Sova africkym lesom (Strix woodfordii) — dospely jedinec s velkymi tmavymi ocami a bielym obocie, Gambia (foto: Wikimedia Commons, CC BY-SA)

Strix — Strigidae (sovovité)

Sova africkym lesom

Strix woodfordii (Smith, 1834) — najrozsirenejsia africka lesna sova; 4 poddruhy (IOC v15.2); subsaharska Afrika a Bioko

IUCN: LC (Least Concern) — populacia stabilna | Areal: Subsaharska Afrika (Senegal po JAR, viac nez 13 mil km²)
Dĺžka30,5-35 cm
Váha240-350 g
Rozpätie82-94 cm
Miombo lesy Zambie, riecne galerie Krugera a tropicke pralesy Konzskeho basenu ukryvaju najrozsirenejsiu africkú lesnu sovu. Sova africkym lesom je insektivor — viac nez 55 % stravy tvori hmyz (chrobaky, kobylky, cikady). Hniezdi v stromovej dutine, vola dvojakte "hu, hu-hu-hu" pocutene cez les viac nez 500 m. Areal viac nez 13 mil km² od Senegalu po JAR. IUCN Least Concern.

 Identifikacia — zlta zobacka, biele oboči, tmave oci

5 diagnostickych znakov: (1) velke tmavohnede oci (vs zlte oci u Bubo africanus); (2) zlta zobacka — typicka pre Strix; (3) biele oboči okolo oci — vyrazne; (4) velkost 30,5-35 cm — mensia nez sova obycajna; (5) bez "uši" — okruhla hlava.

Vlastne znaky druhu:

  • Tmavohnedy chrbat s drobnymi bielymi skvrnami
  • Kremovo-biele brucho s hnedym pruhovanim
  • Biele oboči vyrazne okolo velkych tmavych oci
  • Zlta zobacka — diagnostika vs ostatne Strix sovy
  • Pohlavny dimorfizmus minimalny, samica mierne vacsia
  • 4 poddruhy s farebnymi variantami (umbrina najtmavsi)

 Insektivor — viac nez 55 % stravy je hmyz

Cornell Birds of the World + animalia.bio — sova africkym lesom je preferencialne insektivor medzi Strix sovami. Hmyz tvori viac nez 55 % stravy.

  • Hmyz (55 %): velke nocne chrobaky, kobylky, sarancie, cikady, motyle
  • Drobne cicavce (20 %): mysi, hraboše, netopiere
  • Vtaky (10 %): mladata drobnych spevavcov v hustom listy
  • Plazy (8 %): gekony, jasterky, drobne hady
  • Zaby a obojzivelniky (5 %): najma v dazdovom obdobi
  • Pelety: male, 3-5 cm, hlavne s chitínovými zvyskami hmyzu

Výživa

  • Hmyz — chrobaky, kobylky, motyle, cikady
  • Drobne cicavce — mysi, hraboše, neto pier, hlodavce
  • Vtaky — drobne spevavce ulovene v noci
  • Plazy — gekony, jasterky, drobne hady
  • Zaby a obojzivelniky
  • Stonozkovce, paviky, skorpiony
Tip od odborníka Sova africkym lesom je predovsetkym insektivorny lovec — viac nez polovica stravy je hmyz, najma velke chrobaky, kobylky a cikady. Drobne cicavce a vtaky tvoria menej nez tretinu. Korist lovi swoopovanim z perchu (peresticka tabla, plot, vetva). V miombo lesoch a riecnych galeriach je najbeznejsia africkej lesnej sove.

Hlasový prejav

Najdiagnostickejsie volanie je dvojaktove "hu, hu-hu-hu" alebo trojslabicne "whooo, who-whoo" samca, pocutene viac nez 500 m cez les. Frekvencia ~1 kHz. Pri stmievani vytvara samec a samica duet — samica ma vyssi, chraplavejsi ton. Pri narusení hniezda zaznieva ostre stekajuce "kwa-kwa". Mladata pri kŕmení pisclive piskajuce.

