Myšiak hôrny (Buteo buteo) — najbežnejší dravec SR, dospelý jedinec v krúžení (foto: Wikimedia Commons)

Buteo — Accipitridae (jastrabovité)

Myšiak hôrny

Buteo buteo (Linnaeus, 1758) — najbežnejší dravec Slovenska, ~14 000 hniezdiacich párov, mačkacie „píí-jau"

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | SR: prísne chránený 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.) | dravce.sk monitoring
Rozpätie110–140 cm
Hmotnosť600–1 300 g
Páry SR~14 000
Myšiak hôrny je najpočetnejším dravcom Slovenska~14 000 hniezdiacich párov (Danko 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia). Druh popísal Linné v roku 1758. Adaptívny obyvateľ kultúrnej krajiny — polia, pasienky, lesné okraje, aleje, vetrolomy 100–1 500 m n. m. Lov stratégiou „sit-and-wait" zo stĺpa, dráty alebo stromu. Strava prevažne hraboše (60 %), doplnená mršinami, dážďovkami a hmyzom. Najhlasnejší dravec SR — typické mačkacie „píí-jau" je klasický „zvuk lesa". Prísne chránený (1 000 €), CITES II. Hlavné hrozby: sekundárna otrava rodenticidmi 2. gen., kolízie s autami a elektrickým vedením.
NAJBEŽNEJŠÍ DRAVEC SLOVENSKA — myšiak hôrny (Buteo buteo) je najpočetnejším dravcom SR a celej Európy. V SR hniezdi ~14 000 párov — pre porovnanie orol skalný len 50–90 párov, orliak morský 50–100 párov. Adaptoval sa na kultúrnu krajinu — využíva stĺpy, dráty a stromy ako lovné stanovištia. Symbol úspechu dravca v človekom pretvorenej krajine. Pozorovateľný takmer všade v SR pri cestách a lesných okrajoch.

 Identifikácia — premenlivé sfarbenie morf

5 diagnostických znakov myšiaka hôrneho: (1) široké zaoblené krídla v krúžení s mierne zdvihnutými konečkami (V-tvar); (2) krátky vejárovitý chvost (vs dlhý úzky chvost jastrabov); (3) premenlivé sfarbenie — od bielej (svetlá morfa) po čiernu (tmavá morfa), väčšina svetlohnedá s tmavou „pásavkou" cez bruch; (4) mačkacie „píí-jau" — najdiagnostickejší znak; (5) typicky sedí na stĺpe pri ceste alebo na strome.

Dospelý jedinec (2+ rokov):

  • Telo svetlohnedé až tmavohnedé, brucho svetlejšie s tmavou „pásavkou"
  • Rozpätie krídel 110–140 cm, dĺžka tela 46–58 cm
  • Krídla v krúžení mierne zdvihnuté (V-tvar)
  • Chvost krátky vejárovitý s 8–12 tmavými pásmi
  • Žltá báza zobáka a žlté chodidlá
  • Samica väčšia (700–1 400 g) než samec (600–1 300 g)
  • Premenlivé sfarbenie — biela, červenohnedá, tmavá morfa

Juvenil (1.–2. rok):

  • Pásavka na bruchu menej výrazná (longitudinálna)
  • Žltá dúhovka (vs hnedá u dospelého)
  • Koncový pás chvosta užší, menej kontrastný
  • Plne dospelé sfarbenie 2–3 roky

 Populácia SR — všade prítomný dravec

V SR hniezdi ~14 000 párov (Danko et al. 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024) — najbežnejší dravec Slovenska. Populácia stabilná až mierne rastúca vďaka adaptácii na kultúrnu krajinu.

