Sova bielobrva juhna (Ptilopsis granti) — biele lice s ciernym okrajom, Chobe River, Botswana (foto: Wikimedia Commons, CC BY-SA)

Ptilopsis — Strigidae (sovovite)

Sova bielobrva juhna

Ptilopsis granti (Kollar, 1850) — Juhnoafricka sova s defensive parade; monotypicky druh (oddeleny od P. leucotis 1999)

IUCN: LC (Least Concern) — populacia stabilna | Areal: Juzna a vyc. Afrika (Uganda po JAR)
Dlzka20-24 cm
Vaha185-275 g
Rozpätie~80 cm
Suche savany Botswany, Etoshy a Krugera ukryvaju sovu s diagnostickou defensive parade. Sova bielobrva juhna ma biele lice s ciernym okrajom a oranzove oci. Pri strete s vacsim predatorom sa zmenči do "vetvy". Insektivor (>55 % hmyz). Monotypicky druh, oddeleny od P. leucotis v r. 1999 (Trende 2000). IUCN Least Concern.

 Identifikacia

5 diagnostickych znakov: (1) biele lice s ciernym okrajom; (2) oranzove oci; (3) dlhe "uši"; (4) velkost 20-24 cm; (5) volanie "boo-boo-booo" nizsie a dlhsie nez P. leucotis (Trende 2000).

🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 20% 12% 8% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobaky, kobylky, sarancie 55%
Drobne cicavce — mysi, Otomys, hraboše 20%
Pavuky (Solifugae) a skorpiony 12%
Vtaky — drobne spevavce 8%
Plazy — gekony, jasterky 5%

Odporúčané potraviny

  • Velke chrobaky — typicka nocna korist v juhoafrickej savane
  • Kobylky a sarancie — najma pred dazdom v Botswane a Namibii
  • Pavuky Solifugae — nocna korist v polopuste
  • Skorpiony — chytene pomocou silnych pazurov
  • Otomys (vlei rats) — typicka africka korist
  • Mysi a hraboše — drobne hlodavce
  • Gerbily — polopuste a karoo
  • Motyle a velke molia
  • Mladata drobnych spevavcov v hniezdach
  • Gekony a jasterky aktivne pri stmievani

Zakázané potraviny

  • Otravene mysi z rodenticidov (brodifakum) v JAR
  • Otravene insekty z poľnohospodarskeho pesticidu
Tip od odborníka Sova bielobrva juhna je insektivor — viac nez 55 % stravy tvori hmyz, najma chrobaky a kobylky. Drobne cicavce a pavuky doplnaju stravu. Lovi z perchu pomocou silnych pazurov. Pri obrane proti vacsim sovam vykazuje slávnu defensive parade — pri stretu s rovnocennym predatorom rozsiri perá, pri vacsom predatorovi (Bubo) sa zmenči do "vetvy".

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Diagnostické volanie je hluche "ko-koooo" alebo "boo-boo-booo" samca pri stmievani, frekvencia ~600 Hz (nizsie nez P. leucotis), pocutene 500 m - 1 km. Trende 2000 dokazal vyrazne rozdiely v dlzke a tone medzi P. leucotis a P. granti, co viedlo k oddeleniu druhu v r. 1999. Pri narusení hniezda klapanie zobakom a syčanie.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Slabo plachy druh, prirucitelny v zoo (Pretoria, Cape Town). V juznej Afrike pri farmach a v zahradach niekedy hostom — najma kde su ulahnute hniezdne moznosti.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Nocna a krepuskularna sova. Cez den ukryta v hustom listy Acacia stromov, casto vo dvojici. Aktivna od stmievania po svitanie. Rezident — nemigruje, par drzi teritorium 1-3 km².
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatri medzi mimicke sovy. Volanie geneticky fixovane.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Najdiagnostickejsie volanie je hluche "ko-koooo" alebo "boo-boo-booo" samca pri stmievani, frekvencia ~600 Hz (nizsie nez P. leucotis), pocutene 500 m - 1 km. Trende 2000 dokazal vyrazne rozdiely v dlzke a tone — co viedlo k oddeleniu druhu v r. 1999. Samica ma nizsi, chraplavejsi ton. Pri narusení klapanie zobakom a syčanie.

Dokáže hovoriť? Druh nepatri medzi mimicke sovy. V zoo (Pretoria, Cape Town) sa nevyskytuju napodobeniny ludskej reci.

