Sova pínasy — tmavá sova s ušnými chocholmi a žltými očami

Asio — Strigidae (sovovité)

Sova pínasy

Asio stygius (Wagler, 1832) — najtmavšia americká Asio pomenovaná po rieke Styx; v Európe sa nevyskytuje

IUCN: LC (Least Concern) — rozptylená, stabilná
Dlzka38–46 cm
Vaha400–675 g
Dozitie~10 r v prírode
Lesy a mokrade Mexika, Karibiku, Strednej a Južnej Ameriky obývajú sovy s temným sfarbením a neobvyklou diétou. Sova pínasy (Asio stygius) je najtmavšia americká sova rodu Asio, pomenovaná po rieke Styx z gréckej mytológie. Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): druh je predominantne ornitofágna — 60 %+ stravy tvoria vtáky chytené pri roost. Špecialista aj na netopiere (~20 % stravy). Na rozdiel od väčšiny sov nelovi rodenty — výnimka v rode Asio. V karibských oblastiach má kultúrnu rolu — kubánsky názov „siguapa".
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
38–46 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 38 46
0 cm80 cm
Hmotnosť
400–675 g
0 900 1.8 2.7 3.6 4.5 400–675 g stupnica do 4.5 kg
Dožitie
7–12 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Myšiarka ušatá (EU) Myšiarka močiarna Plamienka americká 7–12 rokov
Myšiarka ušatá (EU): ~28 r v prírode Myšiarka močiarna: ~13 r v prírode Plamienka americká: ~2 r (max 21 r)

 Identifikácia — najtmavšia americká Asio

5 diagnostických znakov: (1) tmavé sfarbenie (čierno-šedé, najtmavšia Asio); (2) ušné chocholy; (3) žlté oči; (4) biele „obočie" (supercilium) v tmavom faciálnom disku; (5) hlas: hlboký single „hoot".

Vlastné znaky druhu:

  • Dĺžka 38–46 cm, rozpätie ~106 cm
  • Hmotnosť 400–675 g, samice väčšie
  • 6 poddruhov vrátane karibských endemov (siguapa, noctipetens)
  • Najtmavšia z amerických Asio (čierno-šedá)
  • Sympatrická s Asio otus v Mexiku

Podobné druhy: Asio otus — sympatrický v Mexiku, svetlejší, hraboše. Asio clamator (Striped Owl) — Latam, pruhovaný. Bubo virginianus — väčší, masívnejší.

 NEHRABOŠIA diéta — vtáky + netopiere

Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): Sova pínasy je predominantne ornitofágna — 60 %+ stravy tvoria vtáky chytené v noci pri ich roost. Špecialista aj na netopiere (~20 % stravy) — medzi sovami extrémne zriedkavé. Rodenty NIE sú časťou diéty — výnimka v rode Asio.

  • Vtáky (60 %+): spevavce chytené pri roost v noci
  • Netopiere (~20 %): bežná korisť — medzi sovami unikátne
  • Drobné cicavce (~12 %): myši, krty — ale NIE hraboše
  • Žaby a obojživelníky (~8 %): doplnková korisť
  • Hmyz a bezstavovce (~5 %): občasne väčšie chrobáky
  • Porovnanie s A. otus: A. otus má 70–90 % rodentov, A. stygius 0 %
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 20% 12% 8% STRAVA zloženie
Vtáky — najmä spevavce v noci pri roost (60 %+) 55%
Netopiere — bežná korisť (neobvyklé medzi sovami) 20%
Drobné cicavce — myši, krty (nie hraboše!) 12%
Žaby a obojživelníky 8%
Hmyz a väčšie bezstavovce 5%

Odporúčané potraviny

  • Vtáky — spevavce chytené v noci pri ich roost (60 %+)
  • Netopiere — bežná korisť (medzi sovami neobvyklé)
  • Mláďatá a vajcia z hniezd iných vtákov
  • Drobné cicavce — myši (Peromyscus, Mus), krty
  • Žaby a obojživelníky
  • Hmyz — väčšie chrobáky, kobylky, motýle
  • Občasne plazy — jaštery, mladí hady
  • Cornell BoW: rodenty NIE sú časťou diéty (neobvyklé!)

