Strix — Strigidae (sovovite)
5 diagnostickych znakov: (1) velke tmavohnede oci (vs zlte oci u Bubo africanus); (2) zlta zobacka — typicka pre Strix; (3) biele oboči okolo oci — vyrazne; (4) velkost 30,5-35 cm — mensia nez sova obycajna; (5) bez "uši" — okruhla hlava.
Vlastne znaky druhu:
Cornell Birds of the World + animalia.bio — sova africkym lesom je preferencialne insektivor medzi Strix sovami. Hmyz tvori viac nez 55 % stravy.
Najdiagnostickejsie volanie je dvojaktove "hu, hu-hu-hu" alebo trojslabicne "whooo, who-whoo" samca, pocutene viac nez 500 m cez les. Frekvencia ~1 kHz. Pri stmievani vytvara samec a samica duet — samica ma vyssi, chraplavejsi ton. Pri narusení hniezda zaznieva ostre stekajuce "kwa-kwa". Mladata pri kŕmení pisclive piskajuce.
Samec spieva "hu hu-hu-hu" z hustého porastu. Par sa formuje na celozivotny zvazok, samec krmi samicu pri toku.
Vajcia ~40 x 33 mm, biele, oble. Hniezdo v stromovej dutine, vyska 6-15 m. Vajcia kladene priamo bez staviva.
Sedi vyhradne samica, samec ju krmi koristou. 1 znaska rocne v subsaharskom regione.
Mladata pokryte bielym páperím. Krmia oba rodicia — hlavne hmyz, neskor drobne cicavce a vtaky.
Pri opusteni hniezda este nelietau dobre, lieta vrhom a klhanim. Po dalsich 2 tyzdnoch plne lieta.
Juvenily sa osamostatnia a hladaju vlastne teritorium. Pohlavna zrelost v 1.-2. roku.
| Sova africkym lesom | Vyr africky | Vyr mliecny | Sova obycajna | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 30,5-35 cm | ~45 cm | 60-66 cm | 37-46 cm |
| Váha | 240-350 g | 0,45-0,9 kg | 1,6-3,1 kg | 400-600 g |
| Dožitie | ~15 r | ~10 r | ~15 r | 5-10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | Chranena v SR |
| Povaha | Insektivor, biele oboči, zlta zobacka | Zlte oci, hniezdi na zemi | Najvacsia africka sova | Bez "uši", okruhla hlava |
| Dostupnosť v SR | Subsaharska Afrika, lesy | Subsaharska Afrika + Arabia | Subsaharska Afrika | Eurazijska lesna |
Príznaky: Pokles populacie pri odlesneni primarneho lesa
V zapadnej Africke (Ghana, Liberia) pokles populacie kvoli kakaovym plantaziam a tazbe tropickeho dreva. V miombo regione (Zambia, Tanzania) stabilna populacia.
Príznaky: Otravene mysi a hraboše z pol. plantazi
V Kapskom regione (JAR) lokalny pokles kvoli antikoagulantom v farmach. V severnejsich lokalitach menej dokumentovane.
Príznaky: Lovi popri cestach z pozorovatelne
Pri cestach v Kruger NP a Mkomazi zaznameva sa zriedkavo. Vacsim faktorom je nocna pri lovenie iznymi raptormi (Bubo africanus).
Sova africkym lesom je najrozsirenejsia africka lesna sova — areal viac nez 13 mil km² od Senegalu po JAR (BirdLife DataZone).
4 poddruhy podla IOC v15.2: S. w. woodfordii (juzny Angola po JAR), S. w. nuchalis (Senegal po Ugandu, vratane Bioka), S. w. umbrina (Etiopia, vychodny Juzny Sudan), S. w. nigricantior (juzny Somalsko po Tanzaniu, vratane Zanzibaru).
Druh popisal Andrew Smith v roku 1834 ako Noctua Woodfordii. Pomenovany podla Emperora Edwarda Woodforda, britskeho dustojnika a zberatela vtakov.
