Myšiak severský (Buteo lagopus) — severný migrant, zimný hosť Slovenska

Buteo — Accipitridae (jastrabovité)

Myšiak severský

Buteo lagopus (Pontoppidan, 1763) — severný cirkumpolárny migrant, na SR zimný hosť (november–marec), diagnostické hovers a operené chodidlá

IUCN: LC (Least Concern) | SR: prísne chránený 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.) | zimný hosť dravce.sk
Rozpätie120–150 cm
Hmotnosť600–1 660 g
Zima SR100–500/rok
Myšiak severský je severný cirkumpolárny migrant — hniezdi v arktickej tundre Škandinávie, Sibíri, Aljašky, Kanady. Na SR je pravidelný zimný hosť (november–marec) s odhadom 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring). Druh popísal Pontoppidan v roku 1763. Rozpätie krídel 120–150 cm, hmotnosť 600–1 660 g. Diagnostické správanie — hovers (rüttelflug): vznáša sa na mieste pri máchaní krídlami, podobne ako sokol myšiar. Diagnostika: operené chodidlá až po prsty (lagopus = zajacia noha), biely chvost s tmavým koncovým pásom, tmavé brušné plomby. Strava prevažne lemingy a hraboše (70 %). Populácia v cykloch s lemingami — v dobrých rokoch znáša 4–7 vajec, v chudých 0–2. IUCN LC, SR prísne chránený. Najlepšie pozorovacie lokality: Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie.
SEVERNÝ MIGRANT NA SLOVENSKÝCH POLIACH — myšiak severský (Buteo lagopus) je arktický druh, ktorý prilieta do SR len v zime (november–marec). Hľadajte ho hoversujúceho nad otvorenými poliami Žitného ostrova, Východoslovenskej nížiny a Záhoria. Operené chodidlá až po prsty (latinské lagopus = zajacia noha) sú adaptáciou na arktický chlad.

 Identifikácia — diagnostické znaky

5 diagnostických znakov myšiaka severského: (1) operené chodidlá až po prsty (lagopus = zajacia noha) — myšiak hôrny má holé chodidlá; (2) biely chvost s tmavým koncovým pásom — myšiak hôrny má rovnomerne pásavkovaný chvost; (3) hovers (vznášanie na mieste) — diagnostické správanie; (4) tmavé brušné plomby a tmavé carpal patches na zápästí krídla; (5) celkovo svetlejší vzhľad s výrazným kontrastom (Forsman 2016 Flight Identification of Raptors).

Dospelý jedinec:

  • Operené chodidlá až po prsty (lagopus = zajacia noha) — diagnostika
  • Biely chvost s tmavým koncovým pásom (vs rovnomerne pásavkovaný u hôrneho)
  • Tmavé brušné plomby a tmavé carpal patches na zápästí krídla
  • Rozpätie krídel 120–150 cm, dĺžka tela 50–60 cm
  • Hmotnosť: samec 600–1 350 g, samica 700–1 660 g
  • Krídla dlhšie a užšie než u myšiaka hôrneho
  • Hlas tichší a klesajúci „kii-jau" (vs „píí-jau" u hôrneho)

Juvenil:

  • Žltá dúhovka (vs hnedá u dospelého)
  • Pásavka na bruchu výraznejšia, kontrastná
  • Koncový pás chvosta užší, viac difúzny
  • Plne dospelé sfarbenie 2–3 roky, pohlavná zrelosť 2 roky

 Populácia a zimovisko SR — pravidelný zimný hosť

Myšiak severský v SR je výlučne zimný hosť (november–marec) — nehniezdi tu. Hniezdne areály v arktickej tundre Škandinávie, Sibíri, Aljašky, Kanady. V SR odhad 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring 2024, biomonitoring.sk).

  • Žitný ostrov: najpočetnejšia zimná populácia — 30–80 jedincov ročne
  • Východoslovenská nížina: 20–50 jedincov, polia okolo Michaloviec
  • Záhorie: 15–40 jedincov, otvorené krajiny pri Senici a Malackách
  • Považská a Nitrianska kotlina: 10–30 jedincov ročne
  • Liptovská kotlina: 5–20 jedincov v ľahkých zimách
  • Hlavná sezóna: december–február, návraty na sever marec
  • Globálne: 500 000–1 mil. jedincov (BirdLife 2024)