Zakázané potraviny

  • Voľne žijúci druh — kŕmenie ľuďmi narúša lov
  • V rehabcentrách len celé telá koristi
Tip od odborníka Sova pínasy je predominantne ornitofágna — Cornell BoW: 60 %+ stravy tvoria vtáky chytené v noci pri ich roost. Druh je špecialista na netopiere — bežne ich loví, čo je medzi sovami neobvyklé (typicky 10–20 % stravy). Na rozdiel od väčšiny sov nelovi hraboše — toto je v rámci komplexu Asio nezvyčajné.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostický hlas: hlboký „hoot" — single nízka nota ~0,5 s, pripomína vzdialený výr. Cornell BoW: hlas je hlboký a sólový (nie séria ako u Asio otus). Samce robia „wing-clapping" display v lete — klepot krídel proti sebe, počuteľný na 200 m.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci druh chránený NOM-059 (Mexiko), CITES Appendix II. V karibských oblastiach (Kuba, Hispaniola) hraje rolu v miestnom folklóre — názov „siguapa" v Kube.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sedavý druh — celoročne v rovnakom teritóriu. Aktívna výhradne v noci, peak v prvých hodinách po západe slnka. Záležitosť pinacle: druh je nazvaný „stygian" po rieke Styx z gréckej mytológie — temná, podzemná. Tmavé sfarbenie podporuje meno.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Voľne žijúci druh, neimituje ľudskú reč. Vrodený „hoot" repertoár.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Hlboký single „hoot" — nízka nota ~0,5 s, vzdialený výr. Cornell BoW: hlas je hlboký a sólový. „Wing-clapping" display v lete — klepot krídel proti sebe, počuteľný na 200 m. Aktivita kulminuje január–apríl počas toku.

Dokáže hovoriť? Voľne žijúci druh, neimituje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Hoot — hlboký single „whooop", ~0,5 s
  • Wing-clapping display — klepot krídel v lete
  • Bark calls — pri vyrušení
  • Žobravé volanie mláďat — pískanie
  • Bill-snap — obrana hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — samci spievajú hlboké „hoot" volania (jan.–apr.) Hniezdenie v starých hniezdach iných vtákov; znášanie feb.–jún Inkubácia ~28 dní, mláďatá ~6 týždňov v hniezde Pelichanie po vyletení mláďat Roost v hustých koronách stromov, sólo alebo v páre

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Staré hniezda iných vtákov (jastraby, vrany), občas zem
Cornell BoW: druh nehrabe vlastné hniezdo. Využíva opustené hniezda.
Výška hniezda
5–25 m nad zemou
V borovicových lesoch (Belize) typicky v Pinus caribaea.
Biotop
Pínové lesy, mokrade, montánne lesy, cerrado, mestské parky
Cornell BoW: extrémne flexibilný — od pobrežných pínových lesov po 3000 m n.m. montánnych lesov.
Teplota
Tropické až subtropické pásmo
Sedavý druh, nemigrujúci.
Voda
Voda najmä z koristi
Druh prosperuje aj v suchších biotopoch.
Spoločnosť
Monogamné páry, celoročné teritórium
Páry občas spolu sedia v roost, ale väčšinou sólo.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–apríl

Samci spievajú hlboké „hoot" volania, robia „wing-clapping" displays.

Znáška
2–3 vajcia

Biele, takmer guľaté, ~40 x 33 mm. V starých hniezdach.

Inkubácia
~28 dní

Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi.

Liahnutie
Marec–jún

Mláďatá nidikolné, kŕmia oba rodičia.

Mláďatá
~6 týždňov v hniezde

Opúšťajú hniezdo po ~6 týždňoch.

Samostatnosť
August–november

Mladé sú kŕmené rodičmi 4–6 týždňov po vyletení.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova pínasy 38–46 cm Myšiarka ušatá (EU) 35–40 cm Myšiarka močiarna (EU) 34–43 cm Plamienka americká 32–44 cm Sova bradatá 61–84 cm
Sova pínasy Myšiarka ušatá (EU) Myšiarka močiarna (EU) Plamienka americká Sova bradatá
Dĺžka38–46 cm35–40 cm34–43 cm32–44 cm61–84 cm
Váha400–675 g220–435 g206–475 g470–700 g790–1900 g
Dožitie~10 r v prírode~28 r v prírode~13 r v prírode~2 r (max 21 r)~13 r v prírode
Hlučnosť4/55/55/54/55/5
Cena (SK)Latam (LC)V SR chránenáV SR chránenáNA druh (LC)NA + Euráz. (LC)
PovahaNajtmavšia Asio, špecialista vtáky+netopiereEurópsky vzdialený príbuzný, hrabošeOtvorené krajiny, denný lovPredátor hlodavcov, srdcovitá tvárNajväčšia z rodu Strix
Dostupnosť v SRMexiko, Karibik, J. AmerikaEurázia, NAEurázia, NA, J. AmerikaSev. + J. AmerikaSeverná NA + sev. Euráz.

