
Falco — Falconidae (sokolovité)
5 diagnostických znakov: (1) výrazný pohlavný dichromatizmus — samec antracitový, samica žltohnedá; (2) červené chodidlá a kruh okolo oka; (3) krátky chvost, špičaté krídla; (4) hrdzavé „nohavice" u samca; (5) kolóniálne hniezdenie v starých vraních hniezdach.
Dospelý jedinec:
Juvenil:
V SR hniezdi ~50–100 párov (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Druh je kolóniálny — hniezdi v skupinách 5–15 párov v starých vraních hniezdach.
Sokol červenonohý vydáva rýchle vibrujúce „ki-ki-ki-ki" alebo „kjuu-kjuu" (2–4 kHz, 4–8 volaní), počuteľné na 500 m. V kolónii zvuková kakofónia desiatok jedincov. Mimo hniezdnej sezóny tichý.
Pár vykonáva vzdušné akrobacie v kolónii — strmhlavé lety, vzájomné podávanie koristi vo vzduchu, paralelné krúženie. Tokové „kjuu-kjuu" samca. Tok prebieha v kolónii za prítomnosti iných párov — spoločenská synchronizácia hniezdenia. Pár sa môže meniť medzi rokmi (čiastočná monogamia).
Vajcia tehlovo-červené s hnedými škvrnami, rozmery ~37 × 30 mm, hmotnosť ~17 g. Znáška jún (najskoršie znášky koniec mája). Synchronizované v rámci kolónie — všetky páry znášajú v rovnakom čase (±1 týždeň).
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi a strieda krátko cez deň. Najkratšia inkubácia medzi európskymi sokolmi. V kolónii samce loví spoločne — niekedy podávajú korisť aj inej samici (extrapárová pomoc).
Mláďatá altriciálne — slepé, holé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~13 g. Samica zostáva s mláďatami prvé 2 týždne, samec loví. Časovanie liahnutia synchronizuje s vrcholom hmyzu (júl).
Mláďatá rastú extrémne rýchlo — od 13 g po 130–180 g pri vyletení. V 3. týždni testujú krídla v hniezde. Vyletajú v 3.–4. týždni (august), ale ešte 4–6 týždňov zostávajú v kolónii, učia sa loviť hmyz v lete.
V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V septembri–októbri kolónia odlieta spoločne na zimovisko do J Afriky (kŕdle stovák jedincov). Pohlavná zrelosť 1–2 roky, prvé hniezdenie 2 roky. Mortalita v 1. roku života 60–70 %.
| Sokol červenonohý | Sokol myšiar | Sokol lastovičiar | Sokol sťahovavý | Sokol rároh | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 28–34 cm | 32–39 cm | 28–36 cm | 36–58 cm | 47–55 cm |
| Váha | 0,13–0,2 kg | 0,15–0,3 kg | 0,13–0,34 kg | 0,6–1,5 kg | 0,7–1,3 kg |
| Dožitie | 5–8 r (až 13) | ~5–10 r | ~8–10 r | 5–15 r (až 23) | ~10–15 r |
| Ochrana | IUCN VU, SR chránený 2 000 € | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC, SR chránený 7 000 €, CITES I | IUCN EN, SR chránený 7 000 € |
| Charakteristika | Gregárny, hniezdi v kolóniách, krepuskulárny lov | Najbežnejší SR sokol — „svätý duch" hovering | Letný migrant — lov vlaštoviek a dážďovníkov | Najrýchlejší vták planéty — stoop 390 km/h | Stepné lúky, lov syslov a vtákov |
| Areál | JV Slovensko — 50–100 párov | Celá SR — 3 000–5 000 párov | Celá SR — ~500 párov | Slov. raj, Pieniny, mestá — 25–35 párov | V Slovensko — 40–50 párov |
IUCN: Vulnerable (VU) — sokol červenonohý je najvzácnejší pravidelne hniezdiaci sokol SR. Globálny pokles ~40 % v posledných 30 rokoch (IUCN Red List 2024). Európska populácia ~26 000–39 000 párov (BirdLife 2024), z toho ~70 % v Karpatskej kotline (Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, V Slovensko, Z Ukrajina).