  • Záhorie: najvyššia hustota — 0,5–0,8 párov/km²
  • Východoslovenská nížina: 0,4–0,6 párov/km²
  • Považie, Ponitrie: 0,3–0,5 párov/km² — kultúrna krajina s alejami
  • Lesy stred. Slovenska: 0,2–0,4 párov/km²
  • Tatry a Nízke Tatry: 0,1–0,3 párov/km² (do 1 500 m n. m.)
  • V zime navyše ~3 000–5 000 migrujúcich jedincov zo Škandinávie a V Európy
  • Hniezdny okrsok pár: 0,5–2 km², lovné teritórium 5–15 km²
ZDROJ: dravce.sk Raptor Protection Slovakia, biomonitoring.sk, Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku" (Veda)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
1/5

Výživa

60% 12% 10% 8% STRAVA zloženie
Hraboše, myši a iné drobné hlodavce (Microtus, Apodemus) 60%
Krty, piskory a iné drobné cicavce 12%
Mršiny — zrazené zvieratá pri cestách, padlé kopytníky 10%
Dážďovky, chrústy, kobylky — letný doplnok 8%
Plazy a obojživelníky — jaštery, slepúchy, žaby 5%
Drobné vtáky — bažanty mláďatá, drozdy, vrabce 5%

Odporúčané potraviny

  • Hraboš poľný (Microtus arvalis) — kľúčová korisť SR, ~50–60 % stravy
  • Hraboš obyčajný a hrabošík podzemný — všade prítomné hlodavce v poliach
  • Myšica krovinová a myšiak lesný (Apodemus sylvaticus, A. flavicollis)
  • Krt obyčajný (Talpa europaea) — pri čerstvom kopaní
  • Mršiny — zrazené zvieratá pri cestách (sika, srnec, líška, ježko)
  • Dážďovky (Lumbricus terrestris) — vlhko po daždi, terénny zber
  • Chrústy, kobylky a iné veľké chrobáky — letný doplnok
  • Jašterica obyčajná, slepúch lámavý (Anguis fragilis)
  • Žaba hnedá a ropucha bradavičnatá — v lete pri mokradiach
  • Mláďatá bažantov, jarabice a drobných spevavcov pri zemnej príležitosti

Zakázané potraviny

  • Otrávené návnady na hlodavce (rodenticidy 2. gen. — brodifakum, bromadiolón) — sekundárna otrava
  • Olovo z mršín kopytníkov a zrazených zvierat — fragmenty striel
  • Karbofuranové návnady (nelegálne) na líšky a kuny — okamžitá smrť
Tip od odborníka Myšiak hôrny (Buteo buteo) je najbežnejším a najuniverzálnejším dravcom Slovenska — ~14 000 hniezdiacich párov (Danko 2002, dravce.sk). Strava prevažne drobné cicavce (60 % hraboše, 12 % iné cicavce), doplnená mršinami, dážďovkami a hmyzom. Lov „sit-and-wait" — sedí na stĺpe, dráte alebo strome a sleduje terén, potom kĺzavým letom zhltne korisť. V zime pravidelne pozorovaný na zrazených zvieratách pri cestách. V cykloch hrabošov (3–5 rokov) populácia kolíše — v „roku hraboša" pár vychová 3–4 mláďatá, v „chudom roku" 0–1. Toleruje človeka — hniezdi často v kultúrnej krajine, v lesných okrajoch, alejach a vetrolomoch. Riziko otravy rodenticidmi (2. gen.) z hlodavcov v poľnohospodárstve.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 1 Zriedkavosť 1.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Myšiak hôrny je najhlasnejší dravec SR — častý „mňaukajúci" pišťavý hlas „píí-jau" (občas písaný „pio-pió"). Volanie pripomína mačacie mňaukanie, znie v stúpajúcej tonalite, frekvencia 1,5–3,5 kHz, trvanie 0,5–1 s. Počuteľné pri krúžení, agresívnych konfrontáciách, pri hniezde. Pre laika je to klasický „zvuk lesa" — keď počujete „mňau" zo vzduchu, pravdepodobne je to myšiak.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci chránený dravec — nedá sa „ochočiť". Občas využívaný v sokoliarstve (na cvičné lety pre začínajúcich sokoliarov), ale skôr ako pasívny druh. V SR prísne chránený — chov povolený len v licencovanom sokoliarstve s povolením ŠOP SR. Vyžaduje minimálne 15+ m² voliéry, denný kontakt s ošetrovateľom, špecializovanú stravu.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Denný dravec s úsporným lovom — „sit-and-wait" stratégia: sedí na vyvýšenom mieste (stĺp, dráty, strom) a sleduje terén dlhozrakým pohľadom. Pri zachytení koristi zhltne ju kĺzavým letom alebo krátkym priamym úderom. V termickom prúdení krúži vysoko (200–800 m), vyhľadáva mršiny a teritoriálne hranice. Pár chráni hniezdny okrsok 1–5 km², loví vo väčšom okolí.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky. Repertoár pomerne stereotypný — „píí-jau" mňaukanie pri krúžení, žobravé „kíí-kíí" mláďat. Žiadne napodobeniny ľudskej reči ani iných druhov. V páre komunikácia najmä vizuálnym signálom (pri vlnitom toku) a krátkym kontaktným „píí" pri hniezde.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Myšiak hôrny patrí medzi najhlasnejších dravcov Európy — jeho „píí-jau" mňaukanie je typickým zvukom kultúrnej krajiny a lesov SR. Volanie je vysoké, mačkacie, klesajúce v tóne (frekvencia 1,5–3,5 kHz, trvanie 0,5–1 s). Najčastejšie pri krúžení v termickom prúdení (jar/leto), pri agresívnych konfrontáciách s inými dravcami a pri hniezde. Mláďatá pišťia „kíí-kíí" pri kŕmení.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické vtáky. V zajatí (sokoliarstvo, zoologické zariadenia) sa neobjavujú napodobeniny reči. Stereotypný repertoár podobný iným druhom rodu Buteo.

