
Megascops — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) stredne veľký screech-owl (25–28 cm); (2) perové „ušá"; (3) horské andské prostredie 700–2 250 m; (4) flautový staccato spev stúpajúci do vyššej výšky; (5) reverzný sexuálny dimorfizmus — samice 30–50 % ťažšie.
Vlastné znaky:
Podobné druhy: Megascops roboratus (Peruvian Screech-Owl) — suché lesy, menšia. Megascops watsonii (Tawny-bellied) — Amazónia, hnedá brucho. Megascops choliba (Tropical Screech-Owl) — nížinný, široko rozšírený.
Cornell BOW: Primárny teritoriálny spev je „rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej, a tam sa udržiavajú".
Primárny teritoriálny spev je „rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej a tam sa udržiavajú". Druhý spev (predpokladá sa courtship) tvoria 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov. Obaja sexy spievajú oba spevy, samice vyššie. Najintenzívnejšia vokalizácia január–marec, pred úsvitom a po západe slnka.
Pár duetuje pred úsvitom a po západe slnka, vrchol január–február. Samec aj samica spievajú oba typy spevov.
Vajcia biele, hladké. Kladie na holé dno dutiny bez staviva. Breeding fenológia je len fragmentárne dokumentovaná — v záp. Kolumbii sa predpokladá december–marec.
Sedí výhradne samica (po vzore iných Megascops), samec donáša korisť. Detailný popis chýba.
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~10–15 g.
Mláďatá závislé od rodičov 4–6 týždňov po vyletení. Plne lietajú v 5–6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Myšiarka rufy | Mysiarka roboruana | Myšiarka ušatá | Mysiarka mociarna | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25–28 cm | 20–22 cm | 35–40 cm | 34–43 cm |
| Váha | 134–223 g | 144–162 g | 210–370 g | 206–475 g |
| Dožitie | 6–10 r. (odhad) | 5–8 r. (odhad) | 4–10 r. (max ~28 r) | 4–12 r. |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | Chránená SR | Chránená SR |
| Povaha | Stredne veľký andský screech-owl, flautový spev | Peruánsky screech-owl, suché lesy | Európsky druh s dlhými „uškami" | Močiarna sova, aktívna cez deň |
| Dostupnosť v SR | Hmlové horské lesy 700–2 250 m | Suchý deciduálny les, 500–1 200 m | Hraničné lesy, polia, zimné nocoviská | Močiare, trávne pásy, slatiny |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín, fragmentácia
Andské hmlové lesy odlesňované pre pasienky, kávu a banány. Najmä na západnom svahu Andov v Kolumbii a Ekvádore. Trend posledných 30 rokov negatívny.
Príznaky: Slabosť, ataxia, znížená reprodukcia
Druh loví prevažne hmyz, takže akumuluje pesticídy z kávových plantáží. Coffee borer insekticídy sa preukazne nachádzajú v tkanivách andských sov.
Príznaky: Vyvrátené hniezdne stromy, vyhynutie hniezdiska
V hmlových lesoch s extrémnym dažďom dochádza k vyvráteniam zrelých stromov s dutinami. El Niño roky majú významný vplyv.
Myšiarka rufy patrí medzi najmenej preštudované druhy v rode Megascops — Birds of the World konštatuje, že „breeding phenology is essentially undocumented". Aj diéta je len fragmentárne známa.
Druh má 3 poddruhy (IOC v15.2): nominátny M. i. ingens na východnom svahu Andov od Kolumbie po Bolíviu, M. i. colombianus na západnom svahu Kolumbie a Ekvádora, a M. i. venezuelanus v sev. Kolumbii a Venezuele.
Pre druh je typický flautový staccato spev, ktorý začína ticho na nižšej výške a krátko vystúpi do vyššej, kde sa udržiava. Zvuk pripomína vzdialené volanie šaška.
Vďaka výškovému rozsahu 700–2 250 m sa druh nachádza pod kuvičkom andským (2 500–3 500 m) a nad nížinnými druhmi rodu Megascops (M. choliba, M. atricapilla).
Druh popísal Osbert Salvin v roku 1897 z lokality „W. Ecuador" (západný Ekvádor). Synonymá: Otus ingens, Strix ingens.
Samice sú výrazne väčšie ako samce — typický reverzný sexuálny dimorfizmus pre sovy. Samce 134–180 g, samice 140–223 g — rozdiel až 50 %.
V Cordillere Vilcanota (Peru) a Yungas (Bolívia) je druh jednou z mála sov, ktoré počuť v hmlovom lese po dažďovej búrke — flautové nóty dobre prenikajú vlhkým vzduchom.
Populácia je údajne klesajúca kvôli odlesňovaniu hmlových lesov, ale IUCN ju stále hodnotí ako LC — celosvetová veľkosť populácie nie je presne známa.
Dĺžka tela 25–28 cm, hmotnosť samcov 134–180 g, samíc 140–223 g. Pre porovnanie: myšiarka ušatá (Asio otus) zo Slovenska má 35–40 cm a váži 210–370 g — myšiarka rufy je menšia ale podobne stavaná.
Endemit andského pásu — od juhozápadnej Kolumbie cez Ekvádor a Peru až po centrálnu Bolíviu (východný svah) a severnú Kolumbiu a sev.-záp. Venezuelu (poddruhy colombianus a venezuelanus). Výška 700–2 250 m, hmlové horské lesy.
Primárny spev je rad flautových staccato nót, ktoré začínajú ticho na nižšej výške, krátko vystupujú do vyššej a tam sa udržiavajú. Druhý spev (courtship) tvoria 2–3 slabé úvodné nóty + krátka séria hukov. Obaja sexy spievajú oba spevy, samice vyššie.
Diéta je málo známa, ale predpokladá sa, že korisť tvoria ~75 % článkonožce — najmä veľký hmyz (chrobáky, kobylky, modlivky) a pavúky. Doplnkovo malé cicavce, vtáky, plazy a obojživelníky. Hmotnosť koristi 0,3 g – 80 g.
3 poddruhy (IOC v15.2): M. i. ingens (východný svah Andov, nominátny), M. i. colombianus (západný svah Kolumbie a sev.-záp. Ekvádora), M. i. venezuelanus (severná Kolumbia a sev.-záp. Venezuela). Odlišujú sa farbou a veľkosťou.
IUCN status LC (Least Concern), ale populácia je údajne klesajúca. Globálna veľkosť populácie nie je presne známa. Hlavné hrozby: odlesňovanie hmlových horských lesov a insekticídy v kávovinkách.
Druh popísal Osbert Salvin v roku 1897. Typová lokalita „W. Ecuador". Etymológia: Megascops = grécky „veľký očný" (od megas = veľký, skops = sova s uškami), ingens = lat. „obrovský".
Andský pás, hmlové horské lesy, okraje lesa, sekundárne lesy, pasienky so stromami. Druh je menej preštudovaný než iné Megascops.
Cornell BOW: „Breeding phenology is essentially undocumented." V záp. Kolumbii sa predpokladá hniezdenie december–marec.
IUCN LC, ale populácia údajne klesajúca kvôli odlesňovaniu hmlových horských lesov.