Typické zvuky

  • Teritorialne volanie samca — "ko-koooo" alebo "boo-boo-booo" (600 Hz)
  • Duet paru — samica nizsia, samec vyssi
  • Alarmove volanie — klapanie zobakom a syčanie
  • Mladata pri kŕmení — pisclive piskajuce
  • Defensive call — pri ohrození silne ostré "kweh"

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok a parenie — typicky pred dazdovou sezonou juznej pologule Hniezdenie v opustenom hniezde dravca alebo socialneho weavera Inkubacia ~30 dni, mladata opustaju hniezdo po ~30 dnoch Juvenily zavislé az 4 mesiace, potom hladaju vlastne teritorium Cez den ukryta v hustom listy stromu Acacia Pelichanie po hniezdnej sezone (jeseň juznej pologule)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Opustene hniezdo dravca, socialneho weavera alebo bocka
Vlastne hniezdo nestavia. Vyuziva opustene hniezda Accipiter, Sociable Weaver kolonie, bociana. Vyska 4-12 m. Vajcia ~38 x 32 mm, biele.
Stupanie
0-2 000 m (typicke 200-1 500 m)
V Lesothu a Drakensbergu az do 2 000 m. V Etosha a Okavango pri ~1 000 m.
Biotop
Suche savany s Acacia, mopane woodland, karoo, polopuste
Vyhyba sa dazdovemu lesu. Casto pri farmach. V Etoshe a Okavango bezna sova nocnych safari.
Teplota
Tropicka az subtropicka, 0-45 °C
Znesie zimne teploty Lesotho (do -5 °C). Cez den ukryta v tieni Acacia.
Voda
Pri rybnikoch, riekach Okavango, Limpopo, Zambezi
V suchom obdobi viacleta zavislost na riekach. Pije aj z farmarskych nadrzi.
Spolocnost
Monogamny par, teritorium 1-3 km²
Par obhajuje teritorium hlasovymi duetami. Hustota v Kruger NP 1 par na 2-3 km².

Rozmnožovací cyklus

Tok
Jul-september (jar juznej pologule)

Samec spieva "boo-boo-booo" z koruny Acacia. Par sa formuje na celozivotny zvazok.

Znaska
2-3 vajcia (priemer 2-3)

Vajcia ~38 x 32 mm, biele. Hniezdo v opustenom hniezde dravca alebo weavera.

Inkubacia
~30 dni

Sedi vyhradne samica, samec ju krmi koristou. 1 znaska rocne.

Liahnutie
Den 30

Mladata pokryte bielym páperím. Krmia oba rodicia hmyzom a drobnymi cicavcami.

Mladata
~30 dni v hniezde

Pri opusteni hniezda este nelietau dobre. Zavisle ~4 mesiace po vyleteni.

Samostatnost
~4 mesiace

Juvenily sa osamostatnia. Pohlavna zrelost v 1.-2. roku, dlhovekost ~10 r.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova bielobrva juhna 20-24 cm Sova bielobrva severna 24-25 cm Mysiarka africka 15-17 cm Vyr africky ~45 cm
Sova bielobrva juhna Sova bielobrva severna Mysiarka africka Vyr africky
Dĺžka20-24 cm24-25 cm15-17 cm~45 cm
Váha185-275 g185-220 g45-100 g0,45-0,9 kg
Dožitie~10 r~10 r~8 r~10 r
Hlučnosť3/53/52/52/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaBiele lice, defensive paradeSahelska forma, vyssie volanieNajmensia africka sovaVelka africka sova
Dostupnosť v SRJuzna AfrikaSahelSubsaharska AfrikaSubsah. Afrika + Arabia

Choroby a prevencia

Sekundarna otrava rodenticidmi
stredná

Príznaky: Brodifakum z farmarskeho boja proti potkanom v JAR

V JAR a Namibii antikoagulantne rodenticidy 2. generacie. Dokumentovane v EWT studiach.

Otrava pesticidmi v polnohospodarstve
stredná

Príznaky: Otravene insekty z farmarskych pesticidov

V Botswane a Zimbabwe expanzia poľ. plantazi zmenšuje hniezdne moznosti.

Strata Acacia savany
stredná

Príznaky: Vyklcovanie tnistych stromov pre farmy a urbanizaciu

V JAR strata 30 % povodnej Acacia savany za 50 r (SANBI 2020).

Prevencia Sova bielobrva juhna je chranena podla CITES Appendix II. V JAR podla NEMBA, v Botswane podla Wildlife Conservation and National Parks Act, v Namibii podla Nature Conservation Ordinance. IUCN Least Concern, populacia globalne stabilna. Hlavne hrozby: rodenticidy v JAR farmach, pesticidy v Botswane, strata Acacia savany. Pre ochranu klucové: redukcia rodenticidov, zachovanie tnistych stromov, podpora socialnych weaver kolonii.

Zaujímavosti

1

Sova bielobrva juhna vykazuje slávnu defensive parade — pri stretu s rovnocennym predatorom (krahulec) rozsiri krídla a perá, pri stretu s vacsim (Bubo, orol) sa zmenči do tenkej "vetvy" so sklopen[ymi perami a zuzenymi ocami. Toto bizarne spravanie dokumentoval Sakamoto Tetsuro 2009 v japonskej zoo a viralne pretahlo internetom (>30 mil pozretiach).

