Výr virgínsky — dospelý jedinec s výraznými perovými chocholmi a žltými očami

Bubo — Strigidae (sovovité)

Výr virgínsky

Bubo virginianus (Gmelin, 1788) — najväčšia sova Severnej Ameriky; ~15 poddruhov; v Európe sa nevyskytuje

IUCN: LC (Least Concern) — globálna populácia ~6 mil. (Partners in Flight), trend stabilný
Dlzka 46–63 cm
Vaha 910–2 500 g
Dozitie 5–13 r. (max ~28 r)
Lesy, púšte, predmestia a tundra celej Severnej Ameriky ukrývajú najväčšiu sovu kontinentu — výra virgínskeho. Má najpestrejšiu stravu spomedzi všetkých severoamerických dravcov (Cornell BoW eviduje vyše 500 druhov koristi), je jediný pravidelný predátor skunkov a hniezdi najskôr zo všetkých NA dravcov — vajcia kladie v januári, často v snehu. V Európe sa nevyskytuje; jeho ekologickým náprotivkom je výr skalný (Bubo bubo).
Porovnať veľkosť, hmotnosť a dožitie s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
46–63 cm
0 10 20 30 40 50 60 70 80 cm 46 63
0 cm80 cm
Hmotnosť
0,9–2,5 kg
0 900 1.8 2.7 3.6 4.5 0,9–2,5 kg stupnica do 4.5 kg
Dožitie
5–28 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Sova pásikavá Sova zlatohlavá Výr skalný (EU) 5–28 rokov
Sova pásikavá: 6–8 r. (max ~26 r) Sova zlatohlavá: ~17 r v prírode Výr skalný (EU): ~20 r v prírode

 Identifikácia — najväčšia sova Severnej Ameriky

5 diagnostických znakov: (1) výrazné perové chocholy („rohy") na hlave; (2) žlté oči (vs tmavé u sovy pásikavej a sovy zlatohlavej); (3) mohutná veľkosť 46–63 cm, rozpätie krídiel 102–145 cm; (4) bielo-šedo-hnedé pruhované operenie s výraznou bielou hrudnou „brade"; (5) hlboké 4–5-slabičné „hoo-h\'HOO-hoo-hoo".

Vlastné znaky druhu:

  • Najväčšia sova Severnej Ameriky (po sove snežnej druhá v hmotnosti)
  • Hmotnosť 910–2 500 g — samice o 10–20 % väčšie (reverzný dimorfizmus)
  • Žlté oči s tmavšou iridou, mocný zahnutý zobák
  • Geografická variabilita: B. v. saturatus (NW pobrežie, tmavý), B. v. subarcticus (Arktída, svetlý)
  • Tichý let vďaka serrátovaným letkám (suppress turbulent flow)

Podobné druhy: Bubo scandiacus (sova snežná) — bielo zafarbená, väčšia, Arktída. Strix varia (sova pásikavá) — menšia, bez chocholov, tmavé oči, „who cooks for you". Bubo bubo (výr skalný, EU) — európsky náprotivok, ešte väčší (60–75 cm).

 Najpestrejšia strava zo všetkých NA dravcov — >500 druhov koristi

Cornell Birds of the World (Artuso et al. 2013): Výr virgínsky má najpestrejšiu stravu spomedzi všetkých severoamerických dravcov — zdokumentovaných je vyše 500 druhov koristi od chrobákov po mladé orly belohlavé.

  • Cicavce 60 %: zajace, králiky, hraboše, potkany, veveričky, sysle, krty
  • Vtáky 22 %: kačice, husi, lysky, holuby, vrany, iné sovy a dravce
  • Skunky a dikobrazy 8 %: jediný pravidelný predátor v NA
  • Plazy 5 %: hady (vrátane chrastiačov), korytnačky, jaštery
  • Bezstavovce a ryby 5 %: hmyz, kôrovce, ryby (mláďatá)

Špeciálne adaptácie: Výr nemá funkčný čuch — preto loví skunky bez problémov. Loví aj dikobrazy napriek ostnám (mnoho výrov má v koži zachované ostne ako pozostatok lovu). Páry niekedy lovia spoločne — jeden vyplaší korisť pre druhého.

🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

60% 22% 8% STRAVA zloženie
Cicavce — zajace, králiky, hraboše, potkany, vevericovité (Cornell BoW) 60%
Vtáky — kačice, sliepky, lysky, holuby, vrany, dokonca iné sovy a dravce 22%
Skunky, dikobrazy a iné stredne veľké cicavce (jediný pravidelný predátor skunkov) 8%
Plazy a obojživelníky — hady, žaby, jaštery 5%
Hmyz, škorpióny, kôrovce a ryby (lokálne, najmä mláďatá) 5%

Odporúčané potraviny

  • Zajace a králiky (Lepus, Sylvilagus) — kľúčová korisť v celej NA
  • Hraboše, potkany, myši (Microtus, Peromyscus, Rattus) — základ celoročnej stravy
  • Veveričky a sysle — chytá ich z denného roostu
  • Skunky (Mephitis) — výr je jediný pravidelný predátor skunkov v NA, ignoruje ich pach
  • Dikobrazy (Erethizon dorsatum) — pravidelne lovené napriek ostnám
  • Vodné vtáky — kačice, husi, lysky, potápky pri vodných plochách
  • Iné dravce a sovy — krahulce, sovy uškaté, mladé orly, dokonca iné výry
  • Plazy — hady (vrátane chrastiačov), korytnačky, jaštery
  • Hmyz a ryby — najmä u juvenilov a v subtropickej časti areálu

Zakázané potraviny

  • Voľne žijúci druh — kŕmenie ľuďmi je ilegálne a oslabuje plachosť
  • V rehabilitačných centrách len celé telá koristi (myši, kuriatka), nikdy mleté mäso
Tip od odborníka Výr virgínsky má najpestrejšiu stravu spomedzi všetkých severoamerických dravcov — Cornell BoW dokumentuje viac než 500 druhov koristi. Loví prevažne v noci zo skrytého posedu, hmotnosť koristi siaha od hmyzu po zvieratá ťažšie než on sám (zajace, skunky, dikobrazy). Páry niekedy lovia spoločne, pričom jeden jedinec vyplaší korisť pre druhého.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 2.4
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Najhlbšie a najznámejšie hu-hu volanie z celej Severnej Ameriky — typicky 4–5 slabík „hoo-h'HOO-hoo-hoo". Páry pravidelne dueting (samec má nižší hlas napriek menšej veľkosti, neobvyklý reverzný dimorfizmus). Hlasná aktivita najmä október–február v rámci toku.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci nočný dravec — chov v zajatí len v licencovaných zariadeniach (USA: federálna licencia USFWS + štátne povolenie). V prírode toleruje ľudí v parkoch, na cintorínoch, dokonca v predmestiach. Mimoriadne ostražitý počas hniezdenia — pri obrane hniezda útočí aj na človeka (zdokumentované úrazy očí, zranenia hlavy).
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Krátkodistančný rezident — väčšina populácie nemigruje (s výnimkou severných subarktických jedincov). Aktívny po západe slnka, peak v prvých 2 hodinách po súmraku a hodine pred svitaním. Pri love dokáže preletieť 1–3 km medzi roost a love revírom.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Hluchočenstvo k reči — voľne žijúci druh, repertoár je vrodený. V rehabilitačných centrách s ručne kŕmenými jedincami sa vyskytuje imprinting, ale nie napodobňovanie ľudských zvukov v zmysle papagájov.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Hlboké teritoriálne hú-hú „hoo-h'HOO-hoo-hoo" (4–5 slabík, ~250–400 Hz) je akustickou ikonou Severnej Ameriky. Páry pravidelne dueting — paradoxne má samec hlbší hlas napriek tomu, že je menší (rozdielna anatómia syrinxu). Hlasová aktivita kulminuje október–február počas zhmoty párov a obhajoby teritória, ktoré zostáva celoročné.

Dokáže hovoriť? Hlučno­imitujúci druh — voľne žijúce výry nereprodukujú ľudskú reč. V zajatí (rehabilitácia, edukácia) sa neukázalo systematické napodobňovanie hlasov mimo vlastný druhový repertoár.

