Sova madagaskarská (Asio madagascariensis) — endemit Madagaskaru s dlhými „uškami

Asio — Strigidae (sovovité)

Sova madagaskarská

Asio madagascariensis (A. Smith, 1834) — endemit Madagaskaru, monotypický druh, sesterský taxón myšiarky ušatej

IUCN: LC (Least Concern) — adaptabilná, populácia stabilná | Areál: celý Madagaskar, vrátane centrálnych plání
Dĺžka40–50 cm
Váha337–450 g
Rozpätie90–110 cm
Suché západné lesy Madagaskaru (Kirindy, Ankarafantsika) a vlhké východné lesy (Andasibe, Masoala) ukrývajú endemickú sovu s dlhými „uškami" — sesterský taxón myšiarky ušatej (A. otus). Druh popísal Andrew Smith v roku 1834. Špecializovaný lovec endemických drobných cicavcov: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer, a drobné nočné lemury Microcebus. Adaptabilná — toleruje aj degradované habitaty a centrálne pláne. IUCN Least Concern.

 Identifikácia — diagnostika vs A. otus

4 diagnostické znaky vs myšiarka ušatá: (1) endemit Madagaskaru; (2) väčšia veľkosť — 40–50 cm vs 35–40 cm u A. otus; (3) tmavšie sfarbenie; (4) geografická izolácia.

Vlastné znaky:

  • Hnedo-čierna mozaika peria s dlhými vertikálnymi pruhmi na hrudi
  • Dlhé „ear tufts" — typické pre rod Asio
  • Oranžové oči (typické pre rod Asio)
  • Štíhla stavba s dlhými krídlami
  • Hmotnosť 337–450 g — väčšia než A. otus (210–370 g)
  • Rozpätie krídel 90–110 cm

 Endemická korisť Madagaskaru — hlodavce, tenrekovce, lemury

Špecializovaný lovec endemickej madagaskarskej fauny — primárna korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer setosus, drobné nočné lemury Microcebus a Cheirogaleus medius.

  • Endemické hlodavce (40 %): Nesomys, Eliurus, Voalavo
  • Invázny potkan (20 %): Rattus rattus v urbanizovaných oblastiach
  • Tenrekovce (12 %): Microgale spp., Setifer setosus
  • Drobné lemury (10 %): Microcebus, Cheirogaleus, Lepilemur
  • Lesné spevavce (8 %): drozdy madagaskarské, mesity
  • Hmyz (7 %): chrobáky, modlivky, šváby

Výživa

  • Drobné cicavce — endemické hlodavce Madagaskaru
  • Endemické tenrekovce (Microgale, Setifer)
  • Lemury — drobné nočné druhy (Microcebus, Lepilemur)
  • Vtáky — drobné lesné spevavce
  • Hmyz a iné bezstavovce — chrobáky, modlivky
  • Plazy — chameleóny, drobné jaštery (zriedka)
Tip od odborníka Sova madagaskarská je špecializovaný lovec endemických drobných cicavcov Madagaskaru — hlavná korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a drobné nočné lemury. Loví tichým zlosem z pozorovateľne v korunách stromov. Hmotnosť koristi typicky 20–80 g, čo zodpovedá vlastnej hmotnosti 337–450 g.

Hlasový prejav

Volanie je nízke „úú-húú" alebo chrapľavé „khee-khee" trvajúce ~0,5 s — podobné príbuznému A. otus (myšiarka ušatá), ale vyššie a kratšie. Pri ohrození ostré klapanie zobákom a syčanie. Vokalizácia obmedzená — najmä počas hniezdnej sezóny (august–december). Mláďatá vydávajú piskľavé „pseep" pri kŕmení.