Typické zvuky

  • Teritorialne volanie samca — "hu, hu-hu-hu" (1 kHz, dosah >500 m)
  • Duet paru — striedanie samca a samice pri stmievani
  • Obrana hniezda — ostre stekajuce "kwa-kwa"
  • Mladata pri kŕmení — pisclive piskajuce "wheez"
  • Alarmove volanie — pri narusení dennej skritose

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a duet paru — typicky jul-oktober (suchsie obdobie subsaharskej Afriky)
Hniezdenie v stromovej dutine, 1-3 vajcia bielej farby
Inkubacia ~31 dni vyhradne samica, mladata opustaju hniezdo ~5 tyzdnov po vyliahnuti
Juvenily zavisle ~4 mesiace, potom hladaju vlastne teritorium
Cez den ukryta v listoch stromu, v dutinach a hustom porastu
Pelichanie po hniezdnej sezone, dospelci celorocne v teritoriu

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Stromova dutina vyznacne v stromoch Adansonia (baobab), Acacia, Brachystegia (miombo)
Vlastne hniezdo nestavia — vyuziva stromovu dutinu po inych dutinotvornych vtakoch (barbetech, hoopoe). Vyska hniezda obvykle 6-15 m nad zemou. Vajcia ~40 x 33 mm, biele.
Nadmorská výška
0-1 800 m (typicke 200-1 200 m)
Naborezna nadmorska vyska v Etiopskom highlande a Mt Kenya az do 2 000 m. V plantaziach banánu a mango sa schova v korune.
Biotop
Indigenne lesy, miombo woodland, riecne galerie, plantage banán/mango
Vyhyba sa otvorenej savane. Vyžaduje hustsi porast s velkymi stromami pre dennu skritose. V Kruger NP bezna sova v riekach Limpopo, Olifants.
Teplota
Tropicka az subtropicka, 15-35 °C
Cez den ukryta v listy stromu, ktore poskytuje stinok. V chladnych horach (Eastern Cape) znesie aj nocne mrazy.
Voda
Pi rybnikoch a riekach, casto v blizkosti hniezdneho stromu
Pije z lesnych rybnikov a poliek. V mnozstve lokalit zasahuje rieka teritorium pace.
Spolocnost
Monogamny par, celozivotny zvazok, teritorium 1-2 km²
Par obhajuje teritorium hlasovymi duetami. Juvenily sa osamostatnia po 4 mesiacoch a hladaju vlastne teritorium.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Jul-oktober (suchsie obdobie)

Samec spieva "hu hu-hu-hu" z hustého porastu. Par sa formuje na celozivotny zvazok, samec krmi samicu pri toku.

Znaska
1-3 vajcia (priemer 2)

Vajcia ~40 x 33 mm, biele, oble. Hniezdo v stromovej dutine, vyska 6-15 m. Vajcia kladene priamo bez staviva.

Inkubacia
~31 dni

Sedi vyhradne samica, samec ju krmi koristou. 1 znaska rocne v subsaharskom regione.

Liahnutie
Den 31

Mladata pokryte bielym páperím. Krmia oba rodicia — hlavne hmyz, neskor drobne cicavce a vtaky.

Mláďatá
~5 tyzdnov v hniezde

Pri opusteni hniezda este nelietau dobre, lieta vrhom a klhanim. Po dalsich 2 tyzdnoch plne lieta.

Samostatnost
~4 mesiace

Juvenily sa osamostatnia a hladaju vlastne teritorium. Pohlavna zrelost v 1.-2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova africkym lesom 30,5-35 cm Vyr africky ~45 cm Vyr mliecny 60-66 cm Sova obycajna 37-46 cm
Sova africkym lesom Vyr africky Vyr mliecny Sova obycajna
Dĺžka30,5-35 cm~45 cm60-66 cm37-46 cm
Váha240-350 g0,45-0,9 kg1,6-3,1 kg400-600 g
Dožitie~15 r~10 r~15 r5-10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCChranena v SR
CharakteristikaInsektivor, biele oboči, zlta zobackaZlte oci, hniezdi na zemiNajvacsia africka sovaBez "uši", okruhla hlava
AreálSubsaharska Afrika, lesySubsaharska Afrika + ArabiaSubsaharska AfrikaEurazijska lesna

Zaujímavosti

1

Sova africkym lesom je najrozsirenejsia africka lesna sova — areal viac nez 13 mil km² od Senegalu po JAR (BirdLife DataZone).