Typické zvuky

  • Teritoriálne hú-hú — „hoo-h'HOO-hoo-hoo", 4–5 slabík, ~250–400 Hz
  • Duet páru — samica vyššie, samec nižšie (Cornell BoW: reverzný dimorfizmus hlasu)
  • Žobravé volanie mláďat — „shreee" rasping, počuteľné stovky metrov, máj–august
  • Pohotovostné/obranné — klepot zobákom (bill-snap) pri vyrušení v hniezde
  • Skrekot samíc — nasalické „weeeh" pri kontakte so samcom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — dueting párov (samec hlbšie, samica vyššie), od neskorej jesene Hniezdenie — najskorší zo všetkých NA dravcov, často sneh; preberá staré hniezda jastrabov a vrán Inkubácia 30–37 dní, mláďatá v hniezde ~6 týždňov, závisia od rodičov až do jesene Pelichanie dospelých letiek po vyletení mláďat Roost — denné odpočinky v hustom ihličí, často mobbing vrán

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Stará hniezda jastrabov/vrán, dutiny v stromoch, skalné rímsy, výnimočne na zemi
Výr si nestavia vlastné hniezdo — preberá hniezda iných druhov (jastrab červenochvostý, vrana, sokol). Vajcia ~55 x 47 mm, biele, takmer guľaté.
Výška hniezda
3–20 m nad zemou (variabilné podľa biotopu)
V púšťach na kaktusoch saguaro, v lesoch na ihličnatých/listnatých stromoch, v Arktíde na zemi (B. v. subarcticus).
Biotop
Univerzál — lesy, púšte, mokrade, mestá, hory, tundra
Cornell BoW: chýba len v hustých dažďových pralesoch a vysokej Arktíde. Jeden z najadaptabilnejších dravcov sveta.
Teplota
Znesie mrazy −40 °C aj horúčavy +45 °C
Subarktické poddruhy (subarcticus) majú hustšie operenie, púšťové (pallescens) bledšiu pigmentáciu.
Voda
Voda primárne z koristi
V púšťach prežíva mesiace bez voľnej vody; pri vodných tokoch loví aj ryby.
Spoločnosť
Monogamné páry, celoročné teritórium 1–10 km²
Páry zostávajú spolu roky až celoživotne. Mimo hniezdenia sólo alebo v páre, nikdy v húfoch.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Október–január

Dueting párov, samec sa pýši perami, kŕmi samicu (allofeeding). Páry obnovujú zväzok každú jeseň, často trvalý.

Znáška
1–4 vajce (priemer 2)

Biele, takmer guľaté, ~55 x 47 mm. Hniezdo prevzaté po iných dravcoch — preberá staré hniezda po jastraboch, vranách, dokonca veveričkách.

Inkubácia
30–37 dní

Sedí výhradne samica, samec ju kŕmi. Vajcia sa znášajú v 2-dňových intervaloch, mláďatá líhnu asynchrónne (najmladšie často hynie pri slabej koristi).

Liahnutie
Marec–apríl

Mláďatá nidikolné, oči otvárajú v 9.–11. dni. Kŕmia oba rodičia rozkúskovanou korisťou.

Mláďatá
6 týždňov v hniezde

Opúšťajú hniezdo ako „branchers" — preliezajú vetvy 1–2 týždne pred prvým letom (45.–49. deň).

Samostatnosť
Október–december

Mladé výry sú kŕmené rodičmi až do jesene, potom sa rozptyľujú na 50–250 km. Pohlavná zrelosť v 2. roku, USGS rekord ~28 rokov v prírode.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výr virgínsky 46–63 cm Sova pásikavá 40–63 cm Sova zlatohlavá 43–48 cm Myšiarka východná 16–25 cm Výr skalný (EU) 60–75 cm
Výr virgínsky Sova pásikavá Sova zlatohlavá Myšiarka východná Výr skalný (EU)
Dĺžka46–63 cm40–63 cm43–48 cm16–25 cm60–75 cm
Váha910–2 500 g470–1 050 g500–700 g121–244 g1 500–4 200 g
Dožitie5–13 r. (max ~28 r)6–8 r. (max ~26 r)~17 r (priemer 8)~14 r v prírode~20 r v prírode
Hlučnosť5/54/55/55/55/5
Cena (SK)NA druh (LC)NA druh (LC)IUCN NT — ohrozenýNA druh (LC)V SR chránený (8 000 €)
PovahaChocholy „rohy", žlté oči, mohutnýBez chocholov, tmavé oči, „who cooks for you"Tmavá, biele škvrny, tmavé očiMini, chocholy, šedý/červený morfEurópsky náprotivok, najväčšia EU sova
Dostupnosť v SRCelá Severná a J. AmerikaVýchodná NA + expanzia na západNW USA, Britská Kolumbia, MexikoVýchodná NA — Mexiko po KanaduEurázia — v SR Karpaty, hory

