
Buteo — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov myšiaka hrdzavého: (1) rusý chvost bez pásov (vs pásavkovaný u hôrneho a hôrskeho) — najlepšia diagnostika; (2) dlhé nohy (anglický názov „Long-legged Buzzard"); (3) tmavšia hlava a hrudník kontrastujúce so svetlým bruchom; (4) väčší a robustnejší než myšiak hôrny — pripomína malého orla; (5) v lete krídla viac vystreté než u hôrneho.
Dospelý jedinec:
Juvenil:
Myšiak hrdzavý expanzia na sever — v posledných 30 rokoch druh rozširuje areál z Balkánu do Strednej Európy. Bulharsko 800–1 200 párov, Rumunsko 400–700, Maďarsko 50–100 párov (najsevernejšie pravidelné hniezdenie). Na SR vzácny prelietavý migrant — 10–30 pozorovaní ročne (dravce.sk).
Volanie myšiaka hrdzavého je hlbšie a hrubšie „píií-au" než myšiak hôrny — frekvencia 1–2,5 kHz, trvanie 0,5–1 s. Najčastejšie pri krúžení nad otvorenou stepnou krajinou v hniezdnej sezóne.
Pár vykonáva vlnité „girlandy" letu nad teritóriom, vzájomné krúženie. Pár doživotne monogamný.
Vajcia bielo-modrasté s hnedými škvrnami, rozmery ~60 × 48 mm. Znáška marec–máj.
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi.
Mláďatá polo-altriciálne, slepé s bielym páperím. Hmotnosť ~55 g.
Vyletajú v 6.–7. týždni (jún–júl). 2–3 mesiace zostávajú v teritóriu rodičov.
V auguste–septembri juvenily samostatné, disperzia. Pohlavná zrelosť 3 roky.
| Myšiak hrdzavý | Myšiak hôrny | Myšiak hôrsky | Orol stepný | Orol kráľovský | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 50–65 cm | 46–58 cm | 50–60 cm | 60–82 cm | 72–84 cm |
| Váha | 1 000–1 800 g | 600–1 300 g | 600–1 660 g | 2 500–4 800 g | 2 500–4 500 g |
| Dožitie | 15–20 r (až 26) | 8–15 r | 10–15 r | ~25 r | ~20 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 1/5 | 3/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, BirdLife SPEC 3 | IUCN LC | IUCN LC | IUCN EN | IUCN VU |
| Povaha | Najväčší Buteo, rusý chvost, plazy 20 % | Najbežnejší dravec SR | Severný migrant, hovers, operené nohy | Stredná Ázia, migrant Afrika | Stepné kraje, lov syslov |
| Dostupnosť v SR | SR vzácny migrant | SR ~14 000 párov | SR zimný hosť 100–500/rok | SR vzácny migrant | V Slovensko 6–10 párov |
Príznaky: Smrť pri kontakte 2 vodičov
V Bulharsku a Turecku hlavná príčina úhynov. BSPB monitoring.
Príznaky: Náhly úhyn
Nelegálna prax v Stredomorí — karbofuran, mevinfos.
Príznaky: Vnútorné krvácanie
Brodifakum z hlodavcov v poľnohospodárstve.
Príznaky: Strata habitatu — stepi obrátené na ornú pôdu
V Maďarsku a Rumunsku redukcia syslových populácií.
Príznaky: Opustenie znášky
Turistika v skalnatých biotopoch.
Najväčší myšiak rodu Buteo — rozpätie krídel 126–155 cm, hmotnosť 1 000–1 800 g. Pripomína veľkosťou malého orla. Samica výrazne väčšia než samec (reverzný dimorfizmus).
Rusý chvost bez pásov je diagnostika — na rozdiel od myšiakov hôrneho a hôrskeho, ktorých chvost je rovnomerne pásavkovaný. Latinský „rufinus" = červenohnedý.
Anglický názov „Long-legged Buzzard" — má diagnosticky dlhé nohy, ktoré sú pri love hadov a jašterov výhodou.
Plazy ako 20 % stravy — neobvyklé pre rod Buteo (hôrny má len 5 %). Loví hady, jaštery, korytnačky. V Maroku jedná z mála dravcov, ktorá rozbíja krunýre korytnačiek na skalách.
Expanzia na sever v Európe — v posledných 30 rokoch druh rozširuje areál z Balkánu do Strednej Európy. Bulharsko 800–1 200 párov (najsilnejšia EÚ populácia), Rumunsko 400–700, Maďarsko 50–100 (najsevernejšie pravidelné hniezdenie).
2 poddruhy — B. r. rufinus (nominálny, Eurázia) a B. r. cirtensis (S Afrika — Atlas Long-legged Buzzard). Niektorí autori (BirdLife) navrhujú cirtensis ako samostatný druh na základe genetiky.
