Mysiarka rufy (Megascops ingens) — dospelý jedinec v hmlovom horskom lese Andov (foto: Wikimedia Commons)

Megascops — Strigidae (sovovité)

Mysiarka rufy

Megascops ingens (Salvin, 1897) — andský screech-owl, 3 poddruhy hmlových horských lesov

IUCN: LC (Least Concern), populácia údajne klesajúca
Dlzka25–28 cm
Vyska700–2 250 m
Vaha134–223 g
Dozitie6–10 r. (odhad)
Mysiarka rufy je stredne veľký andský screech-owl charakteristický flautovým staccato spevom stúpajúcim do vyššej výšky. Žije v hmlových horských lesoch andského pásu od JZ Kolumbie po cent. Bolíviu, vo výške 700–2 250 m. 3 poddruhy (IOC v15.2). IUCN LC, ale populácia údajne klesá.
Porovnať s príbuznými druhmi
Dĺžka tela
25–28 cm
0 10 20 30 40 cm 25 28
0 cm45 cm
Hmotnosť
134–223 g
0 80 160 240 320 400 134–223 g stupnica do 400 g
Dožitie
6–10 rokov
0 5 10 15 Mysiarka roboruana Myšiarka ušatá Kuvičok andský 6–10 rokov
Mysiarka roboruana: 5–8 r. (odhad) Myšiarka ušatá: 4–10 r. (max ~28 r) Kuvičok andský: 5–8 r. (odhad)

 Identifikácia — andský screech-owl s flautovým spevom

5 diagnostických znakov: (1) stredne veľký screech-owl (25–28 cm); (2) perové „ušá"; (3) horské andské prostredie 700–2 250 m; (4) flautový staccato spev stúpajúci do vyššej výšky; (5) reverzný sexuálny dimorfizmus — samice 30–50 % ťažšie.

Vlastné znaky:

  • Krčné perové „ušá" pri pokoji, vztýčené pri ohrození
  • Žlté oči, čierno-hnedý zobák
  • Tmavé pruhy a škvrny na hrudi
  • 3 poddruhy — odlišujú sa farbou a veľkosťou

Podobné druhy: Megascops roboratus (Peruvian Screech-Owl) — suché lesy, menšia. Megascops watsonii (Tawny-bellied) — Amazónia, hnedá brucho. Megascops choliba (Tropical Screech-Owl) — nížinný, široko rozšírený.

 Flautový staccato spev — diagnostický znak druhu

Cornell BOW: Primárny teritoriálny spev je „rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej, a tam sa udržiavajú".

  • Primárny spev: flautové staccato, stúpajúce do vyššej výšky
  • Courtship spev: 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov na rovnakej výške
  • Obaja sexy: spievajú oba spevy, samice vyššie
  • Najlepší čas: január–marec (tok), pred úsvitom a po západe slnka
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

60% 15% 12% 8% STRAVA zloženie
Veľký hmyz — chrobáky, kobylky, modlivky 60%
Pavúky a článkonožce — najmä tropické pavúky 15%
Drobné cicavce — myši, hraboše horských páskov 12%
Malé vtáky — pevcovité v podraste 8%
Plazy a obojživelníky — jašterice, žaby 5%

Odporúčané potraviny

  • Veľký hmyz — chrobáky (Coleoptera), kobylky, modlivky, motýle
  • Tropické pavúky a iné článkonožce
  • Myši a hraboše andských páskov (Thomasomys, Akodon)
  • Malé vtáky — pevcovité, kolibríky (vzácne)
  • Jašterice a anolisi
  • Žaby čeľade Hylidae
  • Občas drobné netopiere