Typické zvuky

  • Klasické „píí-jau" mňaukanie — pri krúžení, stúpajúca tonalita, frekvencia 1,5–3,5 kHz
  • Územné volanie „pio-pió-pió" — agresívne pri vstupe iného myšiaka
  • Žobravé volanie mláďat „kíí-kíí" — pri kŕmení rodičmi (máj–júl)
  • Tichý kontakt s partnerom „kuk-kuk" — pri hniezde
  • Varovné volanie „kek-kek-kek" — pri kúne, líške alebo človeku blízko hniezda
  • Tokové volanie samca — séria mňaukaní pri vlnitom „girlanda" toku v marci–apríli

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — vlnité „girlandy" letu, vzájomné krúženie páru (marec–apríl) Znáška — 2–4 vajcia, koruna stromu v lesnom okraji (apríl–máj) Inkubácia 33–35 dní + odchov v hniezde 42–50 dní (máj–júl) Juvenily samostatné, disperzia do okolia (júl–október) Pelichanie — postupná výmena letiek (jún–október) Rezident v SR — dospelé jedince zostávajú celý rok, juvenily čiastočne migrujú

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Misovité hniezdo v korune stromu (dub, buk, smrek, borovica), 8–25 m vysoko
Hniezdo z konárov, vystlané zelenými vetvičkami (smreky), trávou a perím. Rozmery 60–120 cm priemer, 30–60 cm hrubé. Pár používa 1–3 alternatívne hniezda v okrsku. V SR hniezdi v lesných okrajoch, alejach a vetrolomoch — vyhľadáva mozaiku otvorenej krajiny a lesa. Niekedy obsadzuje staré hniezda krkavcov a iných myšiakov.
Nadmorská výška
100–1 500 m n. m. — od nížin po vyššie horské oblasti
Najhustejšie populácie 200–800 m n. m. (Záhorie, Považie, Východoslovenská nížina). V Tatrách a Nízkych Tatrách hniezdi do 1 500 m. Mimo hniezdnej sezóny aj vo vyšších polohách (cez horské sedlá). Európa: 0–2 500 m, najviac do 1 000 m.
Biotop
Kultúrna krajina s mozaikou polí, pasienkov, lesov, vetrolomov a alejí
Mimoriadne tolerantný druh — od lesnatých nížin po polohorské oblasti. Vyhľadáva mozaiku otvorenej lovnej plochy (polia, pasienky) a lesnej hniezdnej štruktúry. Vyhýba sa hustým súvislým lesom a vysokým alpínskym pasienkom. Adaptoval sa na kultúrnu krajinu — využíva stĺpy, dráty a stromy ako stanovištia.
Teplota
Mierny pás — –25 až +35 °C, tolerantný k SR klíme
Tolerantný druh — od arktickej Škandinávie po Stredomorie. V SR znáša zimné teploty pod –20 °C. Hniezdo izolované suchou trávou a perím. Pri silnom mraze sa stáva závislejším od mršín.
Voda
Pri rybníkoch, riekach, mlákach — pije zriedka
Vodu získava prevažne z koristi a dažďových mlák. Pri rybníkoch a riekach sa kúpe v lete. V zime pije z nezamrznutých prameňov a snehu.
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár — teritoriálny v hniezdnej sezóne, mimo nej tolerantnejší
Pár chráni hniezdny okrsok 0,5–2 km² od cudzích myšiakov. Loví vo väčšom teritóriu 5–15 km². V zime sa lokálne zhromažďuje pri zdrojoch potravy (mršiny, hraboše v poliach). Juvenily po vylietnutí (júl–august) opúšťajú teritórium rodičov a kočujú 1–2 roky.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Marec–apríl

