Glaucidium — Strigidae (sovovité)
5 diagnostických znakov: (1) malá veľkosť 15–17 cm, hmotnosť 55–77 g; (2) vysokohorské prostredie 2 500–3 500 m; (3) žlté oči; (4) falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika; (5) rýchly spev „tjok-tjok" 4–6 nót/s.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Glaucidium bolivianum (Yungas Pygmy-Owl) — južnejšie Andy, vokálne odlišný. Glaucidium costaricanum (Costa Rican) — izolovaná Kostarika/Panama. Glaucidium nubicola (cloud-forest) — nižšia výška.
Cornell Birds of the World: „It is the only pygmy-owl occurring at such high elevations." — Žiadny iný druh rodu Glaucidium nežije tak vysoko ako G. jardinii.
Spev samca je rýchla séria krátkych „tjok-tjok-tjok" s tempom 4–6 nót/s, frekvencia ~1,2 kHz. Séria trvá 5–15 s s prestávkou 10–30 s. Samica volá vyššie a kratšie. Pri ohrození vydáva ostré „tšip" a klapanie zobákom. Mláďatá pískajú prosebné „šíp-šíp". Najintenzívnejšia vokalizácia november–február (hniezdne obdobie), pred úsvitom a po západe slnka.
Pár duetuje rýchle „tjok-tjok" pri stromovej dutine. Samec ponúka korisť samici (courtship feeding), spoločne kontrolujú dutiny.
Vajcia biele, hladké, ~28 x 22 mm. Kladie na holé dno dutiny bez staviva. Znáška najčastejšie marec–apríl.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína po znesení posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~5–6 g. Otvárajú oči po 7 dňoch.
Mláďatá opúšťajú hniezdo v 30 dňoch, závislé od rodičov 4–6 týždňov. Plne lietajú v 5–6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú do okolitých teritórií. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuvičok andský | Kuvičok vrabčí | Kuvičok feruginový | Mysiarka rufy | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15–17 cm | 15–19 cm | 16–18 cm | 25–28 cm |
| Váha | 55–77 g | 50–80 g | 62–75 g | 134–223 g |
| Dožitie | 5–8 r. (odhad) | 5–7 r. (max ~9 r) | 5–10 r. (odhad) | 6–10 r. (odhad) |
| Hlučnosť | 2/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený (2 000 €) | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Vysokohorský andský druh, falošné „oči", sivý a hnedý morf | Najmenšia EU sova, podobná veľkosť | Najširší areál Glaucidium, aktívny aj cez deň | Andský screech-owl, väčší ako kuvičky |
| Dostupnosť v SR | Hmlové horské lesy 2 500–3 500 m | Boreálne smrekové a smrekovo-jedľové lesy | Tropické lesy, savany, kaktus saguaro | Hmlové horské lesy 700–2 250 m |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín, fragmentácia populácie
Andské hmlové lesy sú odlesňované pre pasienky a kávu. Najmä v Kolumbii a Ekvádore. Trend posledných 30 rokov negatívny, ale druh prežíva v rezerváciách.
Príznaky: Slabosť, ataxia, znížená reprodukcia
Tieňové kávovinky v Kolumbii používajú insekticídy proti coffee borer. Kuvičok loví otrávený hmyz a akumuluje pesticídy.
Príznaky: Otras mozgu, zlomeniny krídel
V rezerváciách s turistickými budovami narazí pri love svetlo-naháňaného hmyzu okolo lampy.
Kuvičok andský je najvysokohorský druh rodu Glaucidium na svete — typicky 2 500–3 500 m, výnimočne až po hornú hranicu lesa v andskom páramo (~4 000 m).
Druh bol dlho zlúčený s G. bolivianum (Yungas Pygmy-Owl) a G. costaricanum (Costa Rican Pygmy-Owl). Genetická a vokálna analýza ukázala, že ide o tri samostatné druhy — split potvrdil SACC a IOC v15.2.
Aj kuvičok andský má na zátylku falošné „oči" — dve tmavé škvrny s bielym ohraničením. Antipredátorská mimika zdieľaná v celom rode Glaucidium.