Zakázané potraviny

  • V zajatí: mäso bez kostí a srsti — chýbajú peletové stopy a vápnik
  • Otrávená korisť (insekticídy v kávovinkách) — bežný problém
Tip od odborníka Myšiarka rufy je málo známy andský druh — etológia a strava sú dokumentované len fragmentárne. Predpokladá sa, že korisť tvoria prevažne článkonožce (zhruba 75 %), čo je vyšší podiel než u iných Megascops. Hmotnosť koristi 0,3 g (drobný hmyz) až 80 g (myš). Aktívna prevažne nočne, ale aj v zatemnenom súmraku.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Primárny teritoriálny spev je „rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej a tam sa udržiavajú". Druhý spev (predpokladá sa courtship) — 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov na rovnakej výške. Obaja sexy spievajú oba spevy, samice vyššie. Najintenzívnejšie hniezdne obdobie január–marec.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúca andská sova. V zajatí len v rehabilitačných centrách Kolumbie, Ekvádora, Peru. Vykazuje silné teritoriálne správanie a obranné klapanie zobákom.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Striktne nočná, výnimočne aktívna v súmraku. Loví zo zálohy v hustom podraste hmlových horských lesov. Rezident — celoročne v teritóriu ~20–50 ha.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Voľne žijúci druh. Mimické napodobňovanie reči nedokumentované. Repertoár stereotypný.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Primárny teritoriálny spev je „rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej a tam sa udržiavajú". Druhý spev (predpokladá sa courtship) tvoria 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov. Obaja sexy spievajú oba spevy, samice vyššie. Najintenzívnejšia vokalizácia január–marec, pred úsvitom a po západe slnka.

Dokáže hovoriť? Voľne žijúci druh. Mimické napodobňovanie reči nedokumentované.

Typické zvuky

  • Primárny teritoriálny spev — flautové staccato nóty stúpajúce do vyššej výšky
  • Courtship spev — 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov na rovnakej výške
  • Klapanie zobákom pri obrane hniezda
  • Mláďatá — prosebné „šíp-šíp" pri kŕmení
  • Alarmový hlas — ostré „kvuá" pri votrelcovi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — duety v hmlových horských lesoch, najmä januar–marec Hniezdenie v dutinách stromov (predpokladá sa) Inkubácia ~26–28 dní (odhad), mláďatá v hniezde ~30 dní Pelichanie po odchove mláďat Rezident — celoročne v andských horských lesoch

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v strome (predpokladá sa, po vzore iných Megascops)
Pôvodne dutina ďatľa alebo prírodná dutina v zrelom strome. Vajcia kladie na holé dno. Bez vlastného staviva.
Nadmorská výška
700–2 250 m n. m. (Bolívia od 700 m, Ekvádor 1 200–2 250 m, Peru 1 000–2 200 m)
Stredné andské výšky — pod kuvičkom andským (2 500–3 500 m) a nad nížinnými druhmi.
Biotop
Hmlové horské lesy, okraje primárnych a sekundárnych lesov, pasienky so stromami
Vyhľadáva zrelé stromy s dutinami + dostatok hmyzu. V Kolumbii a Ekvádore aj v tieňových kávovinkách.
Teplota
Mierny horský rozsah +10 až +25 °C
Nočné mrazy nie sú typické pre tento výškový pás. Hustý perový kabát s páperím.
Voda
Pije z horských potokov a kvapiek hmly
Hmlové lesy poskytujú hojnosť vlhkosti — kondenzát na lišajníkoch a bromeliach.
Spoločnosť
Monogamný pár s duetnym správaním
Páry s celoročnou väzbou. Mimo hniezdenia obaja členovia loví samostatne.

Rozmnožovací cyklus

Tok
November–marec

Pár duetuje pred úsvitom a po západe slnka, vrchol január–február. Samec aj samica spievajú oba typy spevov.

Znáška
2–3 vajcia (predpokladá sa)

Vajcia biele, hladké. Kladie na holé dno dutiny bez staviva. Breeding fenológia je len fragmentárne dokumentovaná — v záp. Kolumbii sa predpokladá december–marec.

Inkubácia
~26–28 dní (odhad)

Sedí výhradne samica (po vzore iných Megascops), samec donáša korisť. Detailný popis chýba.

Liahnutie
Apríl–máj (odhad)

Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~10–15 g.

Mláďatá
~30 dní v hniezde (odhad)

Mláďatá závislé od rodičov 4–6 týždňov po vyletení. Plne lietajú v 5–6 týždňoch.

