75 % hmyz). Dva farebne morfy."/> 75 % hmyz). Dva farebne morfy.">

Otus — Strigidae (sovovite)
5 diagnostickych znakov: (1) extrémne mala velkost 15-17 cm; (2) "ear-tufts" vyrazne ked alarm; (3) dva farebne morfy gray/brown; (4) volanie trill "prrrp" opakovane; (5) extrémne kryptická cez den - zda sa konarom.
Najdiagnostickejsie volanie je trillujuce "prrrp" alebo "krooop" samca, opakovane kazdych 5-10 s, frekvencia 1000-1500 Hz, pocutene 300-600 m. Vela podobne O. scops (mysiarka obycajna) - pre Slovakov rozpoznatelne. Samica vyssi "kreee". Pri narusení "kweh-kweh" alarmove. Mladata pisclive piskajuce pri kŕmení.
Samec spieva trill "prrrp". Par sa formuje na celozivotny zvazok.
Vajcia ~28 x 24 mm, biele. Hniezdo v dutinie po datlovi alebo barbetovi.
Sedi vyhradne samica, samec ju krmi koristou.
Mladata pokryte bielym páperím. Krmia oba rodicia hmyzom.
Pri opusteni dutiny este nelietau dobre. Zavislé 1-2 mesiace.
Juvenily sa osamostatnia rychlo. Pohlavna zrelost v 1. roku.
| Mysiarka africka | Kuvicok perlovy | Vyrik lesny | Sova bielobrva juhna | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15-17 cm | 17-21 cm | 19-21 cm | 20-24 cm |
| Váha | 45-100 g | 65-100 g | 60-135 g | 185-275 g |
| Dožitie | ~8 r | ~5 r | ~6 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najmensia africka sova | False eyes, diurnny | Mysiarka obycajna (Otus scops) | Biele lice, defensive parade |
| Dostupnosť v SR | Subsah. Afrika | Subsah. Afrika savana | Europa, Azia, sez. SR | Juzna Afrika |
Príznaky: Otravene insekty z poľnohospodarstva
V poľ. plantaziach (kakao, banán) pesticidy znicia hmyznú koristou. Druh sa stahuje k turistickym lodgeom.
Príznaky: Vyrubavanie dutinotvornych stromov
Pre hniezdenie potrebuje stary strom s dutinou. Pomahaju umele owl boxy.
Najmensia africka sova — len 15-17 cm a 45-100 g. Mnoho safari turistov je prekvapenych, ako mala sova ulovi celu noc v gardens lodgeov.
Extrémne kryptická cez den - sedí strnula proti kmenu stromu, "uši" vztycene, oci zatvorene. Pri ohrození natiahne telo a zda sa "konarom" - typicka "alarmova poloha".
Druh popisal William Swainson v r. 1837. Pomenovany podla Senegalu. Monotypicky druh podla IOC v15.2 (taxonomia v pohybe — pred 2000s zahrnoval O. socotranus a O. pamelae ako poddruhy).
Striktny insektivor — viac nez 75 % stravy tvori hmyz. Pri okolitych nocnych svetelnych zdrojoch (lodgeoch) maly raj - molia, motyle, cikady prilakane svetlom.
Volanie "prrrp" trillujuce, opakovane kazdych 5-10 s. Vela podobne O. scops (mysiarka obycajna) - pre Slovakov familjarni zvuk safari.
Dva farebne morfy — gray a brown - nezavisle od pohlavia ani veku. V tej istej populacii mozno najst oba.
V Senegale, Kenyi a JAR pouzivane umele owl boxy v turistickych lodgeoch ako prirodna kontrola hmyzu (komárov a moliov).
Vyuziva zahrady - bezne v predmestiach Nairobi, Pretorie, Dakaru. "Garden adapter" - jedna z mala africkych soviek dobre prispobenych ludskej krajine.
V subsaharskej Afrike od Senegalu po JAR. Bezna v Kruger NP, Etoshe, Mara, Serengeti, Pilanesberg. Vyuziva aj zahrady v predmestiach Nairobi, Pretorie, Dakaru. Vyhyba sa otvorenej travnatej pude.
Mysiarka africka (O. senegalensis) je extrémne podobna mysiarke obycajnej (O. scops) - z fotografie nie su rozliŝimisne, lisi sa najma volanim a genetikou (oddelene v 1990s). Mysiarka obycajna migruje, mysiarka africka je rezident. Mysiarka africka je areom obmedzena na subsah. Afriku, mysiarka obycajna je v Europe a Azii.
Striktny insektivor — viac nez 75 % stravy. Hmyz: chrobaky, kobylky, motyle, cikady. Pavuky a skorpiony 12 %, drobne stavovce (geko, kuzlatko, mys) 8 %, drobne vtaky 3 %, zaby 2 %.
Najmensia africka sova ma maly obranny mechanizmus voci vacsim raptorom — preto extrémne kryptická poloha: sedi strnula proti kmenu stromu, "uši" vztycene, oci zatvorene, telo natiahnute. Pri ohrození zda sa "konarom" - typicka alarmova poloha rodu Otus.
IUCN Least Concern (LC) — populacia globalne stabilna. Bezna sova subsah. savany. Lokalne pokles kvoli pesticidom a strate starych dutinotvornych stromov.
Podla IOC v15.2 je monotypicky druh. Pred 2000s zahrnoval O. socotranus (Sokotra) a O. pamelae (Arabia) ako poddruhy, dnes samostatne druhy. Niektore zdroje uznavaju O. s. feae (ostrov Annobon).
Druh patri do rodu Otus v celade Strigidae (sovovite). Vid sekciu Taxonomia v enrichment data pre kompletny prehlad poddruhov a historickeho popisu.
Druh je chraneny podla CITES Appendix II. Vid sekciu Zdrave a hrozby v enrichment data pre kompletny prehlad legislativy a ochranareskych aktivit.