SR populácia ~50–100 hniezdiacich párov v JV Slovensku (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Najhustejšie kolónie: Východoslovenská nížina (Senianske jazerá, Latorica), Slanské vrchy (Brzotín, Slanec, Hradisko). Populácia v miernom poklese od 2000.
Gregárny druh — hniezdi v kolóniách 5–50 párov v starých vraních (Corvus frugilegus) a strakových (Pica pica) hniezdach. Jedinečné medzi európskymi sokolmi — žiadny iný sokol SR nehniezdi v kolóniách. V Maďarsku (Hortobágy) najväčšia svetová kolónia ~150 párov.
Charakteristický pohlavný dichromatizmus — samec je antracitovo-modrý (skoro čierny) s hrdzavo-červenými „nohavicami" (perá na chodidlách) a šedom hrdle. Samica je žltohnedá s prúžkovaným bruchom a šedom hrdle. Najvýraznejší pohlavný dimorfizmus medzi sokolmi SR — pohlaviu sa dá rozlíšiť z 50 m vzdialenosti.
Krepuskulárny lov — latinské „vespertinus" = večerný. Sokol červenonohý je jeden z mála dravcov, ktorý aktívne loví pri stmievaní a v noci (mimoriadne ostrý zrak v slabom svetle). Loví lietajúce mravce a chrústy pri ich rojaní. Diagnostické správanie — anglický názov „Red-footed Falcon" odzrkadľuje červené chodidlá.
Špecialista na veľký hmyz — 70 % strava kobylky, koníky, sviňky, lietajúce mravce. Pár ročne uloví ~3 000 hmyzích koristí (Palatitz 2009). V rokoch s gradáciou hmyzu (suché letá) má sokol vyšší hniezdny úspech. Stratégia: hovering podobný sokolovi myšiarovi + krepuskulárny lov.
Letný migrant — zimuje v južnej Afrike (Botswana, Namíbia, JA republika, Mozambik). Migrácia ~12 000 km tam-späť ročne. Kŕdle stoviek až tisícov jedincov pri migrácii — koncentrácia pri Bospore (september) a Suezskom prielive. Najdlhšia migrácia medzi európskymi sokolmi.
Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Druh bol kedysi spojený so sokolom Amurským (F. amurensis) — oddelené v roku 1994 na základe molekulárnych dôkazov a rozdielov v zime (F. amurensis migruje 22 000 km z V Sibíri do J Afriky cez Indický oceán — najdlhšia migrácia dravcov sveta).
LIFE projekt „Conservation of Falco vespertinus" (LIFE11/NAT/HU/000926, 2013–2018) v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, na Slovensku. Inštalácia 500+ umelých hniezdnych búdok, monitoring, satelitná telemetria, environmentálne vzdelávanie. V SR koordinoval dravce.sk RPS — ~50 búdok v JV Slovensku.
Monitoring dravce.sk a satelitná telemetria — Raptor Protection Slovakia (RPS) od 1995 monitoruje hniezdne kolónie v JV Slovensku. Od 2013 satelitná telemetria mladých — prvý SR sokol červenonohý sledovaný do J Afriky (Botswana, ~9 800 km). Spolupráca s MME Birdlife Hungary, SOR Romania.
V SR hniezdi ~50–100 párov (dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024). Najhustejšie kolónie v JV Slovensku: Východoslovenská nížina (Senianske jazerá, Latorica, Trebišov), Slanské vrchy (Brzotín, Slanec, Hradisko). Druh hniezdi v kolóniách 5–50 párov v starých vraních a strakových hniezdach. Populácia v miernom poklese od 2000 — strata vraních kolónií, pokles hmyzu (76 % biomasy 1989–2016).