Choroby a prevencia

Sekundárna otrava rodenticídmi (SGAR)
vysoká

Príznaky: Krvácanie, slabosť, smrť po pozretí otráveného hlodavca

Druhej generácie antikoagulanty (brodifakum, difetialón) sa kumulujú v pečeni dravca. USFWS a viaceré štáty regulujú predaj. Hlavná príčina úmrtí na predmestiach.

Kolízie s vozidlami a vedeniami
vysoká

Príznaky: Frakturé krídel, traumy hlavy

Lov pri cestách (svetlomety odhaľujú hlodavce) vedie k zrážkam. Druhá najčastejšia príčina úrazu v rehabcentrách (Audubon Center for Birds of Prey).

Vírus Západného Nílu (WNV)
stredná

Príznaky: Neurologické príznaky, dezorientácia, smrť

Od 1999 dokumentovaný v populáciách NA dravcov; výr menej citlivý ako sovy uškaté.

Pytliactvo a zlyhanie pôrodu (nepovolený chov)
stredná

Príznaky: Stres, deformity, neschopnosť reintrodukcie

V USA chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act (1918). Chov bez licencie USFWS je trestný (pokuty do $15 000 alebo väzenie).

Prevencia Výr virgínsky je v USA chránený podľa Migratory Bird Treaty Act (1918) a podobnou legislatívou v Kanade a Mexiku. Chov bez federálnej licencie USFWS je trestný čin. V SR sa druh nevyskytuje v prírode — európsky náprotivok je výr skalný (Bubo bubo), tiež prísne chránený. Pri náleze zranenej sovy v NA volajte miestne rehabilitačné centrum (Audubon, Wildlife Care Center); nikdy nedávajte vodu ani potravu bez konzultácie.

Zaujímavosti

1

Výr virgínsky je jediný pravidelný predátor skunkov v Severnej Amerike — nemá funkčný čuch, takže pach mu neprekáža (Cornell BoW).

2

Loví aj dikobrazy napriek ostnám; mnoho výrov má v koži zachované ostne ako pozostatok lovu.

3

Najpestrejšia strava zo všetkých NA dravcov — Cornell zdokumentoval vyše 500 druhov koristi, od chrobákov po mladé orly belohlavé.

4

Druh popísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1788 v 13. vydaní Systema Naturae, typovou lokalitou je Virgínia (odtiaľ „virginianus").

5

Páry duetting majú reverzný dimorfizmus hlasu — samec má hlbší hlas napriek menšej veľkosti (samice sú 10–20 % väčšie, klasická raptorská inverzia).

6

Najskorší hniezdiči zo všetkých NA dravcov — vajcia kladú v januári–februári v snehu, mláďatá liahnu, keď je ešte ľadovo.

7

Pôvod „rohov" — perové chocholy nie sú uši, slúžia na kamufláž (rozbíjajú obrys hlavy) a vnútrodruhovú signalizáciu.

8

V Európe sa NEVYSKYTUJE — európskym náprotivkom je príbuzný výr skalný (B. bubo), s ktorým sa nekríži (rozdielne areály oddelené už pre milióny rokov).

Taxonomická klasifikácia

species Výr virgínsky
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Bubo Duméril, 1805
Druh B. virginianus (Gmelin, 1788)
Poddruhy ~15 — B. v. virginianus (východ USA, nominátny), B. v. subarcticus (severná Kanada, najsvetlejší), B. v. pacificus (Kalifornia), B. v. saturatus (NW pobrežie, tmavý), B. v. pallescens (juhozápad USA), B. v. mayensis (Yucatán), B. v. nacurutu (J. Amerika) a ďalšie

? Často kladené otázky

Nie — výr virgínsky je výlučne severoamerický druh (od arktickej hranice po Magalánsky prieliv). Na Slovensku ho možno vidieť len v zoologických záhradách (napr. ZOO Bratislava). Európskym náprotivkom je príbuzný výr skalný (Bubo bubo), ktorý hniezdi aj v slovenských Karpatoch.

