Strašilka zelená obria (karibská) (Diapherodes gigantea)

Phasmatidae

Strašilka zelená obria (karibská)

Diapherodes gigantea — mohutná, jasne listovo-zelená karibská strašilka — samica veľká (~13–16 cm), robustná a sýtozelená; samec štíhly, hnedo-zelený, plne okrídlený a aktívne lieta (výrazný dimorfizmus). Žerie ostružinu, dub, ružu, vavrín a eukalyptus; má rád teplo ~22–26 °C a vyššiu vlhkosť (rosenie) → vysoký terárium. Pôvod: Karibik — Malé Antily (Grenada)

Dĺžka dospelca♀ ~13–16 cm (zelená, mohutná), ♂ menší a štíhly
Teplota22–26 °C (v noci k ~20 °C)
Vlhkosťvyššia ~60–80 % (rosenie aj 2× denne)
Životnosť~12–18 mesiacov (samce kratšie)
PôvodKaribik — Malé Antily (Grenada, Sv. Vincent)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
3/5
⚡
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 30% 15% STRAVA zloženie
Ostružina / černica (Rubus — list aj stonka) — 55 % 55%
Dub, ruža/šípka, vavrín, malina (sezónne listy) — 30 % 30%
Eukalyptus a salal (ak sú dostupné) — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

  • Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
  • Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
  • Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
  • Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
  • Vavrín / bobkový list (Laurus nobilis) — stálezelený list, dobre prijímaný a dostupný aj v zime
  • Eukalyptus (Eucalyptus) — s obľubou prijímaný, ak je dostupný
  • Salal (Gaultheria shallon) — stálezelený list obľúbený v chove tohto druhu, ak je dostupný
  • Hloh (Crataegus) a fotínia — netoxické dreviny ako sezónne spestrenie jedálnička
  • Vetvičky vždy vo vode (fľaša/váza) so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka má stále čo žrať

Zakázané potraviny

  • Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
  • Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny a soľ kontaminujú potravu
  • Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
  • Paprade a ihličnany — pre Diapherodes gigantea nevhodné, neprijíma ich
  • Citrusy, zelenina a ovocie — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu, neprijíma ich
  • Trávniky ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
  • Príliš suché terárium bez rosenia — strašilka (najmä nymfy) má problém so zvliekaním a vysychá
  • Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)
Tip od odborníka Strašilka zelená obria (Diapherodes gigantea) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa výlučne čerstvými zelenými listami. V našich podmienkach je základom jedálnička ostružina (černica, Rubus), ktorá je dostupná aj v zime (stálozelené výhonky). Veľmi dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, malinu, vavrín (bobkový list) a podľa dostupnosti aj eukalyptus a salal. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby strašilka nespadla do vody — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním je vhodné listy opláchnuť a osušiť. Žerie najmä v noci, preto čerstvú potravu vymieňajte priebežne a odstraňujte zvädnuté a zaschnuté listy. Strašilka neprijíma ovocie, zeleninu ani citrusy. Tento druh má rád vyššiu vlhkosť, preto foodplant rosite aj dvakrát denne — strašilka pije kvapky vody priamo z listov a vlhkosť zároveň pomáha nymfám pri zvliekaní.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 3 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strašilky sú nemé — Diapherodes gigantea nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.
3/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strašilka zelená obria patrí medzi pokojné a dobre manipulovateľné strašilky — vďaka veľkosti, nápadnej zelenej farbe a pomalému pohybu je vďačná na pozorovanie aj jemné držanie v ruke. Znáša jemnú a opatrnú manipuláciu: pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. Je úplne neškodná — nehryzie, nepichá ani nie je jedovatá. Pri vyrušení samica zaprská krátkymi krídlami a odhalí farebné spodné krídla, prípadne sa zadnými nohami „kopne“ — pôsobí to prekvapivo, ale je to len neškodné zastrašovanie (bluf). Zásady bezpečnej manipulácie: (1) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu; (2) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (3) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom (pád z výšky jej môže ublížiť); (4) pozor na okrídleného samca — pri vyplašení môže odletieť.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Strašilka zelená obria je nočný, pokojný tvor — cez deň zostáva takmer nehybná, prichytená na zelenej vetvičke alebo liste, ktoré farbou aj tvarom dokonale imituje (kryptická mimikry). Aktivita sa rozbieha až po zotmení: v noci pomaly lezie, spása lístie a presúva sa po teráriu. Energia je nízka až mierna — mohutná samica nebeháva ani neskáče a nepotrebuje veľký pohybový priestor do šírky; dôležitá je naopak dostatočná výška terária na zvliekanie. Výnimkou sú dospelé samce: sú štíhle, plne okrídlené a dokážu aktívne lietať a plachtiť, najmä v noci pri hľadaní samíc — v teráriu sú preto živšie ako samice. Pri vyrušení samica zaprská krátkymi krídlami a odhalí farebné spodné krídla (deimatická obrana) alebo úplne stuhne a predstiera zelený výhonok. Pre pozorovateľa je to nenáročný, pokojný chovanec — jeho čaro je v pomalom pohybe, sýtej zelenej farbe a mohutnej postave samice.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka zelená obria je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Strašilka zelená obria je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Dospelé samce Diapherodes gigantea majú plne vyvinuté krídla a pri lete môžu vydať jemné zašuchotanie či šelest krídel; samica má len krátke krídla, ktorými nelieta, ale ktorými pri obrane môže krátko zaprskať a odhaliť farebné spodné krídla na zastrašenie predátora — ide však o tichý, nerušivý zvuk, nie o hlas. Hlavnou obranou je tiché znehybnenie a maskovanie (telo splynie so zeleným výhonkom). Komunikácia s prostredím prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka presúva po listoch, keď v noci spása lístie alebo keď samec zatrepoce krídlami. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka zelená obria je úplne nemá a okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi.

