Glaucidium — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs G. brasilianum a G. nana: (1) tempo vokalizácie — 3–4 nóty/s (vs 1,5–3 u brasilianum, ~2 u nana); (2) habitat 0–3 500 m — najširší vertikálny pás; (3) 3 farebné morfy — rufus, šedá, hnedá.
Vlastné znaky:
Druh popísal Claus König v roku 1991 — nemecký ornitológ špecializovaný na sovy. Splittnul druh z komplexu G. brasilianum/jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov.
Spev samca je rýchla séria „pü-pü-pü-pü" s frekvenciou ~1,0–1,2 kHz, séria 15–40 nót s tempom 3–4 nóty/s. Tempo je výrazne rýchlejšie ako u G. brasilianum (1,5–3 nóty/s) a u G. nana (~2 nóty/s) — kľúčový diagnostický znak. Samica volá vyššie a kratšie. Pár vytvára antifonálny duet pri toku. Volanie počuteľné na 200–500 m v západných Andoch.
Samec spieva „pü-pü" z vrcholu stromov Bombax pri stmievaní. Pár vytvára antifonálny duet v jarnej sezóne juh.
Vajcia biele, ~30 × 25 mm. Hniezdo v dutine Bombax, Eriotheca alebo v stĺpových kaktusoch.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia hmyzom (50 %), drobnými vtákmi (25 %), jaštermi (25 %).
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch. Závislé od rodičov ďalších 4–6 týždňov.
Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 2–5 km. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuvičok peruánsky | Kuvičok feruginový | Kuvičok yungaský | Kuvičok južný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–20 cm | 16–18 cm | 16–18 cm | 17–21 cm |
| Váha | 60–100 g | 62–75 g | 65–80 g | 56–100 g |
| Dožitie | ~7 r | ~7 r | ~7 r | ~7 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Z Andy, 0–3 500 m, 3 morfy | 13 poddruhov, kontinentálna Amerika | V Andy 1 400–3 000 m | Patagónia, Tierra del Fuego |
| Dostupnosť v SR | Ekvádor, Peru, sev. Čile | Arizona po Argentínu | Peru, Bolívia, NZ Argentína | Čile, Argentína |
Príznaky: Vyrubovanie Bombax a Eriotheca pre vinice, citrusy a polia
Suché lesy západného Peru a Ekvádora sa stratili na ~50 % z pôvodnej rozlohy kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu v údoliach.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz a vtáky
V Peru a Ekvádore sa v citrusoch, banánovníkoch a viniciach intenzívne používajú insekticídy. Druh hromadí toxíny pri love.
Príznaky: Drastické zníženie koristi a hniezdneho úspechu
Silné El Niño (1982/83, 1997/98, 2015/16, 2023/24) spôsobujú dramatické zmeny v dostupnosti koristi a v hniezdnej sezóne v lomas a údoliach.
Príznaky: Lov pri cestných lampach a v urbanizovaných oblastiach
V Lime, Trujille a iných peruánskych mestách dokumentované zrážky.
Druh popísal Claus König v roku 1991 — nemecký ornitológ špecializovaný na sovy. König splittnul druh z komplexu G. brasilianum/jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov.
Najširší vertikálny pás 0–3 500 m zo všetkých juhoamerických Glaucidium — od tichomorského pobrežia po vysoké polohy západných Andov. Druh sa adaptoval na mimoriadne rozmanité habitaty.
Areál Ekvádor, Peru a severný Čile — pozdĺž západných Andov a tichomorského pobrežia. V Ekvádore „bežný", v Peru „fairly common to common" (BirdLife).
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Geneticky najbližšie príbuzný G. nana (Austral Pygmy-Owl) a G. tucumanum (Tucuman Pygmy-Owl).
3 farebné morfy — rufus, šedá a hnedá. Morfy sa nelíšia areálom ani habitatom, ide o genetický polymorfizmus.
Aktívny aj cez deň — vzácna vlastnosť u sov. Často ho možno vidieť na stromoch Bombax (kapok) a Eriotheca za svetla.
Falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika typická pre rod Glaucidium. Vyžaruje optickú ilúziu, že sova „pozerá" aj dozadu.
Diagnostický rýchly spev — tempo 3–4 nóty/s je výrazne rýchlejšie ako u G. brasilianum (1,5–3 nóty/s) a u G. nana (~2 nóty/s). Tempo je primárny taxonomický znak.
Lomas habitat — druh sa adaptoval na unikátne tichomorské lomas (Lachay, Atocongo) s garua hmlami v zime. Žije aj v krovitých biotopoch okolo údolí Chira, Piura a Ica.
El Niño efekt — silné El Niño rok 1997/98 a 2015/16 spôsobili dramatické nárasty populácie cez zvýšenú produktivitu, ale aj následný kolaps v rokoch po El Niño.
V západných Andoch Ekvádora, Peru a severného Čile — od tichomorského pobrežia po vysoké polohy. Areál pokrýva habitaty 0–3 500 m n. m. Najlepšie sa pozoruje v PN Cerros de Amotape (Peru), Machalilla (Ekvádor) a Lomas de Lachay (Peru).
Druh popísal Claus König v roku 1991 — nemecký ornitológ. Splittnul druh z komplexu G. brasilianum/jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov. Niektoré autority používajú aj názov Pacific Pygmy-Owl.
Stredne malý až stredný druh — 16–20 cm, hmotnosť 60–100 g, rozpätie 36–42 cm. Mierne väčší ako G. brasilianum (16–18 cm). Sfarbenie variabilné — 3 morfy (rufus, šedá, hnedá).
Oportúnny predátor — 45 % hmyz, 22 % drobné vtáky (kolibríky, tangary), 15 % plazy (jaštery Microlophus, Stenocercus), 13 % cicavce (myš Phyllotis), 5 % žaby. Loví zo zálohy zo stromov Bombax a Eriotheca.
Hlavné rozdiely: (1) tempo vokalizácie — G. peruanum 3–4 nóty/s vs G. brasilianum 1,5–3 nóty/s; (2) habitat — západné Andy vs širší kontinentálny areál; (3) výška — 0–3 500 m vs prevažne nížiny; (4) geneticky bližšie k G. nana.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, druh „fairly common to common" v areáli. Hlavné hrozby: strata suchých lesov pre poľnohospodárstvo, pesticídy, vplyv El Niño na hniezdny úspech.
YouTube vyhľadávanie — kuvičok peruánsky je obľúbený cieľ birderov navštevujúcich Peru a Ekvádor. Nahrávky pochádzajú z xeno-canto, eBird a HBW.
Druh popísal Claus König v roku 1991 — split z komplexu G. brasilianum/jardinii.
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Geneticky najbližšie príbuzný G. nana (Austral Pygmy-Owl) a G. tucumanum (Tucuman Pygmy-Owl). Niektoré autority používajú aj názov Pacific Pygmy-Owl.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: západné Andy Ekvádora, Peru a severného Čile — od tichomorského pobrežia po vysoké polohy. Habitat 0–3 500 m n. m.
Chránený podľa CITES Appendix II a peruánskej legislatívy. Národné parky a chránené územia poskytujú kľúčovú ochranu.