Dĺžka tela 46–63 cm, rozpätie krídiel 102–145 cm, hmotnosť 910–2 500 g. Samice sú o 10–20 % väčšie ako samce (reverzný pohlavný dimorfizmus typický pre dravce). Je to najväčšia sova Severnej Ameriky.

Má najpestrejšiu stravu zo všetkých severoamerických dravcov — Cornell BoW eviduje vyše 500 druhov koristi. Základ tvoria zajace, králiky, hraboše a potkany; loví ale aj skunky (jediný pravidelný predátor), dikobrazy, kačice, lysky, iné sovy a malé dravce, hady, žaby a v niektorých oblastiach aj ryby.

Je najskorším hniezdičom spomedzi severoamerických dravcov — znáša vajcia už v januári až februári, často v snehu. Inkubácia trvá 30–37 dní, mláďatá ostávajú v hniezde ~6 týždňov a sú kŕmené rodičmi až do jesene.

Kombinácia troch znakov: (1) výrazné perové chocholy („rohy") na hlave; (2) mohutná postava (46–63 cm) — výrazne väčší než sova pásikavá alebo myšiarka; (3) hlboké 4–5-slabičné „hoo-h'HOO-hoo-hoo". Mladé jedince bez chocholov pripomínajú sovu pásikavú, no líšia sa žltými očami (sova pásikavá má tmavohnedé).

Typický vek vo voľnej prírode je 5–13 rokov, USGS Bird Banding Lab eviduje rekord ~28 rokov. V zajatí žije dlhšie — zdokumentovaná samica dosiahla ~50 rokov. Mortalita 1. roka je 50–60 %; hlavné príčiny: kolízie s vozidlami, sekundárna otrava rodenticídmi.

 Taxonómia — Gmelin 1788, rod Bubo, ~15 poddruhov (IOC v15.2)

Druh popísal Johann Friedrich Gmelin 1788 v 13. vydaní Systema Naturae ako Strix virginiana. Typovou lokalitou je Virgínia, USA — odtiaľ „virginianus". Rod Bubo bol etablovaný André Dumérilom 1805.

Etymológia: Bubo = lat. „výr" (Plínius starší); virginianus = z Virgínie. Slovenské „výr virgínsky" je presný preklad latinského binomena.

  • B. v. virginianus (Gmelin, 1788) — východné USA, nominátny
  • B. v. subarcticus — severná Kanada, Aljaška (najsvetlejší)
  • B. v. pacificus — Kalifornia, Pacifické pobrežie
  • B. v. saturatus — Pacifický NW (najtmavší)
  • B. v. pallescens — juhozápadné USA (bledá púšťová forma)
  • B. v. mayensis — Yucatán, Stredná Amerika
  • B. v. nacurutu a ďalšie — Južná Amerika

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Cornell Birds of the World, Avibase, BirdLife DataZone.

 Najskorší hniezdiči NA dravcov — vajcia v januári

Cornell BoW + Audubon: Výr virgínsky je najskorším hniezdičom zo všetkých severoamerických dravcov — vajcia kladie v januári–februári, často v snehu pri teplotách −20 °C. Mláďatá líhnu, keď je ešte ľadovo (marec).

  • Tok: október–január, dueting párov (reverzný dimorfizmus hlasu)
  • Vajcia: 1–4 ks (priemer 2), biele, ~55 x 47 mm
  • Hniezdo: prevzaté hniezdo jastraba/vrany, dutina, skalná rímsa
  • Inkubácia: 30–37 dní, výlučne samica
  • Mláďatá v hniezde: ~6 týždňov, potom „branchers"
  • Závislosť od rodičov: až do jesene (september–december)
  • Pohlavná zrelosť: 2. rok života

Prečo tak skoro? Mláďatá výra potrebujú dlhú dobu na výcvik a osamostatnenie (8–10 mesiacov). Skoré hniezdenie zabezpečí, že juvenily sú v jeseni už schopné prežiť samostatne pred zimou.

 Biotop a rozšírenie — od Arktídy po Patagóniu

Najadaptabilnejšia sova sveta z hľadiska biotopu — Cornell BoW: chýba len v hustých dažďových pralesoch Amazónie a vo vysokej Arktíde nad lesnou hranicou.

