Sokol myšiar (Falco tinnunculus) — najbežnejší dravec slovenskej krajiny, samec v hovering lete (foto: Wikimedia Commons)

Falco — Falconidae (sokolovité)

Sokol myšiar

Falco tinnunculus (Linnaeus, 1758) — najbežnejší dravec slovenskej krajiny, „svätý duch" hovering; 11 uznávaných poddruhov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | SR: prísne chránený 2 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.) | CITES Appendix II
Rozpätie65–82 cm
Hmotnosť0,15–0,3 kg
Páry SR3 000–5 000
Sokol myšiar je najbežnejší dravec slovenskej krajiny — v SR hniezdi 3 000–5 000 párov (dravce.sk RPS 2024). Druh popísal Linné v roku 1758. Diagnostická lovecká technika — „svätý duch" hovering: stojí vo vzduchu nehybne 10–30 sekúnd, máva krídlami 4–5× za sekundu, pozoruje terén z výšky 10–30 m. Vidí UV svetlo a pozoruje UV stopy moču hraboše (Viitala et al. 1995, Nature). Loví hraboše (65 %), veľký hmyz (15 %), malé vtáky (10 %). Mestský adaptér — hniezdi v starých vraních hniezdach, budkách, balkónoch. CITES Appendix II, prísne chránený 2 000 €. Národný vták Belgicka.
NAJBEŽNEJŠÍ DRAVEC SR — SVÄTÝ DUCH HOVERING — sokol myšiar (Falco tinnunculus) je jediný eurázijský dravec, ktorý dokonale stojí vo vzduchu na jednom mieste. V SR hniezdi 3 000–5 000 párov (dravce.sk RPS 2024). Vidí UV svetlo a pozoruje UV stopy moču hraboše na trávovom poraste — objav 1995 (Viitala J. et al., Nature). Druh je kľúčový pre biologický boj proti hraboši v poľnohospodárstve.

 Identifikácia — samec vs samica, juvenil

5 diagnostických znakov sokola myšiara: (1) hovering — stojí vo vzduchu na jednom mieste, máva 4–5×/s (žiadny iný eurázijský dravec to nedokáže tak dokonale); (2) špičaté krídla v lete (vs zaoblené Accipiter, široké Buteo); (3) dlhý chvost (proporcionálne dlhší než u sokola sťahovavého); (4) samec má modro-šedú hlavu a šedé pero-chvostové letky; (5) žlté chodidlá a kruh okolo oka.

Samec (2+ rokov):

  • Modro-šedá hlava a šedé pero-chvostové letky (diagnostické pre samca)
  • Chrbát hrdzavohnedý s malými tmavými škvrnami
  • Brucho béžovo-oranžové s tmavými šľapami
  • Rozpätie krídel 65–80 cm, hmotnosť 150–200 g

Samica (a juvenil):

  • Hnedá hlava (nie modro-šedá), chrbát hnedý s tmavými prúžkami
  • Chvost hnedý s tmavým koncovým pásom (nie šedý)
  • Brucho béžové s výraznými tmavými šľapami
  • Rozpätie krídel 70–82 cm, hmotnosť 180–300 g (väčšia než samec)
  • Juvenily podobné samiciam (hnedé) do 1. roku života

 Sokol myšiar a poľnohospodárstvo — biologický boj proti hraboši

Pár sokola myšiara ročne uloví ~2 000 hraboše (Village 1990, „The Kestrel"). Druh je kľúčový pre biologický boj proti hraboši poľnému (Microtus arvalis) v poľnohospodárstve. Hraboše majú 3–4 ročné cykly hojnosti — v rokoch gradácie (~1 000 ks/ha) stúpa aj sokol myšiar (väčšie znášky, vyššia prežitosť mláďat).