Globálny pokles ~40 % v posledných 30 rokoch (IUCN Red List 2024). Hlavné príčiny: (1) pokles veľkého hmyzu — 76 % pokles biomasy hmyzu 1989–2016 (Krefeld štúdia, PLOS One 2017), (2) strata vraních kolónií — lesnícka prax a likvidácia vrán, (3) pesticídy a neonikotinoidy — sekundárna otrava cez hmyz, (4) migračná smrtnosť — Stredozemie (ilegálne strelectvo), Sahara (vyčerpanie), (5) klimatické zmeny — desinchronizácia s vrcholom hmyzu.
Najlepšie miesta v SR: (1) Senianske jazerá (NPR Senné — Senianska úžľabina, Z Slov.), (2) Latorica a okolie (chránené vtáčie územie), (3) Slanské vrchy (Brzotín, Slanec — okraje obcí, polia, remízky), (4) oblasť Trebišova a Michaloviec. Najlepší čas: máj–august (hniezdne obdobie + odchov), kedy je sokol viditeľný pri kolónii. Pri stmievaní (19:00–21:00) loví krepuskulárne — najlepší čas na pozorovanie krepuskulárneho lovu.
Sokol červenonohý je špecialista na lov veľkého hmyzu: (1) veľký hmyz 70 % — kobylky, koníky, sviňky, lietajúce mravce, vodné chrobáky, (2) lietajúce mravce a termiti 12 % — sezónne nálety, (3) malé cicavce 8 % — hraboše, ryšavky, (4) malé vtáky 5 % — mláďatá vrabcov, lastovičiek, (5) jaštery, slepúš, žaby 5 %. Krepuskulárny lov — aktívny aj pri stmievaní (latinské „vespertinus" = večerný). Pár ročne uloví ~3 000 hmyzích koristí (Palatitz 2009).
Letný migrant zo subsaharskej Afriky. Príchod na SR hniezdiská: apríl–máj (kŕdle do 100+ jedincov, atypické pre dravce). Odlet zo SR: september–október (v kŕdľoch). Zimovisko: J Afrika — Botswana, Namíbia, JA republika, Mozambik. Migračná trasa: SR → Balkán → Stredozemie → Suezský prieliv → V Afrika → J Afrika. Celkový prelet ~12 000 km tam-späť ročne — najdlhšia migrácia medzi európskymi sokolmi. Známe tranzitné koncentrácie: Bospor (september), Suez. Satelitná telemetria dravce.sk od 2013.
Sokol červenonohý má najvýraznejší pohlavný dichromatizmus medzi sokolmi SR: (1) samec — antracitovo-modrý (skoro čierny) s hrdzavo-červenými „nohavicami" (perá na chodidlách), šedom hrdle, červené chodidlá a kruh okolo oka; (2) samica — žltohnedá s prúžkovaným bruchom, šedom hrdle, oranžovo-červené chodidlá. Samica väčšia (160–200 g) než samec (130–170 g). Pohlavie sa dá rozlíšiť z 50 m vzdialenosti — vďaka výraznému dimorfizmu farieb. Juvenily podobné samiciam, ale s prúžkovaným bruchom a hnedou hlavou.
Kolóniálne hniezdenie je jedinečné medzi európskymi sokolmi. Dôvody: (1) spoločné varovanie pred predátormi — viaceré páry odháňajú jastraba, sovu, krkavca; (2) spoločenská synchronizácia hniezdenia — všetky páry znášajú v rovnakom čase (júj), mláďatá liahnu súčasne (júl), čo zvyšuje prežitosť cez „swamp effect" (predátori nestihnú zabiť všetkých mláďat); (3) spoločné loverné info — pári signalizujú lokálne dobré loverné miesta; (4) dostupnosť hniezdnych miest — vranie kolónie sú obmedzené, sokoly ich preberajú spoločne. V SR najväčšia kolónia ~15 párov (Východoslovenská nížina).
Druh popísal Carl Linné v roku 1766. Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy.
Monotypický druh (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Európa (najmä Karpatská kotlina), S Ázia. Zimovisko v južnej Afrike.
Prísne chránený v SR podľa vyhlášky 170/2021 Z. z. Spoločenská hodnota 2 000 € za jedinca. CITES Appendix II, IUCN VU.