Výživa

  • Lemingy a hraboše — kľúčová korisť v Arktíde a zimovisku
  • Iné drobné cicavce — sysle, myšice, krty
  • Mršiny — kopytníky v zime, padlé líšky, jeleň
  • Vtáky — kuropty (Lagopus), drobné spevavce, mláďatá
  • Plazy a obojživelníky — zriedka, v lete
  • Hmyz a chrobáky — letný doplnok v Arktíde
Tip od odborníka Myšiak severský (Buteo lagopus) je severný cirkumpolárny migrant — hniezdi v Arktíde (Škandinávia, Sibír, Aljaška, Kanada), zimuje južnejšie. Na SR je zimný hosť (november–marec). Strava prevažne drobné cicavce (70 %) — v Arktíde lemingy, v SR hraboše. Lov často hovers — vznáša sa na mieste (kestrel-like „rüttelflug") podobne ako sokol myšiar. Populácia v cykloch s lemingami — v „roku lemingov" znáša 4–7 vajec, v chudom roku 0–2 alebo neznáša vôbec. Na SR pravidelne pozorovaný v poliach a otvorených krajinách — Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie. Identifikácia od bežného myšiaka náročná — diagnostické sú operené chodidlá (lagopus = „zajacia noha") a biely chvost s tmavým pásom na konci.

Hlasový prejav

Myšiak severský patrí medzi relatívne tiché dravce — hlas vydáva zriedka, najmä v hniezdnej sezóne v Arktíde. Volanie je vysoké, klesajúce v tóne, „kii-jau" (slabšie a klesajúce vs „píí-jau" myšiaka hôrneho). Frekvencia 1,5–3 kHz, trvanie 0,5–1 s. Mláďatá v hniezde pišťia „ki-ki" pri kŕmení.

Typické zvuky

  • Klasické „kii-jau" volanie — klesajúce v tóne, frekvencia 1,5–3 kHz
  • Územné volanie pri hniezde — séria 3–5 pišťaní
  • Žobravé volanie mláďat „ki-ki" — vysoké pri kŕmení (jún–august)
  • Varovné volanie pri ohrození hniezda — krátke „kek-kek"
  • Tichý kontakt s partnerom „muk-muk" — pri hniezde
  • Tokové volanie v Arktíde — vlnitý let s pišťaním (apríl–máj)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — vlnité akrobatické lety v Arktíde (apríl–máj v Škandinávii)
Znáška — 3–5 vajec (cyklus s lemingami), tundra/skalná rímsa (máj–jún)
Inkubácia 31 dní + odchov v hniezde 39–43 dní (jún–august)
Jesenná migrácia z Arktídy — septembre–november, dosahuje SR
Zimný hosť SR — november až marec, polia a otvorené krajiny
Pelichanie po hniezdení — postupná výmena letiek

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Skalná rímsa, výklenok, niekedy nízky strom alebo brehy v Arktíde
Hniezdo z konárov, vystlané trávou, perím a srsťou. Rozmery 60–120 cm priemer. V SR nehniezdi — len zimný hosť.
Nadmorská výška
0–1 500 m n. m. — arktická tundra, v SR polia
V Arktíde hniezdi 0–500 m n. m. (Sibír, Aljaška, Škandinávia). V SR ako zimný hosť 100–800 m, prevažne nížiny.
Biotop
Arktická tundra (hniezdo), otvorené krajiny a polia (zima)
V hniezdnej sezóne — bezlesná tundra s lemingmi. V zime — agrárna krajina, pasienky, mokrade. Vyhľadáva otvorené plochy s vyvýšeninami na hovers (vetrolomy, stĺpy).
Teplota
Arktické pásmo — od –40 °C v zime po +25 °C v lete
Mimoriadne tolerantný k chladu. Operené chodidlá až po prsty (adaptácia na zimu) — odtiaľ názov lagopus („zajacia noha"). V SR znáša zimné teploty bez problémov.
Voda
Pri rybníkoch, mokradiach — pije zriedka
Vodu získava z koristi a snehu. V Arktíde z roztopeného snehu.
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár v hniezdnej sezóne, mimo nej samotársky
V Arktíde pár chráni hniezdny okrsok 2–10 km². Lovné teritórium až 50 km². V zime samotársky alebo voľne v malých skupinách 3–5 jedincov na otvorených krajinách.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–máj v Arktíde

Pár vykonáva vlnité akrobatické lety nad tundrou — stúpanie a klesanie, vzájomné krúženie, podávanie koristi vo vzduchu. Pár sa formuje vo veku 2–3 rokov.

Znáška
3–5 vajec (v lemingovom roku 4–7)

Vajcia bielo-modrasté s hnedými škvrnami, rozmery ~57 × 45 mm. Znáška máj–jún v Arktíde. V „roku lemingov" znáša 4–7 vajec, v chudom roku 0–2 alebo neznáša vôbec — cyklus s populáciou hlodavcov.