Pár vykonáva charakteristický vlnitý „girlanda" let — striedavé stúpanie a klesanie v sériách 5–10 vĺn. Samec a samica krúžia spolu, občas si podávajú korisť vo vzduchu. Hlas — neustále „píí-jau" mňaukanie. Pár sa formuje vo veku 2–3 rokov, obnovuje väzbu každú jar.

Znáška
2–4 vajcia (typicky 3)

Vajcia bielo-modrasté s hnedo-červenými škvrnami, rozmery ~56 × 45 mm, hmotnosť ~60 g. Znáška apríl (Tatry: prvá dekáda mája). Samica znáša s odstupom 2–3 dní. V „rokoch hraboša" znáša 4 vajcia, v chudých rokoch 2.

Inkubácia
33–35 dní

Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi a strieda na 1–2 hod cez deň. Inkubácia začína od prvého vajca → mláďatá liahnu postupne. Pri nedostatku potravy najmladšie mláďa hladuje a zomiera (sibling reduction).

Liahnutie
Polovica mája až jún

Mláďatá poloAltriciálne — slepé, holé s bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~40 g. Otvárajú oči po 5.–7. dni. Samica zostáva s mláďatami prvé 10–14 dní, samec loví. Po 2. týždni začína loviť aj samica.

Mláďatá
42–50 dní v hniezde

Mláďatá rastú rýchlo, perá vyrastajú od 3. týždňa. V 5.–6. týždni testujú krídla v hniezde („wing-exercising"). Vyletajú v 6.–7. týždni (júl), ale ešte 6–8 týždňov zostávajú v teritóriu rodičov.

Samostatnosť
~3 mesiace po vyliahnutí

V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V októbri opúšťajú teritórium a 1–2 roky kočujú v širšom regióne. Pohlavná zrelosť 2–3 roky, prvé hniezdenie 3–4 roky. Mortalita 1. roka 50–60 %.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiak hôrny 46–58 cm Myšiak hôrsky 50–60 cm Myšiak hrdzavý 50–65 cm Včelár obyčajný 52–60 cm Kaňa močiarna 48–56 cm
Myšiak hôrny Myšiak hôrsky Myšiak hrdzavý Včelár obyčajný Kaňa močiarna
Dĺžka46–58 cm50–60 cm50–65 cm52–60 cm48–56 cm
Váha600–1 300 g600–1 660 g1 000–1 800 g600–1 100 g400–800 g
Dožitie8–15 r (až 28)~19 r~26 r~29 r~16 r
Hlučnosť1/53/54/53/53/5
Cena (SK)IUCN LC, SR chránený 1 000 €IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaNajbežnejší dravec SR, mačkacie „píí-jau"Severný migrant, hovers (rüttelflug)Stredomorie/Stredná Ázia, rusý chvostŠpecialista — vykopáva osie hniezdaMokrade, trstiny — V tvar krídel
Dostupnosť v SRCelá SR — ~14 000 párovSR zimný hosť — desiatkySR vzácny migrantSR migrant — 1 000–1 500 párovSR ~1 500–2 000 párov