Choroby a prevencia

Strata pínových lesov
stredná

Príznaky: Pokles populácie v Belize a Strednej Amerike

Cornell BoW: druh v Belize závisí od Pinus caribaea pre roost a hniezdenie.

Strata habitátu — urbanizácia
stredná

Príznaky: Pokles v Karibiku

Kuba, Hispaniola — turistický rozvoj a strata lesov.

Pesticídy
nízka

Príznaky: Slabosť, smrť

Sekundárna otrava menej významná (nelovi rodenty), ale ovplyvňuje cez netopiere a vtáky.

Lov a perzekúcia
stredná

Príznaky: Strieľanie v miestnych komunitách

V niektorých oblastiach (Kuba, Hispaniola) sa s druhom spája poverný folklór („siguapa") — niekedy zabíjaná z presvedčenia.

Prevencia Sova pínasy je chránená podľa NOM-059 (Mexiko), CITES Appendix II a rôzneho legislatívneho rámca v Latam. V Karibiku (Kuba, Hispaniola) treba osvetu — folklór spája sovu s temnými silami. V Belize podporujte ochranu pínových lesov (Pinus caribaea) — kritický habitát.

Zaujímavosti

1

Sova pínasy je pomenovaná po rieke Styx z gréckej mytológie — temnej, podzemnej rieke do podsvetia. Odkaz na tmavé sfarbenie druhu, ktorý je najtmavšia americká sova rodu Asio.

2

Druh je predominantne ornitofágna — Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): 60 %+ stravy tvoria vtáky chytené v noci pri ich roost. Toto je medzi sovami neobvyklé — väčšina je rodentivor.

3

Špecialista na netopiere — bežne ich loví, čo je medzi sovami extrémne zriedkavé. Sovy zvyčajne lovia max. 5 % netopierov; A. stygius až 20 %.

4

Cornell BoW: rodenty NIE sú časťou diéty sovy pínasy — toto je v rámci komplexu Asio (A. otus, A. flammeus) výnimočné, kde rodenty tvoria 70–90 % stravy.

5

Druh popísal Johann Wagler 1832 ako Otus stygius. Typovou lokalitou je Brazília.

6

V Karibiku má druh kultúrnu rolu — kubánsky názov „siguapa" je súčasťou folklóru. V Hispaniole a Mexiku tiež povery o tmavej sove.

7

6 poddruhov vrátane karibských endemov: A. s. siguapa (Kuba), A. s. noctipetens (Hispaniola), A. s. robustus (Mexiko), A. s. stygius (J. Amerika), A. s. barberoi (Paraguay), A. s. lambi (Guerrero).

8

V Európe sa NEVYSKYTUJE — endemit Latam. Vagrant občas v Texase a Floride — Cornell BoW eviduje jednotlivé záznamy.

Taxonomická klasifikácia

species Sova pínasy
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Asio Brisson, 1760
Druh A. stygius (Wagler, 1832)
Poddruhy 6 — A. s. stygius (Kolumbia–Venezuela po Bolíviu, Brazília), A. s. robustus (Mexiko po Nikaragua), A. s. siguapa (Kuba, Isla Pinos), A. s. noctipetens (Hispaniola), A. s. barberoi (Paraguay, sev. Argentína), A. s. lambi (Guerrero)

? Často kladené otázky

Nie — sova pínasy (Asio stygius) je endemit Latam (Mexiko, Karibik, Stredná + Južná Amerika). V Európe žije myšiarka ušatá (Asio otus) — vzdialený príbuzný rovnakého rodu.

Slovenský preklad „pínasy" pochádza z anglického „Stygian Owl" — pomenovanej po rieke Styx z gréckej mytológie (temná rieka do podsvetia). Odkaz na tmavé sfarbenie druhu — najtmavšia americká sova rodu Asio.