Inkubácia
31 dní

Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi. Inkubácia začína od prvého vajca → mláďatá liahnu postupne. Pri nedostatku potravy najmladšie mláďa hladuje.

Liahnutie
Jún v Arktíde

Mláďatá polo-altriciálne — slepé, holé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~50 g. Otvárajú oči po 5.–7. dni.

Mláďatá
39–43 dní v hniezde

Mláďatá rastú rýchlo, perá vyrastajú od 3. týždňa. V 5.–6. týždni testujú krídla. Vyletajú v 6.–7. týždni (júl–august).

Samostatnosť
~2–3 mesiace po vyliahnutí

V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V septembri–októbri začínajú migrovať na juh — niektoré jedince dosahujú SR a Stredomorie. Pohlavná zrelosť 2–3 roky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Myšiak severský 50–60 cm Myšiak hôrny 46–58 cm Myšiak hrdzavý 50–65 cm Sokol myšiar 32–39 cm Včelár obyčajný 52–60 cm
Myšiak severský Myšiak hôrny Myšiak hrdzavý Sokol myšiar Včelár obyčajný
Dĺžka50–60 cm46–58 cm50–65 cm32–39 cm52–60 cm
Váha600–1 660 g600–1 300 g1 000–1 800 g180–300 g600–1 100 g
Dožitie10–15 r (až 19)8–15 r~26 r~16 r~29 r
OchranaIUCN LC, SR chránený 1 000 €IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaArktický migrant, hovers, operené chodidláNajbežnejší dravec SR, mačkacie „píí-jau"Stredomorie/Stredná Ázia, rusý chvostKlasický „hovers" dravec SR, malýŠpecialista — vykopáva osie hniezda
AreálSR zimný hosť — 100–500/rokCelá SR — ~14 000 párovSR vzácny migrantCelá SR — 4 000–6 000 párovSR migrant — 1 000–1 500 párov

Zaujímavosti

1

Severný cirkumpolárny migrant — myšiak severský hniezdi v arktickej a subarktickej tundre Škandinávie, Sibíri, Aljašky a Kanady. Zimuje južnejšie — V Európa, Stredomorie, S USA. Na SR je pravidelný zimný hosť (november–marec) s odhadom 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring, biomonitoring.sk).

2

Operené chodidlá až po prsty — diagnostický znak druhu, latinský názov lagopus znamená „zajacia noha" (Lagopus je rod kuriev — bielky vrchovskej, ktorá má rovnako operené chodidlá). Adaptácia na arktický chlad — chráni pred mrazom a snehom pri love v tundre. Aj v SR v zime poskytuje ochranu pri stáni v snehu.

3

Diagnostické hovers (rüttelflug) — myšiak severský je jeden z mála veľkých dravcov, ktorý sa vznáša na mieste pri máchaní krídlami, podobne ako sokol myšiar (Falco tinnunculus). Hovers môže trvať 30–120 sekúnd na výške 30–80 m. Pri zachytení koristi strmhlavo padá k zemi a chytá hraboša alebo lemmingha. Pozoruje terén dlhozrakým zrakom (~6× ostrejšie než ľudský).

4

Cyklus s lemingami — populácia myšiaka severského v Arktíde úzko závisí od cyklu lemingov (3–4 ročný cyklus s 100× kolísaním). V „roku lemingov" znáša 4–7 vajec (vs typické 3–5), v chudom roku 0–2 alebo neznáša vôbec. Klimatická zmena oslabuje cyklus — mierne zimy v Arktíde robia leming populácie nestabilnejšie, čo ohrozuje druh dlhodobo.

5

4 uznávané poddruhy — B. l. lagopus (Európa, S Sibír — Škandinávia až Jenisej, vrátane jedincov zimujúcich v SR), B. l. menzbieri (V Sibír po Pacifik), B. l. sanctijohannis (Severná Amerika, „American Rough-legged Hawk" — kde sa nazýva Rough-legged Hawk, nie Buzzard), B. l. kamtschatkensis (Kamčatka, Aljaška). IOC v15.2 zachováva všetky 4.

6

Biely chvost s tmavým koncovým pásom — najlepší diagnostický znak v lete pri rozlíšení od myšiaka hôrneho. Báza chvosta biela, koncový pás čierno-hnedý široký. Pri pohľade z dolu výrazný kontrast — myšiak hôrny má chvost rovnomerne pásavkovaný. Tento znak je viditeľný aj zo vzdialenosti 500 m s ďalekohľadom 8×42.

