Kršiak rybár (Pandion haliaetus) — jediný diét špecialista na ryby v rade Accipitriformes, plunge dive lovec (foto: Wikimedia Commons)

Pandion — Pandionidae (monotypická čeľaď)

Kršiak rybár

Pandion haliaetus (Linnaeus, 1758) — jediný diét špecialista na ryby v Accipitriformes; monotypický rod a čeľaď

IUCN: LC (Least Concern) — kosmopolitný | SR: prísne chránený 5 000 € | Oravská priehrada
Rozpätie147–180 cm
Hmotnosť1,2–2,0 kg
Diéta ryby99 %
Vodné nádrže Slovenska (Oravská priehrada, Liptovská Mara, Veľká Domaša) sú domovom najunikátnejšieho dravca planéty — kršiaka rybára. Druh popísal Linné v roku 1758. Jediný diét špecialista na ryby v rade Accipitriformes (99 % stravy). Monotypický rod Pandion a monotypická čeľaď Pandionidae — fylogeneticky izolovaný (oddelenie ~30 mil. rokov pred Kr., Mindell 2018). Kosmopolitný — všetky kontinenty okrem Antarktídy. V SR 1–5 hniezdiacich párov (od ~2012, klimatický posun). Špeciálne adaptácie: zygodaktyl 4. prst, drsné anti-slip pazúry, nepriepustné perá, nosné chlopne. Lov „plunge dive" z 10–30 m — 80 % úspešný (Poole 1989). Migrant — zimuje v subsaharskej Afrike. Slávny „DDT comeback" — americká populácia 5 000 → 20 000+ párov po ban 1972.
JEDINÝ DIÉT ŠPECIALISTA NA RYBY — kršiak rybár (Pandion haliaetus) je jediný druh v rade Accipitriformes ktorý sa živí výhradne rybami (99 % stravy). Fylogeneticky izolovaný — monotypický rod Pandion a monotypická čeľaď Pandionidae, oddelenie ~30 miliónov rokov pred Kr. Lov „plunge dive" z 10–30 m — 80 % úspešný (Poole 1989). Najznámejší konzervačný úspech 20. storočia — comeback po DDT ban 1972.

 Špeciálne adaptácie — anatomické unikum

4 unikátne adaptácie pre lov rýb: kršiak rybár má anatomické črty, ktoré nemá žiadny iný dravec.

  • Zygodaktyl 4. prst — môže smerovať dopredu (3+1) alebo dozadu (2+2) pre lepšie uchopenie ryby (nikto iný v Accipitriformes)
  • Drsné anti-slip pazúry — povrch ako brúsny papier, ryba sa nemôže vyšmyknúť
  • Nepriepustné perá — s vyšším obsahom olejov, trasie sa vo vzduchu po lovne (suchnutie)
  • Nosné chlopne — uzatvárajú nostrillu pri ponore (žiadna voda do dýchacích ciest)
  • Vidí ryby pod hladinou až 1,5 m hlbo — kompenzácia za lom svetla
  • Pred ponorom „hovering" — visenie na mieste, vyhľadávanie

 DDT comeback — konzervačný úspech storočia

Pesticíd DDT spôsobil kolaps populácií kršiaka rybára 1950–1980 — DDT bioakumuluje v rybách, vajcia s tenkými škrupinami sa rozbíjajú. Po EU/USA ban DDT (1972) populácia sa zotavila. Toto je najslávnejší konzervačný úspech 20. storočia.

  • USA populácia: 5 000 párov 1970 → 20 000+ dnes (4× nárast)
  • EU populácia: ~10 000 párov 1970 → 11 000–15 000 dnes (BirdLife 2024)
  • UK populácia: vymrlý 1916, vrátený 1959 (Škandinávia) → 250+ párov dnes
  • Rachel Carson „Silent Spring" 1962 — kniha katalyzovala reguláciu
  • USA EPA ban DDT 1972, EU ban 1986
  • SR: prvé hniezdenia od ~2012 (klimatický posun na sever)
  • Umelé hniezdne plošiny v USA, Škandinávii (90 % populácie v Connecticut)
ZDROJ: Poole A. 1989 „Ospreys: A natural and unnatural history" (Cambridge UP), IUCN Red List, dravce.sk RPS

