Pernis apivorus (Linnaeus, 1758) — špecialista vykopávajúci osie hniezda v zemi, migrant SR → Saharská Afrika (~7 000 km/rok), skvamy na hlave proti žihadlám
Včelár obyčajný (Pernis apivorus) je extrémne špecializovaný dravec — živí sa larvami a kuklami sociálnych vôs a včiel, ktoré vykopáva z osich hniezd v zemi. Druh popísal Linné v roku 1758. Monotypický druh — žiadne poddruhy. Na SR ~1 000–1 500 hniezdiacich párov (Danko 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024) — migrant z apríla do augusta, zimuje v Saharskej Afrike (~7 000 km ročne). Diagnostika: úzka hlava a krk (nie typicky myšiakovité), skvamy na hlave a krku (špeciálne tvrdé perá ako ochrana proti žihadlám), dlhý chvost s 3 širokými pásmi (2 pri báze + 1 pri konci). Rozpätie krídel 118–144 cm. Lov stratégiou: vyhľadáva osie hniezda na zemi alebo v dutine stromu, vykopáva ich svojimi pazúrmi (krokvy), žerie larvy a kuklý (nie dospelé žihadlovce). Niesprávny názov — apivorus = „včelárny" (Linné si myslel, že žere včely), v skutočnosti 90 % stravy sú VOSY (Vespa, Vespula, Dolichovespula), nie včely. IUCN Least Concern, populácia v Európe stabilná.
VYKOPÁVA OSIE HNIEZDA V ZEMI — včelár obyčajný (Pernis apivorus) je extrémne špecializovaný dravec. Stratégia lovu unikátna — vyhľadáva osie hniezda v zemi, vykopáva ich pazúrmi a žerie larvy/kuklý vôs. Diagnostické skvamy na hlave chránia pred žihadlami. Na SR ~1 000–1 500 párov, migrant Saharská Afrika.
Identifikácia — diagnostické znaky
5 diagnostických znakov včelára obyčajného: (1) úzka hlava a krk (nie typicky myšiakovité — pripomína kukučku); (2) dlhý chvost s 3 širokými pásmi (2 pri báze + 1 pri konci) — diagnostika; (3) skvamy na hlave a krku (špeciálne tvrdé perá ako ochrana proti žihadlám); (4) 2 tmavé „carpal patches" na krídlach (vs širšie u myšiaka); (5) v lete krídla s tmavou „hand" — primary remiges.
Dospelý jedinec:
Úzka hlava a krk — pripomína kukučku, nie myšiaka
Dlhý chvost s 3 širokými pásmi (2 pri báze + 1 pri konci) — diagnostika
Skvamy na hlave a krku — ochrana proti žihadlám
2 tmavé „carpal patches" na krídlach + tmavá „hand"
Chvost s 5+ tenkými pásmi (vs 3 širokými u dospelého)
Žltšia dúhovka
Hnedšie celkové sfarbenie
Plne dospelé sfarbenie 3 roky, pohlavná zrelosť 3 roky
Špecializácia na vosy — unikátne lovecké správanie
Včelár je extrémne špecializovaný dravec — 90 % stravy tvoria vosy (Vespa, Vespula, Dolichovespula), NIE včely (Linné si myslel, že žere včely, odtiaľ názov apivorus = „včelárny"). Stratégia lovu unikátna — vyhľadáva osie hniezda v zemi alebo v dutine, vykopáva ich a žerie larvy a kuklý (nie dospelé osy).