Áno — Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020): sova pínasy je špecialista aj na netopiere — bežne ich loví (až 20 % stravy). Toto je medzi sovami extrémne zriedkavé. Typické sovy lovia max. 5 % netopierov. Spolu s vtákmi (60 %+) tvorí to ornitofágno-bat diétu, ktorá je v rámci rodu Asio výnimočná.

Sova pínasy (A. stygius) je tmavšia (skoro čierno-šedá), nelovi rodenty (špecialista na vtáky a netopiere), žije v Latam. Myšiarka ušatá (A. otus) je svetlejšia, špecialista na hraboše, žije v Eurázii a Severnej Amerike. Sympatrické v Mexiku — odlíšenie podľa sfarbenia.

Dĺžka 38–46 cm, rozpätie krídel ~106 cm, hmotnosť 400–675 g. Samice väčšie ako samce (reverzný dimorfizmus). Stredne veľká sova rodu Asio.

IUCN globálne: LC (Least Concern), populácia stabilná, ale rozptylená. V Mexiku NOM-059. CITES Appendix II. Hlavné hrozby: strata pínových lesov (Belize), urbanizácia (Karibik), perzekúcia kvôli folklóru („siguapa" v Kube).

 Taxonómia — Wagler 1832, 6 poddruhov

Druh popísal Johann Wagler 1832 ako Otus stygius. Typovou lokalitou je Brazília.

Etymológia: Asio = lat. typ sovy (Pliny); stygius = lat. „styxký" — odkaz na rieku Styx z gréckej mytológie (temná, podzemná). Odkaz na tmavé sfarbenie druhu.

  • A. s. stygius (Wagler, 1832) — Kolumbia–Venezuela po Bolíviu, Brazília (nominátny)
  • A. s. robustus — Mexiko (Guerrero, Veracruz) po Nikaragua
  • A. s. siguapa — Kuba, Isla de Pinos (endemit Kuby)
  • A. s. noctipetens — Hispaniola (endemit)
  • A. s. barberoi — Paraguay, sev. Argentína
  • A. s. lambi — Guerrero (Mexiko)

Zdroj: IOC v15.2, Cornell BoW (Arizmendi et al. 2020), BirdLife DataZone.

 Kultúrna rola — kubánska „siguapa"

V karibských oblastiach má sova pínasy kultúrnu rolu. Kubánsky názov „siguapa" (poddruh A. s. siguapa) je súčasťou miestneho folklóru — povery o tmavej sove ako predzvesti smrti alebo nešťastia. Podobné názory v Hispaniole a Mexiku.

  • Kubánska siguapa: názov endemického poddruhu A. s. siguapa
  • Folklór: tmavá sova → predzvesť (pozitívna aj negatívna)
  • Hispaniola: A. s. noctipetens — endemit, ohrozený
  • Dôsledok: niekedy zabíjaná z presvedčenia — potrebná osveta

 Právny status — NOM-059 + CITES II

Chránený druh v Latam — NOM-059 (Mexiko) + CITES Appendix II.

  • Mexiko: NOM-059-SEMARNAT
  • CITES: Appendix II
  • IUCN globálne: LC, populácia stabilná
  • Hrozby: strata pínových lesov (Belize), urbanizácia (Karibik), perzekúcia kvôli folklóru

 Areál — Mexiko, Karibik, J. Amerika

Areál: Mexiko, Karibik (Kuba, Hispaniola), Stredná Amerika (Belize–Nikaragua), Južná Amerika (Kolumbia–Argentína). 6 poddruhov. Vagrant v Texase/Floride.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC457515
Nahrávateľ: Andrea Aguilera, Belize
Licencia: CC BY-NC-SA

 Hlboký „hoot" — ukážka

Sova pinašská — Stygian Owl

Stygian Owl — vzácny záznam s volaním z Kuby

Sova pinašská — Stygian Owl

Stygian Owl — Zapata Swamp Biosphere, Kuba

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sova pínasy, Česky:   Kalous Stygijský, Anglicky:   Stygian Owl, Nemecky:   Stygier-Ohreule, Francúzsky:   Hibou maître-bois, Španielsky:   Búho negruzco (alt. Búho cara oscura), Kubansky:   Siguapa, Portugalsky:   Mocho-negro, Holandsky:   Stygische uil, Poľsky:   Uszatka stygijska

Slovenský preklad „pínasy" je archaický — moderné slovenské zdroje používajú „sova pinasy" alebo neutrálne „Stygian sova".