Choroby a prevencia

Sekundárna otrava rodenticidmi 2. generácie (SGAR)
vysoká

Príznaky: Vnútorné krvácanie, anémia, slabosť, ataxia, smrť do 5–15 dní po požití otrávených hlodavcov

Najväčšia hrozba pre druh v Európe. Brodifakum, bromadiolón a iné SGAR sa hromadia v pečeni hlodavcov, ktoré myšiak konzumuje. Štúdie SK/CZ ukazujú ~70–80 % vzoriek pečene s detekovateľným reziduálom. EÚ od 2024 obmedzuje poľnohospodárske použitie SGAR (REACH).

Kolízie s autami (mršiny pri cestách)
vysoká

Príznaky: Smrteľný náraz pri konzumácii mršín — najmä juvenily a v zime

Druh často sedí pri cestách a hľadá zrazené zvieratá. Štúdie SR (Bukovinský 2018) odhadli ~500–800 úhynov ročne pri cestách SR. Riziko najvyššie pri zlej viditeľnosti (hmla, súmrak) a na rýchlostných cestách.

Kolízie s elektrickými vedeniami a veternými elektrárňami
stredná

Príznaky: Smrť pri náraze do drôtov alebo rotorov, elektrokúcia na stĺpoch

Druh často sedí na stĺpoch — vznik elektrokúcie pri kontakte 2 vodičov (najmä juvenily s mokrým perím). VSD a ZSD osadzujú ochranné prvky (projekt „Bird-friendly powerlines"). Veterné parky v poliach SR (Cerová, Skalité) — desiatky úhynov ročne.

Otrávené návnady (karbofuran, nelegálne)
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn po 1–2 hod od požitia, slinotok, kŕče, paralýza

Nelegálna prax pre „likvidáciu škodcov" (líška, kuna, vrana). V SR dokumentované prípady — dravce.sk antidot projekt (~30 prípadov myšiakov 2010–2024). Karbofuran zakázaný EÚ 2008, ale pretrvávajú zásoby.

Trichomonóza (Trichomonas gallinae) z holubov
nízka–stredná

Príznaky: Žltobiele plaky v hltane, ťažkosti s prehĺtaním, vyhladovanie, smrť do 7–14 dní

Sekundárna nákaza pri konzumácii holubov. Pri myšiakovi zriedkavá — častejšia u jastrabov (Accipiter). Liečba v záchranných staniciach — metronidazol per os.

Prevencia Myšiak hôrny je najadaptívnejší dravec slovenskej krajiny — indikátor zdravia agrárnej krajiny. Pre ochranu druhu je kľúčové: (1) obmedzenie rodenticidov 2. generácie (SGAR) v poľnohospodárstve — EÚ REACH 2024, (2) ochrana mršín pred fragmentmi olova, (3) osadenie ochranných prvkov na elektrické stĺpy (VSD/ZSD bird-friendly), (4) bezpečné cesty (rampy pri zrážkach so zverou). V SR je druh prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 €), CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II.

Zaujímavosti

1

Najbežnejší dravec Slovenska — myšiak hôrny je najpočetnejší dravec SR s populáciou ~14 000 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Pre porovnanie — orol skalný len 50–90 párov, orliak morský 50–100 párov, sokol sťahovavý 50–80 párov. Hustota v SR 0,1–0,8 párov/km², najvyššie hodnoty na Záhorí a Východoslovenskej nížine.

2

Mačkacie „píí-jau" je typický zvuk slovenského lesa — najhlasnejší dravec SR, počuteľný z 500–1 000 m vzdušnej čiary. Volanie pripomína mačacie mňaukanie v stúpajúcej tonalite (frekvencia 1,5–3,5 kHz). Často mylne pripisovaný iným druhom — pri krúžení nad lesom alebo poľom je „mňau" zo vzduchu takmer vždy myšiak.