Striktne nocna sova — viac aktivna nez ina africka Strix, lovi az do svitania. Cez den ukryta v listy stromu alebo v dutine.
Volanie samca "hu, hu-hu-hu" je pocutene cez les viac nez 500 m, frekvencia ~1 kHz. V miombo regione je jednym z najtypickejsich nocnych zvukov.
Insektivor — viac nez 55 % stravy tvori hmyz (chrobaky, kobylky, cikady). Tym sa lisi od inych Strix sov (sova obycajna, sova dlhochvosta), ktore su prevazne lovce cicavcov.
V kulture Akan v Ghane je sova spajana s duchovnym svetom — verit, ze nocne volanie znamena pritomnost predkov. Tradicia chrani druh pred lovom v Atewa.
Sova africkym lesom je zaradena v CITES Appendix II — regulovany medzinarodny obchod ako vsetky sovy. V zoo programe medzinarodne dostupna (Pretoria, San Diego, Frankfurt).
V subsaharskej Afrike — od Senegalu a Gambie cez Konzsky baseen po Etiopiu, na juh po Kapske Mesto v JAR. Areal pokryva viac nez 13 mil km². Vyhyba sa otvorenej savane a pusti, vyžaduje indigenne lesy, miombo woodland alebo riecne galerie.
Sova africkym lesom (Strix woodfordii) je mensia — 30,5-35 cm a 240-350 g vs 37-46 cm a 400-600 g u sovy obycajnej. Hlavny rozdiel je v strave — africka je insektivor (>55 % hmyz), europska je lovec drobnych cicavcov. Plus areal: africka v subsaharskej Afrike, europska v Eurazii.
Predovsetkym hmyzom — viac nez 55 % stravy tvoria velke nocne chrobaky, kobylky, sarancie a cikady. Drobne cicavce (mysi, hraboše) 20 %, vtaky 10 %, plazy 8 %, zaby 5 %. Lovi z perchu (vetva, plot) swoopovanim na zem.
Podla IOC v15.2 sa uznavaju 4 poddruhy: S. w. woodfordii (juzny Angola po JAR, vychodne Botswana), S. w. nuchalis (Senegal a Gambia po Ugandu, severný Angola, ostrov Bioko), S. w. umbrina (Etiopia, vychodny Juzny Sudan), S. w. nigricantior (juzny Somalsko po Tanzaniu, vychodna DRC, Zanzibar).
IUCN Least Concern (LC) — populacia globalne stabilna, areal pokryva viac nez 13 mil km². V miombo lesoch (Zambia, Tanzania) je jednym z najbeznejsich nocnych vtakov. Lokalne pokles vo zapadnej Afrike (Ghana, Liberia) kvoli odlesneniu, ale globalne nie su signaly poklesu.
V noctnom safari v Kruger NP (JAR) — typicka riecna sova nad riekami Olifants, Sabie, Limpopo. Mkomazi NP (Tanzania), Mt Kenya NP (Kenya), South Luangwa NP (Zambia) — miombo woodland. Najlepsi cas pozorovania je pri stmievani, ked spieva volanie "hu hu-hu-hu".
Druh popisal Andrew Smith v roku 1834 v Illustrations of the Zoology of South Africa ako Noctua Woodfordii. Pomenovany podla Emperora Edwarda Woodforda, britskeho dustojnika a zberatela vtakov.
4 poddruhy podla IOC v15.2:
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia EN.
Areal: Subsaharska Afrika od Senegalu a Gambie cez Konzsky basen po Etiopiu, na juh po Kapske Mesto v JAR. Vyžaduje indigenne lesy, miombo woodland alebo riecne galerie. Vyhyba sa otvorenej savane.
Chranena podla CITES Appendix II ako vsetky sovy. V JAR podla NEMBA, v Kenii podla Wildlife Conservation and Management Act 2013.
African Wood Owl — calling v noci, africky bush
Strix woodfordii — Tembe Elephant Park, JAR
African Wood Owl — duet páru