90 % stravy: vosy (Vespula germanica, V. vulgaris, Dolichovespula) — larvy a kuklý
Stratégia: vyhľadáva osie hniezdá nízko nad lesom, sleduje vyletujúce osy
Vykopávanie: pazúrmi rozrye zem alebo trupy stromov, vyberá pláty
Skvamy na hlave: tvrdé perá ako brnenie proti žihadlám (anatomická adaptácia)
10 % stravy: mláďatá vtákov, žaby, hady, jaštery, drobné cicavce
Mláďatá v hniezde: samica im prináša celé pláty plásov s larvami
Zimovisko: Saharská Afrika — žerie iné druhy vôs a termitov
Vosy a ich larvy (Vespula, Vespa, Dolichovespula)70%
Včely a ich plod (Bombus, Apis)15%
Iné Hymenoptera — sršne, sršniky5%
Mláďatá vtákov a vajcia4%
Žaby, hady, jaštery3%
Drobné cicavce — myšice, krty3%
Odporúčané potraviny
Larvy a kuklý vôs Vespula germanica, V. vulgaris — 70 % stravy
Sršeň európsky (Vespa crabro) — väčšia korisť
Sršniky Dolichovespula — lesné druhy vôs
Včely medonosné a čmeliaky (Bombus) — 15 % stravy
Sršeň ázijská (Vespa velutina) — invázny druh, Francúzsko
Mláďatá vtákov — drozdy, vrabce, kúriačky
Vajcia drobných vtákov pri zemnej príležitosti
Žaby a ropuchy v lete pri mokrade
Hady a jaštery — Coronella, Lacerta
Drobné cicavce — krty, myšice (zriedka)
Zakázané potraviny
Pesticídy proti vosám (neonicotinoidy)
Otrávené návnady pre líšky
Ilegálny lov v Stredomorí (Malta, Cyprus)
Tip od odborníka
Včelár obyčajný (Pernis apivorus) je extrémne špecializovaný dravec — 90 % stravy tvoria larvy a kuklý sociálnych vôs a včiel, ktoré vykopáva z osich hniezd v zemi alebo v dutine stromu. Linné si myslel, že žere včely (apivorus = „včelárny"), v skutočnosti 70 % stravy sú VOSY (Vespula, Vespa, Dolichovespula). Stratégia lovu unikátna — vyhľadáva osie hniezdá nízko nad lesom (50–100 m), sleduje vyletujúce osy, lokalizuje hniezdo, potom prerie zem alebo strop pazúrmi, vyberá pláty a žerie larvy. Skvamy na hlave a krku (tvrdé perá) chránia pred žihadlami — anatomická adaptácia.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Včelár obyčajný je relatívne tichý dravec — hlas vydáva zriedka, najmä pri toku v máji–júni. Volanie je vysoké pišťavé „pi-luuu" (frekvencia 2–4 kHz, trvanie 1–2 s). Mimo hniezdnej sezóny tichý.
Priľnavosť
Voľne žijúci chránený dravec — nedá sa „ochočiť". V SR prísne chránený. V sokoliarstve nepoužívaný — strava prevažne hmyzí, špecializácia komplikuje chov v zajatí.
Aktivita
Denný dravec. Lov stratégiou nízkeho letu nad lesom (50–100 m) a vyhľadávania osich hniezd. Po lokalizácii hniezda vykopávanie pazúrmi — pomalšia, ale efektívna stratégia. Mimo hniezdnej sezóny menej energická.
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky. Stereotypný repertoár.
Hlasový prejav a reč
Vysoké pišťavé „pi-luuu" (2–4 kHz, 1–2 s). Najčastejšie pri toku v máji–júni nad hniezdnym lesom.
Dokáže hovoriť?
Druh nepatrí medzi mimické vtáky.
Typické zvuky
Klasické „pi-luuu" volanie — vysoké pišťavé pri toku
Územné volanie pri hniezde — séria 3–5 pišťaní
Žobravé volanie mláďat — vysoké „ki-ki"
Tichý kontakt s partnerom „muk-muk" — pri hniezde
Varovné volanie pri ohrození — krátke „chip"
„Sky-clap" tok — tlieskanie krídel počuteľné z 200 m
Sezónny kalendár
Prílet z Afriky — koniec apríla, prvý máj
Tok — krídla nad hlavou tlieskanie („sky-clap"), máj–jún
Znáška — 2 vajcia, koruna lesnoho stromu (jún)
Inkubácia 30–37 dní + odchov 40–44 dní (júl–august)
Migrácia do Afriky — Gibraltár, Bospor (august–október)
Zimovisko Saharská Afrika (november–marec)
Prostredie a požiadavky
Hniezdo
Koruna listnatého alebo zmiešaného stromu (dub, buk, smrek)
Hniezdo z tenkých konárov, vystlané zelenými listami (refresh pri kŕmení — proti parazitom). Rozmery 50–80 cm priemer. V SR v Karpatoch, Slovenskom rude.