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — nízke „úú-húú" (0,5 s, 0,6–1,0 kHz)
  • Alarmový hlas — chrapľavé „khee-khee" pri prítomnosti predátora
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda
  • Syčanie — pri narušení v hniezde
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „pseep" pri kŕmení (október–február)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — pár volá v lesoch západného Madagaskaru pri stmievaní
Hniezdenie — staré hniezdo dravca v korune stromu, 2 vajcia
Inkubácia ~28 dní (samica), mláďatá v hniezde ~26 dní
Juvenily sa rozptyľujú v dažďových a suchých lesoch
Cez deň ukrytá v hustom listoví — typická pre Asio
Pelichanie po hniezdnej sezóne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Staré hniezdo dravca (kane, myšiaka) v korune stromu
Nevyrába vlastné hniezdo — využíva opustené hniezdá ostatných druhov. Niekedy hniezdi aj na zemi v hustom poraste. Vajcia ~38 × 32 mm.
Nadmorská výška
0–1 600 m n. m. — od pobrežia po centrálne pláne
Najčastejšie v stredných polohách 400–1 200 m. V suchých západných lesoch (Kirindy) aj v centrálnom plateau Antananarivo.
Biotop
Suché západné lesy, vlhké východné lesy, degradované lesy, plantáže
Adaptabilná na rôzne lesné habitaty. Charakteristické lokality: Kirindy, Ankarafantsika, Andasibe-Mantadia, Masoala, Ranomafana, centrálne pláne.
Teplota
Tropická, +15 až +30 °C
Madagaskar má tropické pasátne podnebie s vlhkými letami a suchými zimami v západných lesoch. Druh nemigruje.
Voda
Pri lesných potokoch, riekach a ryžových políčkach
Vodu získava aj z koristi. V suchých západných lesoch pije pri lokálnych vodných zdrojoch.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 50–200 ha
Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. Sociálna štruktúra slabo zdokumentovaná — väčšina pozorovaní iba jedinec.

Rozmnožovací cyklus

Tok
August–október

Pár volá v lesoch západného a východného Madagaskaru pri stmievaní. Vrchol hniezdenia august–december.

Znáška
2 vajcia (priemer)

Vajcia biele, ~38 × 32 mm. Hniezdo v opustenom hniezde dravca v korune stromu, výnimočne na zemi.

Inkubácia
~28 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od prvého vajca.

Liahnutie
Október–november

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia — primárne endemickými hlodavcami a tenrekovcami.

Mláďatá
~26 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~4 týždňoch (pred dokončením perí). Lietajú v 6–7 týždňoch.

Samostatnosť
3 mesiace po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v lesoch Madagaskaru. Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, dlhovekosť slabo známa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sova madagaskarská 40–50 cm Myšiarka ušatá 35–40 cm Mysiarka abesinská 40–44 cm Plamienka pavúčia 28–30 cm
Sova madagaskarská Myšiarka ušatá Mysiarka abesinská Plamienka pavúčia
Dĺžka40–50 cm35–40 cm40–44 cm28–30 cm
Váha337–450 g210–370 g245–400 g323–435 g
Dožitie~10 r (odhad)~10 r (max ~28 r)~10 r~8–15 r (odhad)
OchranaIUCN LCChránená v SRIUCN LCIUCN VU
CharakteristikaEndemit Madagaskaru, adaptabilnáDlhé „ušá", oranžové očiEtiópia + Mt. Kenya, vysočinyTehlovo-červená, endemit Madagaskaru
AreálCelý MadagaskarEurázia, Severná Amerika, SREtiópia, V AfrikaVýchodný Madagaskar

Zaujímavosti

1

Endemit Madagaskaru — vyskytuje sa iba na ostrove Madagaskar. Areál pokrýva celý ostrov, vrátane suchých západných lesov a vlhkých východných lesov, plus centrálne pláne.

2

Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 ako Madagascarian eared owl. Typové miesto: Madagaskar.

3

Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC v15.2). Geneticky najbližšia myšiarka ušatá (Asio otus) — sesterský taxón.

4

Adaptabilná — vyskytuje sa aj v zdegradovaných habitatoch a v centrálnom plateau. Toleruje kultúrnu krajinu a okraje miest.

5

Špecialista na endemickú madagaskarskú faunu — primárna korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer, drobné nočné lemury Microcebus a Cheirogaleus medius.

6

Niekedy historicky uvádzaná ako poddruh A. otus — myšiarka ušatá. Dnes uznávaná ako samostatný druh na základe morfologických rozdielov a geografickej izolácie.

7

IUCN Least Concern — adaptabilnejšia než plamienka pavúčia (Tyto soumagnei, VU). Toleruje degradované habitaty.

8

V kultúre Madagaskaru je sova všeobecne „fady" (tabu) — niektoré etnoskupiny ju považujú za zlovestné znamenie. Naopak v iných etnoskupinách (Sakalava, Antakarana) je rešpektovaná.