Výživa

  • Ryby — kapor, šťuka, plotica, ostriež, lipeň
  • Mladé vodné vtáky — kačice, lyska (mimoriadne zriedka)
  • Drobné cicavce — pri vode (úplne výnimočne)
  • Plazy — mladé korytnačky (mimoriadne zriedka)
Tip od odborníka Kršiak rybár (Pandion haliaetus) je extrémny diétny špecialista — 99 % stravy tvoria ryby. Jediný diét vtáčí špecialista na ryby v rade Accipitriformes (lieta, neloví zo seda ako orliaky). Špeciálne adaptácie: (1) reverzibilný 4. prst (zygodaktýlia — môže smerovať dopredu alebo dozadu pre lepšie uchopenie ryby), (2) ostré pazúry s drsným povrchom (anti-slip), (3) nepriepustné perá (od ktorých si suchými trasie po lovne), (4) nosné chlopne (uzatvárajú nostrillu pri ponore). Lov: strmhlavý „plunge dive" z 10–30 m do vody, 80 % ponorov je úspešných (Poole 1989). Ryba sa nesie hlavou dopredu pre aerodynamiku.

Hlasový prejav

Kršiak rybár má charakteristický pišťavý hlas „kii-kii-kii" alebo „peee-yu peee-yu" (frekvencia 2–4 kHz, dĺžka ~1 s, séria 3–10 volaní). Diagnostický rozdiel od iných orlov — vyšší a melodickejší tón. Volá pri hniezde (kontakt v páre), v toku (vzdušné akrobacie), pri obrane teritória, pri privedení ryby do hniezda. Mláďatá v hniezde žobravo pišťia veľmi často — počuteľné zo 200+ m. Najhlasnejší pri lete „sky-dance" samca — vlnité lety s rybou v pazúroch, často počuteľné z 1 km.

Typické zvuky

  • Územné „kii-kii-kii" — pišťavé, melodické, frekvencia 2–4 kHz
  • Tokové „peee-yu peee-yu" samca — pri „sky-dance" s rybou
  • Konverzácia v páre pri hniezde — kratšie „kip-kip"
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „kii-kii", počuteľné 200+ m
  • Varovné volanie pri ohrození hniezda — opakované „kek-kek-kek"
  • Tichý kontakt pri kŕmení samice samcom — slabé „mut" pri inkubácii

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Príchod z Afriky — koniec marca, prvá polovica apríla
Tok — vzdušné akrobacie nad vodou s rybou v pazúroch (apríl–máj)
Znáška — 2–4 vajcia (typicky 3), na vrcholoch stromov pri vode
Inkubácia 35–43 dní + odchov v hniezde 50–55 dní (jún–august)
Odlet do Afriky — koniec augusta až polovica októbra
Zimovanie v subsaharskej Afrike (Senegal, Mali, Etiopia, Kenya)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Hniezdo z konárov na vrchole stromov pri vode — sosna, topoľ, dub
Hniezdo na výške 10–35 m, rozmery 1,2–2,0 m priemer, 0,5–2,5 m hrubé (staré). Pár pridáva každoročne čerstvé konáre. V USA a Škandinávii často hniezdi na umelých plošinách (nest platforms) na stĺpoch alebo veľkých stĺpoch. V SR hniezdi na osamelých stromoch pri Oravskej priehrade, Liptovskej Mare.
Nadmorská výška
0–2 500 m n. m. — od pobrežia po Himaláje
V SR hniezdi 500–900 m n. m. (Oravská priehrada 603 m, Liptovská Mara 564 m). Globálne 0–2 500 m. Charakteristický pri vodných plochách s rybami.
Biotop
Vodné nádrže, jazerá, rieky, mokrade, pobrežné lagúny — kdekoľvek je voda s rybami
Vyhľadáva otvorené vodné plochy s priehľadnou vodou (vidí ryby pod hladinou). Charakteristické lokality SR: Oravská priehrada, Liptovská Mara, Veľká Domaša, Sĺňava, Zempl. Šírava. Vyhýba sa zakalených alebo zamrznutých vôd.
Teplota
Hniezdne pásmo: mierne. Zimoviská: tropické (Afrika)
V SR hniezdi pri letných teplotách +15 až +30 °C. Migruje pred zamrznutím vôd (november). Zimoviská v subsaharskej Afrike (+25 až +35 °C). Niektoré populácie (Florida, J Európa) sú rezidentné.
Voda
Absolútne kľúčový faktor — celý život pri vode (jediný diét špecialista na ryby)
Druh je úzko viazaný na vodu. Preferuje vodné plochy s rybami do 1,5 kg hmotnosti, s priehľadnosťou ≥1 m (aby videl ryby pod hladinou). V SR populácie pri väčších vodných nádržiach (Oravská 35 km², Liptovská Mara 21 km²).
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár — teritoriálny, niekedy malé kolónie (Škandinávia)
Pár chráni hniezdny okrsok 1–3 km², loví v rámci teritória 1–10 km² (variuje podľa rýb). Na migrácii samostatne. V niektorých oblastiach (Škandinávia, Florida) tvorí riedke kolónie 5–20 párov. Pohlavná zrelosť 3 roky.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Apríl–máj