2

4 poddruhy podla IOC v15.2: S. w. woodfordii (juzny Angola po JAR), S. w. nuchalis (Senegal po Ugandu, vratane Bioka), S. w. umbrina (Etiopia, vychodny Juzny Sudan), S. w. nigricantior (juzny Somalsko po Tanzaniu, vratane Zanzibaru).

3

Druh popisal Andrew Smith v roku 1834 ako Noctua Woodfordii. Pomenovany podla Emperora Edwarda Woodforda, britskeho dustojnika a zberatela vtakov.

4

Striktne nocna sova — viac aktivna nez ina africka Strix, lovi az do svitania. Cez den ukryta v listy stromu alebo v dutine.

5

Volanie samca "hu, hu-hu-hu" je pocutene cez les viac nez 500 m, frekvencia ~1 kHz. V miombo regione je jednym z najtypickejsich nocnych zvukov.

6

Insektivor — viac nez 55 % stravy tvori hmyz (chrobaky, kobylky, cikady). Tym sa lisi od inych Strix sov (sova obycajna, sova dlhochvosta), ktore su prevazne lovce cicavcov.

7

V kulture Akan v Ghane je sova spajana s duchovnym svetom — verit, ze nocne volanie znamena pritomnost predkov. Tradicia chrani druh pred lovom v Atewa.

8

Sova africkym lesom je zaradena v CITES Appendix II — regulovany medzinarodny obchod ako vsetky sovy. V zoo programe medzinarodne dostupna (Pretoria, San Diego, Frankfurt).

Taxonomická klasifikácia

species Sova africkym lesom
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Strix Linnaeus, 1758
Druh S. woodfordii (Smith, 1834)
Poddruhy 4 — S. w. woodfordii (juzny Angola po JAR, vychodne po Botswanu); S. w. nuchalis (Senegal a Gambia po Ugandu a sev. Angolu, vratane ostrova Bioko); S. w. umbrina (Etiopia a vychodny Juzny Sudan); S. w. nigricantior (juzny Somalsko po Keniu, juzne po Tanzaniu a vychodne DRC, vratane Zanzibaru)

? Často kladené otázky

V subsaharskej Afrike — od Senegalu a Gambie cez Konzsky baseen po Etiopiu, na juh po Kapske Mesto v JAR. Areal pokryva viac nez 13 mil km². Vyhyba sa otvorenej savane a pusti, vyžaduje indigenne lesy, miombo woodland alebo riecne galerie.

Sova africkym lesom (Strix woodfordii) je mensia — 30,5-35 cm a 240-350 g vs 37-46 cm a 400-600 g u sovy obycajnej. Hlavny rozdiel je v strave — africka je insektivor (>55 % hmyz), europska je lovec drobnych cicavcov. Plus areal: africka v subsaharskej Afrike, europska v Eurazii.

Predovsetkym hmyzom — viac nez 55 % stravy tvoria velke nocne chrobaky, kobylky, sarancie a cikady. Drobne cicavce (mysi, hraboše) 20 %, vtaky 10 %, plazy 8 %, zaby 5 %. Lovi z perchu (vetva, plot) swoopovanim na zem.

Podla IOC v15.2 sa uznavaju 4 poddruhy: S. w. woodfordii (juzny Angola po JAR, vychodne Botswana), S. w. nuchalis (Senegal a Gambia po Ugandu, severný Angola, ostrov Bioko), S. w. umbrina (Etiopia, vychodny Juzny Sudan), S. w. nigricantior (juzny Somalsko po Tanzaniu, vychodna DRC, Zanzibar).