Samostatnosť
August–november

Juvenily sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiarka rufy 25–28 cm Mysiarka roboruana 20–22 cm Myšiarka ušatá 35–40 cm Mysiarka mociarna 34–43 cm
Myšiarka rufy Mysiarka roboruana Myšiarka ušatá Mysiarka mociarna
Dĺžka25–28 cm20–22 cm35–40 cm34–43 cm
Váha134–223 g144–162 g210–370 g206–475 g
Dožitie6–10 r. (odhad)5–8 r. (odhad)4–10 r. (max ~28 r)4–12 r.
Hlučnosť2/52/54/53/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCChránená SRChránená SR
PovahaStredne veľký andský screech-owl, flautový spevPeruánsky screech-owl, suché lesyEurópsky druh s dlhými „uškami"Močiarna sova, aktívna cez deň
Dostupnosť v SRHmlové horské lesy 700–2 250 mSuchý deciduálny les, 500–1 200 mHraničné lesy, polia, zimné nocoviskáMočiare, trávne pásy, slatiny

Choroby a prevencia

Strata hmlového horského lesa
vysoká

Príznaky: Pokles hniezdnych dutín, fragmentácia

Andské hmlové lesy odlesňované pre pasienky, kávu a banány. Najmä na západnom svahu Andov v Kolumbii a Ekvádore. Trend posledných 30 rokov negatívny.

Insekticídy v kávovinkách
stredná

Príznaky: Slabosť, ataxia, znížená reprodukcia

Druh loví prevažne hmyz, takže akumuluje pesticídy z kávových plantáží. Coffee borer insekticídy sa preukazne nachádzajú v tkanivách andských sov.

Mortalita pri vetre/búrkach
stredná

Príznaky: Vyvrátené hniezdne stromy, vyhynutie hniezdiska

V hmlových lesoch s extrémnym dažďom dochádza k vyvráteniam zrelých stromov s dutinami. El Niño roky majú významný vplyv.

Prevencia Myšiarka rufy je chránená v Kolumbii, Ekvádore, Peru, Venezuele a Bolívii lokálnym právom. IUCN status LC, ale populácia je údajne klesajúca kvôli odlesňovaniu hmlových horských lesov. Pre ochranu sú kľúčové andské rezervácie (Tatamá, Río Blanco v Kolumbii; Mindo v Ekvádore) a tieňové kávovinky bez insekticídov.

Zaujímavosti

1

Myšiarka rufy patrí medzi najmenej preštudované druhy v rode Megascops — Birds of the World konštatuje, že „breeding phenology is essentially undocumented". Aj diéta je len fragmentárne známa.

2

Druh má 3 poddruhy (IOC v15.2): nominátny M. i. ingens na východnom svahu Andov od Kolumbie po Bolíviu, M. i. colombianus na západnom svahu Kolumbie a Ekvádora, a M. i. venezuelanus v sev. Kolumbii a Venezuele.

3

Pre druh je typický flautový staccato spev, ktorý začína ticho na nižšej výške a krátko vystúpi do vyššej, kde sa udržiava. Zvuk pripomína vzdialené volanie šaška.

4

Vďaka výškovému rozsahu 700–2 250 m sa druh nachádza pod kuvičkom andským (2 500–3 500 m) a nad nížinnými druhmi rodu Megascops (M. choliba, M. atricapilla).

5

Druh popísal Osbert Salvin v roku 1897 z lokality „W. Ecuador" (západný Ekvádor). Synonymá: Otus ingens, Strix ingens.

6

Samice sú výrazne väčšie ako samce — typický reverzný sexuálny dimorfizmus pre sovy. Samce 134–180 g, samice 140–223 g — rozdiel až 50 %.

7

V Cordillere Vilcanota (Peru) a Yungas (Bolívia) je druh jednou z mála sov, ktoré počuť v hmlovom lese po dažďovej búrke — flautové nóty dobre prenikajú vlhkým vzduchom.

8

Populácia je údajne klesajúca kvôli odlesňovaniu hmlových lesov, ale IUCN ju stále hodnotí ako LC — celosvetová veľkosť populácie nie je presne známa.

Taxonomická klasifikácia

species Myšiarka rufy
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Megascops Kaup, 1848
Druh M. ingens (Salvin, 1897)
Poddruhy 3 poddruhy — M. i. ingens (nominátny — východný svah Andov od JZ Kolumbie cez Ekvádor a Peru po cent. Bolíviu), M. i. colombianus (záp. Kolumbia a sev.-záp. Ekvádor — západný svah Andov), M. i. venezuelanus (sev. Kolumbia, sev.-záp. Venezuela)

? Často kladené otázky

Dĺžka tela 25–28 cm, hmotnosť samcov 134–180 g, samíc 140–223 g. Pre porovnanie: myšiarka ušatá (Asio otus) zo Slovenska má 35–40 cm a váži 210–370 g — myšiarka rufy je menšia ale podobne stavaná.

