Buteo rufinus (Cretzschmar, 1829) — najväčší myšiak rodu Buteo, Stredomorie a Stredná Ázia, rusý chvost bez pásov, lov syslov a hadov
IUCN: LC (Least Concern, 2024) | CITES II | Európa BirdLife SPEC 3 | SR vzácny migrant
Rozpätie126–155 cm
Hmotnosť1 000–1 800 g
Európa8 700–15 000 párov
Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus) je najväčší zástupca rodu Buteo — rozpätie krídel 126–155 cm, hmotnosť 1 000–1 800 g (samica väčšia). Druh popísal nemecký prírodovedec Philipp Jakob Cretzschmar v roku 1829. Areál: Stredomorie, Balkán, Stredná Ázia, Saharská Afrika. V Európe odhad 8 700–15 000 párov (BirdLife 2024). Najsevernejšie hniezdenie Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko. Na SR je vzácny prelietavý migrant (10–30 pozorovaní ročne). Diagnostika: rusý chvost bez pásov, tmavšia hlava, dlhé nohy (rufinus = červenohnedý). Lov stratégia „sit-and-wait" a tiež hovers nad otvorenou stepou. Strava prevažne sysle, hraboše, jaštery a hady. IUCN LC, CITES II, v Európe BirdLife SPEC 3 (rastúca populácia).
NAJVÄČŠÍ MYŠIAK RODU BUTEO — myšiak hrdzavý (Buteo rufinus) je veľkosťou na pomedzí myšiaka a malého orla. Domov v Stredomorí a Strednej Ázii, expanzia na sever — Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko. Na SR vzácny prelietavý migrant (10–30 pozorovaní/rok), najmä v južnej časti. Diagnostický rusý chvost bez pásov (rufinus = červenohnedý).
Identifikácia — diagnostické znaky
5 diagnostických znakov myšiaka hrdzavého: (1) rusý chvost bez pásov (vs pásavkovaný u hôrneho a hôrskeho) — najlepšia diagnostika; (2) dlhé nohy (anglický názov „Long-legged Buzzard"); (3) tmavšia hlava a hrudník kontrastujúce so svetlým bruchom; (4) väčší a robustnejší než myšiak hôrny — pripomína malého orla; (5) v lete krídla viac vystreté než u hôrneho.
Dospelý jedinec:
Rusý (červenohnedý) chvost bez tmavých priečnych pásov — diagnostika
Dlhé nohy (anglický názov „Long-legged Buzzard")
Tmavšia hlava a hrudník kontrastujúce so svetlým bruchom
Rozpätie krídel 126–155 cm, dĺžka tela 50–65 cm — najväčší Buteo
3 farebné morfy: svetlá, tmavá, prechodná — premenlivosť ako u hôrneho
Hlas — pišťavé „píií-au" podobné hôrnemu, ale hlbšie
Juvenil:
Chvost ešte nie plne rusý — pásy difúzne
Svetlejšia hlava, žltšia dúhovka
Plne dospelé sfarbenie 2–3 roky
Pohlavná zrelosť 3 roky
Areál a expanzia na sever — Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko
Myšiak hrdzavý expanzia na sever — v posledných 30 rokoch druh rozširuje areál z Balkánu do Strednej Európy. Bulharsko 800–1 200 párov, Rumunsko 400–700, Maďarsko 50–100 párov (najsevernejšie pravidelné hniezdenie). Na SR vzácny prelietavý migrant — 10–30 pozorovaní ročne (dravce.sk).
Bulharsko: 800–1 200 párov — najsilnejšia európska populácia
Pesticídy v poľnohospodárstve — kumulácia v reťazi
Tip od odborníka
Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus) je najväčší zástupca rodu Buteo — rozpätie krídel 126–155 cm. Strava prevažne sysle a drobné cicavce (60 %), ale významnú časť tvoria plazy (20 %) — hady, jaštery, korytnačky. Lov stratégiou „sit-and-wait" zo skaly alebo stĺpa, ale aj hoversuje nad otvorenou stepou (podobne ako myšiak hôrsky). Druh je špecialista na otvorené stepné krajiny — pasienky, polopúšte, skalnaté biotopy. V Bulharsku a Rumunsku silná populácia (800–1 200 + 400–700 párov), expanzia na sever do Maďarska.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Myšiak hrdzavý vydáva hlbšie a hrubšie „píií-au" než myšiak hôrny — frekvencia 1–2,5 kHz (vs 1,5–3,5 u hôrneho). Volanie kratšie a robustnejšie. Najčastejšie pri krúžení nad teritóriom v hniezdnej sezóne. Mimo hniezdnej sezóny tichší.