2

Druh popisal Vincenz Kollar v r. 1850 v Sitzungsber. Akad. Wiss. Wien (Mat.-Nat. Cl.). Monotypicky druh — pred r. 1999 sa povazoval za poddruh P. leucotis, oddeleny po analyze volania (Trende 2000).

3

Areal: Uganda, Kenya po JAR a Mozambik — typicka sova juznoafrickej Acacia savany, mopane woodlandu a karoo.

4

Diagnostické biele lice s ciernym okrajom a oranzove oci, dlhe "uši". V kombinacii s velkostou 20-24 cm jednoznacne identifikovatelna.

5

Insektivor — viac nez 55 % stravy tvori hmyz: chrobaky, kobylky, sarancie. Drobne cicavce (Otomys, mysi) a pavuky (Solifugae) doplnaju stravu.

6

Volanie "boo-boo-booo" je hlavnym rozlisovacim znakom od severnej P. leucotis — nizsim a dlhsim tonom (Trende 2000). Pocutene 500 m - 1 km.

7

V SABAP2 (Southern African Bird Atlas Project) je sova zaznamenana v cca 60 % mriezkovych buniek juznej Afriky — extrémne rozsirena.

8

V kulture Tswana a Zulu je sova spajana s mudrostou a tymto chranena. V tradicii Botswany ma posvatny status — sa nezabija.

Taxonomická klasifikácia

species Sova bielobrva juhna
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovite)
Rod Ptilopsis Kaup, 1848
Druh P. granti (Kollar, 1850)
Poddruhy Monotypicky druh. Pred r. 1999 sa povazoval za poddruh P. leucotis, oddeleny po analyze rozdielov volania (Trende 2000).

? Často kladené otázky

V juznej Afrike — od juznej Ugandy a Kene cez Tanzaniu, Zambiu, Zimbabwe, Botswanu, Namibu, Mozambik po JAR (najma severovychod). Bezna v Kruger NP, Etoshe NP, Okavango Delta, Hwange NP.

Pred r. 1999 sa povazovali za jeden druh. Hlavny rozdiel je v volaniu — granti niznou, dlhsou frazou "boo-boo-booo" (~600 Hz), leucotis vyssim, kratsim "hu-HU" (~700 Hz) (Trende 2000). Areal: granti v juznej Afrike, leucotis v Sahele. Vizualne velmi podobne.

Pri stretu s podobne velkym predatorom rozsiri krídla a perá aby sa zdala vacsia. Pri stretu s vacsim predatorom (orol, Bubo) sa zmenči do tenkej "vetvy" — sklopene perá, predlzene telo, zuzene oci. Sakamoto Tetsuro 2009 dokumentoval v japonskej zoo, video virovalo s viac nez 30 mil pozretiami.

Predovsetkym hmyzom — viac nez 55 % stravy. Velke chrobaky, kobylky, sarancie. Drobne cicavce (Otomys, mysi, hraboše) 20 %, pavuky Solifugae a skorpiony 12 %, vtaky 8 %, plazy 5 %.

IUCN Least Concern (LC) — populacia globalne stabilna. V SABAP2 zaznamenana v ~60 % mriezkovych buniek juznej Afriky. Lokalny pokles v JAR kvoli rodenticidom, strate Acacia savany.

Ziadne — druh je monotypicky. Pred r. 1999 sa povazoval za poddruh P. leucotis, oddeleny po analyze rozdielov volania (Trende 2000).

 Taxonomia a popis druhu

Druh patri do rodu Ptilopsis v celade Strigidae (sovovite). Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad poddruhov a historickeho popisu.

 Pravny status

Druh je chraneny podla CITES Appendix II. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.

ZDROJ: IUCN Red List, BirdLife DataZone, IOC v15.2, Wikipedia, Kollar 1850, Trende 2000

 Areal

Areal: IUCN: LC (Least Concern) — populacia stabilna | Areal: Juzna a vyc. Afrika (Uganda po JAR)

 Hlas „whhhhu-hooh" — ukážka

Southern White-faced Owl (Ptilopsis granti) Bird Call

Southern White-faced Owl — rapid staccato trill + drawn-out „hooh"

 Cudzie nazvy

Slovensky:   Sova bielobrva juhna, Cesky:   Vyrecek beloliky juzni, Anglicky:   Southern White-faced Owl, Nemecky:   Sudlicher Buschohreule, Francuzsky:   Petit-duc a face blanche du sud, Spanielsky:   Autillo cariblanco sureno, Holandsky:   Witwangdwergooruil, Afrikansky:   Witwanguil, Polsky:   Syczek bialolicy poludniowy, Swahilsky:   Bundi mwenye uso mweupe