Megascops — Strigidae (sovovité)
Diagnostické znaky: malý screech-owl 20–22 cm, perové „ušá", žlté oči, dva farebné morfy — šedý (~70 %) a rufý cinnamon (~30 %), viazaný na suché lesy Tumbesianu.
Cornell BOW: „The diet is mostly, and possibly exclusively, insects." — Hmyz tvorí ~80 % diéty, čo je v rode Megascops výnimočné.
Typický spev je rýchly „bublajúci" tril, niekedy doplnený tichými „yap" volaniami. Frekvencia ~1,2–1,5 kHz, tempo ~12–18 nót/s. Trvanie ~5–10 s. Pomerne tichý — počuteľný 100–300 m. Dva poddruhy sa vokálne nelíšia. Samica volá vyššie a kratšie. Najintenzívnejšia vokalizácia október–január (tok).
Pár duetuje „bublajúci" tril. Tok prebieha v období dažďa (november–marec).
Vajcia biele, hladké. V dutine stromu alebo niekedy v opustenom hniezde hornera (M. r. roboratus). Bez staviva.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym páperím, hmotnosť pri liahnutí ~10 g.
Mláďatá závislé od rodičov 4–6 týždňov po vyletení. Plne lietajú v 5–6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Mysiarka roboruána | Mysiarka rufy | Myšiarka ušatá | Kuvičok feruginový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–22 cm | 25–28 cm | 35–40 cm | 16–18 cm |
| Váha | 144–162 g | 134–223 g | 210–370 g | 62–75 g |
| Dožitie | 5–8 r. (odhad) | 6–10 r. (odhad) | 4–10 r. (max ~28 r) | 5–10 r. (odhad) |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 4/5 | 2/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | Chránená SR | IUCN LC |
| Povaha | Tumbesian endemit, takmer výlučne hmyz | Andský screech-owl hmlových lesov | Európsky druh s dlhými „uškami" | Falošné „oči" na zátylku, aktívny aj cez deň |
| Dostupnosť v SR | Suchý deciduálny les Peru/Ekvádor | Hmlové horské lesy 700–2 250 m | Hraničné lesy, polia, zimné nocoviská | Tropické lesy, savany, kaktusy |
Príznaky: Strata hniezdnych dutín, fragmentácia
Tumbesian suchý les je jeden z najohrozenejších biomov sveta — zostalo len ~5 % pôvodnej rozlohy. Hlavná hrozba pre druh.
Príznaky: Slabosť, znížená reprodukcia
Druh loví prevažne hmyz — akumuluje pesticídy z plantáží banánov, kakaa a kávy.
Príznaky: Akútna otrava po požití kontaminovanej koristi
V sev. Peru sa proti kobylkám používajú pesticídy, ktoré sa preukazne nachádzajú v tkanivách.
Mysiarka roboruána je endemit Tumbesian regiónu — biogeografického centra suchých lesov sev.-záp. Peru a juž. Ekvádora. Tento región je jeden z najohrozenejších biomov sveta, zostalo len ~5 % pôvodnej rozlohy lesa.
Druh má 2 poddruhy: nominátny M. r. roboratus (Bangs & Noble, 1918) v andských dolinách Río Chinchipe a Río Marañón v 500–1 200 m, a M. r. pacificus v pobrežnom suchom kroví 0–500 m. Vokálne sa nelíšia.
Druh je takmer výlučne insektivorný — Cornell Birds of the World: „The diet is mostly, and possibly exclusively, insects." Hmyz tvorí ~80 % diéty, doplnkovo pavúky, drobné cicavce a plazy.
Má dva farebné morfy — šedý a rufý (cinnamon). Pomer v populácii sa odhaduje na ~70 % šedý : 30 % rufý.
Druh popísali Outram Bangs a Gerrit Smith Miller Noble v roku 1918. Pôvodný názov bol Otus roboratus, dnes Megascops roboratus.
Vzácne adoptívne hniezdne správanie — nominátny poddruh M. r. roboratus môže používať aj kupolové hniezdo hornera (Furnarius leucopus) namiesto dutiny stromu. Toto je zriedkavé u rodu Megascops.
Spev je rýchly „bublajúci" tril — 12–18 nót/s, frekvencia 1,2–1,5 kHz. Trvanie 5–10 s. Pomerne tichý — počuteľný len 100–300 m. Doplnkové „yap" volania pri dvorení.
Druh je relatívne bežný v zachovaných suchých lesoch Tumbesian regiónu, ale celkový stav populácie je neznámy a trend klesá.
Dĺžka tela 20–22 cm, hmotnosť 144–162 g. Pre porovnanie: myšiarka rufy (Megascops ingens) z hmlových horských lesov má 25–28 cm a 134–223 g — mysiarka roboruána je menšia ale podobne ťažká.
Endemit Tumbesian regiónu — biogeografické centrum suchých lesov sev.-záp. Peru a juž. Ekvádora. Nominátny poddruh v andských dolinách Río Chinchipe a Río Marañón (500–1 200 m, max 2 100 m). Poddruh pacificus v pobrežnom suchom kroví 0–500 m.
Takmer výlučne hmyz — chrobáky, kobylky, modlivky, motýle, gusenice (~80 % diéty). Doplnkovo pavúky a tarantule (~10 %), drobné cicavce (~5 %), vtáky a plazy (~3 %), mladé hady (~2 %).
Rýchly „bublajúci" tril — 12–18 nót/s, frekvencia 1,2–1,5 kHz. Trvanie 5–10 s. Niekedy doplnený tichými „yap" volaniami pri dvorení. Dva poddruhy sa vokálne nelíšia.
2 poddruhy: M. r. roboratus (nominátny, andské doliny) a M. r. pacificus (pobrežné suché lesy). Odlišujú sa veľkosťou (pacificus mierne menší) a habitatom, ale vokálne sú identické.
IUCN status LC, ale populácia neznáma. Hlavná hrozba je odlesňovanie Tumbesian suchého lesa — zostalo len ~5 % pôvodnej rozlohy. Insekticídy v plantážach. Pre ochranu sú kľúčové rezervácie Cerros de Amotape, Laquipampa, Jorupe.
Outram Bangs a Gerrit Smith Miller Noble 1918. Pôvodný názov Otus roboratus. Etymológia: roboratus = lat. „silný, robustný".
Tumbesian región patrí medzi najohrozenejšie biomy sveta — zostalo len ~5 % pôvodnej rozlohy lesa.
Adoptívne hniezdne správanie: nominátny poddruh M. r. roboratus môže používať opustené kupolové hniezdo hornera (Furnarius leucopus) namiesto dutiny stromu. Vzácne u rodu Megascops.
Typický spev je rýchly „bublajúci" tril — 12–18 nót/s, frekvencia 1,2–1,5 kHz. Trvanie 5–10 s. Doplnené tichými „yap" volaniami pri dvorení. Pomerne tichý — počuteľný 100–300 m. Dva poddruhy sa vokálne nelíšia.
Tumbesian suché lesy zostalo len ~5 % pôvodnej rozlohy. Druh prežíva v rezerváciách.
Peruvian Screech-Owl — typický bublajúci tril