Kombinuje 2 lovecké stratégie — „sit-and-wait" zo skaly (ako myšiak hôrny) + hovers nad stepou (ako myšiak hôrsky). Adaptívny prístup pre rôzne biotopy.
V SR vzácny prelietavý migrant — 10–30 pozorovaní ročne (dravce.sk monitoring), najmä jar (marec–apríl) a jeseň (september–október). Pozorovaný na Žitnom ostrove, Východoslovenskej nížine, Záhorí.
IUCN LC, BirdLife SPEC 3 — populácia rastúca v Európe, ale v zlejšej kondícii v S Afrike (cirtensis). Hlavné hrozby: elektrokúcia, otrávené návnady, intenzifikácia poľnohospodárstva.
Krížil sa s myšiakom hôrnym — v južnej Európe a Stredomorí dokumentované hybridy. Molekulárne analýzy v Bulharsku a Turecku ukazujú gene flow medzi druhmi (Forsman 2016).
Nie pravidelne — myšiak hrdzavý je v SR vzácny prelietavý migrant (10–30 pozorovaní ročne, dravce.sk monitoring). Najbližšie pravidelné hniezdenie je v Maďarsku (50–100 párov, najsevernejšie pravidelné v Európe) a Bulharsku (800–1 200 párov, najsilnejšia EÚ populácia). V SR pozorovaný najmä na Žitnom ostrove, Východoslovenskej nížine a Záhorí počas migrácie (marec–apríl, september–október).
Hlavné rozlišovacie znaky: (1) rusý chvost bez priečnych pásov (myšiak hôrny má rovnomerne pásavkovaný) — najlepšia diagnostika; (2) dlhé nohy (anglický názov „Long-legged Buzzard"); (3) väčší a robustnejší (rozpätie 126–155 cm vs 110–140 cm); (4) tmavšia hlava a hrudník kontrastujúce so svetlým bruchom; (5) krídla užšie a dlhšie v lete (Forsman 2016). Hlas hlbší „píií-au" než „píí-jau" myšiaka hôrneho.
Strava unikátna pre rod Buteo: 35 % sysle (Spermophilus citellus, S. fulvus), 25 % iné drobné cicavce, 20 % plazy (hady, jaštery, korytnačky — špecialita druhu), 10 % drobné vtáky, 7 % hmyz, 3 % mršiny. Kombinuje „sit-and-wait" lov zo skaly s hovers nad otvorenou krajinou. V Maroku jeden z mála dravcov, ktorý rozbíja krunýre korytnačiek na skalách. Druh je špecialista na otvorené stepné a polopúšťové biotopy.
Rozpätie 126–155 cm, dĺžka tela 50–65 cm — najväčší zástupca rodu Buteo. Hmotnosť: samec 1 000–1 500 g, samica 1 200–1 800 g (reverzný dimorfizmus). Pripomína veľkosťou malého orla (orol stepný má rozpätie 165–190 cm). 3 farebné morfy: svetlá (najčastejšia), tmavá, prechodná.
B. r. rufinus (nominálny) — Eurázia (Stredomorie, Balkán, Stredná Ázia, Pakistan). Väčší, svetlejší, dlhší chvost. B. r. cirtensis (Atlas Long-legged Buzzard) — Severná Afrika (Maroko, Alžírsko, Tunis, Egypt). Menší, tmavší, kratší chvost. Niektorí autori (BirdLife, Tobias) navrhujú cirtensis ako samostatný druh na základe genetických rozdielov, ale IOC v15.2 zachováva jednotný druh.
Áno — v SR prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 1 000 €). CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. IUCN celosvetovo Least Concern (populácia rastúca v Európe). BirdLife SPEC 3 — druh európskeho ochranárskeho významu. Hlavné hrozby: elektrokúcia, otrávené návnady, intenzifikácia poľnohospodárstva.
V divočine sa dožíva 15–20 rokov, najstarší známy krúžkovaný jedinec mal 26 rokov (Bulharsko). Mortalita 1. roka ~50 %. Pohlavná zrelosť 3 roky. Pár hniezdi v okrsku 10–15 rokov.
Druh popísal Cretzschmar, 1829_SENTENCE. Rod Buteo patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál v Eurázii a S Afrike — Stredomorie, Balkán, Turecko, Kaukaz, Stredná Ázia po Pakistan a S India. V Afrike Sahara (Maroko–Egypt). Migrujúce populácie zimujú v Saharskej Afrike a Arabskom polostrove.
Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. — vzácny prelietavý druh. Spoločenská hodnota 1 000 €. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. V Európe BirdLife SPEC 3 (populácia rastúca).