
Asio — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) tmavé sfarbenie (čierno-šedé, najtmavšia Asio); (2) ušné chocholy; (3) žlté oči; (4) biele „obočie" (supercilium) v tmavom faciálnom disku; (5) hlas: hlboký single „hoot".
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Asio otus — sympatrický v Mexiku, svetlejší, hraboše. Asio clamator (Striped Owl) — Latam, pruhovaný. Bubo virginianus — väčší, masívnejší.
Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): Sova pínasy je predominantne ornitofágna — 60 %+ stravy tvoria vtáky chytené v noci pri ich roost. Špecialista aj na netopiere (~20 % stravy) — medzi sovami extrémne zriedkavé. Rodenty NIE sú časťou diéty — výnimka v rode Asio.
Hlboký single „hoot" — nízka nota ~0,5 s, vzdialený výr. Cornell BoW: hlas je hlboký a sólový. „Wing-clapping" display v lete — klepot krídel proti sebe, počuteľný na 200 m. Aktivita kulminuje január–apríl počas toku.
Samci spievajú hlboké „hoot" volania, robia „wing-clapping" displays.
Biele, takmer guľaté, ~40 x 33 mm. V starých hniezdach.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi.
Mláďatá nidikolné, kŕmia oba rodičia.
Opúšťajú hniezdo po ~6 týždňoch.
Mladé sú kŕmené rodičmi 4–6 týždňov po vyletení.
| Sova pínasy | Myšiarka ušatá (EU) | Myšiarka močiarna (EU) | Plamienka americká | Sova bradatá | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 38–46 cm | 35–40 cm | 34–43 cm | 32–44 cm | 61–84 cm |
| Váha | 400–675 g | 220–435 g | 206–475 g | 470–700 g | 790–1900 g |
| Dožitie | ~10 r v prírode | ~28 r v prírode | ~13 r v prírode | ~2 r (max 21 r) | ~13 r v prírode |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | Latam (LC) | V SR chránená | V SR chránená | NA druh (LC) | NA + Euráz. (LC) |
| Povaha | Najtmavšia Asio, špecialista vtáky+netopiere | Európsky vzdialený príbuzný, hraboše | Otvorené krajiny, denný lov | Predátor hlodavcov, srdcovitá tvár | Najväčšia z rodu Strix |
| Dostupnosť v SR | Mexiko, Karibik, J. Amerika | Eurázia, NA | Eurázia, NA, J. Amerika | Sev. + J. Amerika | Severná NA + sev. Euráz. |
Príznaky: Pokles populácie v Belize a Strednej Amerike
Cornell BoW: druh v Belize závisí od Pinus caribaea pre roost a hniezdenie.
Príznaky: Pokles v Karibiku
Kuba, Hispaniola — turistický rozvoj a strata lesov.
Príznaky: Slabosť, smrť
Sekundárna otrava menej významná (nelovi rodenty), ale ovplyvňuje cez netopiere a vtáky.
Príznaky: Strieľanie v miestnych komunitách
V niektorých oblastiach (Kuba, Hispaniola) sa s druhom spája poverný folklór („siguapa") — niekedy zabíjaná z presvedčenia.
Sova pínasy je pomenovaná po rieke Styx z gréckej mytológie — temnej, podzemnej rieke do podsvetia. Odkaz na tmavé sfarbenie druhu, ktorý je najtmavšia americká sova rodu Asio.
Druh je predominantne ornitofágna — Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): 60 %+ stravy tvoria vtáky chytené v noci pri ich roost. Toto je medzi sovami neobvyklé — väčšina je rodentivor.
Špecialista na netopiere — bežne ich loví, čo je medzi sovami extrémne zriedkavé. Sovy zvyčajne lovia max. 5 % netopierov; A. stygius až 20 %.
Cornell BoW: rodenty NIE sú časťou diéty sovy pínasy — toto je v rámci komplexu Asio (A. otus, A. flammeus) výnimočné, kde rodenty tvoria 70–90 % stravy.
Druh popísal Johann Wagler 1832 ako Otus stygius. Typovou lokalitou je Brazília.
V Karibiku má druh kultúrnu rolu — kubánsky názov „siguapa" je súčasťou folklóru. V Hispaniole a Mexiku tiež povery o tmavej sove.
6 poddruhov vrátane karibských endemov: A. s. siguapa (Kuba), A. s. noctipetens (Hispaniola), A. s. robustus (Mexiko), A. s. stygius (J. Amerika), A. s. barberoi (Paraguay), A. s. lambi (Guerrero).
V Európe sa NEVYSKYTUJE — endemit Latam. Vagrant občas v Texase a Floride — Cornell BoW eviduje jednotlivé záznamy.
Nie — sova pínasy (Asio stygius) je endemit Latam (Mexiko, Karibik, Stredná + Južná Amerika). V Európe žije myšiarka ušatá (Asio otus) — vzdialený príbuzný rovnakého rodu.
Slovenský preklad „pínasy" pochádza z anglického „Stygian Owl" — pomenovanej po rieke Styx z gréckej mytológie (temná rieka do podsvetia). Odkaz na tmavé sfarbenie druhu — najtmavšia americká sova rodu Asio.
Áno — Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): sova pínasy je špecialista aj na netopiere — bežne ich loví (až 20 % stravy). Toto je medzi sovami extrémne zriedkavé. Typické sovy lovia max. 5 % netopierov. Spolu s vtákmi (60 %+) tvorí to ornitofágno-bat diétu, ktorá je v rámci rodu Asio výnimočná.
Sova pínasy (A. stygius) je tmavšia (skoro čierno-šedá), nelovi rodenty (špecialista na vtáky a netopiere), žije v Latam. Myšiarka ušatá (A. otus) je svetlejšia, špecialista na hraboše, žije v Eurázii a Severnej Amerike. Sympatrické v Mexiku — odlíšenie podľa sfarbenia.
Dĺžka 38–46 cm, rozpätie krídel ~106 cm, hmotnosť 400–675 g. Samice väčšie ako samce (reverzný dimorfizmus). Stredne veľká sova rodu Asio.
IUCN globálne: LC (Least Concern), populácia stabilná, ale rozptylená. V Mexiku NOM-059. CITES Appendix II. Hlavné hrozby: strata pínových lesov (Belize), urbanizácia (Karibik), perzekúcia kvôli folklóru („siguapa" v Kube).
Druh popísal Johann Wagler 1832 ako Otus stygius. Typovou lokalitou je Brazília.
Etymológia: Asio = lat. typ sovy (Pliny); stygius = lat. „styxký" — odkaz na rieku Styx z gréckej mytológie (temná, podzemná). Odkaz na tmavé sfarbenie druhu.
Zdroj: IOC v15.2, Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020), BirdLife DataZone.
V karibských oblastiach má sova pínasy kultúrnu rolu. Kubánsky názov „siguapa" (poddruh A. s. siguapa) je súčasťou miestneho folklóru — povery o tmavej sove ako predzvesti smrti alebo nešťastia. Podobné názory v Hispaniole a Mexiku.
Chránený druh v Latam — NOM-059 (Mexiko) + CITES Appendix II.