Asio — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs A. otus: (1) horský druh — 2 800–4 000 m (vs nížiny u A. otus); (2) geografická izolácia — Etiópia a V Afrika; (3) 2 poddruhy. Geneticky príbuzná A. otus a A. madagascariensis.
Vlastné znaky:
Giant heath habitat je endemický biotop etiópskych vysočín a hôr V Afriky s gigantickými Erica (do 8 m), Lobelia rhynchopetalum (do 6 m) a Senecio.
Volanie je nízke „úú-húú" alebo dlhé hrdelné „khoo-khoo-khoo" trvajúce ~1 s — podobné príbuznému A. otus (myšiarka ušatá), ale mierne nižšie. Pri ohrození ostré klapanie zobákom a syčanie. Vokalizácia obmedzená — najmä počas hniezdnej sezóny (marec–júl). Mláďatá vydávajú piskľavé „pseep" pri kŕmení.
Pár volá vo vysokých polohách Simien NP a Bale Mountains pri stmievaní.
Vajcia biele, ~40 × 32 mm. Hniezdo v opustenom hniezde kane skalnej v korune giant heath.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne endemickými hlodavcami.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~4 týždňoch (pred dokončením perí). Lietajú v 6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú vo vysokých polohách. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku.
| Myšiarka abesinská | Myšiarka ušatá | Sova madagaskarská | Myšiarka močiarna | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–44 cm | 35–40 cm | 40–50 cm | 34–43 cm |
| Váha | 245–400 g | 210–370 g | 337–450 g | 200–500 g |
| Dožitie | ~10 r | ~10 r | ~10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránená v SR | IUCN LC | Chránená v SR |
| Povaha | Vysokohorská, 2 800–4 000 m | Dlhé „ušá", oranžové oči | Endemit Madagaskaru, adaptabilná | Mokrade, denná aktivita |
| Dostupnosť v SR | Etiópia, Mt. Kenya, Ruwenzori | Eurázia, Severná Amerika, SR | Celý Madagaskar | Globálne — okrem Australasia |
Príznaky: Pasenie dobytka, vyrubovanie Erica pre palivové drevo
Etiópske vysočiny strácajú giant heath habitat kvôli intenzívnemu pastevectvu. V Simien NP problém dokumentovaný.
Príznaky: Otrava cez ulovené hlodavce z poľnohospodárstva
V Etiópii a Ugande sa používajú antikoagulanty 2. generácie. Dokumentované úhyny.
Príznaky: Posun giant heath habitatu do vyšších polôh, zníženie areálu
Etiópske vysočiny sú citlivé na klimatické zmeny. Druh stráca habitat v nižších polohách.
Príznaky: Občasné zabíjanie pri náhodnom kontakte
V etiópskej amharskej tradícii je sova spájaná s mágiou. Občasné usmrcovanie.
Vysokohorská sova Afriky — vyskytuje sa vo vysokých polohách 2 800–4 000 m n. m. v etiópskych vysočinách (Simien NP, Bale Mountains), na Mt. Kenya, v Ruwenzori a v Aberdares. Najvyššia africká sova rodu Asio.
Druh popísal Félix Guérin-Méneville v roku 1843 z exemplára z etiópskych vysočín. Latinský epitet „abyssinicus" odkazuje na bývalý názov Etiópie — Abesínia.
2 poddruhy podľa IOC v15.2: A. a. abyssinicus (Guérin-Méneville 1843, etiópske vysočiny — endemit) a A. a. graueri (Sassi 1912, východne od DR Konga, Uganda, západná Keňa).
Geneticky príbuzná myšiarke ušatej (Asio otus) — sesterský taxón. Niekedy historicky uvádzaná ako poddruh A. otus, dnes uznávaná ako samostatný druh.
Špecialista na endemické vysočinné hlodavce Etiópie — Otomys typus, Lophuromys aquilus, Stenocephalemys. Tieto hlodavce sú samé endemity etiópskych vysočín a tvoria potravinový reťazec s vlkom etiópskym (Canis simensis).
Giant heath habitat — vyhľadáva oblasti s gigantickými Erica (až 8 m vysoké), Lobelia rhynchopetalum (do 6 m) a Senecio. Tieto rastliny sú samé endemity etiópskych vysočín.
Alternatívny názov „African Long-eared Owl" — niekedy uvádzaný v starších literatúrach. IOC preferuje "Abyssinian Owl".
V kultúre Amharov (etnoskupina Etiópie) je sova spájaná s mágiou a podsvetím. To vedie k občasnému prenasledovaniu, ktoré sa rieši vzdelávacími programami EWNHS (Ethiopian Wildlife and Natural History Society).
V etiópskych vysočinách a horách východnej Afriky — Simien NP (Etiópia), Bale Mountains (Etiópia), Mt. Kenya, Aberdares (Keňa), Ruwenzori (Uganda/DR Kongo), Mt. Elgon (Uganda/Keňa). Vyskytuje sa vo vysokých polohách 2 800–4 000 m.
Hlavné rozdiely: (1) horský druh — 2 800–4 000 m (vs nížiny a stredné polohy u A. otus); (2) geografická izolácia — Etiópia a V Afrika (vs Eurázia a S Amerika); (3) tmavšie sfarbenie; (4) 2 poddruhy (vs 11 u A. otus). Sú geneticky príbuzné.
Stredne veľký druh — dĺžka tela 40–44 cm, hmotnosť 245–400 g, rozpätie krídel 30–36 cm. Mierne väčšia než myšiarka ušatá (A. otus, 35–40 cm, 210–370 g).
Špecializovaný horský lovec — 55 % stravy tvoria drobné cicavce (krty, hraboše, myši), 22 % endemické vysočinné hlodavce (Otomys, Lophuromys, Stenocephalemys), 8 % plodnice. Doplnková strava: drobné vtáky, hmyz, plazy a obojživelníky.
Podľa IOC v15.2 sú uznávané 2 poddruhy: A. a. abyssinicus (Guérin-Méneville 1843, etiópske vysočiny — endemit) a A. a. graueri (Sassi 1912, východne od DR Konga, Uganda, západná Keňa).
IUCN Least Concern — populácia stabilná. Areál pokrýva ~500 000 km² etiópskych vysočín a hôr V Afriky. Lokálne hrozby: strata giant heath habitatu kvôli pastevectvu, sekundárna otrava rodenticídmi, klimatická zmena.
Druh popísal Félix Guérin-Méneville v roku 1843. Latinský epitet „abyssinicus" odkazuje na bývalý názov Etiópie — Abesínia.
2 poddruhy podľa IOC v15.2:
Geneticky najbližšia myšiarka ušatá (Asio otus) — sesterský taxón.
Zdroj: IOC v15.2, Wikipedia, Peregrine Fund.
Areál: etiópske vysočiny a hory východnej Afriky vo vysokých polohách 2 800–4 000 m.
Chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy: v Etiópii pod Wildlife Development Conservation and Utilization Authority, v Keni pod Kenya Wildlife Service, v Ugande pod Uganda Wildlife Authority.
Myšiarka abesinská Dinsho Etiópia
Volania a zvuky myšiarky abesinskej