  • Hniezdne budky pre sokola: dravce.sk distribuuje špec. budky (otvor 8×8 cm, hĺbka 30 cm), v SR ~500 aktívnych budiek
  • Biopásy a medze: ponechanie 5 % poľnej výmery ako biopásy → habitát pre hraboše + miesto na lov
  • Vyhýbať sa antikoagulačným rodenticídom (bromadiolón, brodifakum) — sekundárna otrava sokola
  • PRV SR 2023–2027: agro-environment programy pre podporu druhov poľnohospodárskej krajiny
  • Najhustejšie SR populácie: Žitný ostrov, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina, diaľničné násypy
ZDROJ: dravce.sk Raptor Protection Slovakia, dravce.sk návody na hniezdne budky, Village A. 1990 „The Kestrel" (T & A D Poyser)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

65% 15% 10% STRAVA zloženie
Hraboše a myši — hraboš poľný, myšiak, ryšavka 65%
Veľké druhy hmyzu — kobylky, koníky, chrobáky 15%
Malé vtáky — vrabce, lastovičky, mláďatá pasienkových druhov 10%
Jaštery a slepúšky (Lacerta, Anguis) 6%
Žaby a obojživelníky pri vodných tokoch 3%
Dážďovky a iné bezstavovce (zriedka) 1%

Odporúčané potraviny

  • Hraboš poľný (Microtus arvalis) — diagnostická korisť, 60–70 % stravy v SR
  • Myšiak lesný (Apodemus sylvaticus), ryšavka veľká (A. flavicollis)
  • Hraboš krátkouchý (M. subterraneus) — pri vlhkých lúkach
  • Hryzec vodný (Arvicola amphibius) — pri vodných tokoch (mláďatá)
  • Krt podzemný (Talpa europaea) — pri vyháňaní z chodieb
  • Veľké kobylky, koníky a šidielka — letná diverzifikácia stravy
  • Chrobáky — najmä Carabidae, Scarabaeidae (júl–august)
  • Vrabec domový (Passer domesticus), vrabec poľný (P. montanus) — mestská populácia
  • Mláďatá lastovičiek, sklížicov, drozdov — v hniezdnom období
  • Jašterica obyčajná (Lacerta agilis), slepúš lámavý (Anguis fragilis)

Zakázané potraviny

  • Antikoagulačné rodenticídy (bromadiolón, brodifakum) — sekundárna otrava cez konzumáciu otrávených hraboších
  • Pesticídy DDT (historicky 1950–1970), karbofuran (zakázaný EÚ 2008)
  • Plastové vlákna a strivny v hniezde — riziko zamotávania mláďat
Tip od odborníka Sokol myšiar (Falco tinnunculus) je najbežnejší dravec slovenskej krajiny — 65 % hraboše a myši, 15 % veľké druhy hmyzu, 10 % malé vtáky. Diagnostická lovecká technika — „svätý duch" hovering: sokol stojí vo vzduchu nehybne 10–30 sekúnd, mávajúc 4–5× za sekundu, pozoruje terén vo výške 10–30 m. Pri identifikácii koristi klesne strmhlavo a chytá pazúrmi. SR populácia 3 000–5 000 párov (dravce.sk RPS 2024). Špecializácia na hraboša poľného → populačné cykly: v rokoch s gradáciou hraboše stúpa aj sokol myšiar (klasická predator-prey dynamika).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sokol myšiar je mierne hlasný dravec — najmä pri hniezde a v toku. Najčastejšie volanie je vysoké, chrapľavé „kvi-kvi-kvi-kvi" alebo „kli-kli-kli" (frekvencia 2–4 kHz, sled 5–15 volaní) pri obrane teritória, varovaní mláďat. Mláďatá pišťia „cii-cii" pri kŕmení. V toku samec vydáva „ki-ki-ki" nad hniezdiskom. Mimo hniezdnej sezóny tichý.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
V sokoliarstve populárny začiatočný druh — menší než sokol sťahovavý, ľahšie sa zvláda, nie je v CITES Appendix I. V SR prísne chránený divoký druh (vyhláška 170/2021 Z. z.). Pre sokoliarsky chov v SR len so povolením ŠOP SR. Voliéra min. 6 m², pravidelný denný kontakt s ošetrovateľom.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Denný dravec aktívny od úsvitu po stmievanie. „Svätý duch" hovering — diagnostické správanie: sokol stojí vo vzduchu nehybne 10–30 sekúnd, mávajúc krídlami 4–5× za sekundu, zaznamenáva korisť (zrak 6× ostrejší než ľudský + schopnosť vidieť UV svetlo — pozorovanie UV stôp moču hraboše!). Teritórium 0,5–5 km² v poľnohospodárskej krajine. Lovenie aj pri vetre 30+ km/h.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky. Repertoár stereotypný — „kvi-kvi" volania a žobravé „cii-cii" mláďat. Žiadne napodobeniny reči. V sokoliarstve odpovedá na meno a píšťalku (učenie cez podmieňovanie).

