Kuvičok yungaský (Glaucidium bolivianum) — vlhký horský les Yungas (foto: Wikimedia Commons)

Glaucidium — Strigidae (sovovité)

Kuvičok yungaský

Glaucidium bolivianum König, 1991 — druh Yungas Andov; monotypický; najvyšší výskyt zo všetkých Glaucidium sveta (až 3 900 m)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Areál: Peru, Bolívia, NZ Argentína, Yungas 1 400–3 900 m
Dlzka16–18 cm
Vaha65–80 g
Max výška3 900 m
Vlhké cloud forests Yungas — východné Andy Peru, Bolívie a severozápadnej Argentíny — ukrývajú Glaucidium s najvyšším výskytom sveta. V Bolívii sa vyskytuje až do 3 900 m n. m. Druh popísal Claus König v roku 1991 ako split z komplexu G. jardinii. Diagnostický spev: pomalé „too-too" s tempom ~2 nóty/s. Yungas je prechodný biom medzi vrcholom Andov a amazonským pralesom.

 Identifikácia — diagnostika vs G. jardinii a G. peruanum

3 diagnostické znaky vs G. jardinii a G. peruanum: (1) habitat — vlhký horský les Yungas (vs páramo u jardinii, suché lesy u peruanum); (2) tempo spevu — pomalé ~2 nóty/s; (3) najvyšší výskyt — až 3 900 m.

Vlastné znaky:

  • Stredne malá Glaucidium — 16–18 cm
  • Žlté oči (typické pre rod Glaucidium)
  • Falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika
  • Hmotnosť 65–80 g
  • Hnedo-rufové sfarbenie s bielymi škvrnkami
  • Adaptácia na vlhký chladný cloud forest Yungas

 Najvyšší Glaucidium sveta — až 3 900 m

V Bolívii sa druh vyskytuje až do 3 900 m n. m. Iné Glaucidium dosahujú max. ~3 500 m (G. peruanum) alebo ~3 000 m (G. jardinii). Druh je adaptovaný na vlhké chladné prostredie Yungas.

  • Štandardný habitat: 1 400–3 000 m
  • Bolívia ojedinele: až 3 900 m
  • Habitat: Podocarpus, Weinmannia, Cinchona
  • Vlhkosť: ~85 % trvale
  • Teploty: +8 až +20 °C, nočné mrazy nad 2 500 m
  • König 1991: split z komplexu G. jardinii
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 22% 12% 11% STRAVA zloženie
Hmyz a článkonožce — chrobáky, kobylky, cikády Yungas 50%
Malé vtáky — drozdy, tangary, mucholapky Yungas 22%
Plazy — anolisy, jaštery Stenocercus, Anadia 12%
Drobné cicavce — myš andská (Thomasomys, Akodon) 11%
Žaby — Pristimantis, Telmatobius Yungas 5%

Odporúčané potraviny

  • Veľký hmyz Yungas — chrobáky, kobylky, cikády
  • Modlivky a švábe — v cloud foreste
  • Malé vtáky — drozdy (Turdus), tangary, mucholapky (Mionectes)
  • Anolisy a drobné jaštery Stenocercus, Anadia
  • Myš andská — Thomasomys, Akodon, Oligoryzomys
  • Drobné žaby Pristimantis Yungas
  • Pavúky a sólifúgy — sezónne
  • Vajcia a mláďatá menších vtákov pri hniezdach

Zakázané potraviny

  • Pesticídy z kávovníkov v Yungas (Bolívia)
  • Rodenticídy z farmárstva
  • Korisť nad 80 g — nezvyčajná
Tip od odborníka Kuvičok yungaský (Glaucidium bolivianum) je predátor vlhkého horského lesa Yungas — 50 % stravy tvorí hmyz, 22 % drobné vtáky cloud forestu. Loví zo zálohy zo stredných až vrchných úrovní lesa Podocarpus a Weinmannia. Najvyššie polohy zo všetkých Glaucidium — v Bolívii sa vyskytuje až do 3 900 m.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Spev samca je tooting „too-too-too" pri tempe ~2 nóty/s, séria 20–40 nót. Tempo je výrazne pomalšie ako u G. peruanum (3–4 nóty/s) — kľúčový diagnostický znak. Pár vytvára antifonálny duet. Vokalizácia najintenzívnejšia august–november (jarná sezóna juh).
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci druh Yungas — v zajatí takmer žiadne záznamy. Druh je veľmi plachý a zriedka pozorovaný.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívna pred úsvitom, večer a aj cez deň. Loví zo zálohy zo stredných až vrchných úrovní cloud forestu Yungas. Rezident — pár obhajuje teritórium ~20–35 ha vo vlhkom horskom lese.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Repertoár stereotypný, geneticky fixovaný. Druh popísaný len v roku 1991 — málo etologických údajov v zajatí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Spev samca je monotónne tooting „too-too-too" s tempom ~2 nóty/s, séria 20–40 nót s frekvenciou ~1,0 kHz. Tempo je výrazne pomalšie ako u G. peruanum (3–4 nóty/s) a o niečo pomalšie ako u G. parkeri — kľúčový diagnostický znak. Samica volá vyššie a kratšie. Pár vytvára antifonálny duet pri toku. Volanie počuteľné na 200–500 m v Yungas.

