Glaucidium — Strigidae (sovovité)
6 diagnostických znakov kuvička feruginového: (1) malá veľkosť — dĺžka 16–18 cm, hmotnosť 62–75 g; (2) falošné „oči" na zátylku — dve tmavé škvrny s bielym okrajom imitujúce tvár; (3) žlté oči (vs oranžové u kuvička vrabčieho); (4) hnedo-zlatistá farba s tmavými pruhmi a škvrnami, niektoré poddruhy červeno-hnedý morf; (5) dlhší chvost s tmavými priečnymi pruhmi; (6) monotónny spev „pót-pót-pót" 1,5–3 nóty/s.
Vlastné znaky druhu:
Podobné druhy: Glaucidium nubicola (cloud-forest pygmy-owl) — andský horský druh, kratší chvost. Glaucidium gnoma (mountain pygmy-owl) — Severná Amerika, podobná veľkosť. Glaucidium peruanum (peruvian pygmy-owl) — pacifické svahy Andov, kratší spev.
Cornell Birds of the World — kuvičok feruginový patrí medzi málo druhov sov aktívnych cez deň. Loví hlavne pred úsvitom a po západe slnka, ale aj počas dňa, najmä v zatemnenom poraste alebo pri zamračenej oblohe.
Paradoxný „mobbing": Drobné vtáky (kolibríky, malé spevavce) zhromaždia a hlasno označia odpočívajúceho kuvička, čím prezradia jeho úkryt. Bird-watcheri v Kostarike a Brazílii využívajú prehrávanie spevu kuvička na pritiahnutie pozornosti vtáčieho roja.
Spev samca je dlhý rad jednoduchých nót „pót-pót-pót-pót" alebo „tjuk-tjuk-tjuk" s frekvenciou ~1 kHz, monotónne tempo 1,5–3 nóty/s, séria 25–60 nót, prestávka 10–30 s. Samica volá vyššie a kratšie. Pri zhrgnutí používa rýchle trily. Volanie počuteľné 200–500 m v lese. Najintenzívnejšia vokalizácia pred úsvitom a po západe slnka, ale aj cez deň.
Pár duetuje monotónne „pót-pót" pri stromovej dutine. Samec ponúka korisť samici (courtship feeding), spoločne kontrolujú potenciálne hniezdne dutiny.
Vajcia biele, hladké, ~29 x 23 mm a 9 g. Kladie na holé dno dutiny bez staviva. Niekedy 1–7 vajec; v severných populáciách znáška skôr, v južných neskôr v sezóne (austrálne leto).
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína po znesení posledného vajca, mláďatá sa preto liahnu synchronne (rozdiel 1–2 dni).
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~6–8 g. Otvárajú oči po 7 dňoch.
Mláďatá opúšťajú hniezdo v 27–30 dňoch, závislé od rodičov ďalšie 4–6 týždňov. Plne lietajú v 5–6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú do okolitých teritórií. Pohlavná zrelosť v 1. roku. Mortalita 1. roka 60–70 %.
| Kuvičok feruginový | Kuvičok vrabčí | Kuvičok andský | Sova hrabavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–18 cm | 15–19 cm | 15–17 cm | 19–25 cm |
| Váha | 62–75 g | 50–80 g | 55–77 g | 110–230 g |
| Dožitie | 5–10 r. (odhad) | 5–7 r. (max ~9 r) | 5–8 r. (odhad) | 6–9 r. (max ~12 r) |
| Hlučnosť | 2/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránený (2 000 €) | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Falošné „oči" na zátylku, dlhý chvost, aktívny aj cez deň | Najmenšia EU sova, falošné „oči" na zátylku | Vysokohorský andský druh, šedý a hnedý morf | Dlhé nohy, hniezdi v nore, aktívna cez deň |
| Dostupnosť v SR | Tropické lesy, savany, kaktus saguaro | Boreálne smrekové a smrekovo-jedľové lesy | Hmlové horské lesy 2 500–3 500 m | Pampa, savany, otvorené trávniky |
Príznaky: Pokles hniezdnych dutín v Sonore, fragmentácia populácie
Poddruh cactorum v USA federálne ohrozený. Mestský rast Phoenixu a Tucsonu a poľnohospodárska konverzia odstraňujú zrelé saguarové porasty.
