Pernis — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov včelára obyčajného: (1) úzka hlava a krk (nie typicky myšiakovité — pripomína kukučku); (2) dlhý chvost s 3 širokými pásmi (2 pri báze + 1 pri konci) — diagnostika; (3) skvamy na hlave a krku (špeciálne tvrdé perá ako ochrana proti žihadlám); (4) 2 tmavé „carpal patches" na krídlach (vs širšie u myšiaka); (5) v lete krídla s tmavou „hand" — primary remiges.
Dospelý jedinec:
Juvenil:
Včelár je extrémne špecializovaný dravec — 90 % stravy tvoria vosy (Vespa, Vespula, Dolichovespula), NIE včely (Linné si myslel, že žere včely, odtiaľ názov apivorus = „včelárny"). Stratégia lovu unikátna — vyhľadáva osie hniezda v zemi alebo v dutine, vykopáva ich a žerie larvy a kuklý (nie dospelé osy).
Vysoké pišťavé „pi-luuu" (2–4 kHz, 1–2 s). Najčastejšie pri toku v máji–júni nad hniezdnym lesom.
Pár vykonáva „sky-clap" tokové lety — krídla nad hlavou tlieskanie počuteľné z 200 m. Vlnité akrobacie nad hniezdnym lesom. Pár doživotne monogamný.
Vajcia bielo-červeno-hnedo škvrnité, rozmery ~52 × 42 mm. Znáška jún (SR koniec mája až polovica júna). Samica znáša s odstupom 2–3 dní.
Sedia obaja rodičia (samica viac), striedanie. Inkubácia začína od prvého vajca.
Mláďatá polo-altriciálne, slepé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť ~45 g. Otvárajú oči 5.–7. deň.
Mláďatá rastú rýchlo na výlučne hmyzí strave — rodičia prinášajú celé pláty osich plások s larvami. Vyletajú v 6.–7. týždni (august). 2–3 týždne zostávajú v teritóriu rodičov.
V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V septembri/októbri migrujú do Saharskej Afriky. Pohlavná zrelosť 3 roky.
| Včelár obyčajný | Myšiak hôrny | Myšiak hôrsky | Orol krikľavý | Kaňa močiarna | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 52–60 cm | 46–58 cm | 50–60 cm | 57–64 cm | 48–56 cm |
| Váha | 600–1 100 g | 600–1 300 g | 600–1 660 g | 1 200–2 200 g | 400–800 g |
| Dožitie | ~29 r | 8–15 r | 10–15 r | ~22 r | ~16 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 1/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, SR chránený 1 500 € | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Špecialista na vosie larvy, SR migrant | Najbežnejší dravec SR | Severný migrant, hovers, operené nohy | SR migrant Afrika, žaby/hraboše | Mokrade, trstiny — V tvar krídel |
| Areál | SR 1 000–1 500 párov | SR ~14 000 párov | SR zimný hosť | SR 100–200 párov | SR 1 500–2 000 párov |
Príznaky: Smrteľný streľba
Pri migrácii cez Maltu a Cyprus tisíce úhynov ročne (BirdLife Malta).
Príznaky: Sekundárna otrava
Neonicotinoidy redukujú populáciu vôs — strata stravy.
Príznaky: Pokles populácie
V SR výrub listnatých lesov.
Príznaky: Smrť pri náraze
Gibraltár a Bospor migračné bottleneck.
Príznaky: Náhly úhyn
Nelegálna prax, dravce.sk antidot projekt.
Extrémne špecializovaný dravec — 90 % stravy tvoria larvy a kuklý sociálnych vôs (Vespula, Vespa, Dolichovespula) a včiel. Pre porovnanie — myšiak hôrny má 60 % hraboše. Žiadny iný európsky dravec nie je tak špecializovaný.
Skvamy na hlave proti žihadlám — anatomická adaptácia. Špeciálne tvrdé perá na hlave a krku chránia pred žihadlami vôs pri vykopávaní hniezd. Bez tejto adaptácie by druh nemohol existovať.
Linné nesprávne pomenoval druh — apivorus = „včelárny" (žerie včely). V skutočnosti 70 % stravy sú VOSY, NIE včely. Linné si myslel, že žere včely (apis), pretože ho prvý raz pozoroval pri konzumácii včiel medonosných. Vedecky správnejšie by bolo vespivorus („vosovrný").
„Sky-clap" tokový let — diagnostické tokové správanie. Samec stúpa kolmo nad lesom, na vrchole tleska krídlami nad hlavou (počuteľné z 200 m), potom strmhlavo padá. Opakuje sa 3–5×. Je to typický prvý znak prítomnosti včelára v lokalite.
Migrácia ~7 000 km ročne — z SR do Saharskej Afriky (Mali, Burkina Faso, Nigéria). Migrácia trvá ~30 dní každým smerom, prebieha cez Gibraltár (Z trasa) a Bospor + Eilat (V trasa). V Eilat sa rátajú stovky tisíc jedincov za sezónu (BirdLife Izrael).
