Strix — Strigidae (sovovité)
Status (poddruh bartelsi): kvalifikuje sa ako Vulnerable (VU) kvôli: (1) extrémne malému areálu (~5 000 km²); (2) fragmentácii v najhustejšie osídlenom ostrove sveta (155 mil. obyvateľov); (3) strate starých stromov s dutinami; (4) turistickému tlaku v NP.
Druhové epiteton „bartelsi" je na počesť Maxa Bartelsa (1865–1925), holandského zberateľa vtákov na Jave. Bartels strávil ~40 rokov na ostrove a popisom prispel k poznaniu indonézskej avifauny.
Spev je jeden silný a forsovaný „HOOH!" s dlhými pauzami — odlišný od sister-species S. leptogrammica, ktorá má sériu nôt. Frekvencia 250–400 Hz, počuteľné 1–2 km v montánnom prales Javy. Vokalizácia najintenzívnejšia január–apríl pri toku. Pár vytvára antifonálny duet.
Pár hooks „HOOH!" v montánnom prales. Tok najintenzívnejší marec–apríl.
Vajcia biele, okrúhle, ~48 × 40 mm. Hniezdo v dutine starého stromu.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.
Mláďatá opúšťajú dutinu v 5–6 týždňoch. Plne lietajú v 8 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v montánnych pralesov. Pohlavná zrelosť v 2. roku.
| Sova Bartelsova | Sova hnedeho lesa | Sova bodkovaná indická | Sova himalajská | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–50 cm | 45–57 cm | 40–48 cm | 35–40 cm |
| Váha | ~500 g | 500–800 g | 700–800 g | ~400–550 g |
| Dožitie | ~12 r | ~15 r | ~12 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | VU, endemit Javy | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Endemit Javy, montánny prales | Sister-species, široko ponímaný | Indický endemit, eerie duet | Split z S. aluco |
| Dostupnosť v SR | Java (Indonézia) | Indický subkontinent–SE Ázia | India, Nepál, Bangladéš | Himaláje, SE Ázia |
Príznaky: Fragmentácia, izolácia populácií
Java má 155 miliónov obyvateľov — najhustejšie osídlený ostrov sveta. Montánne pralesy obmedzené iba na chránené územia. Hlavná hrozba druhu.
Príznaky: Strata hniezdnych miest
Aj v NP — nelegálne vyrubovanie starých stromov pre stavebné drevo. Obnova dutín trvá 80+ rokov.
Príznaky: Sekundárna otrava cez hmyz a hraboše
Bandung, Bogor, Cianjur — kľúčové čajové oblasti hraničia s NP. Pesticídy ovplyvňujú koristné druhy.
Príznaky: Rušenie pri hniezdach v populárnych NP
Gunung Gede-Pangrango NP je populárna turistická destinácia z Jakarty. Rušenie pri hniezdnych miestach dokumentované.
Druh popísal F. H. O. Finsch v roku 1906 v Notes from the Leyden Museum. Druh pomenoval na počesť Maxa Bartelsa (1865–1925), holandského zberateľa vtákov, ktorý strávil ~40 rokov na Jave a popisom prispel k poznaniu indonézskej avifauny.
Endemit Javy — vyskytuje sa iba na ostrove Java v Indonézii. Areál pokrýva ~5 000 km² fragmentovaného montánneho pralesa. Najjužnejší taxon brown wood owl group (S. leptogrammica complex).
Samostatný druh vs poddruh — IOC v15.2 a HBW (Handbook of the Birds of the World) ho uznávajú ako S. bartelsi na základe vokálnych rozdielov (Eaton et al. 2016). BirdLife/IUCN ho stále hodnotia ako poddruh S. leptogrammica bartelsi — taxonómia v procese.
Diagnostický „HOOH!" — kľúčový rozdiel od sister-species S. leptogrammica je vokalizácia. S. bartelsi má jeden silný, forsovaný „HOOH!" s dlhými pauzami medzi volaniami. S. leptogrammica má sériu nôt. Vokalizácia bola hlavný dôkaz pre split.