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Sokol myšiar vydáva vysoké chrapľavé volanie „kvi-kvi-kvi" alebo „kli-kli-kli" (frekvencia 2–4 kHz, sled 5–15 volaní), počuteľné na 500–800 m. Hlas pri obrane hniezda, agresívnej konfrontácii, varovaní mláďat. V toku samec vydáva „ki-ki-ki" nad hniezdiskom (marec–apríl). Mláďatá pišťia „cii-cii" pri kŕmení. Mimo hniezdneho obdobia tichý. V mestách (Bratislava, Trnava — staré sídliská) je hlas dobre počuteľný počas hniezdneho obdobia (apríl–júl).

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické vtáky. V sokoliarstve sa nestretávame s napodobeninami reči. Stereotypný repertoár — „kvi-kvi" pri agresii, „ki-ki" v toku, žobravé „cii" mláďat.

Typické zvuky

  • Územné/varovné volanie „kvi-kvi-kvi" — vysoké pri obrane hniezda, frekvencia 2–4 kHz
  • Tokové „ki-ki-ki" samca nad hniezdiskom (marec–apríl)
  • Žobravé volanie mláďat „cii-cii" — vysoké pri kŕmení (máj–júl)
  • Kontaktné volanie páru — slabé „chip" pri striedaní na vajciach
  • Agresívne „rek-rek" pri konfrontácii s iným sokolom alebo pohájom
  • Tichý súznikový hlas pri kŕmení samice samcom v inkubácii

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — vzdušné akrobacie, podávanie koristi vo vzduchu (marec–apríl) Znáška — 4–6 vajec (typicky 5) v starých vraních hniezdach alebo budkách (apríl) Inkubácia 27–31 dní + odchov v hniezde 27–35 dní (máj–júl) Juvenily samostatné, disperzia (júl–december), čiastočný migrant Pelichanie postupné — počas a po hniezdnej sezóne V SR čiastočný migrant — časť populácie zimuje v Stredomorí

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Staré vranie/strakové hniezda, dutiny stromov, skalné rímsy, budovy, hniezdne budky
Sokol myšiar nestavia vlastné hniezdo — preberá staré hniezda vrán (Corvus corone, C. frugilegus) a straky (Pica pica). Hniezdi aj v dutinách stromov, skalných rímsach, výklenkoch budov (kostoly, výškové budovy, balkóny). V SR populárne hniezdne budky pre sokola (špec. tvar — otvor 8×8 cm). Pár používa rovnaké hniezdo viacero rokov.
Nadmorská výška
0–2 000 m n. m. — od nížin po horské pasienky
V SR hniezdi 100–1 500 m n. m. (najčastejšie 200–800 m). V horách (Vysoké Tatry) prítomný do 1 800 m. V Európe celkový areál 0–4 500 m (Alpy, Pyreneje). V Afrike až do 5 000 m (Etiópska vysočina, Atlas).
Biotop
Otvorená poľnohospodárska krajina, lúky, polia, okraje lesov, sídliská
Vyhľadáva mozaiku polí, lúk a sídel — kde nájde hraboše a hniezdne miesta. Vyhýba sa zapojeným lesom (nemá kde hovrovať) a vysokým horám (málo koristi). Charakteristické: diaľničné nádrže (Slovenský Šariš), Žitný ostrov, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina. V mestách: cintoríny, parky, periféria.
Teplota
Boreálne až tropické pásmo, –20 až +45 °C
Mimoriadne tolerantný druh — od arktickej Sibíri (F. t. perpallidus) po Saharu (F. t. neglectus) a tropickú Afriku (F. t. rufescens). V SR čiastočný migrant — väčšina rezidenti, časť juvenilov a niektoré dospelé jedince zimuje v Stredomoru.
Voda
Pri vodných tokoch a kalužkách — pije zriedka
Vodu získava prevažne z koristi (hraboše ~70 % vody). Pri vodných tokoch a kalužkách sa kúpe v lete. V mestských lokalitách využíva fontány a strešné kalužiny.
Spoločnosť
Monogamný pár hniezdne obdobie, mimo hniezdnej sezóny samotárske; čiastočný migrant
Pár chráni hniezdny okrsok 0,5–2 km². Mimo hniezdneho obdobia (august–marec) samotárske jedince. Migrácia: časť SR populácie zimuje v Talianskom, Španielsku, Severnej Afrike (návrat marec–apríl). Pohlavná zrelosť 1–2 roky.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Marec–apríl