Nadmorská výška
200–1 200 m n. m. — lesy SR
Najpočetnejšie 300–800 m n. m. V Tatrách do 1 200 m, vo Veľkej Fatre, Slovenskom raji.
Biotop
Listnaté a zmiešané lesy s otvorenými lúkami a okrajmi
Vyhľadáva mozaiku lesa a otvorenej krajiny. Lesy poskytujú hniezdny biotop, lúky a okraje sú lovné — osie hniezda v zemi.
Teplota
Mierne pásmo, –10 až +35 °C v SR (apríl–august)
Migruje pred zimou — neznáša mrazy.
Voda
Pri rybníkoch, riekach — pije pri love žaby
Vodu získava z koristi.
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár, teritoriálny v hniezdnej sezóne
Pár chráni hniezdny okrsok 1–3 km², loví v 5–15 km². V migrácii voľne v skupinách 100–1 000 jedincov (Gibraltár, Bospor).
Rozmnožovací cyklus
Tok
Máj–jún
Pár vykonáva „sky-clap" tokové lety — krídla nad hlavou tlieskanie počuteľné z 200 m. Vlnité akrobacie nad hniezdnym lesom. Pár doživotne monogamný.
Znáška
2 vajcia (zriedka 1 alebo 3)
Vajcia bielo-červeno-hnedo škvrnité, rozmery ~52 × 42 mm. Znáška jún (SR koniec mája až polovica júna). Samica znáša s odstupom 2–3 dní.
Inkubácia
30–37 dní
Sedia obaja rodičia (samica viac), striedanie. Inkubácia začína od prvého vajca.
Liahnutie
Júl
Mláďatá polo-altriciálne, slepé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť ~45 g. Otvárajú oči 5.–7. deň.
Mláďatá
40–44 dní v hniezde
Mláďatá rastú rýchlo na výlučne hmyzí strave — rodičia prinášajú celé pláty osich plások s larvami. Vyletajú v 6.–7. týždni (august). 2–3 týždne zostávajú v teritóriu rodičov.
Samostatnosť
~2 mesiace po vyliahnutí
V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V septembri/októbri migrujú do Saharskej Afriky. Pohlavná zrelosť 3 roky.
Prevencia
Včelár obyčajný je indikátor zdravia listnatých lesov SR a populácie sociálnych vôs. Pre ochranu kľúčové: obmedzenie pesticídov proti vosám (neonicotinoidy), zastavenie ilegálneho lovu v Stredomorí (BirdLife kampaň „Spring Hunting Malta"), ochrana listnatých lesov pred výrubom, monitoring veterných parkov v migračnej trase. V SR prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., 1 500 €), CITES II.
Zaujímavosti
1
Extrémne špecializovaný dravec — 90 % stravy tvoria larvy a kuklý sociálnych vôs (Vespula, Vespa, Dolichovespula) a včiel. Pre porovnanie — myšiak hôrny má 60 % hraboše. Žiadny iný európsky dravec nie je tak špecializovaný.
2
Skvamy na hlave proti žihadlám — anatomická adaptácia. Špeciálne tvrdé perá na hlave a krku chránia pred žihadlami vôs pri vykopávaní hniezd. Bez tejto adaptácie by druh nemohol existovať.