V Ekvádore sú obľúbené body pozorovania rezervácie Yanacocha (severne od Quita) a Tapichalaca (pri hraniciach s Peru). Volanie je počuteľné pred úsvitom a 1 hodinu po západe slnka.
Endemit andského pásu severnej Južnej Ameriky — Venezuela (Mérida), Kolumbia (3 kordillery), Ekvádor (obe svahy), severné Peru po Marañón. Južné populácie tradične reklasifikované ako G. bolivianum.
Druh je monotypický — žiadne poddruhy (od splittu 2010–2020). Predtým mal 2–3 poddruhy, ktoré sú dnes samostatné druhy.
Spev je rýchla séria „tjok-tjok" s tempom 4–6 nót/s — oveľa rýchlejšia ako u G. brasilianum (1,5–3 nót/s). Tempo je hlavný diagnostický znak pri rozlišovaní druhov.
Druh má dva farebné morfy — sivý a hnedý. Najčastejšie sivý v páramo, hnedý v hmlovom lese. Distribučný pomer ~60:40 v Ekvádore.
Dĺžka tela 15–17 cm, hmotnosť samcov 54,9–77,4 g a samíc 54,6–75 g. Pre porovnanie: kuvičok vrabčí v Európe je veľmi podobný (15–19 cm, 50–80 g) — andský druh je iba mierne menší.
Typicky 2 500–3 500 m n. m., výnimočne až po hornú hranicu lesa v páramo (~4 000 m). Je to najvysokohorský druh rodu Glaucidium. V severných častiach (Venezuela, Kolumbia) sa nachádza na oboch svahoch Andov, v Peru len na východnom svahu (kde ho na západnom nahrádza Pacifický druh).
Boli to dlho považované za poddruhy jedného druhu. G. jardinii (Andean) žije v severných Andoch (Venezuela po sev. Peru), G. bolivianum (Yungas) v južných Andoch (Peru po sev. Argentína). Líšia sa vokalizáciou (tempo, frekvencia) a sfarbením. G. costaricanum je tretí druh izolovaný v Kostarike a Panamu. Split potvrdil SACC a IOC v15.2.
Diéta je málo známa, ale spočíva v 50 % veľký hmyz (chrobáky, kobylky), 25 % malé vtáky (kolibríky, tanagéry), 15 % drobné cicavce (andské hraboše), 7 % plazy a 3 % obojživelníky.
Najznámejšie body sú rezervácie Yanacocha (Ekvádor, severne od Quita), Tapichalaca (Ekvádor pri hraniciach s Peru), Río Blanco (Kolumbia, Manizales). Volanie najlepšie pred úsvitom a 1 hodinu po západe slnka.
IUCN status LC (Least Concern), populácia stabilná. Druh chránený lokálnym právom v Kolumbii, Ekvádore a Venezuele. Pre ochranu sú kľúčové andské hmlové lesy a tieňové kávovinky.
Druh popísal Charles Lucien Bonaparte 1855. Typová lokalita Santa Fé de Bogotá, Kolumbia. Etymológia: jardinii = na počesť škótskeho ornitológa Sir Williama Jardina (1800–1874).
Druh je monotypický — bez poddruhov. Predtým zahŕňal:
Split potvrdil SACC (South American Classification Committee) a prijal IOC v15.2.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Endemit severných Andov — Venezuela (Sierra de Mérida, Sierra de Perijá), Kolumbia (3 kordillery), Ekvádor (obe svahy), severné Peru (na sever a západ od údolia Marañón).
Hmlový horský les a páramo — kombinácia zrelých stromov (dutiny po ďatľoch) a otvorených krovín.
Spev je rýchla séria „tjok-tjok" s tempom 4–6 nót/s, frekvencia ~1,2 kHz. Trvá 5–15 s s prestávkou 10–30 s. Tempo je hlavný diagnostický znak pri rozlišovaní od G. bolivianum (3–4 nóty/s) a G. costaricanum (5–7 nót/s).
IUCN LC, populácia stabilná, ale druh málo známy.
Andean Pygmy-Owl — typický rýchly spev