Pár vykonáva vzdušné akrobacie nad hniezdiskom — strmhlavé lety, vzájomné podávanie koristi vo vzduchu („food pass"), paralelné krúženie. Samec vydáva tokové „ki-ki-ki" nad hniezdom. Vrchol toku marec–apríl. Druh je monogamný v hniezdnej sezóne, časť párov hniezdi v tom istom mieste opakovane.

Znáška
4–6 vajec (typicky 5)

Vajcia tehlovo-červené s hnedými škvrnami, rozmery ~40 × 32 mm, hmotnosť ~20 g. Znáška koniec apríla–začiatok mája (najskoršie znášky koniec marca). Samica znáša s odstupom 48 h. Pri gradácii hraboše môže byť znáška až 7 vajec.

Inkubácia
27–31 dní

Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi (až do 1 hraboše/h v gradácii) a striedá krátko cez deň. Inkubácia začína od 2.–3. vajca → mláďatá liahnu súčasne. Žiadny kainizmus — všetky mláďatá majú rovnakú šancu.

Liahnutie
Máj–jún

Mláďatá altriciálne — slepé, holé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~15 g. Otvárajú oči po 5. dni. Samica zostáva s mláďatami prvé 2 týždne (termoregulácia), samec loví pre celú rodinu.

Mláďatá
27–35 dní v hniezde

Mláďatá rastú extrémne rýchlo — od 15 g pri vyliahnutí po 150–250 g pri vyletení. Perá rastú od 10. dňa. V 4. týždni testujú krídla v hniezde („wing-exercising"). Vyletajú v 4.–5. týždni (jún–júl), ale ešte 2–4 týždne zostávajú v teritóriu rodičov.

Samostatnosť
6–8 týždňov po vyletení

V júli–auguste juvenily samostatne lovia. V auguste–septembri opúšťajú teritórium rodičov, disperzujú do nižších oblastí. Časť juvenilov migruje do Stredomoru (september–október, návrat marec). Pohlavná zrelosť 1–2 roky, prvé hniezdenie 1 rok (zriedka), častejšie 2 roky. Mortalita v 1. roku života 60–70 %.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sokol myšiar 32–39 cm Sokol sťahovavý 36–58 cm Sokol lastovičiar 28–36 cm Sokol červenonohý 28–34 cm Sokol bielopazúravý 47–55 cm
Sokol myšiar Sokol sťahovavý Sokol lastovičiar Sokol červenonohý Sokol bielopazúravý
Dĺžka32–39 cm36–58 cm28–36 cm28–34 cm47–55 cm
Váha0,15–0,3 kg0,6–1,5 kg0,13–0,34 kg0,13–0,2 kg0,7–1,3 kg
Dožitie5–10 r (až 18)5–15 r (až 23)~8–10 r~5–8 r~10–15 r
Hlučnosť3/54/53/54/55/5
Cena (SK)IUCN LC, SR chránený 2 000 €IUCN LC, SR chránený 7 000 €, CITES IIUCN LCIUCN VUIUCN EN, SR chránený 7 000 €
PovahaNajbežnejší SR sokol — „svätý duch" hoveringNajrýchlejší vták planéty — stoop 390 km/hLetný migrant — lov vlaštoviek a dážďovníkovGregárny, hniezdi v kolóniách v JV SlovenskuStepné lúky, lov syslov a vtákov
Dostupnosť v SRCelá SR — 3 000–5 000 párovSlov. raj, Pieniny, mestá — 25–35 párovCelá SR — ~500 párovJV Slovensko — 50–100 párovV Slovensko — 40–50 párov