Dokáže hovoriť? Voľne žijúci druh — mimické napodobňovanie reči nedokumentované.

Typické zvuky

  • Spev samca — pomalé „too-too", tempo ~2 nóty/s, séria 20–40 nót
  • Volanie samice — vyššie a kratšie nóty v duete
  • Alarmový hlas — ostré „tšip" pri ohrození
  • Mláďatá — prosebné „šíp-šíp" pri kŕmení
  • Pri love — tlmené „kvr" pred útokom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — duety páru v suchom andskom období august–november Hniezdenie v dutinách Podocarpus a Weinmannia, 2–3 vajcia Inkubácia ~28 dní (málo údajov), mláďatá v hniezde ~28 dní Pelichanie po hniezdení, jeseň juh Rezident — celoročne vo východných Andoch a Yungas

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutiny v starých stromoch Podocarpus, Weinmannia, Cinchona Yungas
Vyhľadáva staré dutiny po ďatľoch a prirodzene vzniknuté dutiny v andských drevinách. Vajcia ~28 × 22 mm, biele (málo údajov).
Nadmorská výška
1 400–3 000 m n. m. (Bolívia až 3 900 m) — najvyšší výskyt Glaucidium
Najčastejšie v polohách 1 700–2 500 m. V Bolívii ojedinele až do 3 900 m — najvyšší výskyt zo všetkých Glaucidium sveta.
Biotop
Vlhký horský les Yungas s machmi, epifytmi, Podocarpus a Weinmannia
Charakteristické lokality: PN Madidi (Bolívia), PN Cotapata (Bolívia), PN Manu (Peru), PN Yanachaga-Chemillén (Peru), PN Calilegua (Argentína).
Teplota
Mierna a chladná, +8 až +20 °C celoročne
Yungas má vlhké chladné podnebie s vysokou vlhkosťou (~85 %), nočnými mrazmi v polohách nad 2 500 m. Druh je adaptovaný na vlhké chladné prostredie.
Voda
Pri horských potokoch Yungas a kondenzujúcej vlhkosti cloud forestu
Vodu získava aj z koristi a z kondenzátu. Yungas má vysokú trvalú vlhkosť.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 20–35 ha vo vlhkom horskom lese
Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. V optimálnych Yungas habitatoch môžu žiť 1–2 páry na km².

Rozmnožovací cyklus

Tok
August–november

Samec spieva pomalé „too-too" v jarnej sezóne juh. Pár vytvára antifonálny duet vo vlhkom horskom lese Yungas.

Znáška
2–3 vajcia (málo údajov)

Vajcia biele, ~28 × 22 mm. Hniezdo v dutine starých Podocarpus, Weinmannia alebo Cinchona.

Inkubácia
~28 dní (málo údajov)

Pravdepodobne sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Údaje extrapolované z iných Glaucidium.

Liahnutie
November–február

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia hmyzom (55 %), vtákmi (20 %), jaštermi a cicavcami (25 %).

Mláďatá
~28 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch. Závislé od rodičov ďalších 4–6 týždňov.

