Buteogallus — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov Buteogallus čierneho: (1) celočierne telo u dospelého — meranje v sokoliarstve „čierny ako uhoľ"; (2) biely pás v strede chvosta — jediný biely znak na inak čiernom vtákovi; (3) krátky chvost a široké krídla — siluetom pripomína orla; (4) žlté chodidlá a žltá báza zobáka — kontrastujú s čiernym telom; (5) diagnostický hlas „spink-speenk-speenk-spink" staccato volanie.
Dospelý jedinec:
Juvenil:
Buteogallus čierny v USA hniezdi len v Arizone (50–100 párov) a Z New Mexicu, čo je najsevernejšia hniezdna lokalita druhu. V Arizone špecializuje na riparian galerie — topoľové (Populus) a vŕbové lesy pri riekach (Verde River, San Pedro River).
Diagnostické „spink-speenk-speenk-spink" staccato volanie (2–4 kHz, séria 4–8). Pripomína vysoké pišťavé piping.
Pár vykonáva strmhlavé lety nad riekou. Pár doživotne monogamný.
Vajcia bielo s hnedými škvrnami, rozmery ~58 × 46 mm. Znáška marec–máj.
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi.
Mláďatá polo-altriciálne. Hmotnosť ~45 g.
Vyletajú v 6.–7. týždni. 4–6 týždňov zostávajú v teritóriu rodičov.
V auguste juvenily samostatné, disperzia pozdĺž rieky. Pohlavná zrelosť 3 roky.
| Buteogallus čierny | Myšiak bielochvostý | Harrisov jastrab | Myšiak červenochvostý | Orol rybár | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 43–53 cm | 44–60 cm | 46–59 cm | 45–65 cm | 50–66 cm |
| Váha | 700–1 300 g | 865–1 240 g | 550–1 200 g | 690–1 600 g | 1 200–2 000 g |
| Dožitie | ~15 r | ~17 r | ~25 r | 10–15 r | ~25 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 1/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, Arizona Wildlife Special Concern | IUCN LC | IUCN LC, UNESCO falconry | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Riparian špecialista, čierne telo | Kite hovering, biely chvost | Kooperatívny lov v skupinách | Ikonický USA | Globálne, rybar špecialista |
| Dostupnosť v SR | USA Arizona–Venezuela | J Texas–Argentína | USA SW, Mexiko, J Amerika | S Amerika ~2 mil. | Cely svet |
Príznaky: Pokles populácie
Najväčšia hrozba v USA Arizone. Suchá a vodné stavby (priehrady) ničia riparian galerie.
Príznaky: Sekundárna otrava cez kraby a ryby
V Arizone agrochemická produkcia kontaminuje vodu.
Príznaky: Elektrokúcia
Pri love nad otvorenou krajinou.
Príznaky: Pokles cancrivorus poddruhu
Premeny mangroves na akvakultúru.
Príznaky: Streľba
V niektorých lokalitách Mexika.
Celočierny dravec s bielym pásom na chvoste — anthracinus = „uhľovo čierny". Diagnostika unikátna — žiadny iný severoamerický dravec nemá takúto kombináciu (celočierne telo + biely pás v strede chvosta).
Riparian špecialista — striktne vyžaduje stromy pri vode. V Arizone špecializuje na topoľové (Populus fremontii) a vŕbové (Salix) lesy pri Verde River a San Pedro River. Bez zachovaných riparian galérie druh v Arizone nemôže existovať.
Strava — 30 % kraby sladkovodné aj mangrove (Pseudothelphusa, Aratus). Španielsky názov Gavilán cangrejero = „krabový jastrab". Aj druhý nominálny názov rodu Buteogallus = „myšiakovité kura" — referencia na pôvodnú klasifikáciu z 19. st.
Diagnostický hlas „spink-speenk-speenk-spink" — staccato piping volanie. Frekvencia 2–4 kHz, séria 4–8 volaní. Veľmi typické pre druh — odlíši ho od všetkých iných dravcov. Pri pozorovaní v riparian galériach je hlas často prvý znak prítomnosti.
V USA Arizona len 50–100 párov (Arizona Game & Fish) — najsevernejšie kontinentálne hniezdne lokality. Hlavné lokality: Verde River, San Pedro River (San Pedro National Riparian Conservation Area). V Z New Mexicu ďalších 5–20 párov (Gila River basin).
5 uznávaných poddruhov: nominálny B. a. anthracinus (Mexiko, Stredná Amerika), B. a. utilensis (Hondurase ostrovy — Útila — endemit), B. a. bangsi (St. Vincent, Trinidad — Karibik), B. a. cancrivorus (J Amerika — Kolumbia, Venezuela, Brazília S), B. a. rhizophorae (mangroves, niekedy radený do anthracinus).