Typické zvuky

  • Žiadne vokalizácie — strašilka zelená obria nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu s človekom
  • Jemné zašuchotanie krídel — dospelé okrídlené samce pri lete a plachtení (najmä v noci pri hľadaní samíc)
  • Krátke zaprskanie krídlami pri obrane — samica rozprestrie krátke krídla a odhalí farebné spodné krídla na zastrašenie; mechanický zvuk, nie hlas
  • Tiché šuchotanie pri pohybe po listoch a tiché chrumkanie pri spásaní lístia v noci — mechanický zvuk, nie hlas

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná nočná aktivita — cez deň nehybná (predstiera zelený výhonok/list), žerie a pohybuje sa po zotmení; v byte aktívna po celý rok
Rozmnožovanie po celý rok — pohlavne (samec oplodní samicu); na rozdiel od mnohých strašiliek nie je partenogenetická, na chov treba aj samca

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — efektná, mohutná a jasne zelená karibská strašilka, obľúbená pre svoju veľkosť a farbu. Pôvod: Karibik — Malé Antily (Grenada, Svätý Vincent a okolité ostrovy), dažďové a vlhké lesy. Bez CITES obmedzení, voľne dostupná v chove. Vhodná pre stredne pokročilých aj pre rodiny (deti pod dohľadom) — o niečo náročnejšia ako úplne začiatočnícka strašilka indická pre vyššiu potrebu vlhkosti a tepla, no celkovo vďačná. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.
Priestor Vysoké sieťové (gázové) alebo presklené terárium je najdôležitejším parametrom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri ~13–16 cm samici teda prakticky aspoň 40–50 cm, radšej viac); pri viacerých jedincoch výšku zdvojnásobte. Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania vedie k plesni a úhynu. Teplota: 22–26 °C (v noci znesie pokles k ~20 °C, cez deň okolo 25 °C) — tento karibský druh má rád teplejšie ako začiatočnícke strašilky, no extra vyhrievanie zvyčajne netreba. Vlhkosť: udržiavaná vyššia, okolo 60–80 % pravidelným rosením rozprašovačom (pokojne aj dvakrát denne) — najmä nymfy potrebujú vlhkosť na bezproblémové zvliekanie. Strašilka pije kvapky z listov. Substrát: na dno postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos, rašelina), ktorá zachytí trus a padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť; mierne vlhký substrát zároveň drží vlhkosť. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia zároveň ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou a okrídlený samec dokáže odletieť.
Deti v domácnosti Strašilka zelená obria je vďačný a fascinujúci chovanec pre deti (od ~7 rokov pod dohľadom) — je veľká, jasne zelená a pomalá, takže sa dobre pozoruje aj jemne drží. Je neškodná, nehryzie, nie je jedovatá a nevydáva rušivé zvuky. Prednosti pre deti: pôsobivá veľkosť a nápadná sýtozelená farba samice, dokonalé maskovanie (vyzerá ako zelený výhonok), prekvapivá obranná ukážka (samica zaprská krídlami a odhalí farebné spodné krídla — deti fascinuje, no je úplne neškodná), jednoduchá strava (list ostružiny) a poučný pohlavný dimorfizmus — dieťa vidí rozdiel medzi mohutnou zelenou samicou a štíhlym lietajúcim samcom a môže pozorovať liahnutie nymf z veľkých vajíčok. Pravidlá pre deti: (1) manipulovať len jemne a nechať strašilku preliezť na ruku samú — NIKDY neťahať za nohy (môže si ju odtrhnúť); (2) držať nízko nad stolom (pád škodí) a počítať s tým, že samec môže odletieť; (3) umyť si ruky pred aj po manipulácii; (4) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre deti je to skvelá lekcia zodpovednosti, jemnosti a prírodopisu.
Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie. Okrídlený samec môže pri lete jemne zašuchotať krídlami a samica pri obrane krátko zaprská krídlami, no ide o veľmi tichý, nerušivý zvuk.
Verdikt odborníka Strašilka zelená obria (Diapherodes gigantea, Caribbean giant green / giant lime green stick insect) je mohutná a mimoriadne efektná karibská strašilka a jedna z najfarebnejších zelených druhov v teraristike. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Phasmatidae (opísaná Gmelinom v roku 1789). Má výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je mohutná, dlhá ~13–16 cm, robustná a sýtej listovo-zelenej farby — dokonale imituje zelený výhonok; má len krátke krídla, ktorými nelieta, ale ktorými pri obrane krátko zaprská a odhalí farebné spodné krídla na zastrašenie predátora. Samec je naopak výrazne menší, štíhly, hnedo-zelený a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta a plachtí (najmä v noci pri hľadaní samíc). Je nočná: cez deň nehybne sedí medzi lístím, v noci spása lístie. Je to úplne neškodný druh — nehryzie, nepichá ani nie je jedovatá, takže je vhodná aj pre deti pod dohľadom. Dôležitou odlišnosťou od mnohých populárnych strašiliek je, že nie je partenogenetická — na rozmnoženie a potomstvo potrebujete samca aj samicu. Samica kladie počas života stovky veľkých vajíčok, ktoré voľne púšťa na dno terária; liahnu sa zvyčajne približne po 4 mesiacoch a čerstvo vyliahnuté nymfy (~3 cm) sú ešte svetlohnedé so zelenou hlavou a nohami — typickú jasnú zeleň nadobúdajú už po prvom zvliekaní. Pôvod: vlhké a dažďové tropické lesy Malých Antíl v Karibiku (najmä Grenada a Svätý Vincent a okolité ostrovy). Chov je vďačný a vhodný pre stredne pokročilých aj rodiny, o niečo náročnejší než u strašilky indickej, pretože tento karibský druh má rád vyššiu teplotu (22–26 °C) a najmä vyššiu vlhkosť (~60–80 %) — foodplant sa odporúča rosiť aj dvakrát denne a strašilka pije kvapky vody priamo z listov. Strava je z ostružiny (černice), doplnená dubom, ružou/šípkou, malinou, vavrínom a podľa dostupnosti aj eukalyptom či salalom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 40–50 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (okrídlený samec dokáže odletieť). Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: približne 12–18 mesiacov (samce kratšie). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne mimoriadne atraktívny druh vďaka jasnej zelenej farbe mohutnej samice. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Karibik — Malé Antily (Grenada, Svätý Vincent a okolité ostrovy); vlhké a dažďové tropické lesy; bylinožravec spásajúci listy drevín
Pôvodným domovom Diapherodes gigantea sú ostrovy Malých Antíl v Karibiku — najmä Grenada a Svätý Vincent a okolité ostrovy. Žije vo vlhkých a dažďových tropických lesoch, kde je nočná — cez deň nehybne sedí medzi lístím a vetvičkami, ktorých sýtu zeleň dokonale imituje, a v noci spása lístie. Vďaka obľube v chove sa rozšírila do terárií po celom svete — NIKDY ju nevypúšťať do prírody (nepôvodný druh).