Priľnavosť
Voľne žijúci chránený dravec. V sokoliarstve občas využívaný v Stredomorí a Strednej Ázii, ale zriedka. V SR prísne chránený.
Aktivita
Denný dravec. Kombinuje „sit-and-wait" lov zo skaly alebo stĺpa s hovers nad otvorenou krajinou. V termickom prúdení krúži vysoko 200–800 m. Teritórium 5–20 km².
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky. Stereotypný repertoár podobný iným druhom rodu Buteo.
Hlasový prejav a reč
Volanie myšiaka hrdzavého je hlbšie a hrubšie „píií-au" než myšiak hôrny — frekvencia 1–2,5 kHz, trvanie 0,5–1 s. Najčastejšie pri krúžení nad otvorenou stepnou krajinou v hniezdnej sezóne.
Dokáže hovoriť?
Druh nepatrí medzi mimické vtáky.
Typické zvuky
Klasické „píií-au" mňaukanie — hlbšie a hrubšie než u hôrneho
Územné volanie pri hniezde — séria 3–5 pišťaní
Žobravé volanie mláďat „kjau-kjau" — pri kŕmení (apríl–júl)
Varovné volanie pri ohrození hniezda — krátke „kek-kek"
Tichý kontakt s partnerom „muk-muk" — pri hniezde
Tokové volanie v marci–apríli — séria pri vlnitom lete
Sezónny kalendár
Tok — vlnité „girlandy" letu, vzájomné krúženie (február–apríl)
Znáška — 2–4 vajcia, skalná rímsa alebo strom (marec–máj)
Inkubácia 33–35 dní + odchov 45–50 dní (apríl–júl)
Juvenily samostatné, disperzia (júl–september)
Jesenná migrácia — Balkán, Stredná Ázia → Afrika, Arábia, S India
Zimovisko Saharská Afrika, Arabský polostrov, S India
Prostredie a požiadavky
Hniezdo
Skalná rímsa, výklenok, niekedy strom alebo brehy
Hniezdo z konárov, vystlané trávou a perím. Rozmery 80–150 cm priemer. V SR nehniezdi.
Nadmorská výška
0–3 000 m n. m. — stepi, polopúšte, horské oblasti
V Maroku Atlas až do 3 500 m. V Európe najčastejšie 200–1 500 m.
Biotop
Otvorené stepi, polopúšte, skalnaté biotopy, pasienky
Vyhľadáva otvorené krajiny s vyvýšeninami na „sit-and-wait" lov. Vyhýba sa zapojeným lesom. V Maďarsku Pannónska panva.
Teplota
Mediteránne, subtropické pásmo, –10 až +45 °C
Tolerantný k extrémnym teplotám. V Saharskej Afrike letné teploty +45 °C.
Voda
Pri oázach, riekach, mokradiach
Vodu získava z koristi a oáz. V púšti minimum vody.
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár, teritoriálny
Pár chráni hniezdny okrsok 1–5 km², loví v 5–20 km².
Rozmnožovací cyklus
Tok
Február–apríl
Pár vykonáva vlnité „girlandy" letu nad teritóriom, vzájomné krúženie. Pár doživotne monogamný.
Znáška
2–4 vajcia
Vajcia bielo-modrasté s hnedými škvrnami, rozmery ~60 × 48 mm. Znáška marec–máj.
Inkubácia
33–35 dní
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi.
Liahnutie
Apríl–jún
Mláďatá polo-altriciálne, slepé s bielym páperím. Hmotnosť ~55 g.
Mláďatá
45–50 dní v hniezde
Vyletajú v 6.–7. týždni (jún–júl). 2–3 mesiace zostávajú v teritóriu rodičov.
Samostatnosť
~3 mesiace po vyliahnutí
V auguste–septembri juvenily samostatné, disperzia. Pohlavná zrelosť 3 roky.
V Bulharsku a Turecku hlavná príčina úhynov. BSPB monitoring.
Otrávené návnady
vysoká
Príznaky: Náhly úhyn
Nelegálna prax v Stredomorí — karbofuran, mevinfos.
