 360–372 mm).
Diagnostický eerie duet — pár vytvára antifonálny duet pri stmievaní, jeden z najmysterióznejších zvukov indickej noci. V Kerale druh nazývaný „Kalan Kozhi" (sliepka smrti), v hindčine „Ulu". V ľudovej viere je hooking predzvesťou smrti — paradoxne kvôli ekologickému kontroli krysieho množenia.
Pande et al. (2018) publikovali prvú podrobnú štúdiu o reprodukčnej biológii druhu — Journal of Raptor Research 52(2). 20 hniezdiacich pokusov v Maharashtre: priemerná veľkosť znášky 2,6 vajca, 2,2 mláďat, 1,9 fledglingov. Hniezdo v dubových, tamarindových a banyan dutinách.
Hniezdi v dedinských stromoch — adaptácia na ľudskú krajinu. Banyan (Ficus benghalensis), pipal (Ficus religiosa), tamarind (Tamarindus indica) a mango (Mangifera indica) sú kľúčové druhy. V Gujarat poddruh grandis preferuje obrovské banyany.
Kľúčové lokality v Indii: Bandhavgarh NP (Madhya Pradesh), Pench NP, Tadoba NP, Thattekad Bird Sanctuary (Kerala), Bharatpur, Ranthambore. V Bangladéši Sundarbans peripheral, v Nepáli Terai oblasť.
V indickej mytológii je sova zviera bohyne Lakšmí (manželky Višnua, bohyne bohatstva) — vahana (jazdcové zviera). V juhoindickej tradícii však kvôli mysterióznemu hlasu spojená so smrťou a poverou. Kultúrny rozpor odráža dualitu druhu v indickej spoločnosti.
Endemicky na Indickom subkontinente — India (celé územie okrem extrémne severnej Himalájí), Nepál (Terai), Bangladéš, SZ Pakistan (Sindh). Areál pokrýva ~3 milióny km². Druh sa vyskytuje v listnatých lesoch, mangových sadoch a dedinách 0–1 500 m.
Veľký druh — dĺžka tela 40–48 cm, hmotnosť 700–800 g, rozpätie krídel ~110 cm. Sfarbenie ocelované — rytmické biele a čierne škvrny. Bez „ušných" chumáčov, okrúhla hlava, tmavé oči.
V Kerale je sova kvôli mysterióznemu eerie duetu pri stmievaní spojená so smrťou. Hooking páru je v ľudovej viere predzvesťou tragédie. Paradoxne — sova v skutočnosti kontroluje krysiu populáciu a chráni ryžové polia. Kultúrny rozpor s mytologickou rolou „vahana bohyne Lakšmí".
50 % stravy tvoria drobné cicavce — hraboše indické (Bandicota), krysy (Rattus), myš domová. 20 % vtáky (vrabce, holuby, ďatlíky). 15 % veľký hmyz (sarancie, kobylky, cikády). 8 % plazy (varany, gekonidy). Loví z mango, tamarindov a banyanov.
3 uznané poddruhy (Koelz 1950): (1) S. o. ocellata Lesson 1839 (južná India, nominátny); (2) S. o. grisescens (severná India, južne od Himalájí); (3) S. o. grandis (Gujarat, najväčší — krídlo až 372 mm).
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, široký areál Indického subkontinentu. Hlavné hrozby: vyrubovanie banyan/mango/tamarind stromov v dedinách, rodenticídy, pesticídy z ryžových polí.
Areál: ~3 milióny km² Indického subkontinentu. Listnaté lesy, mangové sady, banyan dediny 0–1 500 m.
Chránená podľa CITES Appendix II a indického Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV).
Sova bodkovana v prirode
Volanie sovy bodkovanej
