Glaucidium — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs G. brasilianum: (1) tempo kontaktného hlasu — 6–7 nót/s (vs 1,5–3 u brasilianum); (2) geografia — Patagónia po Tierra del Fuego; (3) habitat Nothofagus — chladné lesy.
Vlastné znaky:
Vyskytuje sa až do 55° južnej šírky — Tierra del Fuego. Žiadny iný Glaucidium na svete nedosahuje takéto južné polohy. V Patagónii prežíva zimné mrazy do –20 °C.
Druh má 5 primárnych vokalizácií. Najtypický je kontaktný hlas „huj-huj-huj-huj-huj-huj" s tempom 6–7 nót/s pri obhajobe páru. Teritoriálne volanie je ostrý trill „truie-truie-yi-yi". Tempo 6–7 nót/s je veľmi rýchle — výrazný diagnostický znak. Pár vytvára antifonálny duet. Vokalizácia najintenzívnejšia september–december (jarná sezóna juh). Volanie počuteľné na 200–500 m v patagónskych lesoch.
Samec spieva rýchle „huj-huj" v jarnej sezóne juh. Pár vytvára antifonálny duet v patagónskych lesoch.
Vajcia biele, ~30 × 25 mm. Hniezdo v dutine Nothofagus alebo v opustených dutinách čilského ďatľa.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (hmyz, myš). Inkubácia začína od posledného vajca.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia hmyzom (50 %), cicavcami (35 %), vtákmi (15 %).
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch. Závislé od rodičov ďalších 4–6 týždňov v okolí hniezda.
Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 2–5 km. V Patagónii čiastočne kočovné. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuvičok južný | Kuvičok feruginový | Kuvičok peruánsky | Kuvičok yungaský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 17–21 cm | 16–18 cm | 16–20 cm | 16–18 cm |
| Váha | 56–100 g | 62–75 g | 60–100 g | 65–80 g |
| Dožitie | ~7 r | ~7 r | ~7 r | ~7 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | „Chuncho", najjužnejší Glaucidium, Tierra del Fuego | 13 poddruhov, kontinentálna Amerika | Z Andy, 0–3 500 m | Najvyšší Glaucidium — 3 900 m |
| Dostupnosť v SR | Čile, Argentína | Arizona po Argentínu | Ekvádor, Peru, sev. Čile | Peru, Bolívia, NZ Argentína |
Príznaky: Vyrubovanie starých stromov s dutinami pre drevo
V centrálnom Čile a argentínskej Patagónii sa staré lesy Nothofagus stratili kvôli ťažbe dreva a požiarom.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz a malé cicavce
V centrálnom Čile (vinice okolo Santiaga, Maipo, Aconcagua) a v Argentíne (Mendoza, Río Negro) sa intenzívne používajú insekticídy.
Príznaky: Ničenie hniezdnych stromov
Veľké požiare 2017 (Chile), 2022 (Patagónia) a 2024 zničili tisíce hektárov lesov Nothofagus.
Príznaky: Mačky domáce a Rattus rattus pri hniezdach
V Santiago, Bariloche, Punta Arenas a Ushuaia mačky pravidelne predujú v nízkych hniezdach.
Druh popísal Phillip Parker King v roku 1827 — britský námorný kapitán a hydrograf. King viedol expedíciu HMS Adventure a HMS Beagle (predchodca slávnej expedície s Darwinom) po pobreží Južnej Ameriky 1826–1830.
Najjužnejší Glaucidium sveta — vyskytuje sa od centrálneho Čile (Valparaíso) až po Tierra del Fuego (55° j. š.). V Patagónii prežíva extrémne podmienky — zimné mrazy do –20 °C.
„Chuncho" v Čile a Argentíne — najpopulárnejšia sova juhoamerického juhu, často v ľudovej kultúre. V mapudungun (jazyk Mapuche): „kelilkén".
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Niekedy bol považovaný za poddruh G. brasilianum, ale DNA štúdie a etologické dáta jasne podporujú samostatnosť druhu.
Habitat-generalista — žije v lesoch Nothofagus, patagónskom steppe, urbanizovaných parkoch (Santiago, Bariloche), aridných oblastiach Mendoza a aj v Tierra del Fuego.
Aktívny aj cez deň — vzácna vlastnosť u sov. Často ho možno vidieť na stromoch Nothofagus za svetla, čo umožňuje ľahšie pozorovanie.
Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec 56–75 g, samica 70–100 g. Samice sú o tretinu ťažšie, čo je u Glaucidium bežné.
Falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika typická pre rod Glaucidium.
5 primárnych vokalizácií — najznámejší kontaktný hlas „huj-huj" s tempom 6–7 nót/s. Veľmi rýchle tempo je výrazný diagnostický znak.
Lov v noci aj cez deň — dieta sa skladá z hmyzu (50 % počtom) a cicavcov (32 %), ale biomasa stravy je silne posunutá ku drobným cicavcom — Phyllotis, Akodon.
Od centrálneho Čile po Tierra del Fuego — od provincie Valparaíso v Čile a Neuquén v Argentíne na juh až po najjužnejší cíp Južnej Ameriky (55° j. š.). Areál pokrýva ~1,2 milióna km². Najjužnejší Glaucidium sveta.
„Chuncho" je ľudový čilský a argentínsky názov, ktorý sa stal druhom kultúrneho symbolu juhu Latinskej Ameriky. V mapudungun (jazyk Mapuche) sa nazýva „kelilkén". V čilskej literatúre a folklóre často spomínaný.
17–21 cm, hmotnosť samec 56–75 g, samica 70–100 g. Výrazný pohlavný dimorfizmus — samice sú o tretinu ťažšie. Mierne väčší ako G. brasilianum (16–18 cm). Sfarbenie variabilne hnedo-rufové s vertikálnym pruhovaním.
Habitat-generalista — 50 % stravy (počtom) tvorí hmyz, 32 % drobné cicavce (myš Phyllotis, Akodon, hraboš Reithrodon), 14 % drobné vtáky (drozdy, vlhovce, vrabce), 3 % plazy, 1 % žaby. Biomasa stravy je silne posunutá ku cicavcom.
Hlavné rozdiely: (1) tempo vokalizácie — G. nana 6–7 nót/s (kontaktný hlas) vs G. brasilianum 1,5–3 nóty/s; (2) geografia — G. nana centrálne Čile po Tierra del Fuego vs G. brasilianum kontinent; (3) habitat — Nothofagus, Patagónia, urban parky; (4) DNA potvrdzuje samostatnosť druhu.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, druh adaptabilný habitat-generalista. Hlavné hrozby: strata starých lesov Nothofagus, pesticídy z viníc, lesné požiare v Patagónii.
YouTube vyhľadávanie — kuvičok južný „chuncho" je popularny v čilských a argentínskych prírodovedných videách. Najlepšie nahrávky pochádzajú z xeno-canto, eBird a HBW.
Druh popísal Phillip Parker King v roku 1827 — britský námorný kapitán a hydrograf. King viedol expedíciu HMS Adventure a HMS Beagle pred slávnou Darwinovou expedíciou.
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Niekedy bol považovaný za poddruh G. brasilianum, ale DNA štúdie a etologické dáta jasne podporujú samostatnosť druhu.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: centrálne Čile (Valparaíso) a západná Argentína (Neuquén) na juh až po Tierra del Fuego. Areál pokrýva ~1,2 milióna km².
Chránený podľa CITES Appendix II. Národné parky Torres del Paine, Los Glaciares, Nahuel Huapi, Tierra del Fuego poskytujú kľúčovú ochranu.