Globálny areál: Severná Amerika (od Aljašky po Mexiko, vrátane Veľkých jazier, Veľkých prérií, púští SW USA, Floridy), Stredná Amerika, väčšina Južnej Ameriky (po Magalánsky prieliv v Patagónii). Populácia ~6 mil. jedincov (Partners in Flight 2025).

  • Listnaté a zmiešané lesy — východné USA, Veľké jazerá
  • Ihličnaté lesy — Kanada, Pacific NW, sev. Mexiko
  • Púšte — SW USA (B. v. pallescens) hniezdi v kaktusoch saguaro
  • Mokrade a savany — Florida, Veľké prérie
  • Predmestia a mestá — vrátane Central Parku v New Yorku
  • Tundra a tajga — Aljaška, Yukon (B. v. subarcticus)

V Európe sa NEVYSKYTUJE — najbližší príbuzný druh je výr skalný (Bubo bubo) v Eurázii.

 Hlas — najznámejšie hú-hú Severnej Ameriky

Cornell BoW: Výr virgínsky vydáva najznámejšie owl hooting Severnej Ameriky — hlboké 4–5-slabičné „hoo-h\'HOO-hoo-hoo", frekvencia ~250–400 Hz, počuteľné na 1–2 km. Páry pravidelne dueting, pričom samec má paradoxne hlbší hlas napriek menšej veľkosti (reverzný dimorfizmus syrinxu).

  • Teritoriálne hú-hú: 4–5 slabík, ~250–400 Hz
  • Duet páru: samec nižšie, samica vyššie (vzácne v Strigidae)
  • Žobravé volanie mláďat: rasping „shreee", máj–august
  • Klepot zobákom (bill-snap): obrana hniezda
  • Skrekot samíc: nasalické „weeeh" pri kontakte so samcom

Praktická rada: 4–5-slabičné hlboké hú-hú v severoamerickej noci = výr virgínsky. Najintenzívnejšia vokalizácia október–február počas formovania párov a obhajoby teritória.

 Právny status — Migratory Bird Treaty Act

Voľne žijúci druh chránený federálnym zákonom v USA, Kanade a Mexiku. Chov bez licencie USFWS je trestný čin.

  • USA: Migratory Bird Treaty Act (1918) — pokuty $5 000–15 000 alebo väzenie
  • Kanada: Migratory Birds Convention Act
  • Mexiko: NOM-059-SEMARNAT
  • IUCN globálne: LC, ~6 mil. jedincov, trend stabilný
  • V Európe: druh sa nevyskytuje vo voľnej prírode; chov len v licencovaných zoo
ZDROJ: IUCN Red List — Bubo virginianus, BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, All About Birds — Cornell Lab, National Audubon Society, Animal Diversity Web (UMMZ), HawkWatch International, Gmelin 1788 Systema Naturae, ed. 13, Artuso, Houston, Smith & Rohner 2013 (Cornell Birds of the World)

 Areál — celá Severná Amerika + J. Amerika

Areál: Celá Severná Amerika od Aljašky po Mexiko + Stredná a Južná Amerika po Magalánsky prieliv. ~15 poddruhov. V Európe sa nevyskytuje.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC428421
Nahrávateľ: Jonathon Jongsma, United States
Licencia: CC BY-SA

 Hoot a let — ukážky

Vyr virginsky — Great Horned Owl

Great Horned Owl — sounds and calls (typicky 4–5-slabicny hoot)

Vyr virginsky — Great Horned Owl

Great Horned Owl — porovnanie samec vs. samica (close-up audio)

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výr virgínsky, Česky:   Výr virginský, Anglicky:   Great Horned Owl, Nemecky:   Virginia-Uhu, Francúzsky:   Grand-duc d\'Amérique, Taliansky:   Gufo della Virginia, Španielsky:   Búho cornudo, Holandsky:   Amerikaanse oehoe, Poľsky:   Puchacz wirginijski, Maďarsky:   Virginiai uhu, Rusky:   Виргинский филин, Japonsky:   アメリカワシミミズク (Amerika-washi-mimizuku)

Väčšina mien odkazuje na typovú lokalitu (Virgínia) alebo na výrazné perové chocholy („horned", „cornudo", „mimizuku"). „Grand-duc d\'Amérique" = veľkovojvoda Ameriky.