Príznaky: Slabosť, ataxia, znížená reprodukcia, smrť do 7 dní po požití kontaminovanej koristi
Pestriddové signované koristi sú hlavná korisť — insekticídy proti hmyzu a antikoagulanty 2. generácie sa akumulujú vo vrcholoch reťazca.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, vnútorné krvácanie
Loví popri cestách, niekedy nízko nad vozovkou. Najmä súmrak a noc.
Príznaky: Stres, opustenie posedu, znížený lovecký výkon
Drobné spevavce a kolibríky sa zhromažďujú a hlasno označujú odpočívajúceho kuvička — paradoxne ho prezradia predátorom.
Kuvičok feruginový má na zátylku falošné „oči" — dve tmavé škvrny ohraničené bielym, ktoré imitujú vlastnú tvár. Pri pohľade zozadu môže zmiasť predátora alebo mobbujúceho vtáka — ten neútočí, lebo si myslí, že sa naňho kuvičok pozerá.
Druh je jeden z mála druhov sov aktívnych aj cez deň — najmä v zatemnenom poraste alebo pri zamračenej oblohe. Vďaka tomu ho možno pozorovať pri love kolibríkov, čo je obľúbená šou bird-watchingu.
Hoci váži len 60–75 g, je agresívnym predátorom — útočí na vtáky väčšie ako on sám (drozdy, malé dravce). Drobné vtáky sa pred ním hlasno zhromažďujú v skupinkách (mobbing) a tým aj prezradia jeho úkryt.
Druh delíme na 13 poddruhov (IOC v15.2) v ohromnom areáli — od juhu Arizony cez Strednú Ameriku až po Argentínu. Najsevernejší (cactorum) hniezdi v saguarových kaktusoch Sonory, najjužnejší (stranecki) v argentínskom Chaco.
V Sonorskej púšti je kuvičok feruginový subspecies cactorum federálne ohrozený podľa US Endangered Species Act. Populácia v USA klesla pod 100 jedincov kvôli urbanizácii Tucsonu a Phoenixu, ale stabilizuje sa cez program U.S. Fish & Wildlife.
Hniezdne dutiny si nevyrába sám — využíva opustené dutiny ďatľov (Melanerpes, Colaptes). V saguarových kaktusoch dutiny po Gila Woodpecker majú teplotu stabilnú 25–30 °C aj v 45 °C horúčave.
Kuvičok feruginový má relatívne dlhší chvost ako iné druhy rodu Glaucidium — ~6 cm pri tele 16–18 cm. Chvost je tmavo pruhovaný a používa ho ako vyvažovač v stiesnenom poraste.
V kultúre amazónskych Indiánov je kuvičok symbolom predzvesti — jeho monotónne nočné volanie blízko obydlia údajne znamená návštevu alebo udalosť. Vedecky je to len typické teritoriálne volanie.
Dĺžka tela 16–18 cm, rozpätie krídel 37–42 cm, hmotnosť 62–75 g. Pre porovnanie: kuvik obyčajný (Athene noctua) zo Slovenska má 23–28 cm a váži 160–230 g — kuvičok feruginový je teda asi 3-krát ľahší.
Sú to falošné očí (occipital false eyes) — dve tmavé škvrny ohraničené bielym kruhom, ktoré imitujú tvár. Funkcia: pri pohľade zozadu odradí predátora alebo mobbujúce vtáky, lebo im pripadá, že sa kuvičok aj zozadu pozerá. Túto mimiku má aj kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) na Slovensku.
Areál sa rozprestiera od južnej Arizony a Texasu cez celú Strednú Ameriku až po severnú Argentínu. Druh delíme na 13 poddruhov (IOC v15.2). Hlavné biotopy: tropické a subtropické lesy, savany, púštny kaktusový porast (Sonora), galérie pri riekach.