3
Linné nesprávne pomenoval druh — apivorus = „včelárny" (žerie včely). V skutočnosti 70 % stravy sú VOSY, NIE včely. Linné si myslel, že žere včely (apis), pretože ho prvý raz pozoroval pri konzumácii včiel medonosných. Vedecky správnejšie by bolo vespivorus („vosovrný").
4
„Sky-clap" tokový let — diagnostické tokové správanie. Samec stúpa kolmo nad lesom, na vrchole tleska krídlami nad hlavou (počuteľné z 200 m), potom strmhlavo padá. Opakuje sa 3–5×. Je to typický prvý znak prítomnosti včelára v lokalite.
5
Migrácia ~7 000 km ročne — z SR do Saharskej Afriky (Mali, Burkina Faso, Nigéria). Migrácia trvá ~30 dní každým smerom, prebieha cez Gibraltár (Z trasa) a Bospor + Eilat (V trasa). V Eilat sa rátajú stovky tisíc jedincov za sezónu (BirdLife Izrael).
6
Monotypický druh — žiadne poddruhy. Najbližší príbuzný Pernis ptilorhynchus (Crested Honey Buzzard, Ázia), s ktorým sa krížil v V Európe a Sibíri (kontaktná zóna). Niektorí autori zvažovali apivorus + ptilorhynchus ako superspecies.
7
Mláďatá rastú výlučne na hmyzí strave — samica im prináša celé pláty osich plások s larvami. Rast je rýchly — 40–44 dní v hniezde. Hmotnosť pri vyliahnutí 45 g, pri vylietnutí 700–900 g.
8
Vykopáva osie hniezdá v zemi — vyhľadáva ich nízkym letom nad lesom (50–100 m), sleduje vyletujúce osy. Po lokalizácii hniezda prerie zem pazúrmi do hĺbky 30–50 cm, vyberá pláty plásov. Pri kŕmení v hniezde celé pláty.
9
Aktívny od konca apríla do augusta v SR — neskorší prílet ako iné dravce (myšiak hôrny už od marca). Migruje neskoro — koniec augusta a september. Krátka hniezdna sezóna len 4–5 mesiacov v SR.
10
V Eilat (Izrael) bottleneck — 800 000–1 mil. jedincov za sezónu (Champagnon 2012). Jedna z najpočetnejších raptorových migrácií Európy. Eilat je „raptorovým hrdlom" Európy.
Taxonomická klasifikácia
speciesVčelár obyčajný
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadAccipitriformes (jastrabotvaré)
ČeľaďAccipitridae (jastrabovité)
RodPernis Cuvier, 1816
DruhP. apivorus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SRPernis apivorus — monotypický druh
PoddruhyMonotypický druh — žiadne poddruhy. Najbližší príbuzný je Pernis ptilorhynchus (Crested Honey Buzzard, Ázia), s ktorým sa krížil v V Európe a Sibíri (kontaktná zóna). Rod Pernis obsahuje 4 druhy: apivorus (Európa), ptilorhynchus (Ázia), celebensis (Sulawesi), steerei (Filipíny).
Často kladené otázky
V SR hniezdi ~1 000–1 500 párov (Danko et al. 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Najpočetnejšie populácie v Karpatoch — Slovenský kras, Slovenský raj, Veľká Fatra, Tatry (do 1 200 m), Slanské vrchy. Populácia stabilná. Druh je migrant — prilieta koniec apríla, odlieta august–september, zimuje v Saharskej Afrike (~7 000 km ročne).
Vosy! Linné si myslel, že žere včely (apivorus = „včelárny"), ale v skutočnosti 70 % stravy sú VOSY (Vespula germanica, V. vulgaris, Dolichovespula, Vespa crabro). Včely a čmeliaky tvoria 15 %, ostatné Hymenoptera 5 %, mláďatá vtákov 4 %, žaby/hady/jaštery 3 %, drobné cicavce 3 %. Žerie larvy a kuklý, nie dospelé jedince — tie sú nebezpečné pre žihadlá. Vedecky správnejšie meno by bolo vespivorus.