3

Premenlivé sfarbenie — myšiak hôrny má najpremenlivejšie sfarbenie spomedzi európskych dravcov. V jednej populácii sa vyskytujú jedince od takmer bielej (svetlá morfa) po takmer čiernu (tmavá morfa). To komplikuje identifikáciu — pri rýchlom prelete si laik môže myslieť, že vidí iný druh. Forsman D. (2016) „Flight Identification of Raptors of Europe" je etalón pre rozlíšenie morf.

4

Adaptácia na kultúrnu krajinu — myšiak je jeden z mála dravcov, ktorý profituje z človekom pretvorenej krajiny. Mozaika polí, pasienkov, vetrolomov a alejí poskytuje ideálnu kombináciu lovných plôch a hniezdnych stromov. Populácia v EÚ rástla v 70.–90. rokoch po zákaze DDT a stabilizovala sa na ~2,1–3,7 mil. jedincov (BirdLife 2024).

5

„Sit-and-wait" lov je úsporný — myšiak sedí dlhé minúty až hodiny na stĺpe, dráte alebo strome a sleduje terén. Pri zachytení koristi zhltne ju kĺzavým letom alebo krátkym priamym útokom. Spaľuje 70 % menej energie než sokol sťahovavý alebo iné aktívne lovecké druhy. Diagnostické správanie pri pozorovaní z auta — myšiak na stĺpe pri ceste.

6

Cykly hraboša ovplyvňujú populáciu — v 3–5 ročných cykloch populácia hraboša poľného kolíše 100× (od ~10/ha v chudých rokoch po ~1 000/ha v „roku hraboša"). V roku hraboša pár myšiakov vychová 3–4 mláďatá s vysokou prežiteľnosťou, v chudom roku 0–1 alebo dokonca neznáša. Populácia myšiaka kolíše s 1–2 ročným oneskorením za hrabošom.

7

Steppe Buzzard (B. b. vulpinus) je migrant — z poddruhov myšiaka len východoeurópsky poddruh vulpinus je výrazný migrant. Hniezdi vo V Európe a Ázii (Fínsko–Sibír) a prechádza Bospor a Suez do subsaharskej Afriky (až 12 000 km ročne). V „bottleneck" lokalitách (Eilat IL, Bospor) sa rátajú stovky tisíc jedincov za sezónu. Slovenský B. b. buteo je rezident — zostáva celý rok.

8

Krížil sa s myšiakom hrdzavým (Buteo rufinus) — v južnej Európe a stredomorí dokumentované hybridy. Niektoré jedince ťažko identifikovateľné (Forsman 2016). Hybridizácia môže byť rozšírenejšia, než sa myslelo — molekulárne analýzy v Bulharsku a Turecku ukazujú gene flow medzi druhmi.

9

Prísne chránený SR — vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. Hlavné hrozby: sekundárna otrava rodenticidmi 2. gen. (~70–80 % populácie s detekovateľným reziduálom), kolízie s autami pri mršinách, kolízie s elektrickým vedením a veternými elektrárňami.

10

Klimatický posun rozšírenia — v poslednom desaťročí druh rozširuje areál na sever (Škandinávia, Pobaltie) a do vyšších polôh v horách. V SR pozorovaný posun hniezdenia z ~1 200 m (1990) na ~1 500 m (2024). Súčasne migrácia juhoeurópskych populácií sa skracuje — niektoré jedince zostávajú v Stredomorí celý rok (overzimovanie).

Taxonomická klasifikácia

species Myšiak hôrny
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Accipitriformes (jastrabotvaré)
Čeľaď Accipitridae (jastrabovité)
Rod Buteo Lacépède, 1799
Druh B. buteo (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR B. b. buteo (nominálny eurázijský poddruh)
Poddruhy Pôvodne ~11 poddruhov, dnes IOC uznáva 5–6: B. b. buteo (Európa nominál), B. b. vulpinus (Steppe Buzzard, V Európa–stred. Sibír, migrant do Afriky), B. b. rothschildi (Azory), B. b. insularum (Kanárske ostr.), B. b. arrigonii (Korzika, Sardínia), B. b. menetriesi (Kaukaz, S Irán). B. japonicus a B. refectus dnes samostatné druhy.