Choroby a prevencia

Antikoagulačné rodenticídy (bromadiolón, brodifakum)
vysoká

Príznaky: Vnútorné krvácanie, anémia, smrť do 5–14 dní po požití otrávenej koristi

Najväčšia súčasná hrozba pre sokola myšiara v SR a EÚ. Sokol konzumuje hraboše a myši, ktoré sa otrávili antikoagulačnými návnadami (sklady obilia, sklady, súkromné záhrady). Cookie-cutter accumulation — kumulatívny efekt v pečeni. EÚ od 2023 obmedzuje predaj rodenticídov 2. generácie pre laickú verejnosť, ale predaj cez profesionálne kanály pokračuje.

Intenzifikácia poľnohospodárstva (strata biotopov)
stredná

Príznaky: Pokles populácie hraboše → menej koristi → menší úspech hniezdenia

Hlavná dlhodobá hrozba. Monokultúrne polia s hlbokou orbou, herbicídy (Roundup), strata medzí a starých vraních hniezd → menej hraboše + menej hniezdnych miest. Riešenia: agro-environment programy (PRV SR 2023–2027), ekologické polia, ponechanie 5 % poľnej výmery ako biopásy.

Kolízie s elektrickým vedením a stĺpmi
stredná

Príznaky: Smrť pri elektrokúcii alebo náraze do drôtov

Sokol používa stĺpy vysokého napätia ako lovné stanovište. Pri dotyku 2 vodičov nastáva elektrický šok. V SR projekt „Bird-friendly powerlines" — VSD, ZSD osadzujú ochranné prvky na rizikové stĺpy. 25 % úhynov u juvenilov v 1. roku života.

Strata hniezdnych miest (odstránenie starých vraních hniezd)
stredná

Príznaky: Strata vhodných miest na hniezdenie, pokles populácie

Lesnícka prax odstraňuje staré vranie hniezda v ihličnatých lesoch. Sokol myšiar je závislý od týchto hniezd (sám nestavia). Riešenie: hniezdne budky — dravce.sk a ŠOP SR distribuujú špec. budky (otvor 8×8 cm), ktoré rýchlo obsadzujú. V SR ~500+ aktívnych búdok.

DDT a organochlorové pesticídy (historicky 1950–1970)
nízka

Príznaky: Tenké škrupiny vajec → embryonálna smrť

Historický problém. DDT spôsobil pokles populácie 1950–1970, ale sokol myšiar bol menej zasiahnutý než sokol sťahovavý (menšia biokoncentrácia v reťazi hraboše vs vtáky). Po zákaze DDT (ČSSR 1974, EÚ 1989) populácia obnovená.

Prevencia Sokol myšiar je indikátor stavu poľnohospodárskej krajiny — populácia odzrkadľuje hojnosť hraboše a kvalitu biotopov. Pre ochranu druhu: (1) obmedzenie antikoagulačných rodenticídov (EÚ 2023 regulácia, podpora ekologického hubenia hraboše — sovy, kurinčičky), (2) agro-environment programy — biopásy, ekopolia, ponechanie medzí, (3) distribúcia hniezdnych búdok (dravce.sk + ŠOP SR program — ~500 búdok v SR), (4) ochrana vraních hniezd v lesoch. V SR prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 2 000 €), CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II.

Zaujímavosti

1

Najbežnejší dravec slovenskej krajiny — v SR hniezdi 3 000–5 000 párov (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024, biomonitoring.sk). Najhustejšie populácie v poľnohospodárskych nížinách (Žitný ostrov, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina) a mestskej periférii. Európska populácia 819 000–1 210 000 párov (BirdLife 2024).

2

Diagnostický „svätý duch" hovering — sokol myšiar je jediný eurázijský dravec, ktorý dokonale stojí vo vzduchu na jednom mieste. Stojí 10–30 sekúnd vo výške 10–30 m nad terénom, mávajúc krídlami 4–5× za sekundu, hlavou nehybne zameranou na korisť. Pri vetre 30+ km/h dokáže hovrovať bez mávania krídlami (gliding kite-style). Anglický názov „windhover" (G. M. Hopkins báseň 1877).

