Ptilopsis — Strigidae (sovovite)
5 diagnostickych znakov: (1) biele lice s ciernym okrajom — jedinecne pre rod Ptilopsis; (2) oranzove oci (vs zlte u inych malych sovy); (3) dlhe "uši" — vyrazne; (4) velkost 24-25 cm — mensia nez P. granti; (5) volanie "hu-HU" vyssie a kratsie nez juzna forma.
Jedinecna dvojita strategia — pri stretu s rovnocennym predatorom sa zdvihne perá a krídla, pri stretu s vacsim sa zmenči sa do "vetvy".
Najdiagnostickejsie volanie je dvojaktove "hu-HU" alebo trojslabicne "ko-koo-kah" samca pri stmievani, frekvencia ~700 Hz, pocutene 500 m - 1 km. Lisi sa od P. granti vyssim a kratsim tonom (Trende 2000 — toto rozlisenie viedlo k oddeleniu druhu v r. 1999). Pri obrane pred predatorom vyrazne klapanie zobakom a syčanie. Samica ma nizsi, chraplavejsi ton.
Samec spieva "hu-HU" z koruny stromu. Par sa formuje na celozivotny zvazok.
Vajcia ~38 x 32 mm, biele, oble. Hniezdo v opustenom hniezde dravca alebo bocka.
Sedi vyhradne samica, samec ju krmi koristou. 1 znaska rocne.
Mladata pokryte bielym páperím. Krmia oba rodicia hmyzom a drobnymi cicavcami.
Pri opusteni hniezda este nelietau dobre. Zavisle 4-6 tyzdnov po vyleteni.
Juvenily sa osamostatnia a hladaju vlastne teritorium. Pohlavna zrelost v 1. roku.
| Sova bielobrva severna | Sova bielobrva juhna | Mysiarka africka | Vyr africky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 24-25 cm | 20-24 cm | 15-17 cm | ~45 cm |
| Váha | 185-220 g | 185-275 g | 45-100 g | 0,45-0,9 kg |
| Dožitie | ~10 r | ~10 r | ~8 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Biele lice, oranzove oci, defensive parade | Biele lice, oddeleny od leucotis 1999 | Najmensia africka sova | Velka africka sova |
| Dostupnosť v SR | Sahel, savana | Juzna Afrika | Subsaharska Afrika | Subsaharska Afrika |
Príznaky: Otravene insekty z polnohospodarskeho pesticidu
V Sahel pestovanie banana, manga a kakaa s vysokymi davkami pesticidov sekundárne otravuje sovy cez hmyz. Dokumentovane v Senegale a Burkina Faso (BirdLife 2018).
Príznaky: Vyklcovanie tnistych stromov pre farmy
V Senegale a Mali strata Acacia savany kvoli expanzii arasidovych a obilnych poli. Zmensuje hniezdne moznosti.
Príznaky: Lovi popri cestach z pozorovatelne
V mnozstve rurálnych ciest Sahelu zriedkavy faktor, ale rastúci s rozvojom infrastruktúry.
Sova bielobrva severna ma defensive parade — pri ostraživosti vyklada krídla a perá, aby sa zdala vacsia. Pri stretnutí s vacsim predatorom (orol) sa zmenči narastlie do tenkej "vetvy" s priklonenym telom — fascinujuca dvojita stratégia.
Druh popisal Coenraad Jacob Temminck v r. 1820 v Manuel d Ornithologie. Monotypicky druh — pred r. 1999 sa povazoval za jeden druh s P. granti, oddeleny po analyze rozdielov volania (Trende 2000).
Sahelska sova — areal od Senegalu po Sudan a vychodnu Etiopiu, hladajuca rovnobeznik medzi Saharou a rovnikom (BirdLife DataZone).
Diagnostické biele lice s ciernym okrajom a oranzove oci — typicky vzhlad, preto je v zoo programe popularna (Berlin, San Diego). V zoolog. chove dlhovekost ~10-12 rokov.
Insektivor — viac nez 60 % stravy tvori hmyz: chrobaky, kobylky, motyle. Drobne cicavce a pavuky doplnaju stravu. Vyhyba sa dazdovemu lesu.
Volanie "hu-HU" je hlavnym rozlisovacim znakom od juznej P. granti — vyssim a kratsim tonom (Trende 2000). Pocutene 500 m - 1 km.
Hniezdi v opustenom hniezde dravca alebo bocka, vlastne hniezdo nestavia. 2-3 vajcia, inkubacia ~30 dni, mladata zavislé ~3 mesiace.
V kulture Wolof a Hausa v Sahelu je sova spajana s nestastim a niekedy prenasledovana. V tradicii Etiopie naopak posvatny duch ochrancu domu.
V Sahele a savane medzi Saharou a rovnikom — od Senegalu a Gambie cez Mali, Burkina Faso, Niger, Niegeriu, Cad, Stredoafricku republiku, Sudan po vychodnu Etiopiu a Keniu. Vyhyba sa dazdovemu lesu Konzskeho basenu. Areal pokryva cele Sahelske pasmo.
Sovy biezobrve sa pred r. 1999 povazovali za jeden druh. Hlavny rozdiel je v volaniu — leucotis vyssim, kratsim "hu-HU", granti niznou, dlhsou frazou (Trende 2000). Areal: leucotis v severnej subsaharskej zone (Sahel), granti v juznej Afrike (od Uganda po JAR). Vizualne velmi podobne — biele lice s ciernym okrajom, oranzove oci.
Predovsetkym hmyzom — viac nez 60 % stravy tvoria velke chrobaky, kobylky, sarancie a motyle. Drobne cicavce (mysi, hraboše, gerbily) 20 %, pavuky a skorpiony 10 %, vtaky 5 %, plazy 5 %. Lovi z perchu swoopovanim.
Pri stretnutí s podobne velkym predatorom vyklada krídla a parade aby sa zdala vacsia. Pri stretnutí s vacsim predatorom (orol) naopak zmenči narastlie do tenkej "vetvy" — sklopene perá, predlzene telo, zuzene oci. Toto je jednica medzi sovami — viacstrategicka antipredacna reakcia (vid YouTube Tetsuro Matsuzawa).
IUCN Least Concern (LC) — populacia globalne stabilna, areal pokryva cele Sahelske pasmo. Lokalne pokles v Senegale a Burkina Faso kvoli pesticidom v polnohospodarstve a strate Acacia savany.
Ziadne — druh je monotypicky. Pred r. 1999 sa povazoval za jeden druh s P. granti (Southern White-faced Owl), oddeleny po analyze rozdielov volania (Trende 2000). Dnes sa rod Ptilopsis dele na P. leucotis (severna forma) a P. granti (juzna forma).
Druh popisal Coenraad Jacob Temminck v r. 1820 v Manuel d Ornithologie. Monotypicky druh — pred r. 1999 sa povazoval za jeden druh s P. granti, oddeleny po analyze rozdielov volania (Trende 2000).
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.
Areal: Pasmo Sahelu medzi Saharou a rovnikom — Senegal, Gambia, Mali, Burkina Faso, Niger, Niegéria, Kamerun, Cad, Stredoafricka republika, Sudan, Juzny Sudan, Etiopia, Eritrea, Somalsko, Uganda, Kenya. Vyhyba sa dazdovemu lesu Konzskeho basenu.
Chranena podla CITES Appendix II. V Senegale podla Code de la Chasse, v Etiopii podla Wildlife Conservation Authority.
Northern White-faced Owl — disyllabic mellow „po-prooh"
Ptilopsis leucotis — Autillo cariblanco