Endemit andského pásu — od juhozápadnej Kolumbie cez Ekvádor a Peru až po centrálnu Bolíviu (východný svah) a severnú Kolumbiu a sev.-záp. Venezuelu (poddruhy colombianus a venezuelanus). Výška 700–2 250 m, hmlové horské lesy.

Primárny spev je rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej a tam sa udržiavajú. Druhý spev (courtship) tvoria 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov. Obaja sexy spievajú oba spevy, samice vyššie.

Diéta je málo známa, ale predpokladá sa, že korisť tvoria ~75 % článkonožce — najmä veľký hmyz (chrobáky, kobylky, modlivky) a pavúky. Doplnkovo malé cicavce, vtáky, plazy a obojživelníky. Hmotnosť koristi 0,3 g – 80 g.

3 poddruhy (IOC v15.2): M. i. ingens (východný svah Andov, nominátny), M. i. colombianus (západný svah Kolumbie a sev.-záp. Ekvádora), M. i. venezuelanus (severná Kolumbia a sev.-záp. Venezuela). Odlišujú sa farbou a veľkosťou.

IUCN status LC (Least Concern), ale populácia je údajne klesajúca. Globálna veľkosť populácie nie je presne známa. Hlavné hrozby: odlesňovanie hmlových horských lesov a insekticídy v kávovinkách.

 Taxonómia — Salvin 1897, 3 poddruhy (IOC v15.2)

Druh popísal Osbert Salvin v roku 1897. Typová lokalita „W. Ecuador". Etymológia: Megascops = grécky „veľký očný" (od megas = veľký, skops = sova s uškami), ingens = lat. „obrovský".

  • M. i. ingens — východný svah Andov od JZ Kolumbie po cent. Bolíviu (nominátny)
  • M. i. colombianus — západný svah Kolumbie a sev.-záp. Ekvádora
  • M. i. venezuelanus — sev. Kolumbia a sev.-záp. Venezuela

Zdroj: IOC v15.2, Wikipedia

 Biotop — hmlové horské lesy 700–2 250 m

Andský pás, hmlové horské lesy, okraje lesa, sekundárne lesy, pasienky so stromami. Druh je menej preštudovaný než iné Megascops.

  • Ekvádor: 1 200–2 250 m
  • Peru: 1 000–2 200 m
  • Bolívia: 700–2 200 m
  • Lokality: Tatamá NP (Kolumbia), Mindo (Ekvádor), Manú (Peru), Cordillera Vilcanota

 Strava — dominovaná hmyzom (~75 %)

  • Hmyz (60 %): chrobáky, kobylky, modlivky, motýle
  • Pavúky a iné článkonožce (15 %)
  • Drobné cicavce (12 %): Thomasomys, Akodon
  • Malé vtáky (8 %): pevcovité v podraste
  • Plazy a obojživelníky (5 %)

 Rozmnožovanie — málo známa fenológia

Cornell BOW: „Breeding phenology is essentially undocumented." V záp. Kolumbii sa predpokladá hniezdenie december–marec.

  • Tok: november–marec
  • Znáška: 2–3 vajcia (predpokladá sa)
  • Inkubácia: ~26–28 dní (odhad)
  • Hniezdne miesto: dutina stromu (odhad)

 Ochrana — IUCN LC, populácia údajne klesajúca

IUCN LC, ale populácia údajne klesajúca kvôli odlesňovaniu hmlových horských lesov.

  • Hrozby: odlesňovanie, insekticídy v kávovinkách
  • Pozitívne: andské rezervácie (Tatamá, Manú)
  • Tieňové kávovinky: habitát pre druh, ak bez insekticídov

 Areál — andský pás

Areál: Andy od sev. Venezuely a Kolumbie cez Ekvádor a Peru po cent. Bolíviu. 3 poddruhy.

 Hlas — ukážka

Rufescent Screech-Owl — Megascops ingens — hlas a video

Rufescent Screech-Owl — typický flautový spev

 Cudzie názvy

Slovensky:   Mysiarka rufy, Česky:   Výreček rezavý, Anglicky:   Rufescent Screech-Owl, Španielsky:   Autillo rojizo / Currucutú colombiano, Portugalsky:   Corujinha-rufa