Glaucidium — Strigidae (sovovité)
3 diagnostické znaky vs G. jardinii a G. peruanum: (1) habitat — vlhký horský les Yungas (vs páramo u jardinii, suché lesy u peruanum); (2) tempo spevu — pomalé ~2 nóty/s; (3) najvyšší výskyt — až 3 900 m.
Vlastné znaky:
V Bolívii sa druh vyskytuje až do 3 900 m n. m. Iné Glaucidium dosahujú max. ~3 500 m (G. peruanum) alebo ~3 000 m (G. jardinii). Druh je adaptovaný na vlhké chladné prostredie Yungas.
Spev samca je monotónne tooting „too-too-too" s tempom ~2 nóty/s, séria 20–40 nót s frekvenciou ~1,0 kHz. Tempo je výrazne pomalšie ako u G. peruanum (3–4 nóty/s) a o niečo pomalšie ako u G. parkeri — kľúčový diagnostický znak. Samica volá vyššie a kratšie. Pár vytvára antifonálny duet pri toku. Volanie počuteľné na 200–500 m v Yungas.
Samec spieva pomalé „too-too" v jarnej sezóne juh. Pár vytvára antifonálny duet vo vlhkom horskom lese Yungas.
Vajcia biele, ~28 × 22 mm. Hniezdo v dutine starých Podocarpus, Weinmannia alebo Cinchona.
Pravdepodobne sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Údaje extrapolované z iných Glaucidium.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia hmyzom (55 %), vtákmi (20 %), jaštermi a cicavcami (25 %).
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch. Závislé od rodičov ďalších 4–6 týždňov.
Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 2–5 km vo východných Andoch. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Kuvičok yungaský | Kuvíček andský | Kuvičok subtropický | Kuvičok peruánsky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16–18 cm | 15–17 cm | 14–16 cm | 16–20 cm |
| Váha | 65–80 g | 55–80 g | 50–60 g | 60–100 g |
| Dožitie | ~7 r | ~7 r | ~6 r | ~7 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najvyšší Glaucidium — 3 900 m | Vyššie polohy páramo | Popísaný 1995, najmenšia juhoam. Glaucidium | Z Andy, 0–3 500 m |
| Dostupnosť v SR | Peru, Bolívia, NZ Argentína | Andy juž. Ameriky | V Andy Kol.–Bol. | Ekvádor, Peru, sev. Čile |
Príznaky: Vyrubovanie cloud forestu pre poľnohospodárstvo
Yungas Bolívie a Peru sa stráca rýchlosťou ~0,8 % ročne kvôli kávovníkom, pestovaniu koky a pasienkov.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z fariem
Yungas Bolívie a Peru intenzívne používajú insekticídy v kávovníkoch. Druh hromadí toxíny pri love hmyzu.
Príznaky: Strata habitatu kvôli zvyšujúcim sa teplotám
Yungas sa posúva v Andoch nahor o ~3–5 m ročne kvôli klimatickým zmenám. Druh dokáže prežiť do 3 900 m, ale habitat sa zmenšuje.
Príznaky: Fragmentácia habitatu a zrážky
Slávna „Death Road" (Camino de los Yungas) a novšie cesty v Bolívii fragmentujú cloud forest.
Druh popísal Claus König v roku 1991 — nemecký ornitológ špecializovaný na sovy. Splittnul druh z komplexu G. jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov.
Najvyšší výskyt zo všetkých Glaucidium sveta — v Bolívii sa vyskytuje až do 3 900 m n. m. Iné Glaucidium dosahujú max. ~3 500 m (G. peruanum) alebo ~3 000 m (G. jardinii).
Endemit Yungas — vyskytuje sa iba na východných svahoch Andov od severného Peru cez Bolíviu po severozápadnú Argentínu. Areál pokrýva ~300 000 km² cloud forestu Yungas.
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Geneticky najbližšie príbuzný G. jardinii (Andean Pygmy-Owl) a G. nubicola (Cloud-forest Pygmy-Owl).
Vlhký horský les s machmi a epifytmi — Yungas má vysokú trvalú vlhkosť (~85 %), čo z neho robí jedinečný biotop. Stromy Podocarpus, Weinmannia, Cinchona (chinín) a epifytné Bromeliaceae sú charakteristické.
Aktívny aj cez deň — vzácna vlastnosť u sov. Často ho možno vidieť na strednej úrovni cloud forestu za svetla.
Falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika typická pre rod Glaucidium.
Diagnostický pomalý spev — tempo ~2 nóty/s je výrazne pomalšie ako u G. peruanum (3–4 nóty/s) a u G. parkeri (páriálne). Tempo je primárny taxonomický znak.
Yungas „eyebrow of the mountain" — v ajmare „yunka" znamená teplá zem. Yungas je prechodný biom medzi vrcholom Andov (puna, páramo) a amazonským pralesom.
Cinchona — strom proti malárii — kuvičok yungaský hniezdi aj v dutinách starých stromov Cinchona, z ktorých sa získava chinín — historický liek proti malárii.
Vo vlhkom horskom lese Yungas — východné Andy Peru, Bolívie a severozápadnej Argentíny. Areál pokrýva ~300 000 km² cloud forestu. Habitat 1 400–3 000 m n. m., v Bolívii ojedinele až do 3 900 m. Najlepšie sa pozoruje v PN Madidi (Bolívia), PN Manu (Peru) a PN Calilegua (Argentína).
V Bolívii sa vyskytuje až do 3 900 m n. m. Iné Glaucidium dosahujú max. ~3 500 m (G. peruanum) alebo ~3 000 m (G. jardinii). Druh je adaptovaný na vlhké chladné prostredie Yungas a dokáže prežiť aj v polohách s nočnými mrazmi.
Stredne malý druh — 16–18 cm, hmotnosť 65–80 g, rozpätie 35–42 cm. Podobná veľkosť ako G. brasilianum a G. jardinii. Sfarbenie variabilne hnedo-rufové s bielymi škvrnkami.
Predátor cloud forestu Yungas — 50 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, kobylky, cikády), 22 % drobné vtáky (drozdy, tangary, mucholapky), 12 % plazy, 11 % cicavce (myš Thomasomys), 5 % žaby. Loví zo zálohy zo stredných až vrchných úrovní cloud forestu.
Hlavné rozdiely: (1) habitat — G. bolivianum vlhký horský les Yungas vs G. jardinii horský páramo; (2) výška — G. bolivianum 1 400–3 900 m vs G. jardinii prevažne 2 000–3 500 m; (3) geneticky a vokálne rozdielne (König 1991 split).
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, druh „uncommon to fairly common" v Yungas. Hlavné hrozby: strata cloud forestu pre kávovníky a koku, pesticídy, klimatické zmeny posúvajúce Yungas nahor.
YouTube vyhľadávanie — kuvičok yungaský má obmedzený počet overených videí. Najlepšie nahrávky pochádzajú z HBW Internet Bird Collection a xeno-canto.
Druh popísal Claus König v roku 1991 — split z komplexu G. jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov.
Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Geneticky najbližšie príbuzný G. jardinii (Andean Pygmy-Owl) a G. nubicola (Cloud-forest Pygmy-Owl).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: východné Andy Peru, Bolívie a severozápadnej Argentíny — vlhký horský les Yungas. Areál pokrýva ~300 000 km².
Chránený podľa CITES Appendix II. Národné parky Madidi, Cotapata, Manu, Yanachaga-Chemillén, Calilegua a Baritú poskytujú kľúčovú ochranu.