Je oportúnny predátor — 55 % hmyz a článkonožce (kobylky, chrobáky, štíri), 20 % malé vtáky (vrátane kolibríkov a drozdov), 12 % plazy (jašterice), 10 % drobné cicavce, 3 % obojživelníky. Hmotnosť koristi 0,5 g – 80 g.
IUCN status LC (Least Concern), globálna populácia stabilná. Poddruh G. b. cactorum v Sonorskej púšti je v USA federálne navrhnutý ako ohrozený (Endangered Species Act, 2023). V Latinskej Amerike je v ochrannom režime národných parkov.
Áno — patrí medzi málo druhov sov, ktoré sú aktívne cez deň. Najmä pred úsvitom, súmrakom a v zatemnenom lese. Vďaka tomu ho možno pozorovať pri love kolibríkov, čo je obľúbený motív bird-watchingu v Kostarike a Brazílii.
V dutinách stromov alebo kaktusov (saguaro v Sonore). Sám si dutinu nevyrába — využíva opustené dutiny ďatľov (Gila Woodpecker, Melanerpes). Vajcia kladie na holé dno bez staviva. Znáška 3–5 vajec, priemer ~29 x 23 mm.
Druh popísal Johann Friedrich Gmelin 1788 v Systema Naturae 13. vydaní. Súčasný rod Glaucidium stanovil Boie 1826. Typová lokalita Cayenne (Francúzska Guyana). Etymológia: Glaucidium = grécky „malá sova" (od glaux = sova), brasilianum = lat. „brazílsky".
Etymológia: Glaucidium = grécky zdrobnelina „malá sova", brasilianum = lat. „brazílsky" (typová lokalita Cayenne nebola Brazília, ale región Guayany sa v 18. storočí miešal).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Antipredátorská adaptácia — na zátylku má dve tmavé škvrny s bielym ohraničením, ktoré pripomínajú oči a tvár. Predátor alebo mobbujúci vták má dojem, že ho kuvičok sleduje aj pri pohľade zozadu.
Najširší areál medzi druhmi rodu Glaucidium — od polosuchého Sonorskeho štátu v USA po vlhkú argentínsku pampu. 13 poddruhov sa rozlišuje farbou a veľkosťou.
Populácia: stabilná, IUCN Least Concern. Globálna populácia odhadovaná na milióny jedincov. REZIDENT — nemigruje, niektoré poddruhy lokálne premiestňujú.
Nadmorská výška: 0–2 000 m. V Sonore na úrovni mora, v andských predhoriach po 2 000 m.
Vďaka silným pazúrom a agresivite uloví aj korisť ťažšiu ako sám seba — drozdy, malé hrdličky, dokonca aj kolibríky pri lete.
Monogamný pár obhajuje teritórium 10–30 ha. Páry sa formujú po prvom roku.
Hniezdne miesto: Dutiny stromov a kaktusov — nevyrába si ich sám, využíva opustené dutiny ďatľov (Melanerpes, Colaptes, Gila Woodpecker). V Sonorskej púšti preferuje saguaro (Carnegiea gigantea), kde teplota dutiny zostáva stabilná aj v 45 °C horúčave.
Charakteristický monotónny spev — séria 25–60 krátkych nót „pót-pót-pót" s tempom 1,5–3 nóty/s, frekvencia ~1 kHz.
Bird-watching: Sprievodcovia v Kostarike, Brazílii a Argentíne často používajú prehrávanie spevu kuvička na pritiahnutie mobbujúcich vtákov — krásna šou kolibríkov a tanagér okolo „falošného" votrelca.
Globálne stabilný druh, ale US poddruh G. b. cactorum v Sonorskej púšti je federálne navrhnutý ako Endangered (2023). Populácia v USA klesla pod 100 jedincov kvôli urbanizácii.
Ferruginous Pygmy-Owl — typický monotónny spev
