Asio — Strigidae (sovovité)
4 diagnostické znaky vs myšiarka ušatá: (1) endemit Madagaskaru; (2) väčšia veľkosť — 40–50 cm vs 35–40 cm u A. otus; (3) tmavšie sfarbenie; (4) geografická izolácia.
Vlastné znaky:
Špecializovaný lovec endemickej madagaskarskej fauny — primárna korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer setosus, drobné nočné lemury Microcebus a Cheirogaleus medius.
Volanie je nízke „úú-húú" alebo chrapľavé „khee-khee" trvajúce ~0,5 s — podobné príbuznému A. otus (myšiarka ušatá), ale vyššie a kratšie. Pri ohrození ostré klapanie zobákom a syčanie. Vokalizácia obmedzená — najmä počas hniezdnej sezóny (august–december). Mláďatá vydávajú piskľavé „pseep" pri kŕmení.
Pár volá v lesoch západného a východného Madagaskaru pri stmievaní. Vrchol hniezdenia august–december.
Vajcia biele, ~38 × 32 mm. Hniezdo v opustenom hniezde dravca v korune stromu, výnimočne na zemi.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od prvého vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne endemickými hlodavcami a tenrekovcami.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~4 týždňoch (pred dokončením perí). Lietajú v 6–7 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v lesoch Madagaskaru. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, dlhovekosť slabo známa.
| Sova madagaskarská | Myšiarka ušatá | Mysiarka abesinská | Plamienka pavúčia | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–50 cm | 35–40 cm | 40–44 cm | 28–30 cm |
| Váha | 337–450 g | 210–370 g | 245–400 g | 323–435 g |
| Dožitie | ~10 r (odhad) | ~10 r (max ~28 r) | ~10 r | ~8–15 r (odhad) |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | Chránená v SR | IUCN LC | IUCN VU |
| Povaha | Endemit Madagaskaru, adaptabilná | Dlhé „ušá", oranžové oči | Etiópia + Mt. Kenya, vysočiny | Tehlovo-červená, endemit Madagaskaru |
| Dostupnosť v SR | Celý Madagaskar | Eurázia, Severná Amerika, SR | Etiópia, V Afrika | Východný Madagaskar |
Príznaky: Strata vlhkých a suchých lesov, fragmentácia habitatu
Madagaskar stráca ~0,9 % lesnej plochy ročne. Druh je však adaptabilný a využíva aj degradované habitaty.
Príznaky: Otrava cez ulovené hlodavce
V ryžových políčkach a v urbanizovaných oblastiach — antikoagulanty 2. generácie.
Príznaky: Občasné usmrcovanie pri náhodnom kontakte v dedinách
V niektorých etnoskupinách Madagaskaru sú sovy fady (tabu) a usmrcujú sa pri nálezoch. NGO Madagasikara Voakajy vzdeláva.
Príznaky: Predácia ovípara (Cryptoprocta ferox), genéta
Hlavný endemický predátor fossa (Cryptoprocta) občas predujú v hniezdach.
Endemit Madagaskaru — vyskytuje sa iba na ostrove Madagaskar. Areál pokrýva celý ostrov, vrátane suchých západných lesov a vlhkých východných lesov, plus centrálne pláne.
Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 ako Madagascarian eared owl. Typové miesto: Madagaskar.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC v15.2). Geneticky najbližšia myšiarka ušatá (Asio otus) — sesterský taxón.
Adaptabilná — vyskytuje sa aj v zdegradovaných habitatoch a v centrálnom plateau. Toleruje kultúrnu krajinu a okraje miest.
Špecialista na endemickú madagaskarskú faunu — primárna korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer, drobné nočné lemury Microcebus a Cheirogaleus medius.
Niekedy historicky uvádzaná ako poddruh A. otus — myšiarka ušatá. Dnes uznávaná ako samostatný druh na základe morfologických rozdielov a geografickej izolácie.
IUCN Least Concern — adaptabilnejšia než plamienka pavúčia (Tyto soumagnei, VU). Toleruje degradované habitaty.
V kultúre Madagaskaru je sova všeobecne „fady" (tabu) — niektoré etnoskupiny ju považujú za zlovestné znamenie. Naopak v iných etnoskupinách (Sakalava, Antakarana) je rešpektovaná.
Endemicky iba na ostrove Madagaskar — vyskytuje sa po celom ostrove, vrátane suchých západných lesov (Kirindy, Ankarafantsika), vlhkých východných lesov (Masoala, Andasibe-Mantadia, Ranomafana) a centrálnych plání. Druh je adaptabilný aj v zdegradovaných habitatoch.
Stredne veľký druh — dĺžka tela 40–50 cm, hmotnosť 337–450 g, rozpätie krídel 90–110 cm. Podobná veľkosť ako myšiarka ušatá (Asio otus, 35–40 cm, 210–370 g), no o ~30 % ťažšia.
Hlavné rozdiely: (1) endemit Madagaskaru (vs Eurázia a Severná Amerika u A. otus); (2) väčšia veľkosť; (3) tmavšie sfarbenie; (4) geografická izolácia. Sú geneticky príbuzné — sesterské taxóny.
Špecializovaný lovec endemických drobných cicavcov Madagaskaru — hlavná korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer, drobné nočné lemury Microcebus a Cheirogaleus medius. Hmotnosť koristi typicky 20–80 g.
IUCN Least Concern — adaptabilnejšia než plamienka pavúčia (T. soumagnei, VU). Druh toleruje degradované habitaty a centrálne pláne. Populácia neznáma, no zdá sa stabilná. CITES Appendix II.
Nie — nevyrába vlastné hniezdo. Využíva opustené hniezda dravcov (kane, myšiaka) v korunách stromov. Výnimočne hniezdi na zemi v hustom poraste. 2 vajcia, inkubácia ~28 dní.
Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 ako Madagascarian eared owl. Typové miesto: Madagaskar.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC v15.2). Geneticky najbližšia myšiarka ušatá (Asio otus) — sesterský taxón. Niekedy historicky uvádzaná ako poddruh A. otus, dnes samostatný druh.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: endemicky iba na ostrove Madagaskar — celý ostrov, vrátane západných suchých lesov, východných vlhkých lesov a centrálnych plání.
Chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy Madagaskaru.
Hlas sovy madagaskarskej v suchom lese