Má anatomickú adaptáciu — skvamy na hlave a krku. Tieto špeciálne tvrdé perá fungujú ako brnenie a chránia pred žihadlami vôs pri vykopávaní hniezd. Aj žlté chodidlá a nohy sú pokryté šupinami ako ochrana. Niektoré štúdie ukazujú, že má aj vyššiu toleranciu na vosí jed v krvi. Bez tejto adaptácie by druh nemohol existovať.
Samec stúpa kolmo nad lesným hniezdnym biotopom, na vrchole tleska krídlami nad hlavou (počuteľné z 200 m), potom strmhlavo padá k zemi. Opakuje sa 3–5× v sérii. Je to diagnostické tokové správanie — vlnité akrobatické lety s tlieskaním. Najlepší čas pre pozorovanie: máj–jún v lesných oblastiach SR (Slovenský kras, Tatry, Veľká Fatra).
Hlavné rozlišovacie znaky: (1) úzka hlava a krk včelára (pripomína kukučku, nie myšiaka); (2) dlhý chvost s 3 širokými tmavými pásmi (myšiak má kratší pásavkovaný chvost); (3) 2 tmavé „carpal patches" na krídlach + tmavá „hand" (primary remiges); (4) tichší hlas — „pi-luuu" (vs hlasné mňaukanie myšiaka); (5) lov nízko nad lesom (vs „sit-and-wait" myšiaka). Forsman 2016 — kanonická monografia pre identifikáciu.
Včelár obyčajný je typický neskorý migrant: prílet koniec apríla, prvý máj (po vrchole migrácie iných dravcov). Odlet druhá polovica augusta až polovica septembra. Krátka hniezdna sezóna len 4–5 mesiacov v SR. Migrácia trvá ~30 dní každým smerom (~7 000 km), prebieha cez Gibraltár, Bospor a Eilat (Izrael — bottleneck 800 000+ jedincov sezónne).
Áno — v SR je prísne chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 500 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I (Annex I — druhy vyžadujúce zvláštnu ochranu). IUCN celosvetovo Least Concern (~300 000–500 000 párov). Hlavné hrozby: ilegálny lov v Stredomorí (Malta, Cyprus — tisíce úhynov ročne pri jarnej migrácii), pesticídy proti vosám (neonicotinoidy), strata listnatých lesov.
Taxonómia — Linnaeus, 1758
Druh popísal Linnaeus, 1758_SENTENCE. Rod Pernis patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Pernis apivorus — monotypický druh (žiadne poddruhy)
Areál v celej Európe — od Portugalska po Ural, od Škandinávie po Stredomorie. Zimovisko v Saharskej Afrike — od Mauretánie po Etiópiu, najpočetnejšie v Mali, Burkina Faso, Nigéria.
SR (hniezdo): 1 000–1 500 párov — Karpaty, listnaté lesy
Európa (hniezdo): 100 000–150 000 párov — Nemecko, Francúzsko, Poľsko
Migračné bottleneck: Gibraltár, Bospor, Eilat — desiatky tisíc
Saharská Afrika (zima): 95 % európskej populácie
Najjužnejšie zimovisko: JAR (zriedka)
Východný európsky druh P. ptilorhynchus migruje cez Ázia
Právny status
Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 500 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I (Annex I — druhy vyžadujúce zvláštnu ochranu).
SR: Vyhláška 170/2021 Z. z. — prísne chránený, 1 500 €
CITES Príloha II: regulovaný obchod
Bernská konvencia Príloha II: prísne chránený druh
Smernica o vtákoch Príloha I: zvláštna ochrana (Annex I)
IUCN 2024: Least Concern (~300 000–500 000 párov globálne)
Hlavné hrozby: ilegálny lov v Stredomorí (Malta, Cyprus), pesticídy proti vosám
Používame cookies nevyhnutné na fungovanie webu a — len s vaším súhlasom — na analytiku a reklamu (Google Analytics, AdSense). Viac v zásadách ochrany súkromia.