Terárium (zajatie)
Vysoké sieťkové alebo presklené terárium s VÝŠKOU aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 40–50 cm a viac); dôležité vetranie aj vyššia vlhkosť
Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária najdôležitejším parametrom — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~13–16 cm samici teda aspoň 40–50 cm); pri viacerých jedincoch výšku zdvojnásobte. Vhodné je sieťkové (gázové) terárium alebo presklené terárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu chráni pred plesňou, no zároveň treba držať vyššiu vlhkosť (~60–80 %) rosením. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (ostružina, dub, vavrín, eukalyptus) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — nymfy uniknú aj úzkou medzerou a okrídlený samec dokáže odletieť.
Teplota a vlhkosť
Teplota 22–26 °C (v noci k ~20 °C, cez deň ~25 °C); vyššia vlhkosť ~60–80 % rosením (aj 2× denne)
Diapherodes gigantea je karibský druh, ktorý má rád teplejšie ako bežné začiatočnícke strašilky — vhodná je teplota okolo 22–26 °C (v noci pokojne pokles k ~20 °C, cez deň okolo 25 °C); špeciálne vyhrievanie zvyčajne netreba, ak je v miestnosti teplo. Vlhkosť udržujte vyššiu (okolo 60–80 %) pravidelným rosením rozprašovačom — pokojne aj dvakrát denne; najmä nymfy ju potrebujú na ľahké zvliekanie. Strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.
Substrát a dno
Papierová utierka alebo tenká vrstva mierne vlhkého substrátu (kokos/rašelina) na dne — zachytí trus, padajúce vajíčka a drží vlhkosť
Strašilka zelená obria žije na vetvičkách a listoch, nie na zemi, preto je dno jednoduché. Postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina), ktorá zachytáva trus a voľne padajúce vajíčka, mierne vlhká navyše pomáha držať vlhkosť a dá sa ľahko vymeniť. Samica vajíčka nelepí — voľne ich púšťa/odhadzuje, takže padajú na dno — z mierne vlhkého substrátu sa dajú pohodlne pozbierať a inkubovať. Dno udržujte čisté, nie premočené.
Kŕmne rastliny a vybavenie
Ostružina, dub, ruža, vavrín, eukalyptus, salal vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto
Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — ostružina (černica), dub, ruža/šípka, malina, vavrín (bobkový list) a podľa dostupnosti eukalyptus a salal. Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, ako šplhacia konštrukcia a ako miesto, kde sa strašilka zavesí pri zvliekaní. Priebežne dopĺňajte čerstvé a odstraňujte zvädnuté výhonky; vyššia vlhkosť listy aj strašilku udrží v dobrej kondícii.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Priebežne (žerie v noci) Čerstvá ostružina (černica), dub, vavrín alebo eukalyptus vo fľaši s vodou vetvičky stále k dispozícii vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne Ruža/šípka, malina, hloh, fotínia, salal pár vetvičiek na spestrenie podľa dostupnosti
Pravidelne (najmä nymfy) Rosenie listov vodou (zdroj pitia + vyššia vlhkosť na zvliekanie) dôkladné orosenie aj 2× denne (karibský druh)
Údržba Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna — priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — pohlavné (treba samca aj samicu)
Dospelosť po ~5–6 zvliekaniach (~5–7 mesiacov); samce dospievajú skôr