? Často kladené otázky

V SR hniezdi ~14 000 párov (Danko et al. 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Druh je najbežnejším dravcom SR. Najhustejšie populácie sú na Záhorí, Východoslovenskej nížine, Považí a v lesnatých nížinách (0,3–0,8 párov/km²). V horských oblastiach (Tatry, NT) hniezdi v menšej hustote (0,1–0,3 párov/km²). Populácia stabilná až mierne rastúca vďaka adaptácii na kultúrnu krajinu. V zime sa rátajú aj migrujúce jedince zo Škandinávie a V Európy (často tmavšie morfy).

Charakteristické mačkacie „píí-jau" (alebo „pio-pió") — pišťavé mňaukanie v stúpajúcej tonalite, frekvencia 1,5–3,5 kHz. Často počuteľné pri krúžení v termickom prúdení (jar–leto). Volanie sa nesie 500–1 000 m. Mláďatá pišťia žobravo „kíí-kíí" pri kŕmení. Pre laika je to klasický „zvuk lesa" — keď počujete „mňau" zo vzduchu, je to s 90 % pravdepodobnosťou myšiak hôrny. Často sa v ľudovej tradícii spája s „výskaním orla", ale orol skalný je naopak tichý dravec.

Hlavné znaky myšiaka hôrneho: (1) široké zaoblené krídla v krúžení s mierne zdvihnutými konečkami (V-tvar); (2) krátky vejárovitý chvost (vs dlhý úzky chvost jastrabov); (3) premenlivé sfarbenie — od bielej po čiernu morfu, väčšina svetlohnedé telo s tmavou „pásavkou" cez bruch; (4) mačkacie „píí-jau" — diagnostický hlas; (5) typicky sedí na stĺpe pri ceste alebo na strome. Veľkostne podobný kane močiarnej (širšie krídla) a haje červenej (vidlicovitý chvost — diagnostický rozdiel). Mladý jastrab veľký má dlhšie krídla a chvost.

Strava prevažne drobné cicavce — 60 % hraboše (najmä hraboš poľný), 12 % iné cicavce (myšice, krty, piskory), 10 % mršiny pri cestách, 8 % dážďovky a veľký hmyz, 5 % plazy a obojživelníky, 5 % drobné vtáky. Lov stratégiou „sit-and-wait" — sedí na stĺpe, dráte alebo strome a sleduje terén. Pri zachytení koristi zhltne ju kĺzavým letom. V cykloch hrabošov (3–5 rokov) populácia myšiakov kolíše — v „roku hraboša" pár vychová 3–4 mláďatá, v chudom roku 0–1.

Slovenský poddruh B. b. buteo je prevažne rezident — dospelé páry zostávajú v hniezdnom okrsku celý rok. Juvenily v 1. roku života kočujú do 100–500 km, niektoré prelietajú do Stredomoria. Z V Európy a Ázie migruje cez SR iný poddruh B. b. vulpinus (Steppe Buzzard) — výrazný migrant do Afriky (Bospor, Suez). V „bottleneck" lokalitách (Eilat IL, Bospor) sa rátajú stovky tisíc jedincov za sezónu. V SR pozorovaný pri jesennom (september–október) a jarnom (marec–apríl) prelete v Karpatskom okraji.

Áno — v SR je prísne chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. (zákon o ochrane prírody). Spoločenská hodnota 1 000 € za jedinca. Chránený aj podľa CITES Príloha II, Bernskej konvencie Príloha II, Smernice o vtákoch Príloha I. IUCN celosvetovo Least Concern (2,1–3,7 mil. jedincov). Hlavné hrozby v SR: sekundárna otrava rodenticidmi 2. gen. (SGAR — brodifakum, bromadiolón), kolízie s autami pri mršinách, kolízie s elektrickým vedením a veternými elektrárňami, otrávené návnady (karbofuran, nelegálne).