Sekundárna otrava SGAR
stredná
Príznaky: Vnútorné krvácanie
Brodifakum z hlodavcov v poľnohospodárstve.
Intenzifikácia poľnohospodárstva
vysoká
Príznaky: Strata habitatu — stepi obrátené na ornú pôdu
V Maďarsku a Rumunsku redukcia syslových populácií.
Vyrušovanie v hniezde
stredná
Príznaky: Opustenie znášky
Turistika v skalnatých biotopoch.
Prevencia
Myšiak hrdzavý je indikátor stepných ekosystémov. Pre ochranu kľúčové: osadenie ochranných prvkov na stĺpy (BSPB Bird-friendly powerlines), likvidácia otrávených návnad, ochrana syslových populácií. V SR vzácny migrant — prísne chránený (1 000 €).
Zaujímavosti
1
Najväčší myšiak rodu Buteo — rozpätie krídel 126–155 cm, hmotnosť 1 000–1 800 g. Pripomína veľkosťou malého orla. Samica výrazne väčšia než samec (reverzný dimorfizmus).
2
Rusý chvost bez pásov je diagnostika — na rozdiel od myšiakov hôrneho a hôrskeho, ktorých chvost je rovnomerne pásavkovaný. Latinský „rufinus" = červenohnedý.
3
Anglický názov „Long-legged Buzzard" — má diagnosticky dlhé nohy, ktoré sú pri love hadov a jašterov výhodou.
4
Plazy ako 20 % stravy — neobvyklé pre rod Buteo (hôrny má len 5 %). Loví hady, jaštery, korytnačky. V Maroku jedná z mála dravcov, ktorá rozbíja krunýre korytnačiek na skalách.
5
Expanzia na sever v Európe — v posledných 30 rokoch druh rozširuje areál z Balkánu do Strednej Európy. Bulharsko 800–1 200 párov (najsilnejšia EÚ populácia), Rumunsko 400–700, Maďarsko 50–100 (najsevernejšie pravidelné hniezdenie).
6
2 poddruhy — B. r. rufinus (nominálny, Eurázia) a B. r. cirtensis (S Afrika — Atlas Long-legged Buzzard). Niektorí autori (BirdLife) navrhujú cirtensis ako samostatný druh na základe genetiky.
7
Kombinuje 2 lovecké stratégie — „sit-and-wait" zo skaly (ako myšiak hôrny) + hovers nad stepou (ako myšiak hôrsky). Adaptívny prístup pre rôzne biotopy.
8
V SR vzácny prelietavý migrant — 10–30 pozorovaní ročne (dravce.sk monitoring), najmä jar (marec–apríl) a jeseň (september–október). Pozorovaný na Žitnom ostrove, Východoslovenskej nížine, Záhorí.
9
IUCN LC, BirdLife SPEC 3 — populácia rastúca v Európe, ale v zlejšej kondícii v S Afrike (cirtensis). Hlavné hrozby: elektrokúcia, otrávené návnady, intenzifikácia poľnohospodárstva.
10
Krížil sa s myšiakom hôrnym — v južnej Európe a Stredomorí dokumentované hybridy. Molekulárne analýzy v Bulharsku a Turecku ukazujú gene flow medzi druhmi (Forsman 2016).
Taxonomická klasifikácia
speciesMyšiak hrdzavý
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadAccipitriformes (jastrabotvaré)
ČeľaďAccipitridae (jastrabovité)
RodButeo Lacépède, 1799
DruhB. rufinus (Cretzschmar, 1829)
Poddruh SRB. r. rufinus (nominálny — Balkán, Stredná Ázia)
Poddruhy2 uznávané poddruhy: B. r. rufinus (Stredomorie, Balkán, Stredná Ázia, Pakistan) — nominálny; B. r. cirtensis (S Afrika — Atlas Long-legged Buzzard, niektorí autori samostatný druh).
Často kladené otázky
Nie pravidelne — myšiak hrdzavý je v SR vzácny prelietavý migrant (10–30 pozorovaní ročne, dravce.sk monitoring). Najbližšie pravidelné hniezdenie je v Maďarsku (50–100 párov, najsevernejšie pravidelné v Európe) a Bulharsku (800–1 200 párov, najsilnejšia EÚ populácia). V SR pozorovaný najmä na Žitnom ostrove, Východoslovenskej nížine a Záhorí počas migrácie (marec–apríl, september–október).