3

Vidí UV svetlo — pozoruje UV stopy moču hraboše — objav 1995 (Viitala J. et al., Nature). Hraboše značkujú teritóriá močom, ktorý je v UV spektre dobre viditeľný. Sokol myšiar (a iné sokoly) majú UV-citlivé receptory na sietnici a dokážu nájsť aktívne kolónie hraboše podľa UV stôp na trávovom poraste. Tento objav vysvetľuje úspešnosť hovering lovu.

4

Špecializácia na hraboša poľného — 60–70 % stravy v SR. Populačný cyklus: hraboše majú 3–4 ročné cykly hojnosti (Microtus arvalis). V rokoch s gradáciou (~1 000 ks/ha) stúpa aj sokol myšiar — väčšie znášky (až 7 vajec), vyššia prežitosť mláďat. Klasická predator-prey dynamika (Lotka-Volterra model).

5

11 uznávaných poddruhov — F. t. tinnunculus (nominálny, Európa + S Ázia, SR), F. t. alexandri (Kapverdy — Endangered), F. t. canariensis (Kanárske ostrovy), F. t. dacotiae (Madeira), F. t. neglectus (S Afrika), F. t. perpallidus (V Sibír), F. t. rufescens (subsaharská Afrika), F. t. archerii (V Afrika, S Arábia), F. t. interstinctus (V Ázia), F. t. objurgatus (J India, Srí Lanka), F. t. rupicolus (J Afrika).

6

Mestský adaptér — hniezdi na výškových budovách, kostoloch, balkónoch, hniezdnych búdkach. V Bratislave známe páry na sídlisku Petržalka (balkóny, klimatizačné jednotky), Trnave (kostoly), Košiciach (mosty Hornádu). Dravce.sk distribuuje špec. hniezdne budky (otvor 8×8 cm, hĺbka 30 cm) — v SR ~500 aktívnych búdok od 90. rokov.

7

Národný vták Belgicka (od 1992 — vybraný občianskym hlasovaním v rámci „Year of the Kestrel"). V Belgicku ~6 000 párov. Sokol myšiar je aj symbol britskej populačnej obnovy (Hopkins báseň „The Windhover" 1877). V SR je symbolom poľnohospodárskej kultúrnej krajiny.

8

Reverzný pohlavný dimorfizmus — samica väčšia (0,18–0,3 kg) než samec (0,15–0,2 kg). Samica má hnedý chrbát s tmavými prúžkami a hnedé pero-hlavu, samec má modro-šedú hlavu a šedé pero-chvostové letky (diagnostický znak pre rozlíšenie pohlavia v lete). Mláďatá podobné samice (hnedé) do 1. roku života.

9

Pelichanie postupné — môže loviť aj počas pelichania. Sokol myšiar pelichá pero-letky postupne (po jednom z každej strany), aby mohol stále loviť. Pelichanie trvá 4–5 mesiacov (jún–október), zahrňuje aj odchovanie mláďat. Po pelichaní má sokol „svieže" letky pre migráciu/prezimovanie.

10

Monitoring dravce.sk a hniezdne budky — Raptor Protection Slovakia (RPS) od 1995 monitoruje hniezdne páry, distribuuje hniezdne budky, koordinuje záchranné akcie pri otrave rodenticídmi. Web dravce.sk poskytuje návody na inštaláciu búdok (PDF, video). Spolupráca s biomonitoring.sk a ŠOP SR.

Taxonomická klasifikácia

species Sokol myšiar
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Falconiformes (sokolotvaré)
Čeľaď Falconidae (sokolovité)
Rod Falco Linnaeus, 1758
Druh F. tinnunculus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR F. t. tinnunculus (nominálny eurázijský poddruh)
Poddruhy IOC uznáva 11 poddruhov: F. t. tinnunculus (Európa, S Ázia), F. t. alexandri (Kapverdy, EN), F. t. canariensis (Kanárske ostrovy), F. t. dacotiae (Madeira), F. t. neglectus (Severná Afrika), F. t. perpallidus (V Sibír), F. t. rufescens (subsaharská Afrika), F. t. archerii (V Afrika, S Arábia), F. t. interstinctus (V Ázia), F. t. objurgatus (J India, Srí Lanka), F. t. rupicolus (J Afrika).