Strašilka zelená obria sa rozmnožuje pohlavne — na chov potomstva je potrebný samec aj samica; na rozdiel od mnohých teraristických strašiliek (indická, vietnamská, ostnatá) nie je partenogenetická, takže samica sama bez samca životaschopné vajíčka neprodukuje. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus: samice sú mohutné, jasne zelené a majú len krátke krídla (nelietajú), zatiaľ čo samce sú štíhle, hnedo-zelené, plne okrídlené a aktívne lietajú (najmä v noci pri hľadaní samíc). Samce dospievajú rýchlejšie a žijú kratšie. Dospelosti strašilka dosahuje po piatich až šiestich zvliekaniach (zhruba za 5–7 mesiacov).

Vajíčka — veľké, voľne padajúce na dno
Stovky vajíčok počas života samice; samica kladie priebežne

Dospelá samica kladie počas života stovky veľkých vajíčok. Sú pomerne veľké, oválne a tmavej farby, typické pre strašilky čeľade Phasmatidae. Samica ich nelepí na podklad — voľne ich púšťa (odhadzuje), takže padajú na dno terária, odkiaľ ich jednoducho pozbierate. Vajíčka sa potom inkubujú oddelene na mierne vlhkom substráte. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie
Liahnutie zvyčajne približne po ~4 mesiacoch

Vajíčka sa inkubujú pri teplote okolo 22–26 °C na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Liahnu sa zvyčajne asi po 4 mesiacoch (inkubácia je u strašiliek premenlivá). Čerstvo vyliahnuté nymfy merajú okolo 3 cm a majú svetlo hnedé telo so zelenou hlavou a nohami; už po prvom zvliekaní začínajú nadobúdať charakteristickú jasnú zelenú farbu po celom tele. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú.

Odchov nymf a zvliekanie
5–6 zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti piatimi až šiestimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a vyššiu vlhkosť (~60–80 %), inak sa zvliekanie nepodarí. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je pomerne jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce, len s dôrazom na vlhkosť a teplo: vysoké vetrané terárium, čerstvé lístie (najmladšie, najmäkšie pre malé nymfy), teplota 22–26 °C a pravidelné rosenie.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Výrazný dimorfizmus; životnosť ~12–18 mesiacov (samce kratšie)

Pohlavný dimorfizmus je u Diapherodes gigantea veľmi výrazný. Samica je mohutná a robustná, dlhá ~13–16 cm, jasne listovo-zelená, s len krátkymi krídlami (nelieta — krídla používa len na obranné zaprskanie a odhalenie farebných spodných krídel). Samec je výrazne menší a štíhlejší, hnedo-zelený, s plne vyvinutými krídlami a aktívne lieta. Životnosť: dospelce žijú približne 12–18 mesiacov, samice produkujú vajíčka prakticky po celý dospelý život; samce dospievajú skôr a žijú kratšie.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Chov stredne nenáročný; dospelosť po približne 5–6 zvliekaniach (~5–7 mesiacov); životnosť ~12–18 mesiacov (samce kratšie)

Strašilka zelená obria je vďačný druh pre stredne pokročilých chovateľov aj rodiny — je pôsobivá, pokojná a dobre znáša jemnú manipuláciu, je však o niečo náročnejšia ako úplne začiatočnícka strašilka indická, pretože potrebuje vyššiu vlhkosť a teplo. Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 40–50 cm a viac) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) čerstvá ostružina/dub/vavrín/eukalyptus stále k dispozícii vo vode; (4) vyššia vlhkosť ~60–80 % pravidelným rosením (aj 2× denne); (5) teplota 22–26 °C; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy a počítať s tým, že okrídlený samec môže odletieť. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri správnej starostlivosti je chov vďačný a vizuálne mimoriadne atraktívny vďaka jasnej zelenej farbe samice.

1

Pripravte VYSOKÉ terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 40–50 cm a viac, pri viacerých jedincoch dvojnásobok) s dobrým vetraním proti plesni

2

Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu (kokos/rašelina) — zachytí trus a padajúce vajíčka, drží vlhkosť a ľahko sa mení

3

Vložte vetvičky ostružiny, duba, vavrínu alebo eukalyptu do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)

4

Udržujte teplotu 22–26 °C — tento karibský druh má rád teplejšie ako začiatočnícke strašilky, no extra vyhrievanie zvyčajne netreba

5

Rosite terárium pravidelne (aj 2× denne) — držte vyššiu vlhkosť ~60–80 %, najmä nymfy ju potrebujú na bezproblémové zvliekanie; strašilka pije kvapky z listov

6

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy; pozor na okrídleného samca (môže odletieť)

7

Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna

8

Na rozmnoženie potrebujete samca aj samicu (druh nie je partenogenetický); vajíčka padajúce na dno zbierajte a inkubujte oddelene na mierne vlhkom substráte; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

8–20 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie)

