
Buteo — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov myšiaka hôrskeho: (1) operené chodidlá až po prsty (lagopus = zajacia noha) — myšiak hôrny má holé chodidlá; (2) biely chvost s tmavým koncovým pásom — myšiak hôrny má rovnomerne pásavkovaný chvost; (3) hovers (vznášanie na mieste) — diagnostické správanie; (4) tmavé brušné plomby a tmavé carpal patches na zápästí krídla; (5) celkovo svetlejší vzhľad s výrazným kontrastom (Forsman 2016 Flight Identification of Raptors).
Dospelý jedinec:
Juvenil:
Myšiak hôrsky v SR je výlučne zimný hosť (november–marec) — nehniezdi tu. Hniezdne areály v arktickej tundre Škandinávie, Sibíri, Aljašky, Kanady. V SR odhad 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring 2024, biomonitoring.sk).
Myšiak hôrsky patrí medzi relatívne tiché dravce — hlas vydáva zriedka, najmä v hniezdnej sezóne v Arktíde. Volanie je vysoké, klesajúce v tóne, „kii-jau" (slabšie a klesajúce vs „píí-jau" myšiaka hôrneho). Frekvencia 1,5–3 kHz, trvanie 0,5–1 s. Mláďatá v hniezde pišťia „ki-ki" pri kŕmení.
Pár vykonáva vlnité akrobatické lety nad tundrou — stúpanie a klesanie, vzájomné krúženie, podávanie koristi vo vzduchu. Pár sa formuje vo veku 2–3 rokov.
Vajcia bielo-modrasté s hnedými škvrnami, rozmery ~57 × 45 mm. Znáška máj–jún v Arktíde. V „roku lemingov" znáša 4–7 vajec, v chudom roku 0–2 alebo neznáša vôbec — cyklus s populáciou hlodavcov.
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi. Inkubácia začína od prvého vajca → mláďatá liahnu postupne. Pri nedostatku potravy najmladšie mláďa hladuje.
Mláďatá polo-altriciálne — slepé, holé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~50 g. Otvárajú oči po 5.–7. dni.
Mláďatá rastú rýchlo, perá vyrastajú od 3. týždňa. V 5.–6. týždni testujú krídla. Vyletajú v 6.–7. týždni (júl–august).
V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V septembri–októbri začínajú migrovať na juh — niektoré jedince dosahujú SR a Stredomorie. Pohlavná zrelosť 2–3 roky.
| Myšiak hôrsky | Myšiak hôrny | Myšiak hrdzavý | Sokol myšiar | Včelár obyčajný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 50–60 cm | 46–58 cm | 50–65 cm | 32–39 cm | 52–60 cm |
| Váha | 600–1 660 g | 600–1 300 g | 1 000–1 800 g | 180–300 g | 600–1 100 g |
| Dožitie | 10–15 r (až 19) | 8–15 r | ~26 r | ~16 r | ~29 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 1/5 | 4/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, SR chránený 1 000 € | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Arktický migrant, hovers, operené chodidlá | Najbežnejší dravec SR, mačkacie „píí-jau" | Stredomorie/Stredná Ázia, rusý chvost | Klasický „hovers" dravec SR, malý | Špecialista — vykopáva osie hniezda |
| Dostupnosť v SR | SR zimný hosť — 100–500/rok | Celá SR — ~14 000 párov | SR vzácny migrant | Celá SR — 4 000–6 000 párov | SR migrant — 1 000–1 500 párov |
Príznaky: Vnútorné krvácanie, anémia, slabosť, smrť do 5–15 dní
V SR ako zimný hosť konzumuje hraboše s detekovateľným SGAR (brodifakum, bromadiolón). Riziko najvyššie v zimnom období v poľnohospodárskej krajine. EÚ REACH 2024 obmedzuje použitie.
Príznaky: V chudých rokoch páry neznášajú alebo všetky mláďatá zomierajú hladom
Cyklus 3–4 ročný — populácia lemingov kolíše 100×. Klimatická zmena oslabuje cyklus (mierne zimy v Arktíde) — leming populácie sa stávajú nestabilnejšie.
Príznaky: Smrteľný náraz pri love hraboša pri cestách
V SR ako zimný hosť pri cestách v poliach. Menej časté než u myšiaka hôrneho — druh je opatrnejší.