7

Tmavé „brušné" plomby — výrazné tmavohnedé škvrny na bruchu (na svetlom pozadí) a na zápästí krídla (carpal patches). Pri tmavej morfe sú menej kontrastné, ale stále viditeľné. Diagnostický znak pri identifikácii v lete (Forsman 2016 „Flight Identification of Raptors of Europe").

8

V SR vzácny, ale pravidelný zimný hosť — odhad 100–500 jedincov ročne (dravce.sk 2024). Najčastejšie pozorovaný v otvorených krajinách: Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie, Považská a Nitrianska kotlina. Sediaci na stĺpoch popri cestách alebo hoversujúci nad poľami. Pozorovacia sezóna november–marec, najlepšie december–február.

9

Prísne chránený SR — vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 € (klasifikácia) — niektoré návrhy hovoria o zvýšení na 1 500 € pre vzácne zimné druhy. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II. Hlavné hrozby: sekundárna otrava SGAR, kolapsy leming populácií (klimatická zmena), otrávené návnady v Európe.

10

Najsevernejší dravec sveta — hniezdi až po 80° N (Grónsko, Špicbergy, Severný ostrov Sibíri). Zimuje až po 35° N. Niektoré jedince z Aljašky migrujú do C USA (Texas), čo je ~5 000 km ročne. V Európe migrácia kratšia — zo Škandinávie do strednej Európy (~2 000 km).

Taxonomická klasifikácia

species Myšiak severský
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Accipitriformes (jastrabotvaré)
Čeľaď Accipitridae (jastrabovité)
Rod Buteo Lacépède, 1799
Druh B. lagopus (Pontoppidan, 1763)
Poddruh SR B. l. lagopus (nominálny — Európa, S Sibír)
Poddruhy 4 uznávané poddruhy: B. l. lagopus (Európa, S Sibír — Škandinávia až Jenisej), B. l. menzbieri (V Sibír po Pacifik), B. l. sanctijohannis (Severná Amerika, „American Rough-legged Hawk"), B. l. kamtschatkensis (Kamčatka, Aljaška).

? Často kladené otázky

Myšiak severský je v SR pravidelný zimný hosť (november–marec). Najpočetnejšie pozorovania december–február v otvorených krajinách. Najlepšie lokality: Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie, Považská a Nitrianska kotlina. Odhad 100–500 jedincov ročne (dravce.sk monitoring). Hľadajte na stĺpoch pri poliach alebo hoversujúce nad otvorenými krajinami. Diagnostické sú operené chodidlá, biely chvost s tmavým koncom a hovers (vznášanie na mieste).

Hlavné rozlišovacie znaky: (1) operené chodidlá až po prsty (lagopus = „zajacia noha") — myšiak hôrny má chodidlá holé; (2) biely chvost s tmavým koncovým pásom — myšiak hôrny má rovnomerne pásavkovaný chvost; (3) hovers (vznášanie na mieste) — diagnostické správanie, myšiak hôrny len krúži; (4) tmavé „brušné" plomby a tmavé carpal patches na zápästí krídla; (5) celkovo svetlejší vzhľad s výrazným kontrastom (Forsman 2016). Hlas tichší a klesajúci „kii-jau" (vs „píí-jau").

Hovers (rüttelflug) je diagnostické lovecké správanie myšiaka severského — vznáša sa na mieste pri máchaní krídlami, podobne ako sokol myšiar (Falco tinnunculus). Hovers slúži na presnú lokalizáciu hraboša alebo lemingha v otvorenej krajine bez vyvýšenín (v Arktíde nie sú stromy ani stĺpy). Hovers môže trvať 30–120 sekúnd na výške 30–80 m nad zemou. Po zachytení koristi sa strmhlavo vrhá k zemi. Bežný myšiak hôrny robí hovers len výnimočne — preferuje „sit-and-wait" lov zo stĺpa.

Strava prevažne drobné cicavce (70 %): v Arktíde lemingy (Lemmus, Dicrostonyx), v Európe a SR hraboše (Microtus arvalis, hrabošík podzemný). Doplnená 12 % iných cicavcov (myšice, sysle, krty), 8 % mršín (zrazené zvieratá pri cestách), 7 % vtákov (kuropty Lagopus v Arktíde, drobné spevavce), 2 % plazov, 1 % hmyzu. Cyklus s lemingami — v dobrých rokoch znáša 4–7 vajec, v chudých 0–2 alebo neznáša.