? Často kladené otázky

Hovering („svätý duch") je diagnostická lovecká technika sokola myšiara. Sokol stojí vo vzduchu nehybne 10–30 sekúnd vo výške 10–30 m, mávajúc krídlami 4–5× za sekundu, hlavou nehybne zameranou na terén. Vidí UV svetlo a pozoruje UV stopy moču hraboše na trávovom poraste (Viitala et al. 1995, Nature). Pri identifikácii koristi klesne strmhlavo a chytá pazúrmi. Pri vetre 30+ km/h hovruje bez mávania krídlami (gliding kite-style). Žiadny iný eurázijský dravec to nedokáže tak dokonale.

Sokol myšiar je najbežnejší dravec slovenskej krajiny — pozorovateľný takmer všade: (1) poľnohospodárske nížiny (Žitný ostrov, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina), (2) diaľničné násypy — sokol hovruje nad vysokou trávou pri D1, D2, D4 (Slovenský Šariš), (3) mestská periféria — Bratislava, Trnava, Košice, Nitra, (4) cintoríny a parky, (5) horské pasienky do 1 800 m n. m. Najlepší čas: apríl–september (hniezdne obdobie + odchov), kedy sokol intenzívne loví.

Hlavnou koristou je hraboš poľný (Microtus arvalis) — 60–70 % stravy v SR. Ďalej: (1) myšiak lesný (Apodemus sylvaticus), ryšavka veľká, (2) hraboš krátkouchý (M. subterraneus) pri vlhkých lúkach, (3) veľký hmyz 15 % — kobylky, koníky, chrobáky, (4) malé vtáky 10 % — vrabce, mláďatá lastovičiek, (5) jaštery, slepúš, žaby. V mestskej populácii dôležitejšie vrabce. Pár ročne uloví ~2 000 hraboše (Village 1990) — kľúčový ekosystémový služby pre poľnohospodárstvo (biologický boj proti hraboši).

Diagnostické znaky: (1) hovering — stojí vo vzduchu na jednom mieste (žiadny iný eurázijský dravec to nedokáže tak dokonale), (2) špičaté krídla v lete (vs zaoblené Accipiter, široké Buteo), (3) dlhý chvost (proporcionálne dlhší než u sokola sťahovavého), (4) hnedý chrbát s tmavými prúžkami, brucho béžové s tmavými šľapami, (5) samec má modro-šedú hlavu a šedé pero-chvostové letky (vs hnedá samica). Rozpätie krídel 65–82 cm — menší než sokol sťahovavý (95–115 cm). Hlas „kvi-kvi-kvi" pri obrane hniezda.

Áno — sokol myšiar je čiastočný migrant. V SR: (1) väčšina dospelých rezidenti (zostávajú na hniezdnom okrsku celý rok), (2) časť juvenilov a niektoré dospelé jedince migruje na juh — zimuje v Talianskom, Španielsku, Severnej Afrike (september–marec), (3) severské populácie (Škandinávia, Pobaltí) zimujú v SR — pozorovateľné aj v zime na poľnohospodárskej krajine. Migračné trasy známe vďaka krúžkovaniu (od 1908) a satelitnej telemetrii (od 2010). Cesta na juh: 200–500 km/deň.

Najúčinnejšie opatrenia: (1) nainštalovať hniezdnu budku — špec. typ s otvorom 8×8 cm, hĺbkou 30 cm, umiestnená 4–6 m nad zemou (na stromy, stĺpy, stenu domu). Návody na dravce.sk, (2) ponechať medze, biopásy okolo polí — habitát pre hraboše + miesto na lov, (3) vyhýbať sa antikoagulačným rodenticídom (bromadiolón, brodifakum) — sekundárna otrava pre sokola, (4) ponechať staré vranie hniezda v lesoch a remízkach. V SR ~500 aktívnych búdok cez dravce.sk a ŠOP SR program.