Príznaky:
V SR cez veterné parky (Cerová, Skalité) zimujú jedince. Niekoľko úhynov ročne dokumentovaných.
Príznaky: Náhly úhyn po 1–2 hod od požitia
Nelegálna prax pre likvidáciu „škodcov" v SR — riziko pre prelietajúce/zimujúce jedince. dravce.sk antidot projekt.
Severný cirkumpolárny migrant — myšiak hôrsky hniezdi v arktickej a subarktickej tundre Škandinávie, Sibíri, Aljašky a Kanady. Zimuje južnejšie — V Európa, Stredomorie, S USA. Na SR je pravidelný zimný hosť (november–marec) s odhadom 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring, biomonitoring.sk).
Operené chodidlá až po prsty — diagnostický znak druhu, latinský názov lagopus znamená „zajacia noha" (Lagopus je rod kuriev — bielky vrchovskej, ktorá má rovnako operené chodidlá). Adaptácia na arktický chlad — chráni pred mrazom a snehom pri love v tundre. Aj v SR v zime poskytuje ochranu pri stáni v snehu.
Diagnostické hovers (rüttelflug) — myšiak hôrsky je jeden z mála veľkých dravcov, ktorý sa vznáša na mieste pri máchaní krídlami, podobne ako sokol myšiar (Falco tinnunculus). Hovers môže trvať 30–120 sekúnd na výške 30–80 m. Pri zachytení koristi strmhlavo padá k zemi a chytá hraboša alebo lemmingha. Pozoruje terén dlhozrakým zrakom (~6× ostrejšie než ľudský).
Cyklus s lemingami — populácia myšiaka hôrskeho v Arktíde úzko závisí od cyklu lemingov (3–4 ročný cyklus s 100× kolísaním). V „roku lemingov" znáša 4–7 vajec (vs typické 3–5), v chudom roku 0–2 alebo neznáša vôbec. Klimatická zmena oslabuje cyklus — mierne zimy v Arktíde robia leming populácie nestabilnejšie, čo ohrozuje druh dlhodobo.
4 uznávané poddruhy — B. l. lagopus (Európa, S Sibír — Škandinávia až Jenisej, vrátane jedincov zimujúcich v SR), B. l. menzbieri (V Sibír po Pacifik), B. l. sanctijohannis (Severná Amerika, „American Rough-legged Hawk" — kde sa nazýva Rough-legged Hawk, nie Buzzard), B. l. kamtschatkensis (Kamčatka, Aljaška). IOC v15.2 zachováva všetky 4.
Biely chvost s tmavým koncovým pásom — najlepší diagnostický znak v lete pri rozlíšení od myšiaka hôrneho. Báza chvosta biela, koncový pás čierno-hnedý široký. Pri pohľade z dolu výrazný kontrast — myšiak hôrny má chvost rovnomerne pásavkovaný. Tento znak je viditeľný aj zo vzdialenosti 500 m s ďalekohľadom 8×42.
Tmavé „brušné" plomby — výrazné tmavohnedé škvrny na bruchu (na svetlom pozadí) a na zápästí krídla (carpal patches). Pri tmavej morfe sú menej kontrastné, ale stále viditeľné. Diagnostický znak pri identifikácii v lete (Forsman 2016 „Flight Identification of Raptors of Europe").
V SR vzácny, ale pravidelný zimný hosť — odhad 100–500 jedincov ročne (dravce.sk 2024). Najčastejšie pozorovaný v otvorených krajinách: Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie, Považská a Nitrianska kotlina. Sediaci na stĺpoch popri cestách alebo hoversujúci nad poľami. Pozorovacia sezóna november–marec, najlepšie december–február.
Prísne chránený SR — vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 € (klasifikácia) — niektoré návrhy hovoria o zvýšení na 1 500 € pre vzácne zimné druhy. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II. Hlavné hrozby: sekundárna otrava SGAR, kolapsy leming populácií (klimatická zmena), otrávené návnady v Európe.
Najsevernejší dravec sveta — hniezdi až po 80° N (Grónsko, Špicbergy, Severný ostrov Sibíri). Zimuje až po 35° N. Niektoré jedince z Aljašky migrujú do C USA (Texas), čo je ~5 000 km ročne. V Európe migrácia kratšia — zo Škandinávie do strednej Európy (~2 000 km).