Samec vykonáva spektakulárny „sky-dance" — vlnité lety s rybou v pazúroch nad hniezdom, dramatické pišťavé volania „peee-yu". Lákajú samicu a obnovujú väzbu. Doživotne monogamní — pár hniezdi v tom istom strome 10–15 rokov. Stavba a údržba hniezda — vodorovné platformy z hrubých konárov.

Znáška
2–4 vajcia (typicky 3)

Vajcia bielo-krémové s hnedými škvrnami, rozmery ~62 × 46 mm, hmotnosť ~75 g. Znáška máj (SR: prvá polovica mája). Samica znáša s odstupom 1–2 dní. Bez kainizmu (na rozdiel od orlov Aquila/Clanga) — pri dostatku rýb prežívajú všetky mláďatá. Vajce „insurance egg" pri strate.

Inkubácia
35–43 dní

Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi (privádza ryby) a strieda krátko. Inkubácia začína od prvého vajca → mláďatá liahnu postupne. Pri dostatku rýb prežívajú všetky mláďatá — úspešnosť hniezdenia 60–80 % (Poole 1989).

Liahnutie
Jún (typicky prvá polovica)

Mláďatá altriciálne — slepé, holé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~55 g. Otvárajú oči po 5. dni. Samica zostáva s mláďatami prvé 3 týždne, samec loví ryby. Po 4. týždni začína loviť aj samica.

Mláďatá
50–55 dní v hniezde

Mláďatá rastú rýchlo — rybia strava bohatá na proteín. V 4.–5. týždni testujú krídla. Vyletajú v 7.–8. týždni (august), ale ešte 2–4 týždne zostávajú v teritóriu rodičov, ktorí ich kŕmia. V auguste–septembri sa pripravujú na prvú migráciu — učia sa loviť ryby samostatne.

Samostatnosť
3–4 mesiace, potom migrácia

V auguste–septembri juvenily samostatne lovia ryby. V septembri–októbri opúšťajú teritórium a migrujú do subsaharskej Afriky (5 000–7 000 km). Trasy: cez Stredomorie (Gibraltár, Sicília, Bospor). Pohlavná zrelosť 3 roky, prvé hniezdenie 3–4 roky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kršiak rybár 52–64 cm Orliak morský 74–94 cm Orol skalný 75–90 cm Orol krikľavý 57–64 cm Bocian čierny 95–100 cm
Kršiak rybár Orliak morský Orol skalný Orol krikľavý Bocian čierny
Dĺžka52–64 cm74–94 cm75–90 cm57–64 cm95–100 cm
Váha1,2–2,0 kg3,1–6,9 kg3,0–6,5 kg1,2–2,2 kg3,0–3,5 kg
Dožitie~25 r20–28 r15–25 r~22 r~20 r
OchranaIUCN LC, SR 5 000 €IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠpec. na ryby, plunge dive 80 %Najväčší orol SR, ryby+vtákyIkona Tatier, srnčatá+svišteNajbežnejší orol SR, migrantLesné mokrade, lov rýb (porovnanie)
AreálSR — 1–5 párov + migrantiVodné nádrže — 50–100 párovTatry, NT — 50–90 párovLesy SR — 100–200 párovLesy SR — 200–400 párov

Zaujímavosti

1

Jediný diét špecialista na ryby v rade Accipitriformes — 99 % stravy tvoria ryby. Pre porovnanie: orliak morský loví ryby + vodné vtáky + mršiny, kršiak rybár výhradne ryby. Špeciálne adaptácie: zygodaktyl 4. prst (môže smerovať dopredu/dozadu pre lepšie uchopenie), drsné pazúry s anti-slip povrchom, nepriepustné perá, nosné chlopne (uzatvárajú nostrillu pri ponore).