V divočine sa myšiak hôrny dožíva 8–15 rokov, najstarší známy jedinec v krúžkovacom programe mal 28 rokov (Nemecko). V zoologických zariadeniach (Zoo Bojnice, Zoo Bratislava) dosahuje 25–30 rokov. Mortalita v 1. roku života je 50–60 % (juvenilná disperzia — hlad, kolízie, otrava). Po 2. roku (pohlavná zrelosť) je ročná mortalita ~15–20 %. Pár hniezdi v okrsku 5–15 rokov. Najčastejšie príčiny smrti: kolízie s autami, sekundárna otrava SGAR, kolízie s vedením.

 Taxonómia — Linné 1758, 5–6 poddruhov

Druh popísal Carl Linné v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Rod Buteo Lacépède 1799 obsahuje ~28 druhov myšiakov v Európe, Ázii, Afrike a Amerikách.

5–6 uznávaných poddruhov:

  • B. b. buteo (nominálny) — Európa (vrátane SR, rezident)
  • B. b. vulpinus — V Európa až stred. Sibír, „Steppe Buzzard" — migrant do Afriky
  • B. b. rothschildi — Azory (endemit, rezident)
  • B. b. insularum — Kanárske ostrovy
  • B. b. arrigonii — Korzika, Sardínia
  • B. b. menetriesi — Kaukaz, S Irán (občas radený do vulpinus)

B. japonicus (Japonsko) a B. refectus (Tibet, Himaláje) sú dnes IOC samostatné druhy.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — celá Európa, S Afrika, Ázia

Areál: celá palearktická oblasť — Európa, S Afrika, Stredomorie, Ázia (V Sibír, Pakistan, S India v zime). Najpočetnejší dravec Európy s populáciou 2,1–3,7 mil. jedincov (BirdLife 2024). V Európe odhad 814 000 – 1 390 000 hniezdiacich párov.

  • SR: ~14 000 párov, druh všade prítomný 100–1 500 m n. m.
  • Nemecko: 80 000–130 000 párov — najpočetnejšia EU populácia
  • Veľká Británia: ~85 000 párov (od 1990 dramatický rast)
  • Francúzsko: 100 000–150 000 párov
  • Poľsko: 90 000–130 000 párov
  • Škandinávia: migrant na zimu do Stredomoria a SR
  • Migračná zastávka — Bospor: 50 000–100 000 (vulpinus) ročne

 Právny status — prísne chránený SR

Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 000 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I.

  • SR: Vyhláška 170/2021 Z. z. — prísne chránený, 1 000 €
  • CITES Príloha II: regulovaný obchod
  • Bernská konvencia Príloha II: prísne chránený druh
  • Smernica o vtákoch (EU) Príloha I: zvláštna ochrana
  • IUCN 2024: Least Concern (populácia stabilná/rastúca)
  • Hlavné hrozby SR: sekundárna otrava SGAR, kolízie áut a vedení, otrávené návnady
  • Monitoring: dravce.sk RPS, biomonitoring.sk, krúžkovacia stanica SR
ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), IUCN Red List, dravce.sk RPS, biomonitoring.sk, Wikipedia, eBird, IOC v15.2, Forsman D. 2016 „Flight Identification of Raptors of Europe, North Africa and the Middle East" (Christopher Helm), Danko Š. et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku" (Veda)

 Areál — celá SR

Areál SR: všade v SR — Záhorie, Považie, Východoslovenská nížina, Tatry, Nízke Tatry. ~14 000 párov, 100–1 500 m n. m.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1052241
Nahrávateľ: Jack Berteau, France
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Myšiak hôrny

Common Buzzard (Buteo buteo) — call and mewing sound

Myšiak hôrny — klasické mačkacie „píí-jau" volanie pri krúžení nad lesom.

Buzzard mewing call in flight — mating display

Pár myšiakov v toku — „girlanda" let s vlnitým stúpaním a klesaním (marec–apríl).

 Cudzie názvy

Slovensky:   Myšiak hôrny, Česky:   Káně lesní, Anglicky:   Common Buzzard, Nemecky:   Mäusebussard, Francúzsky:   Buse variable, Taliansky:   Poiana, Španielsky:   Busardo ratonero, Holandsky:   Buizerd, Poľsky:   Myszołów, Maďarsky:   Egerészölyv, Rusky:   Канюк (kanyuk), Ukrajinsky:   Канюк звичайний