Hlavné rozlišovacie znaky: (1) rusý chvost bez priečnych pásov (myšiak hôrny má rovnomerne pásavkovaný) — najlepšia diagnostika; (2) dlhé nohy (anglický názov „Long-legged Buzzard"); (3) väčší a robustnejší (rozpätie 126–155 cm vs 110–140 cm); (4) tmavšia hlava a hrudník kontrastujúce so svetlým bruchom; (5) krídla užšie a dlhšie v lete (Forsman 2016). Hlas hlbší „píií-au" než „píí-jau" myšiaka hôrneho.
Strava unikátna pre rod Buteo: 35 % sysle (Spermophilus citellus, S. fulvus), 25 % iné drobné cicavce, 20 % plazy (hady, jaštery, korytnačky — špecialita druhu), 10 % drobné vtáky, 7 % hmyz, 3 % mršiny. Kombinuje „sit-and-wait" lov zo skaly s hovers nad otvorenou krajinou. V Maroku jeden z mála dravcov, ktorý rozbíja krunýre korytnačiek na skalách. Druh je špecialista na otvorené stepné a polopúšťové biotopy.
Rozpätie 126–155 cm, dĺžka tela 50–65 cm — najväčší zástupca rodu Buteo. Hmotnosť: samec 1 000–1 500 g, samica 1 200–1 800 g (reverzný dimorfizmus). Pripomína veľkosťou malého orla (orol stepný má rozpätie 165–190 cm). 3 farebné morfy: svetlá (najčastejšia), tmavá, prechodná.
B. r. rufinus (nominálny) — Eurázia (Stredomorie, Balkán, Stredná Ázia, Pakistan). Väčší, svetlejší, dlhší chvost. B. r. cirtensis (Atlas Long-legged Buzzard) — Severná Afrika (Maroko, Alžírsko, Tunis, Egypt). Menší, tmavší, kratší chvost. Niektorí autori (BirdLife, Tobias) navrhujú cirtensis ako samostatný druh na základe genetických rozdielov, ale IOC v15.2 zachováva jednotný druh.
Áno — v SR prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 €). CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. IUCN celosvetovo Least Concern (populácia rastúca v Európe). BirdLife SPEC 3 — druh európskeho ochranárskeho významu. Hlavné hrozby: elektrokúcia, otrávené návnady, intenzifikácia poľnohospodárstva.
V divočine sa dožíva 15–20 rokov, najstarší známy krúžkovaný jedinec mal 26 rokov (Bulharsko). Mortalita 1. roka ~50 %. Pohlavná zrelosť 3 roky. Pár hniezdi v okrsku 10–15 rokov.
Taxonómia — Cretzschmar, 1829
Druh popísal Cretzschmar, 1829_SENTENCE. Rod Buteo patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
B. r. rufinus (nominálny) — Stredomorie, Balkán, Stredná Ázia, Pakistan
B. r. cirtensis — S Afrika (Maroko–Egypt) — Atlas Long-legged Buzzard, niektorí autori samostatný druh
Areál — Stredomorie, Balkán, Stredná Ázia, S Afrika
Areál v Eurázii a S Afrike — Stredomorie, Balkán, Turecko, Kaukaz, Stredná Ázia po Pakistan a S India. V Afrike Sahara (Maroko–Egypt). Migrujúce populácie zimujú v Saharskej Afrike a Arabskom polostrove.
Európa (hniezdo): 8 700–15 000 párov — Balkán, Bulharsko, Rumunsko
Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. — vzácny prelietavý druh. Spoločenská hodnota 1 000 €. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. V Európe BirdLife SPEC 3 (populácia rastúca).
SR: Vyhláška 170/2021 Z. z. — prísne chránený
CITES Príloha II: regulovaný obchod
Bernská konvencia Príloha II: prísne chránený druh
Smernica o vtákoch (EU) Príloha I: zvláštna ochrana
IUCN 2024: Least Concern (populácia rastúca v Európe)
BirdLife SPEC 3: druh európskeho ochranárskeho významu
Hlavné hrozby: elektrokúcia, otrávené návnady, intenzifikácia poľnohospodárstva
Používame cookies nevyhnutné na fungovanie webu a — len s vaším súhlasom — na analytiku a reklamu (Google Analytics, AdSense). Viac v zásadách ochrany súkromia.
