
Buteo — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov myšiaka širokokrídleho: (1) malé telo (82–100 cm rozpätia — najmenší S. americký Buteo); (2) biele „barber-pole" pásy na chvoste (3 široké tmavé + 2 svetlé) — najdiagnostickejší znak; (3) biela hruď s čokoládovo-hnedými „pásmi" u dospelého; (4) široké krídla s tmavou koncovou hranou („wing-tip dipped in ink"); (5) hlas vysoké, pišťavé „pi-tiii" 2 sekundové.
Dospelý jedinec:
Juvenil:
Myšiak širokokrídly je rekordérom dravčích migrácií — pri jesennej migrácii (september–október) tvorí obrie spirály v termickom prúdení („kettles"), čo umožňuje minimalizovať energiu pri lete. Pre porovnanie — myšiak červenochvostý migruje individuálne, ale širokokrídly v skupinách 1 000–10 000 jedincov.
Vysoké pišťavé „pi-tiii" (frekvencia 4–6 kHz, trvanie 1–2 s) — typickou pre Buteos veľmi tenké a vysoké. Pripomína skôr cvrčkanie alebo hlas vrabca než typické myšiakové mňaukanie.
Pár vykonáva strmhlavé lety a vzájomné krúženie. Pár doživotne monogamný.
Vajcia bielo-modrasté s hnedými škvrnami, rozmery ~50 × 40 mm. Znáška apríl–jún.
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi.
Mláďatá polo-altriciálne. Hmotnosť ~25 g.
Vyletajú v 5.–6. týždni. 4–6 týždňov zostávajú v teritóriu rodičov.
V auguste juvenily samostatné. V septembri/októbri všetky migrujú na juh. Pohlavná zrelosť 2 roky.
| Myšiak širokokrídly | Myšiak červenochvostý | Myšiak Swainsonov | Harrisov jastrab | Myšiak hôrny | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 34–44 cm | 45–65 cm | 43–56 cm | 46–59 cm | 46–58 cm |
| Váha | 265–560 g | 690–1 600 g | 550–1 240 g | 550–1 200 g | 600–1 300 g |
| Dožitie | 12–18 r | 10–15 r | ~24 r | ~25 r | 8–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 3/5 | 3/5 | 1/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, US MBTA | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najmenší S. americký Buteo, kettles | Ikonický USA, „Hollywood Hawk" | Najdlhšia migrácia Buteo | Kooperatívny lov v skupinách | Najbežnejší dravec SR |
| Dostupnosť v SR | V S. Amerika ~1 mil. | S Amerika ~2 mil. | Z S. Amerika ~900 000 | USA SW, Mexiko, J Amerika | SR ~14 000 párov |
Príznaky: Pokles populácie v lokalitách
Deforestácia zimnoho habitatu v Strednej a J Amerike.
Príznaky: Smrteľný náraz
Pri kettles cez mestá (NYC).
Príznaky: Vnútorné krvácanie
Pri love drobných cicavcov v poľnohospodárstve.
Príznaky: Encefalitída
Od 1999 v USA.
Príznaky: Strata habitatu, hurricane
Populácia <100 párov, hurricane Maria 2017 spôsobil veľkú stratu.
Najmenší severoamerický Buteo — rozpätie len 82–100 cm. Pre porovnanie myšiak červenochvostý 110–145 cm. Tým je adaptovaný na lov v hustých listnatých lesoch V S. Ameriky, kde väčšie Buteos majú problémy.
Najpočetnejšie migračné kettles na svete — Veracruz River of Raptors v Mexiku zaznamenáva 100 000–500 000 jedincov za jeden deň (Pronatura Veracruz). Celkovo viac než 2 milióny myšiakov za sezónu (september–október). Hawk Mountain v Pennsylvánii ~10 000/deň od 1934.
Hawk Mountain Sanctuary — prvá raptor ochranárska organizácia sveta, založená v Pennsylvánii v 1934. Od založenia kontinuálne dokumentuje migráciu broad-winged. Historické záznamy 90-ročné — najdlhšia neprerušená monitoring dravcov.
6 uznávaných poddruhov — nominálny B. p. platypterus (kontinentálne) a 5 karibských endemitov. Portoriko brunnescens je federally Endangered USFWS od 1994 (populácia <100 párov, hurricane Maria 2017 spôsobil ďalšiu stratu).
Strava unikátna pre rod Buteo — 40 % žaby a obojživelníky v hniezdnej sezóne (najvyšší podiel obojživelníkov spomedzi severoamerických Buteos). To je dôvod, prečo druh preferuje lesy pri vode.
