Asio — Strigidae (sovovité)
6 diagnostických znakov vs Asio otus (myšiarka ušatá): (1) UŠI — močiarna má krátke (1–2 cm), často nevidieť; ušatá dlhé (4–5 cm) zreteľné; (2) OČI — močiarna jasne žlté, ušatá oranžové; (3) BIOTOP — močiarna otvorené lúky a mokrade, ušatá lesy a parky; (4) AKTIVITA — močiarna denno-súmračná, ušatá nočná; (5) HNIEZDO — močiarna na zemi, ušatá na strome v hniezde po vrane/sojke; (6) HLAS — močiarna hlboké „boo-boo-boo" + tlieskanie krídel; ušatá „hu-hu-hu" trojhlas.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Asio otus (myšiarka ušatá) — dlhšie uši, oranžové oči, lesný biotop. Tyto alba (plamienka driemavá) — biele srdcovité tvárové disk, čierne oči. Strix aluco (sova obyčajná) — kompaktnejšia, bez „uší", veľká hlava.
Sky-dance: Samec sa v marci až máji vznesie 100–300 m vysoko a začne vydávať hlboké „boo-boo-boo-boo" (~300 Hz, 8–20 zvukov v sérii). Po vyvrcholení toku silno tlieska krídlami pod telom — zvuk je počuteľný zo stoviek metrov. Toto správanie je medzi európskymi sovami unikátne (Holt et al. 1999, Mikkola 1983).
Anti-predátorová obrana: Pri ohrození hniezda na zemi samica predvádza „injury-feigning" — predstieranie zlomeného krídla, aby odpútala pozornosť predátora. Toto je adaptácia hniezdenia na zemi (Holt et al. 1999).
Najtypickejším volaním samca v hniezdnej sezóne je hlboké „boo-boo-boo-boo" (~300 Hz, 8–20 zvukov v sérii) — pomalšie a hlbšie než pri Asio otus. Pri sky-dance toku v marci–máji samec vyletí 100–300 m vysoko a hlasno tlieska krídlami pod telom — toto je medzi sovami unikátne. Pri ohrození hniezda jastrabovité „barking" a syčanie. Mláďatá pískajú „pseep-pseep".
Sky-dance samca — vzlet 100–300 m vysoko, hlboké „boo-boo-boo" a hlasné tlieskanie krídel pod telom (medzi sovami unikátne). Hľadá teritórium 50–200 ha.
Vajcia biele matne lesklé, ~40 x 31 mm. Hniezdo v plytkej kotlinke na zemi v hustej tráve. Pri myšacích rokoch znášky 8–10 vajec.
Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi. 1 znáška ročne (pri vysokej dostupnosti hrabošov občas druhá).
Mláďatá sa liahnu postupne podľa poradia znášky. Rozdiel veľkosti v hniezde môže byť 7–10 dní.
Mláďatá opúšťajú hniezdo pešo, kým ešte nevedia lietať — schovávajú sa v hustej tráve. Rodičia ich kŕmia ďalších 4–5 týždňov.
Vo veku 31–36 dní začínajú lietať. Pohlavná zrelosť v 1. roku. Maximálny vek vo voľnej prírode ~13 r 1 m (EURING).
| Myšiarka močiarna | Myšiarka ušatá | Sova obyčajná | Sova snežná | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 34–43 cm | 31–37 cm | 37–43 cm | 52–71 cm |
| Váha | 206–475 g | 220–435 g | 385–800 g | 1 600–2 950 g |
| Dožitie | 2–4 r. (max ~13 r) | 3–4 r. (max ~28 r) | 5–10 r. (max ~22 r) | 9 r. (max ~28 r) |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | Chránená (10 000 €) | Chránená | Chránená | Vzácna v SR |
| Povaha | Krátke uši, žlté oči, hniezdi na zemi, denná aktivita | Dlhé uši, oranžové oči, hniezdi na strome, nočná | Bez uší, čierne oči, hniezdi v dutine | Biela, žlté oči, denná aktivita, najťažšia EU sova |
| Dostupnosť v SR | Mokrade, lúky, tundra, slaniská | Lesy, parky, aleje, ihličnaté porasty | Lesy, parky, záhrady, dediny | Arktická tundra, len výnimočne SR |
Príznaky: Strata hniezdnych biotopov — lúk a rašelinísk
Hlavná príčina pokles populácie v Európe. V SR sa od 50. rokov odvodnilo 60–70 % pôvodných mokraďových plôch.