Nie — myšiak severský v SR nehniezdi. Je výlučne zimný hosť (november–marec). Hniezdne areály sú v arktickej a subarktickej tundre Škandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko), Sibíri, Aljašky a Kanady. V Európe najjužnejšie hniezdne lokality sú v Estonsku a Lotyšsku (~58° N). Z hniezdísk migrujú na juh od septembra/októbra a vracajú sa späť v marci/apríli. V SR sa pozoruje pri prelete a hlavne v zime.

Áno — v SR je prísne chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 000 € (bonus +50 % za vzácny zimný druh = 1 500 €). CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. IUCN celosvetovo Least Concern (~500 000–1 mil. jedincov). Hlavné hrozby: sekundárna otrava SGAR v poľnohospodárstve, oslabenie cyklu lemingov klimatickou zmenou, kolapsy hniezdnych populácií v zlých rokoch.

V divočine sa myšiak severský dožíva 10–15 rokov, najstarší známy krúžkovaný jedinec mal 19 rokov (Fínsko). V zoologických zariadeniach dosahuje 20–25 rokov. Mortalita v 1. roku života ~50 % — v Arktíde tvrdá zima, v migrácii kolízie. Po 2. roku (pohlavná zrelosť) je ročná mortalita ~15 %. Cyklus s lemingami spôsobuje vysokú mortalitu v zlých rokoch — celé hniezdne populácie môžu kolapsovať.

 Taxonómia — Pontoppidan, 1763

Druh popísal Pontoppidan, 1763. Rod Buteo patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).

Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):

  • B. l. lagopus (nominálny) — Európa, S Sibír (Škandinávia až Jenisej) — zimuje v SR
  • B. l. menzbieri — V Sibír po Pacifik (Lena až Anadyr)
  • B. l. sanctijohannis — Severná Amerika („American Rough-legged Hawk")
  • B. l. kamtschatkensis — Kamčatka, Aljaška

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — cirkumpolárna Arktída, SR zimovisko

Cirkumpolárny areál — hniezdi v arktickej a subarktickej tundre celej severnej pologule. Zimuje v miernom pásme — V Európa, Stredomorie, S USA, Stredná Ázia.

  • Škandinávia (hniezdo): Nórsko, Švédsko, Fínsko — 40 000–80 000 párov
  • Sibír (hniezdo): celá tundra od Murmanska po Čukotku
  • Aljaška, Kanada (hniezdo): ~100 000 jedincov (USFWS odhad)
  • EÚ zimovisko: Pobaltie, Stred. Európa (SR, ČR, PL, HU), Stredomorie
  • Severná Amerika zimovisko: S USA až po Texas
  • SR (zima): 100–500 jedincov ročne (november–marec)
  • Najsevernejšie hniezdenie: Grónsko 80° N, Špicbergy

 Právny status

Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 000 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I.

  • SR: Vyhláška 170/2021 Z. z. — prísne chránený, 1 000 €
  • CITES Príloha II: regulovaný obchod
  • Bernská konvencia Príloha II: prísne chránený druh
  • Smernica o vtákoch (EU) Príloha I: zvláštna ochrana
  • IUCN: Least Concern (~500 000–1 mil. jedincov)
  • Hlavné hrozby: klimatická zmena (Arktída), sekundárna otrava SGAR
  • Monitoring: dravce.sk RPS, biomonitoring.sk
ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), IUCN Red List, dravce.sk RPS, Wikipedia, eBird, Forsman D. 2016 „Flight Identification of Raptors of Europe, North Africa and the Middle East" (Christopher Helm), IOC v15.2

 Areál

Hniezdo: Arktída — Škandinávia, Sibír, Aljaška, Kanada. Zima SR: Žitný ostrov, Východoslovenská nížina, Záhorie — 100–500 jedincov/rok.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC657457
Nahrávateľ: Dag Österlund, Sweden
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Myšiak severský

Myšiak severský v hovers (rüttelflug) — diagnostické vznášanie na mieste, podobne ako sokol myšiar.

Myšiak severský v hovers (rüttelflug) — diagnostické vznášanie na mieste, podobne ako sokol myšiar.

Hlas myšiaka severského — klesajúce „kii-jau

Hlas myšiaka severského — klesajúce „kii-jau" volanie (vs „píí-jau" hôrneho).

 Cudzie názvy

Slovensky:   Myšiak severský, Česky:   Káně rousná, Anglicky:   Rough-legged Buzzard, Nemecky:   Raufußbussard, Francúzsky:   Buse pattue, Taliansky:   Poiana calzata, Španielsky:   Busardo calzado, Holandsky:   Ruigpootbuizerd, Poľsky:   Myszołów włochaty, Maďarsky:   Gatyás ölyv, Rusky:   Зимняк (zimnyak), Fínsky:   Piekana