2

Monotypický rod Pandion a monotypická čeľaď Pandionidae — jediný druh vo svojom rode aj čeľadi. Fylogeneticky izolovaný — oddelenie od ostatných dravcov (Accipitridae) ~30 miliónov rokov pred Kr. (Mindell et al. 2018, molecular phylogeny). „Pandion" je z gréckej mytológie — Pandion bol kráľ Atén, dcérami sa stali vtáky.

3

Kosmopolitný druh — všetky kontinenty okrem Antarktídy — hniezdi v Severnej Amerike, Európe, Ázii, Severnej Afrike, Austrálii. Niektoré populácie (Florida, J Európa, Karibik, Austrália) sú rezidentné, väčšina migruje. Štyri uznávané poddruhy. P. h. cristatus z Austrálie je niekedy uvádzaný ako samostatný druh P. cristatus.

4

„Plunge dive" z 10–30 m do vody — 80 % úspešný — kršiak rybár loví strmhlavým ponorom do vody. Vidí ryby pod hladinou až do 1,5 m hĺbky (kompenzácia za lom svetla v hlave). Pred ponorom „hovering" (visenie na mieste) — vyhľadávanie ryby. Pri ponore stiahne krídla, predĺži pazúry. 80 % ponorov úspešné (Poole 1989) — najvyššia úspešnosť lovu medzi dravcami.

5

DDT comeback — najslávnejší konzervačný úspech 20. storočia — pesticíd DDT spôsobil kolaps populácií 1950–1980 (tenké škrupiny vajec). USA populácia: 5 000 párov 1970 → 20 000+ dnes. EU populácia: ~10 000 párov 1970 → 11 000–15 000 dnes (BirdLife 2024). EU/USA ban DDT 1972 (Rachel Carson „Silent Spring" 1962) bol kľúčovou reguláciou.

6

Umelé hniezdne plošiny (nest platforms) — v USA a Škandinávii od 60. rokov sa stavajú umelé platformy na elektrických stĺpoch ako kompenzácia za stratu prirodzených hniezdnych stromov. V Connecticut, USA dnes 90 % populácie hniezdi na umelých platformách. V SR podobné projekty pripravuje dravce.sk pre 2026+.

7

Migrácia 5 000–7 000 km — z Európy do subsaharskej Afriky — kršiak rybár zo SR migruje na zimu do Senegalu, Mali, Etiópie, Kenye, Tanzánie. Trasy: cez Gibraltár (Z Európa), Sicíliu (Stredomorie), Bospor (V Európa). Niektoré individuá zimujú v J Európe (Taliansko, Grécko). Satelitná telemetria (Roy Dennis Foundation, Škótsko) sledovala individuálne lety až 12 000 km ročne.

8

SR populácia: 1–5 hniezdiacich párov — kršiak rybár sa v SR začal pravidelne hniezdiť až po 2010 (klimatický posun na sever). Hlavné lokality: Oravská priehrada (najväčšia, 1–2 páry), Liptovská Mara (občasne 1 pár), Veľká Domaša. Plus ~50–100 migrantov na ťahu (apríl, september). dravce.sk monitoruje s pomocou satelitnej telemetrie.

9

Národný vták Škótska a Polynézie (regional) — v Škótsku kršiak rybár je symbolom úspešnej reintrodukcie (vymrlý ~1916, vrátený 1959 z Škandinávie, dnes ~250 párov). V Polynézii (Tahiti) tradičný symbol rybárov. V Connecticut (USA) štátny vták ochrany — symbol DDT comebacku.

10

Rozpätie krídel 147–180 cm, hmotnosť 1,2–2,0 kg — väčší než C. pomarina (orol krikľavý 134–159 cm, 1,2–2,2 kg) ale menší než orol skalný (190–230 cm, 3,0–6,5 kg). Samica väčšia než samec (reverzný dimorfizmus typický pre dravce). V SR jeden z menších „pravých" orlov — ale jediný špecialista na ryby v rade.