Príznaky: Strata hniezd a mláďat — sova hniezdi na zemi a kosa hniezdo zničí
Kosenie pred 15. júlom je hlavnou príčinou hniezdnych strát. Odporúčaný posun kosenia po skončení hniezdneho cyklu.
Príznaky: Antikoagulanty druhej generácie (bromadiolone, chlorofacinón) — krvácania a smrť
Pri kampaniach proti hraboľom poľným prijíma otrávenú korisť. Dokumentované úhyny v Slovensku, Maďarsku, Francúzsku.
Príznaky: Smrteľné zrážky na cestách cez otvorenú krajinu pri nízkom love
Druh loví nízko nad cestnými okrajmi — vysoký podiel mortality. V SR vodiče a stĺpy elektrického vedenia označované za faktor.
Myšiarka močiarna má najširšie rozšírenie spomedzi všetkých sov — vyskytuje sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a Austrálie. Hniezdi od arktickej tundry až po vysokohorské lúky Ánd a Tibetu.
Je jediná naša sova, ktorá hniezdi pravidelne na zemi — samica si vyhrabe plytkú kotlinku v hustej tráve. Mláďatá opúšťajú hniezdo pešo už po 12–18 dňoch, dlho predtým než vedia lietať.
Patrí medzi denne aktívne sovy — loví často aj cez deň, najmä za zamračeného počasia. Diurnálna aktivita je medzi európskymi sovami výnimočná (spolu so sovou snežnou a jastrabou).
Sky-dance tok samca s hlasným tlieskaním krídel pod telom je medzi sovami unikátny — samec vyletí 100–300 m vysoko a krídlami tlieska tak silno, že je počuť zo stoviek metrov.
Populácia je úzko viazaná na cykly hrabošov — pri „myšacích rokoch" znášky 8–10 vajec, pri kolapse hrabošov často nehniezdi vôbec. Pohyby preto nomadické, nie pravidelne migračné.
Druh popísal dánsky biskup a prírodovedec Erik Pontoppidan v roku 1763 v knihe Den Danske Atlas — typovou lokalitou je Dánsko.
V SR sú dôležité komunálne zimoviská 5–30 vtákov — najmä na Žitnom ostrove (Šuľany, Bodíky), Záhorí a vo Východoslovenskej nížine. Spia v zoskupeniach na ihličnatých stromoch alebo v hustej tráve.
Latinský rodový názov Asio pochádza z latinčiny — Plinius starší ním označoval „rohatú sovu". Druhové meno flammeus znamená „plameň" — odkazuje na oranžovo-žltú farbu očí a hnedo-žlté páskovanie.
Najspoľahlivejší je biotop a denná aktivita — močiarna loví na otvorenej krajine cez deň alebo súmrak, ušatá v lesoch a parkoch len v noci. Vizuálne: močiarna má krátke „uši" (krátke ušné pierka len 1–2 cm, často ich nevidieť) a jasne žlté oči, ušatá má dlhé uši (4–5 cm) a oranžové oči. Hniezdo: močiarna na zemi v lúke, ušatá na strome v hniezde po vrane alebo sojke.
Najlepšie zimoviská sú Žitný ostrov (Šuľany, Bodíky, Gabčíkovo), Záhorská nížina, Východoslovenská nížina (Senianske rybníky) a Senné — CHKO Latorica. Loví nad otvorenými lúkami a poliami za súmraku alebo cez deň. Hniezdne nálezy sú zriedkavé a nepravidelné — 0–50 párov ročne.
Áno, je prioritný druh európskeho významu. Chránená podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 10 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Chytanie, chov a rušenie hniezd je trestné. Druh chráni aj Bernský dohovor (Príloha II) a Smernica o vtákoch EÚ (Príloha I).