Taxonomická klasifikácia

species Sova madagaskarská
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Asio Brisson, 1760
Druh A. madagascariensis (A. Smith, 1834)
Poddruhy Monotypický druh — endemit Madagaskaru. Niekedy historicky uvádzaný ako poddruh A. otus, dnes uznávaný ako samostatný druh (IOC, IUCN).

? Často kladené otázky

Endemicky iba na ostrove Madagaskar — vyskytuje sa po celom ostrove, vrátane suchých západných lesov (Kirindy, Ankarafantsika), vlhkých východných lesov (Masoala, Andasibe-Mantadia, Ranomafana) a centrálnych plání. Druh je adaptabilný aj v zdegradovaných habitatoch.

Stredne veľký druh — dĺžka tela 40–50 cm, hmotnosť 337–450 g, rozpätie krídel 90–110 cm. Podobná veľkosť ako myšiarka ušatá (Asio otus, 35–40 cm, 210–370 g), no o ~30 % ťažšia.

Hlavné rozdiely: (1) endemit Madagaskaru (vs Eurázia a Severná Amerika u A. otus); (2) väčšia veľkosť; (3) tmavšie sfarbenie; (4) geografická izolácia. Sú geneticky príbuzné — sesterské taxóny.

Špecializovaný lovec endemických drobných cicavcov Madagaskaru — hlavná korisť: hlodavce Nesomys a Eliurus, tenrekovce Microgale a Setifer, drobné nočné lemury Microcebus a Cheirogaleus medius. Hmotnosť koristi typicky 20–80 g.

IUCN Least Concern — adaptabilnejšia než plamienka pavúčia (T. soumagnei, VU). Druh toleruje degradované habitaty a centrálne pláne. Populácia neznáma, no zdá sa stabilná. CITES Appendix II.

Nie — nevyrába vlastné hniezdo. Využíva opustené hniezda dravcov (kane, myšiaka) v korunách stromov. Výnimočne hniezdi na zemi v hustom poraste. 2 vajcia, inkubácia ~28 dní.

 Taxonómia — Smith 1834, monotypický druh

Druh popísal Andrew Smith v roku 1834 ako Madagascarian eared owl. Typové miesto: Madagaskar.

Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC v15.2). Geneticky najbližšia myšiarka ušatá (Asio otus) — sesterský taxón. Niekedy historicky uvádzaná ako poddruh A. otus, dnes samostatný druh.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — celý Madagaskar

Areál: endemicky iba na ostrove Madagaskar — celý ostrov, vrátane západných suchých lesov, východných vlhkých lesov a centrálnych plání.

  • Západné suché lesy: Kirindy, Ankarafantsika, Tsingy de Bemaraha
  • Východné vlhké lesy: Masoala, Andasibe-Mantadia, Ranomafana
  • Centrálne pláne: Antananarivo region, Antsirabe
  • Sever: Amber Mountain, Diana region
  • Juh: Andohahela, Isalo NP
  • Degradované habitaty: plantáže, sady, okraje miest

 Právny status — CITES II, ochrana lesov Madagaskaru

Chránená podľa CITES Appendix II a národnej legislatívy Madagaskaru.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN globálne: Least Concern, populácia stabilná
  • Sieť rezervácií: Kirindy, Masoala, Andasibe-Mantadia, Ranomafana
  • Hlavné hrozby: deforestácia, rodenticídy, fady (tabu)
  • NGO: Madagasikara Voakajy, Asity, WCS Madagaskar

 Areál — celý Madagaskar

Areál: endemicky iba na ostrove Madagaskar — celý ostrov, vrátane západných suchých lesov, východných vlhkých lesov a centrálnych plání.

 Video — Sova madagaskarská

Asio madagascariensis

Hlas sovy madagaskarskej v suchom lese

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sova madagaskarská, Česky:   Kalous madagaskarský, Anglicky:   Madagascar Owl, Anglicky 2:   Madagascar Long-eared Owl, Nemecky:   Madagaskar-Ohreule, Francúzsky:   Hibou de Madagascar, Taliansky:   Gufo del Madagascar, Španielsky:   Búho malgache, Holandsky:   Madagaskaroehoe, Malgašsky:   Vorondolo