Taxonomická klasifikácia

species Kršiak rybár
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Accipitriformes (jastrabotvaré)
Čeľaď Pandionidae (rybárkovité) — monotypická čeľaď
Rod Pandion Savigny, 1809 (monotypický)
Druh P. haliaetus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR P. h. haliaetus (eurázijský poddruh)
Poddruhy Štyri uznávané poddruhy: P. h. haliaetus (Eurázia, S Afrika — SR), P. h. carolinensis (S Amerika), P. h. ridgwayi (Karibik, endemit), P. h. cristatus (Austrália, Tasmánia — niekedy uvádzaný ako samostatný druh P. cristatus).

? Často kladené otázky

Áno — od 2010 sa pravidelne hniezdi v SR (klimatický posun na sever). 1–5 hniezdiacich párov (dravce.sk 2024). Hlavné lokality: Oravská priehrada (najväčšia, 1–2 páry), Liptovská Mara (občasne 1 pár), Veľká Domaša. Plus ~50–100 migrantov na ťahu (apríl, september) pri všetkých väčších vodných nádržiach SR. Historicky bol veľmi vzácny, prvé hniezdenie zaznamenané ~2012.

Kršiak rybár je jediný druh v rade Accipitriformes ktorý sa živí výhradne rybami (99 % stravy). Fylogeneticky je izolovaný — monotypický rod Pandion a monotypická čeľaď Pandionidae, oddelenie od ostatných dravcov ~30 miliónov rokov pred Kr. Má unikátne adaptácie: zygodaktyl 4. prst (môže smerovať dopredu/dozadu), drsné anti-slip pazúry, nepriepustné perá, nosné chlopne uzatvárajúce nostrillu pri ponore. Žiadny iný dravec nemá tieto kombinácie.

Štyri fázy: (1) Hovering (visenie na mieste) 10–30 m nad vodou — vyhľadáva ryby pod hladinou (vidí do 1,5 m hĺbky); (2) Plunge dive — strmhlavý ponor s pritiahnutými krídlami; (3) Chyt ryby pazúrmi — používa všetky 4 prsty (zygodaktyl 4. prst zapne dozadu); (4) Vzlet s rybou hlavou dopredu (aerodynamika), trasie sa vo vzduchu (suchí perá). 80 % ponorov úspešných (Poole 1989) — najvyššia úspešnosť medzi dravcami sveta.

Kršiak rybár zo SR migruje do subsaharskej Afriky — Senegal, Mali, Nigéria, Ghana, Etiopia, Kenya, Tanzánia, Zambia. Sezónna vzdialenosť 5 000–7 000 km. Trasy: cez Stredomorie (Gibraltár, Sicília, Bospor), Sahara, subsaharská Afrika. Satelitná telemetria (Roy Dennis Foundation Škótsko, dravce.sk) sledovala individuálne lety. Príchod do SR koniec marca/apríl, odlet august–október. Niektoré jedince zimujú v J Európe (Taliansko, Grécko, Španielsko).

Hlavné rozdiely: (1) diéta — kršiak rybár 99 % ryby, orliak morský ~40 % ryby + 30 % vodné vtáky + 20 % mršiny; (2) spôsob lovu — rybár plunge dive z výšky 10–30 m, orliak ryby z hladiny alebo zo seda; (3) veľkosť — rybár 1,2–2,0 kg, orliak 3,1–6,9 kg (orliak je 3× väčší); (4) chvost — rybár tmavý s tenkými pruhmi, orliak biely klín u dospelých; (5) migrácia — rybár migrant do Afriky, orliak rezidentný v SR. Taxonomicky: rybár v čeľadi Pandionidae, orliak v čeľadi Accipitridae.

V 50.–80. rokoch 20. storočia DDT (pesticíd) spôsobil kolaps populácií kršiaka rybára v USA a Európe. DDT bioakumuluje v rybách → kršiak rybár konzumuje vysoké koncentrácie → vajcia s tenkými škrupinami sa rozbíjajú. USA populácia: 5 000 párov 1970 → 20 000+ dnes. Po EU/USA ban DDT (1972) populácia sa zotavila. Toto bolo jedným z najslávnejších konzervačných úspechov 20. storočia — kniha Rachel Carson „Silent Spring" (1962) bola kľúčovým impulzom pre reguláciu.