Myšiarka močiarna je adaptovaná na otvorené biotopy bez vhodných hniezdnych stromov (tundra, slatiniská, lúky). Samica si vyhrabe plytkú kotlinku v hustej tráve a vystelie ju perím. Mláďatá opúšťajú hniezdo pešo už po 12–18 dňoch a schovávajú sa v okolitej tráve — dlho pred tým, než vedia lietať. Toto „pešie obdobie" je obrana proti pozemným predátorom hniezda.
Je to plnohodnotná sova (rad Strigiformes) — má sovie znaky: závoj okolo očí, mäkké tiché pierka, otáčajúcu sa hlavu. Ale na rozdiel od väčšiny sov je diurnálne-krepuskulárna — loví často cez deň alebo za súmraku. Táto adaptácia jej umožňuje lov v otvorenej krajine, kde v noci by konkurovala myšiarka ušatá a sova obyčajná.
Typický vek vo voľnej prírode je 2–4 roky pri vysokej mortalite mláďat (70 % v 1. roku). EURING longevity rekord je ~13 rokov 1 mesiac z Fínska. Hlavnou príčinou úhynu sú kolízie s vozidlami, sekundárna otrava rodenticídmi a strata biotopu.
Druh popísal Erik Pontoppidan v roku 1763 v knihe Den Danske Atlas ako Strix flammea, typová lokalita Dánsko. Rod Asio založil Brisson 1760. Druh patrí do skupiny ušatých sov spolu s Asio otus, A. capensis, A. clamator, A. madagascariensis a ostatnými 7 druhmi.
Etymológia: Asio = lat. „rohatá sova" (Plinius starší); flammeus = lat. „plameň, plamenný" — odkazuje na hnedo-žlté páskovanie a jasne žlté oči. Slovenské „močiarna" odkazuje na biotop, „myšiarka" na hlavnú korisť.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia SK.
Myšiarka močiarna sa vyskytuje na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a Austrálie. Hniezdi od arktickej tundry po vysokohorské lúky Ánd (4 500 m) a tibetskej náhornej plošiny. Jediná sova s tak rozsiahlym areálom.
SR populácia: 0–50 hniezdiacich párov (biomonitoring.sk + dravce.sk). Nepravidelné, lokálne hniezdenie — najmä Žitný ostrov, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina. Trend kolísavý — viazaný na cykly hrabošov.
Mikromammalogická sova — 80–90 % potravy tvoria hraboše a iné drobné hlodavce. Loví nízkym pomalým letom 1–3 m nad lúkami a poliami.
Populačné cykly: Pri „myšacích rokoch" (Microtus boom) môžu samice znášať 8–10 vajec. Pri kolapse hrabošov často nehniezdia vôbec — odsťahujú sa nomadicky stovky km za potravou.
Monogamný pár s krátkodobým zväzkom — pri nomadickom správaní sa páry menia podľa lokality. Hniezdne obdobie marec–august.
Hniezdenie NA ZEMI: Plytká kotlinka v hustej tráve alebo medzi rašelinou, vystlaná suchou trávou a perím. Mláďatá opúšťajú hniezdo pešo už po 12–18 dňoch a schovávajú sa v okolitej tráve — kým ešte nevedia lietať. Tento „rozptyl" je obrana proti pozemným predátorom hniezda.
Mimo hniezdnej sezóny je prevažne ticho. Hlasová aktivita je sústredená do toku v marci–máji.
Praktická rada: Hlboké pulzové „boo-boo-boo" za súmraku na otvorenej krajine v apríli–máji = myšiarka močiarna. Trojhlas „hu-hu-hu" v lese = myšiarka ušatá. Tlieskanie krídel pri vzdušnom toku je unikátne — žiadna iná SR sova to nerobí.
Voľne žijúci chránený druh. Akékoľvek chytanie, chov, rušenie hniezd alebo vlastnenie je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.
V období september–marec sa myšiarka močiarna v SR združuje na komunálnych zimoviskách 5–30 vtákov. Spia v zoskupeniach na ihličnatých stromoch alebo priamo v hustej tráve na zemi.
Volania a hlas myšiarky močiarnej — denný lov nad lúkou
Teritoriálne volania samca a sky-dance tok — tlieskanie krídel pod telom počas tokovacieho letu