Hlavné rozdiely: (1) veľkosť — myšiar 150–300 g, sťahovavý 600–1 500 g (5× väčší); (2) technika lovu — myšiar hovring 4–5×/s + krátky stoop, sťahovavý stoop pri 390+ km/h z výšky 1 km; (3) korisť — myšiar hraboše a hmyz (cicavce 70 %), sťahovavý vtáky (99 %); (4) habitat — myšiar otvorená krajina, sťahovavý skalné/mestské lokality; (5) SR populácia — myšiar 3 000–5 000 párov, sťahovavý len 25–35 párov; (6) IUCN — obidva LC, ale sťahovavý CITES I, myšiar CITES II. Obidva sú prísne chránené v SR.

 Taxonómia — Linné 1758, 11 poddruhov

Druh popísal Carl Linné v roku 1758 v 10. vydaní Systema Naturae. Rod Falco obsahuje ~40 druhov pravých sokolov, sokol myšiar je najbežnejší v Európe.

11 uznávaných poddruhov (IOC v15.2):

  • F. t. tinnunculus (nominálny) — Európa, S Ázia (vrátane SR)
  • F. t. alexandri — Kapverdy (Endangered, ~50 párov)
  • F. t. canariensis — Kanárske ostrovy
  • F. t. dacotiae — Madeira
  • F. t. neglectus — S Afrika (Maroko, Alžírsko)
  • F. t. perpallidus — V Sibír (najsvetlejší poddruh)
  • F. t. rufescens — subsaharská Afrika
  • F. t. archerii — V Afrika, S Arábia
  • F. t. interstinctus — V Ázia (Čína, Japonsko)
  • F. t. objurgatus — J India, Srí Lanka
  • F. t. rupicolus — J Afrika

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

 Areál — Európa, Ázia, Afrika

Areál: celá Európa, Ázia (okrem najsevernejšej Sibíri), celá Afrika. Globálna populácia 4–6 miliónov jedincov (BirdLife). V SR populácia sústredená v poľnohospodárskej krajine.

  • SR: 3 000–5 000 párov (dravce.sk RPS 2024)
  • UK populácia: ~46 000 párov (RSPB 2024)
  • Európska populácia: 819 000–1 210 000 párov (BirdLife)
  • Nemecko: ~52 000–66 000 párov
  • Francúzsko: ~50 000–100 000 párov
  • Belgicko: ~6 000 párov (národný vták od 1992)
  • Subsaharská Afrika: rezident, ~milión jedincov

 Právny status — CITES II, prísne chránený SR

Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 2 000 € za jedinca. CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II.

  • SR: Vyhláška 170/2021 Z. z. — prísne chránený, spoločenská hodnota 2 000 €
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod (povolenia CITES SR)
  • Bernská konvencia Príloha II: prísne chránený druh
  • Smernica o vtákoch (EU) Príloha II/B: migrujúce druhy
  • IUCN 2024: Least Concern (európska populácia v miernom poklese)
  • Hlavné hrozby SR: antikoagulačné rodenticídy, intenzifikácia poľnohospodárstva, kolízie s vedením
  • Monitoring: dravce.sk RPS od 1995, hniezdne budky ~500 v SR
ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), IUCN Red List, dravce.sk RPS, biomonitoring.sk, Wikipedia, eBird, IOC v15.2, Village A. 1990 „The Kestrel" (T & A D Poyser), Danko Š. et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku" (Veda)

 Areál — celá SR

Areál SR: celé Slovensko — najhustejšie Žitný ostrov, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina, diaľničné násypy. 3 000–5 000 párov.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1094578
Nahrávateľ: Thierry THOMAS, France
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Sokol myšiar

Common Kestrel hovering — slow motion

Sokol myšiar v hoveringu — spomalený záber, viditeľné mávanie krídlami 4–5×/s, hlava nehybne zameraná na korisť.

Common Kestrel 4K — hovering and perched

4K video — sokol myšiar na sediacom stanovišti a v hoveringu nad poľom, samec s typickou modro-šedou hlavou.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Sokol myšiar, Česky:   Poštolka obecná, Anglicky:   Common Kestrel, Nemecky:   Turmfalke, Francúzsky:   Faucon crécerelle, Taliansky:   Gheppio, Španielsky:   Cernícalo vulgar, Holandsky:   Torenvalk, Poľsky:   Pustułka, Maďarsky:   Vörös vércse, Rusky:   Обыкновенная пустельга, Dánsky:   Tårnfalk