Samostatnosť
8–10 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v okruhu 2–5 km vo východných Andoch. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kuvičok yungaský 16–18 cm Kuvíček andský 15–17 cm Kuvičok subtropický 14–16 cm Kuvičok peruánsky 16–20 cm
Kuvičok yungaský Kuvíček andský Kuvičok subtropický Kuvičok peruánsky
Dĺžka16–18 cm15–17 cm14–16 cm16–20 cm
Váha65–80 g55–80 g50–60 g60–100 g
Dožitie~7 r~7 r~6 r~7 r
Hlučnosť3/53/54/53/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaNajvyšší Glaucidium — 3 900 mVyššie polohy páramoPopísaný 1995, najmenšia juhoam. GlaucidiumZ Andy, 0–3 500 m
Dostupnosť v SRPeru, Bolívia, NZ ArgentínaAndy juž. AmerikyV Andy Kol.–Bol.Ekvádor, Peru, sev. Čile

Choroby a prevencia

Strata Yungas pre kávovníky a koku
stredná

Príznaky: Vyrubovanie cloud forestu pre poľnohospodárstvo

Yungas Bolívie a Peru sa stráca rýchlosťou ~0,8 % ročne kvôli kávovníkom, pestovaniu koky a pasienkov.

Pesticídy z kávovníkov
stredná

Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz z fariem

Yungas Bolívie a Peru intenzívne používajú insekticídy v kávovníkoch. Druh hromadí toxíny pri love hmyzu.

Klimatické zmeny — posun Yungas nahor
stredná

Príznaky: Strata habitatu kvôli zvyšujúcim sa teplotám

Yungas sa posúva v Andoch nahor o ~3–5 m ročne kvôli klimatickým zmenám. Druh dokáže prežiť do 3 900 m, ale habitat sa zmenšuje.

Cestná infraštruktúra Yungas
nízka

Príznaky: Fragmentácia habitatu a zrážky

Slávna „Death Road" (Camino de los Yungas) a novšie cesty v Bolívii fragmentujú cloud forest.

Prevencia Kuvičok yungaský je chránený podľa CITES Appendix II. Národné parky Madidi (Bolívia), Cotapata (Bolívia), Manu (Peru), Yanachaga-Chemillén (Peru), Calilegua a Baritú (Argentína) poskytujú kľúčovú ochranu. Pre dlhodobé prežitie druhu je kľúčové: (1) zachovanie cloud forestu Yungas, (2) obmedzenie pesticídov v kávovníkoch, (3) monitorovanie posunu Yungas kvôli klimatickým zmenám.

Zaujímavosti

1

Druh popísal Claus König v roku 1991 — nemecký ornitológ špecializovaný na sovy. Splittnul druh z komplexu G. jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov.

2

Najvyšší výskyt zo všetkých Glaucidium sveta — v Bolívii sa vyskytuje až do 3 900 m n. m. Iné Glaucidium dosahujú max. ~3 500 m (G. peruanum) alebo ~3 000 m (G. jardinii).

3

Endemit Yungas — vyskytuje sa iba na východných svahoch Andov od severného Peru cez Bolíviu po severozápadnú Argentínu. Areál pokrýva ~300 000 km² cloud forestu Yungas.

4

Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Geneticky najbližšie príbuzný G. jardinii (Andean Pygmy-Owl) a G. nubicola (Cloud-forest Pygmy-Owl).

5

Vlhký horský les s machmi a epifytmi — Yungas má vysokú trvalú vlhkosť (~85 %), čo z neho robí jedinečný biotop. Stromy Podocarpus, Weinmannia, Cinchona (chinín) a epifytné Bromeliaceae sú charakteristické.

6

Aktívny aj cez deň — vzácna vlastnosť u sov. Často ho možno vidieť na strednej úrovni cloud forestu za svetla.

7

Falošné „oči" na zátylku — antipredátorská mimika typická pre rod Glaucidium.

8

Diagnostický pomalý spev — tempo ~2 nóty/s je výrazne pomalšie ako u G. peruanum (3–4 nóty/s) a u G. parkeri (páriálne). Tempo je primárny taxonomický znak.

9

Yungas „eyebrow of the mountain" — v ajmare „yunka" znamená teplá zem. Yungas je prechodný biom medzi vrcholom Andov (puna, páramo) a amazonským pralesom.

10

Cinchona — strom proti malárii — kuvičok yungaský hniezdi aj v dutinách starých stromov Cinchona, z ktorých sa získava chinín — historický liek proti malárii.

Taxonomická klasifikácia

species Kuvičok yungaský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Glaucidium Boie, 1826
Druh G. bolivianum König, 1991
Poddruhy Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Druh popísal Claus König v roku 1991 ako split z komplexu G. jardinii. Geneticky najbližšie príbuzný G. jardinii (Andean Pygmy-Owl) a G. nubicola (Cloud-forest Pygmy-Owl).