Monotypický druh — žiadne poddruhy. Najbližší príbuzný Pernis ptilorhynchus (Crested Honey Buzzard, Ázia), s ktorým sa krížil v V Európe a Sibíri (kontaktná zóna). Niektorí autori zvažovali apivorus + ptilorhynchus ako superspecies.
Mláďatá rastú výlučne na hmyzí strave — samica im prináša celé pláty osich plások s larvami. Rast je rýchly — 40–44 dní v hniezde. Hmotnosť pri vyliahnutí 45 g, pri vylietnutí 700–900 g.
Vykopáva osie hniezdá v zemi — vyhľadáva ich nízkym letom nad lesom (50–100 m), sleduje vyletujúce osy. Po lokalizácii hniezda prerie zem pazúrmi do hĺbky 30–50 cm, vyberá pláty plásov. Pri kŕmení v hniezde celé pláty.
Aktívny od konca apríla do augusta v SR — neskorší prílet ako iné dravce (myšiak hôrny už od marca). Migruje neskoro — koniec augusta a september. Krátka hniezdna sezóna len 4–5 mesiacov v SR.
V Eilat (Izrael) bottleneck — 800 000–1 mil. jedincov za sezónu (Champagnon 2012). Jedna z najpočetnejších raptorových migrácií Európy. Eilat je „raptorovým hrdlom" Európy.
V SR hniezdi ~1 000–1 500 párov (Danko et al. 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Najpočetnejšie populácie v Karpatoch — Slovenský kras, Slovenský raj, Veľká Fatra, Tatry (do 1 200 m), Slanské vrchy. Populácia stabilná. Druh je migrant — prilieta koniec apríla, odlieta august–september, zimuje v Saharskej Afrike (~7 000 km ročne).
Vosy! Linné si myslel, že žere včely (apivorus = „včelárny"), ale v skutočnosti 70 % stravy sú VOSY (Vespula germanica, V. vulgaris, Dolichovespula, Vespa crabro). Včely a čmeliaky tvoria 15 %, ostatné Hymenoptera 5 %, mláďatá vtákov 4 %, žaby/hady/jaštery 3 %, drobné cicavce 3 %. Žerie larvy a kuklý, nie dospelé jedince — tie sú nebezpečné pre žihadlá. Vedecky správnejšie meno by bolo vespivorus.
Má anatomickú adaptáciu — skvamy na hlave a krku. Tieto špeciálne tvrdé perá fungujú ako brnenie a chránia pred žihadlami vôs pri vykopávaní hniezd. Aj žlté chodidlá a nohy sú pokryté šupinami ako ochrana. Niektoré štúdie ukazujú, že má aj vyššiu toleranciu na vosí jed v krvi. Bez tejto adaptácie by druh nemohol existovať.
Samec stúpa kolmo nad lesným hniezdnym biotopom, na vrchole tleska krídlami nad hlavou (počuteľné z 200 m), potom strmhlavo padá k zemi. Opakuje sa 3–5× v sérii. Je to diagnostické tokové správanie — vlnité akrobatické lety s tlieskaním. Najlepší čas pre pozorovanie: máj–jún v lesných oblastiach SR (Slovenský kras, Tatry, Veľká Fatra).
Hlavné rozlišovacie znaky: (1) úzka hlava a krk včelára (pripomína kukučku, nie myšiaka); (2) dlhý chvost s 3 širokými tmavými pásmi (myšiak má kratší pásavkovaný chvost); (3) 2 tmavé „carpal patches" na krídlach + tmavá „hand" (primary remiges); (4) tichší hlas — „pi-luuu" (vs hlasné mňaukanie myšiaka); (5) lov nízko nad lesom (vs „sit-and-wait" myšiaka). Forsman 2016 — kanonická monografia pre identifikáciu.
Včelár obyčajný je typický neskorý migrant: prílet koniec apríla, prvý máj (po vrchole migrácie iných dravcov). Odlet druhá polovica augusta až polovica septembra. Krátka hniezdna sezóna len 4–5 mesiacov v SR. Migrácia trvá ~30 dní každým smerom (~7 000 km), prebieha cez Gibraltár, Bospor a Eilat (Izrael — bottleneck 800 000+ jedincov sezónne).
Áno — v SR je prísne chránený podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 500 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I (Annex I — druhy vyžadujúce zvláštnu ochranu). IUCN celosvetovo Least Concern (~300 000–500 000 párov). Hlavné hrozby: ilegálny lov v Stredomorí (Malta, Cyprus — tisíce úhynov ročne pri jarnej migrácii), pesticídy proti vosám (neonicotinoidy), strata listnatých lesov.
Druh popísal Linnaeus, 1758_SENTENCE. Rod Pernis patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál v celej Európe — od Portugalska po Ural, od Škandinávie po Stredomorie. Zimovisko v Saharskej Afrike — od Mauretánie po Etiópiu, najpočetnejšie v Mali, Burkina Faso, Nigéria.
Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 1 500 € za jedinca. CITES Príloha II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I (Annex I — druhy vyžadujúce zvláštnu ochranu).
Honey Buzzard chicks in nest (Pernis apivorus) — mláďatá v hniezde, kŕmenie larvami vôs.
Female Honey Buzzard feeding wasp larvae to chick — kŕmenie mláďaťa larvami vôs.