Diagnostické „barber-pole" pásy na chvoste — 3 široké tmavé + 2 svetlé biele pásy. Dospelý jedinec sa dá identifikovať aj v lete podľa tohto vzoru. Juvenil má užšie tmavé pásy.
Trasa migrácie ~6 000 km — z V Kanady do Stredná a J Amerika. Migrácia trvá ~50 dní každým smerom. Stratégia: termické kettles + glide, 90 % letu pasívne (energia z termiky), len 10 % flapping.
Type locality — Newark, NJ — Vieillot popísal druh v 1823 z exempláru zachyteného v New Jersey. Holotyp je dnes v Múzeu prírodnej histórie v Paríži.
Karibské poddruhy nemigrujú — všetky 5 karibské endemity (Kuba, Portoriko, Antily) sú rezidentné, zatiaľ čo nominálny kontinentálny poddruh je výlučne migrant. Karibské sú dnes morfologicky aj geneticky odlišné.
Najmladší vek hniezdenia 1 rok — neobvyklé pre Buteos. Väčšina druhov začína hniezdiť v 2–3 rokoch. Broad-winged-ový rok je daný kratšou trasou migrácie a vyššou plodnosťou.
Nie — myšiak širokokrídly je americký druh a v SR sa nevyskytuje. Areál: V Severná Amerika (od Nového Brunsvika po Floridu) + Karibik. V Európe občas v zoo. Najbližší ekologicky podobný druh v SR je myšiak hôrny (Buteo buteo).
Kettles sú obrie spirály dravcov v termickom prúdení — môžu obsahovať 1 000–10 000 jedincov. Myšiak širokokrídly tvorí najpočetnejšie kettles na svete. Pri Veracruz River of Raptors v Mexiku 100 000–500 000 jedincov za deň v septembri/októbri. Stratégia: kettle stúpa termikou, potom všetky vtáky glide na juh, hľadajú novú termiku. 90 % letu pasívne.
Najlepšie lokality pre pozorovanie kettles: (1) Hawk Mountain Sanctuary, Pennsylvania (USA) — najstarší raptor watchsite sveta (od 1934), ~10 000/deň v polovici septembra; (2) Veracruz River of Raptors, Mexiko — svetový rekord 100 000–500 000/deň (Pronatura Veracruz); (3) Kekoldi, Costa Rica — ~3 mil. sezónne; (4) Panama Canal Zone — bottleneck S/J Ameriky. Najlepší termín 15.–25. september.
Hlavné rozdiely: (1) veľkosť — Broad-winged je výrazne menší (82–100 cm vs 110–145 cm); (2) chvost — Broad-winged má biele „barber-pole" pásy, Red-tailed má rusý chvost; (3) habitat — Broad-winged husté listnaté lesy, Red-tailed otvorené krajiny; (4) migrácia — Broad-winged všetky migrujúce v kettles, Red-tailed prevažne rezidentné; (5) hlas — Broad-winged vysoké pišťanie 4–6 kHz, Red-tailed nízky scream 1,5–4 kHz.
Portoriko B. p. brunnescens je endemit Portorika s populáciou < 100 párov. USFWS ho zaradila ako federally Endangered v 1994. Hlavné hrozby: deforestácia, hurricane Maria 2017 (zničil 30 % populácie), kríženie s prelietavými kontinentálnymi platypterus. V El Yunque National Forest funguje záchranný program.
Strava unikátna pre rod Buteo: 35 % žaby a obojživelníky (najvyšší podiel medzi S. americkými Buteos), 20 % hady, 20 % drobné cicavce, 15 % hmyz (kobylky, vážky), 7 % drobné vtáky, 3 % plazy. Lov z nízkeho perchu v lesnom otvore alebo pri vode. Pri migrácii cez Strednú Ameriku sa posúva na hmyz.
V divočine sa dožíva 12–18 rokov, najstarší známy krúžkovaný jedinec mal 18 rokov 4 mesiace (Cornell BoW). V zoologických zariadeniach 20+ rokov. Mortalita 1. roka ~50 %. Pohlavná zrelosť 1–2 roky — najmladší vek z rodu Buteo.
Druh popísal Vieillot, 1823_SENTENCE. Rod Buteo patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál vo Východnej Severnej Amerike — od Nového Brunsvika a Nového Škótska po S Florida a Texas. Karibské poddruhy endemické na Kube, Portoriku, Antilách. Zimuje od S Mexika po Bolíviu a Brazíliu.
V USA chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act (1918). CITES Príloha II. IUCN Least Concern, populácia ~1 mil. jedincov, stabilná. V Karibiku niektoré poddruhy ohrozené (Portoriko brunnescens — IUCN VU).