? Často kladené otázky

Vo vlhkom horskom lese Yungas — východné Andy Peru, Bolívie a severozápadnej Argentíny. Areál pokrýva ~300 000 km² cloud forestu. Habitat 1 400–3 000 m n. m., v Bolívii ojedinele až do 3 900 m. Najlepšie sa pozoruje v PN Madidi (Bolívia), PN Manu (Peru) a PN Calilegua (Argentína).

V Bolívii sa vyskytuje až do 3 900 m n. m. Iné Glaucidium dosahujú max. ~3 500 m (G. peruanum) alebo ~3 000 m (G. jardinii). Druh je adaptovaný na vlhké chladné prostredie Yungas a dokáže prežiť aj v polohách s nočnými mrazmi.

Stredne malý druh — 16–18 cm, hmotnosť 65–80 g, rozpätie 35–42 cm. Podobná veľkosť ako G. brasilianum a G. jardinii. Sfarbenie variabilne hnedo-rufové s bielymi škvrnkami.

Predátor cloud forestu Yungas — 50 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, kobylky, cikády), 22 % drobné vtáky (drozdy, tangary, mucholapky), 12 % plazy, 11 % cicavce (myš Thomasomys), 5 % žaby. Loví zo zálohy zo stredných až vrchných úrovní cloud forestu.

Hlavné rozdiely: (1) habitat — G. bolivianum vlhký horský les Yungas vs G. jardinii horský páramo; (2) výška — G. bolivianum 1 400–3 900 m vs G. jardinii prevažne 2 000–3 500 m; (3) geneticky a vokálne rozdielne (König 1991 split).

IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, druh „uncommon to fairly common" v Yungas. Hlavné hrozby: strata cloud forestu pre kávovníky a koku, pesticídy, klimatické zmeny posúvajúce Yungas nahor.

 Videá kuvička yungaského

YouTube vyhľadávanie — kuvičok yungaský má obmedzený počet overených videí. Najlepšie nahrávky pochádzajú z HBW Internet Bird Collection a xeno-canto.

 Taxonómia — König 1991, monotypický druh

Druh popísal Claus König v roku 1991 — split z komplexu G. jardinii na základe vokálnych a morfologických rozdielov.

Monotypický druh — bez popísaných poddruhov. Geneticky najbližšie príbuzný G. jardinii (Andean Pygmy-Owl) a G. nubicola (Cloud-forest Pygmy-Owl).

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — Yungas východných Andov

Areál: východné Andy Peru, Bolívie a severozápadnej Argentíny — vlhký horský les Yungas. Areál pokrýva ~300 000 km².

  • Severné Peru: PN Yanachaga-Chemillén, Cordillera de Vilcabamba
  • Centrálne Peru: PN Manu — cloud forest 1 400–3 000 m
  • Južné Peru: Cordillera Vilcanota
  • Bolívia: PN Madidi, PN Cotapata, Camino de los Yungas — až 3 900 m
  • NZ Argentína: PN Calilegua, PN Baritú — južný okraj areálu
  • Habitat: Yungas, vlhký cloud forest 1 400–3 000 m

 Právny status — CITES II, IUCN LC

Chránený podľa CITES Appendix II. Národné parky Madidi, Cotapata, Manu, Yanachaga-Chemillén, Calilegua a Baritú poskytujú kľúčovú ochranu.

  • CITES Appendix II: regulovaný medzinárodný obchod
  • IUCN 2024: Least Concern, populácia stabilná
  • Habitat: Yungas 1 400–3 900 m
  • Hlavné hrozby: strata Yungas, pesticídy, klima
  • Najlepšie pozorovať: PN Madidi (Bolívia), PN Manu (Peru)

 Areál — Yungas vých. Andov

Areál: Yungas východných Andov Peru–Bolívia–NZ Argentína, 1 400–3 900 m. Areál ~300 000 km² cloud forestu.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Kuvičok yungaský, Česky:   Kulíšek yungaský, Anglicky:   Yungas Pygmy-Owl, Nemecky:   Yungassperlingskauz, Francúzsky:   Chevêchette des Yungas, Taliansky:   Civettina delle Yungas, Španielsky:   Mochuelo de las Yungas / Caburé yungueño, Portugalsky:   Caburé das Yungas