Brodenie v plytkej vode pri love — neobvyklé správanie pre dravce. Vstupuje do plytkej vody (do 10–15 cm hĺbky), chytá kraby a ryby pazúrmi. Adaptívne dlhé nohy umožňujú efektívny lov vo vode.
Common Black Hawk vs Great Black Hawk — Common Black Hawk (B. anthracinus) je menší (102–132 cm rozpätia, 700–1 300 g), Great Black Hawk (B. urubitinga) je výrazne väčší (115–155 cm, 1 100–1 700 g). Obidva druhy sa krížia v kontaktnej zóne v J Mexiku.
Areál USA SW → Venezuela — najpočetnejšie v Mexiku (~30 000 párov). USA Arizona je periféria areálu. Najjužnejšie kontinentálne Ekvádor, Peru (cancrivorus).
Arizona state-listed — Wildlife of Special Concern (Arizona Game & Fish). USFWS federally non-listed. Hlavné hrozby: strata riparian habitatu (premeny na poľnohospodárstvo, vodné stavby), znečistenie riek pesticídmi.
Nie — Buteogallus čierny je americký druh a v SR sa nevyskytuje. Areál: USA Arizona (50–100 párov, najsevernejšie) → Venezuela. V Európe občas v zoo. V SR nepôvodný druh.
Rod Buteogallus Lesson 1830 = „myšiakovité kura" — pôvodne klasifikované z dôvodu krátkeho chvosta a širokých krídel (siluetom orla, nie myšiaka). Rod obsahuje 9 druhov: anthracinus (Common Black Hawk), urubitinga (Great Black Hawk), aequinoctialis (Rufous Crab Hawk), meridionalis (Savanna Hawk), atď. Rod Buteo Lacépède 1799 obsahuje ~28 druhov myšiakov. Obidva rody patria do Accipitridae (jastrabovité).
Strava prevažne kraby (30 %) — sladkovodné (Pseudothelphusa) aj mangrove (Aratus). Doplnená rybami (25 %), žabami (15 %), hadmi (12 %), drobnými cicavcami (10 %), drobnými vtákmi (8 %). Španielsky názov Gavilán cangrejero = „krabový jastrab" odráža tuto špecializáciu. Lov „sit-and-wait" zo stromu nad vodou + brodenie v plytkej vode.
V USA hniezdi len v Arizone (50–100 párov) a Z New Mexicu. Najlepšie lokality: Verde River (Tonto National Forest), San Pedro National Riparian Conservation Area (Sierra Vista, Arizona), Gila River basin (Z New Mexico). Hľadajte v topoľových a vŕbových galériach pri vode. Pozorovateľný marec–september (USA Arizona populácia migruje krátko do Mexika v zime).
5 uznávaných poddruhov: (1) B. a. anthracinus (nominálny) — Mexiko, Stredná Amerika; (2) B. a. utilensis — Hondurase ostrovy (Útila — endemit); (3) B. a. bangsi — St. Vincent, Trinidad (Karibik); (4) B. a. cancrivorus — J Amerika (Kolumbia, Venezuela, Brazília S); (5) B. a. rhizophorae — mangroves (niekedy radený do anthracinus). Rod Buteogallus obsahuje 9 druhov.
Buteogallus čierny je striktný riparian špecialista — vyžaduje stromy pri vode pre hniezdenie + vodu pre stravu (kraby, ryby, žaby). V Arizone špecializuje na topoľové (Populus fremontii) a vŕbové (Salix) galerie. Vodné stavby (priehrady), odber vody na poľnohospodárstvo a kanalizácia ničia tieto biotopy. San Pedro National Riparian Conservation Area v Arizone je kľúčová ochranárska oblasť.
V divočine sa dožíva 12–15 rokov, najstarší známy krúžkovaný jedinec mal 13 rokov 11 mesiacov (Cornell BoW). Mortalita 1. roka ~50 %. Pohlavná zrelosť 3 roky.
Druh popísal Deppe, 1830_SENTENCE. Rod Buteogallus patrí do čeľade Accipitridae (jastrabovité).
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál od USA Juhozápadu po Venezuelu — Arizona, Z New Mexico, celé Mexiko, Stredná Amerika, S J Ameriky, Karibik. Vyžaduje riparian galerie alebo mangroves.
V USA chránený federálnym Migratory Bird Treaty Act (1918) + štátna ochrana v Arizone (state-listed). CITES Príloha II. IUCN Least Concern, globálna populácia ~120 000 jedincov stabilná.
Common Black-Hawk #shorts — krátka ukážka druhu Buteogallus anthracinus.