Java je najhustejšie osídlený ostrov sveta — 155 miliónov obyvateľov na ploche 138 800 km² (1 117 obyv./km²). Montánny prales je obmedzený iba na NP a vysoké vulkány. Druh prežíva v izolovaných fragmentoch.
Kľúčové NP pre druh: Gunung Gede-Pangrango NP (Bogor, 21 975 ha), Halimun-Salak NP (Bogor, 113 357 ha), Bromo Tengger Semeru NP (východná Java), Meru Betiri NP, Alas Purwo NP. Sopečné vrcholy poskytujú posledné refúgia.
Spolu s endemitami Javy — sova Bartelsova zdieľa habitat s ďalšími ohrozenými endemitmi Javy: orol java (Nisaetus bartelsi, tiež pomenovaný po Bartelsovi), leopard java (Panthera pardus melas), gibon java (Hylobates moloch). Wildlife flagship pre ochranu Javy.
V indonézskej tradícii je sova spojená s kawasan hutan suci (posvätné lesy) — hodárnym ducha „Nyi Pohaci" v sundanskej kultúre, alebo „Burung Hantu" v javánčine. Niektoré dediny v okolí Gede-Pangrango považujú zvuk sovy za predzvesť dažďa a úrody.
Endemicky iba na ostrove Java v Indonézii. Areál pokrýva ~5 000 km² fragmentovaného montánneho pralesa v nadmorskej výške 750–2 500 m. Kľúčové lokality: Gunung Gede-Pangrango NP, Halimun-Salak NP, Bromo Tengger Semeru NP.
Taxonómia je otvorená. IOC v15.2 a HBW (Handbook of the Birds of the World) ju uznávajú ako samostatný druh S. bartelsi na základe vokálnych rozdielov (Eaton et al. 2016). BirdLife/IUCN ju stále hodnotia ako poddruh S. leptogrammica bartelsi.
Stredne veľký druh — dĺžka tela 40–50 cm, hmotnosť ~500 g, rozpätie krídel ~120 cm. Hnedá s bielym pruhovaním, charakteristický flat 'face' s veľkými tmavými očami a čiernymi krúžkami peria.
Druhové epiteton „bartelsi" je na počesť Maxa Bartelsa (1865–1925), holandského zberateľa vtákov, ktorý strávil ~40 rokov na Jave. Bartels prispel k poznaniu indonézskej avifauny — okrem sovy je po ňom pomenovaný aj orol java (Nisaetus bartelsi).
50 % stravy tvoria drobné cicavce — javanské hraboše (Rattus), vačice (Petaurus), plchy horské, stromový tupai. 20 % vtáky — drozdy javanské, pittas, ďatlíky. 15 % veľký hmyz. 8 % plazy. Loví v montánnom prales sluchom.
Ako poddruh S. leptogrammica bartelsi — celkový druh S. leptogrammica je LC, ale samotná populácia bartelsi je Vulnerable (VU) kvôli malému areálu (~5 000 km²) a tlaku z najhustejšieho osídlenia Indonézie (155 miliónov obyvateľov na Jave).
Druh popísal F. H. O. Finsch v roku 1906. Predtým považovaný za poddruh S. leptogrammica bartelsi, dnes IOC v15.2 a HBW ho uznávajú ako samostatný druh.
Eaton et al. 2016 (Birds of the Indonesian Archipelago) — split na základe vokálnych rozdielov (jeden „HOOH!" vs séria nôt). BirdLife/IUCN stále hodnotia ako poddruh.
Areál: endemit ostrova Java v Indonézii. ~5 000 km² fragmentovaného montánneho pralesa, 750–2 500 m. Java celkom 138 800 km², populácia 155 mil. obyvateľov.
Prísne chránená podľa indonézskeho UU No. 5 Tahun 1990 (Wildlife Protection Act) a CITES Appendix II.