Najlepšie miesta v SR: Oravská priehrada (najväčšia šanca, hniezdne lokality), Liptovská Mara, Veľká Domaša (V Slovensko), Sĺňava (pri Piešťanoch), Zemplínska Šírava, Senianske rybníky. Pozorovanie najlepšie máj–august (hniezdne) alebo september (migrácia). Druh je dobre viditeľný — letí nad vodou s typickým „hovering" pred ponorom. Hlas „kii-kii-kii" často počuteľný pred zazretím vtáka.

 Taxonómia — monotypický rod a čeľaď

Druh popísal Linné v roku 1758. Monotypický rod Pandion a monotypická čeľaď Pandionidae — fylogeneticky izolovaný (oddelenie od Accipitridae ~30 mil. rokov pred Kr.).

Štyri uznávané poddruhy:

  • P. h. haliaetus (Eurázia, S Afrika — vrátane SR)
  • P. h. carolinensis (Severná Amerika)
  • P. h. ridgwayi (Karibik — endemit)
  • P. h. cristatus (Austrália, Tasmánia — niekedy P. cristatus)

Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.

 Areál — kosmopolit, všetky kontinenty

Areál: kosmopolitný druh — všetky kontinenty okrem Antarktídy. Globálna populácia ~460 000 jedincov (BirdLife 2024). Hniezdiace populácie v Severnej Amerike, Európe, Ázii, S Afrike, Austrálii.

  • Severná Amerika (Aljaška–Florida): ~20 000 párov
  • Európa: ~11 000–15 000 párov (Škandinávia + V Európa)
  • Rusko: ~5 000 párov
  • Škandinávia (Fínsko, Švédsko, Nórsko): ~4 000 párov
  • Škótsko (UK): ~250 párov (reintrodukovaný 1959)
  • Slovensko: 1–5 hniezdiacich párov + ~50–100 migrantov
  • Austrália: ~1 500 párov (P. h. cristatus)

 Právny status — IUCN LC, ale citlivý druh

V SR prísne chránený — vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 5 000 €. CITES Appendix II, Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I. IUCN Least Concern globálne.

  • SR: Vyhláška 170/2021 Z. z. — prísne chránený, hodnota 5 000 €
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • Bernská konvencia Príloha II: prísne chránený druh
  • Smernica o vtákoch (EU) Príloha I: druhy vyžadujúce zvláštnu ochranu
  • IUCN: Least Concern — globálne ~460 000 jedincov
  • Hlavné hrozby SR: bioakumulácia pesticídov/Hg, sušenie mokraďov
  • Konzervácia SR: dravce.sk monitoring, plánované umelé hniezdne plošiny
ZDROJ: BirdLife DataZone, Birds of the World (Cornell), IUCN Red List, dravce.sk RPS, biomonitoring.sk, Wikipedia, eBird, IOC v15.2, Poole A. 1989 „Ospreys" (Cambridge UP), Bierregaard R.O. et al. 2014 Birds of North America, Mindell et al. 2018 (phylogeny)

 Areál — kosmopolit

Areál SR: Oravská priehrada, Liptovská Mara, Veľká Domaša, Sĺňava, Zempl. Šírava — 1–5 párov + migranti.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC924318
Nahrávateľ: Lars Edenius, Sweden
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kršiak rybár

Osprey — Pandion haliaetus — plunge dive fishing

Kršiak rybár v akcii — plunge dive z 20 m, chyt ryby pazúrmi.

Osprey hovering and call sounds

Hovering nad vodou a hlas „kii-kii-kii" — charakteristické pre kršiaka rybára.

 Cudzie názvy

Slovensky:   Kršiak rybár, Česky:   Orlovec říční, Anglicky:   Osprey, Fish Hawk, Nemecky:   Fischadler, Francúzsky:   Balbuzard pêcheur, Taliansky:   Falco pescatore, Španielsky:   Águila pescadora, Maďarsky:   Halászsas, Poľsky:   Rybołów, Holandsky:   Visarend, Rusky:   Скопа (skopa), Fínsky:   Sääksi