Myšiak hôrsky je v SR pravidelný zimný hosť (november–marec). Najpočetnejšie pozorovania december–február v otvorených krajinách. Najlepšie lokality: Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie, Považská a Nitrianska kotlina. Odhad 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring). Hľadajte na stĺpoch pri poliach alebo hoversujúce nad otvorenými krajinami. Diagnostické sú operené chodidlá, biely chvost s tmavým koncom a hovers (vznášanie na mieste).
Hlavné rozlišovacie znaky: (1) operené chodidlá až po prsty (lagopus = „zajacia noha") — myšiak hôrny má chodidlá holé; (2) biely chvost s tmavým koncovým pásom — myšiak hôrny má rovnomerne pásavkovaný chvost; (3) hovers (vznášanie na mieste) — diagnostické správanie, myšiak hôrny len krúži; (4) tmavé „brušné" plomby a tmavé carpal patches na zápästí krídla; (5) celkovo svetlejší vzhľad s výrazným kontrastom (Forsman 2016). Hlas tichší a klesajúci „kii-jau" (vs „píí-jau").
Hovers (rüttelflug) je diagnostické lovecké správanie myšiaka hôrskeho — vznáša sa na mieste pri máchaní krídlami, podobne ako sokol myšiar (Falco tinnunculus). Hovers slúži na presnú lokalizáciu hraboša alebo lemingha v otvorenej krajine bez vyvýšenín (v Arktíde nie sú stromy ani stĺpy). Hovers môže trvať 30–120 sekúnd na výške 30–80 m nad zemou. Po zachytení koristi sa strmhlavo vrhá k zemi. Bežný myšiak hôrny robí hovers len výnimočne — preferuje „sit-and-wait" lov zo stĺpa.
Strava prevažne drobné cicavce (70 %): v Arktíde lemingy (Lemmus, Dicrostonyx), v Európe a SR hraboše (Microtus arvalis, hrabošík podzemný). Doplnená 12 % iných cicavcov (myšice, sysle, krty), 8 % mršín (zrazené zvieratá pri cestách), 7 % vtákov (kuropty Lagopus v Arktíde, drobné spevavce), 2 % plazov, 1 % hmyzu. Cyklus s lemingami — v dobrých rokoch znáša 4–7 vajec, v chudých 0–2 alebo neznáša.
Nie — myšiak hôrsky v SR nehniezdi. Je výlučne zimný hosť (november–marec). Hniezdne areály sú v arktickej a subarktickej tundre Škandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko), Sibíri, Aljašky a Kanady. V Európe najjužnejšie hniezdne lokality sú v Estonsku a Lotyšsku (~58° N). Z hniezdísk migrujú na juh od septembra/októbra a vracajú sa späť v marci/apríli. V SR sa pozoruje pri prelete a hlavne v zime.
Áno — v SR je prísne chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 000 € (bonus +50 % za vzácny zimný druh = 1 500 €). CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. IUCN celosvetovo Least Concern (~500 000–1 mil. jedincov). Hlavné hrozby: sekundárna otrava SGAR v poľnohospodárstve, oslabenie cyklu lemingov klimatickou zmenou, kolapsy hniezdnych populácií v zlých rokoch.
V divočine sa myšiak hôrsky dožíva 10–15 rokov, najstarší známy krúžkovaný jedinec mal 19 rokov (Fínsko). V zoologických zariadeniach dosahuje 20–25 rokov. Mortalita v 1. roku života ~50 % — v Arktíde tvrdá zima, v migrácii kolízie. Po 2. roku (pohlavná zrelosť) je ročná mortalita ~15 %. Cyklus s lemingami spôsobuje vysokú mortalitu v zlých rokoch — celé hniezdne populácie môžu kolapsovať.
Druh popísal Pontoppidan, 1763_SENTENCE. Rod Buteo patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Cirkumpolárny areál — hniezdi v arktickej a subarktickej tundre celej severnej pologule. Zimuje v miernom pásme — V Európa, Stredomorie, S USA, Stredná Ázia.
Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 000 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I.