IUCN Least Concern (LC) — populacia globalne stabilna, areal pokryva viac nez 13 mil km². V miombo lesoch (Zambia, Tanzania) je jednym z najbeznejsich nocnych vtakov. Lokalne pokles vo zapadnej Afrike (Ghana, Liberia) kvoli odlesneniu, ale globalne nie su signaly poklesu.

V noctnom safari v Kruger NP (JAR) — typicka riecna sova nad riekami Olifants, Sabie, Limpopo. Mkomazi NP (Tanzania), Mt Kenya NP (Kenya), South Luangwa NP (Zambia) — miombo woodland. Najlepsi cas pozorovania je pri stmievani, ked spieva volanie "hu hu-hu-hu".

 Taxonomia — Smith 1834, 4 poddruhy

Druh popisal Andrew Smith v roku 1834 v Illustrations of the Zoology of South Africa ako Noctua Woodfordii. Pomenovany podla Emperora Edwarda Woodforda, britskeho dustojnika a zberatela vtakov.

4 poddruhy podla IOC v15.2:

  • S. w. woodfordii Smith 1834 — juzny Angola po JAR, vychodne Botswana (nominat)
  • S. w. nuchalis Sharpe 1870 — Senegal a Gambia po Ugandu, severný Angola, ostrov Bioko
  • S. w. umbrina Heuglin 1869 — Etiopia, vychodny Juzny Sudan (najtmavsi)
  • S. w. nigricantior Sharpe 1897 — juzny Somalsko po Tanzaniu, vychodna DRC, Zanzibar

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.

 Areal — Subsaharska Afrika, viac nez 13 mil km²

Areál: Subsaharska Afrika od Senegalu a Gambie cez Konzsky basen po Etiopiu, na juh po Kapske Mesto v JAR. Vyžaduje indigenne lesy, miombo woodland alebo riecne galerie. Vyhyba sa otvorenej savane.

  • Zapadna Afrika: Senegal, Gambia, Ghana, Liberia, Sierra Leone
  • Strednú Afrika: Konzsky basen, Gabon, Kamerun (vratane ostrova Bioko)
  • Vychodna Afrika: Etiopia, Kenya, Tanzania, Uganda, Zanzibar
  • Juzna Afrika: Zambia, Zimbabwe, Mozambik, Angola, JAR
  • Klucove rezervy: Kruger NP, Mt Kenya NP, South Luangwa, Mkomazi
  • Stupanie: 0-1 800 m, vyjimocne az 2 000 m (Etiopsky highland)

 Právny status — CITES II, IUCN LC

Chranena podla CITES Appendix II ako vsetky sovy. V JAR podla NEMBA, v Kenii podla Wildlife Conservation and Management Act 2013.

  • CITES Appendix II: regulovany medzinarodny obchod
  • IUCN globalne: Least Concern, populacia stabilna
  • Areál: viac nez 13 mil km² (BirdLife DataZone)
  • Najlepšie pozorovať: Kruger NP, Mt Kenya, South Luangwa, Mkomazi
  • Hlavne hrozby: odlesnenie indigennich lesov, sekundarna otrava

 Areal — Subsaharska Afrika

Areál: Subsaharska Afrika od Senegalu a Gambie cez Konzsky basen po Etiopiu, na juh po Kapske Mesto. Viac nez 13 mil km². 4 poddruhy podla IOC v15.2. Vyhyba sa otvorenej savane.

 Hlas „whoo-whu...whoo-hu-hu" — ukážky

African Wood Owl Call — calling at night

African Wood Owl — calling v noci, africky bush

African Wood-Owl Strix woodfordii — Tembe Elephant Park

Strix woodfordii — Tembe Elephant Park, JAR

African Wood Owl calls

African Wood Owl — duet páru

 Cudzie nazvy

Slovensky:   Sova africkym lesom, Cesky:   Puštik africky, Anglicky:   African Wood-Owl, Nemecky:   Woodfordkauz, Francúzsky:   Chouette africaine, Taliansky:   Allocco africano, Španielsky:   Carabo africano, Holandsky:   Bosbosuil, Polsky:   Puszczyk afrykanski, Afrikansky:   Bosuil, Swahilsky:   Bundi wa misitu