Strašilka zelená obria patrí k obľúbeným, no o čosi menej bežným teraristickým strašilkám než úplná klasika (indická, ostnatá) — dospelé jedince bývajú približne 8–20 €/ks, mladé nymfy a vajíčka sú lacnejšie. Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch, často ako vajíčka alebo nymfy. Bez CITES obmedzení. Pozor: na rozmnoženie je potrebný samec aj samica (druh nie je partenogenetický); prípadné prebytky riešte zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz)
bazos.sk — inzeráty teraristika / hmyz
Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok
Na čo si dať pozor Strašilku zelenú obriu najľahšie získate od iného chovateľa (na burze alebo cez inzerát), často ako vajíčka alebo mladé nymfy. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, u dospelej samice sýta jasná zelená bez tmavých zaschnutých škvŕn, čulá v noci. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo nízkej vlhkosti pri zvliekaní). Keďže druh nie je partenogenetický, na chov potomstva si zaobstarajte pár (samca aj samicu). Pri kúpe rovno vypýtajte aj pár vetvičiek ostružiny/duba a informáciu, na čo bola strašilka zvyknutá.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strašilka zelená obria ♀ ~13–16 cm, ♂ menší a štíhly Strašilka ostnatá ♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm Strašilka malajská ♀ ~14–16 cm, ♂ ~8–10 cm Strašilka trnitá ♀ ~12–15 cm, ♂ ~10–13 cm Strašilka madagaskarská ♂ ~13–17 cm, ♀ podobne
Strašilka zelená obria (Diapherodes gigantea) Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum) Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata) Strašilka trnitá (Eurycantha calcarata) Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga / fallax)
Dĺžka♀ ~13–16 cm, ♂ menší a štíhly♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm♀ ~14–16 cm, ♂ ~8–10 cm♀ ~12–15 cm, ♂ ~10–13 cm♂ ~13–17 cm, ♀ podobne
Váha—————
Dožitie~12–18 mesiacov♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes.~1,5–2 roky~1–1,5 roka~1 rok
Hlučnosť2/52/53/52/53/5
Stav IUCNnehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)
PovahaAktuálny druh — mohutná, jasne listovo-zelená KARIBSKÁ strašilka; samica veľká a zelená s krátkymi krídlami (nelieta), samec štíhly hnedo-zelený a LIETA; nie je partenogenetická (treba pár), má rád vyššiu vlhkosť a teploVeľká hnedastá ostnatá austrálska strašilka — dokonalý listový/lišajníkový mimik; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión (neškodné), MOŽNÁ partenogenéza; na rozdiel od zelenej obrej je hnedá a samica je husto ostnatáMohutná zelená ázijská strašilka s tŕňmi — samica zelená a robustná (podobná veľkosť ako zelená obria), no oveľa ťažšia a ostnatá, dlhovekejšia; samec hnedý a okrídlený; pri obrane syčí a kope tŕnistými nohamiMohutná hnedá pozemná strašilka z Novej Guiney — bezkrídla, žije pri zemi a v úkrytoch; samec má na zadných nohách veľký tŕň, ktorým dokáže pri obrane bolestivo zovrieť — na rozdiel od stromovej zelenej obrejPestrá madagaskarská strašilka — samec nápadne modrý/tyrkysovo-žltý, samica zelenkavo-hnedá; efektná farbou ako zelená obria, no farebný je tu naopak SAMEC; náročnejšia na podmienky
AreálKaribik — Malé Antily (Grenada, Svätý Vincent a okolité ostrovy)Austrália (Queensland, NSW) a Nová GuineaJuhovýchodná Ázia (Malajzia, Borneo, Sumatra)Nová Guinea a okolité ostrovy (juhozápadný Pacifik)Madagaskar (suché aj vlhké lesy)

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)
stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatočnú vlhkosť (~60–80 %, pravidelné rosenie); nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania
stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Príčinou je uzavreté terárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Tento druh potrebuje vyššiu vlhkosť, no zároveň vetranie (sieťkové steny/veko); odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti

Strata nôh pri hrubej manipulácii
stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)
stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Vysychanie a dehydratácia (najmä nymfy)
stredná

Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu

Tento karibský druh má rád vyššiu vlhkosť — pravidelne rosiť (aj 2× denne), nymfy sú obzvlášť citlivé; strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie

Prevencia Strašilka zelená obria je pri správnom teráriu odolný a vďačný druh a takmer nechorľavie. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Neúspešné zvliekanie — úplne najčastejší problém; strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatok vlhkosti (~60–80 %), inak sa deformuje alebo uhynie — preto je vysoké, dostatočne vlhké terárium kľúčové; (2) Pleseň z vlhka bez vetrania — držte vyššiu vlhkosť, no zabezpečte prúdenie vzduchu (sieťkové steny/veko) a neudržiavajte dno premočené; (3) Otrava postrekmi — lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov, pred podaním opláchnite; (4) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy. Prevencia: vysoké vetrané terárium, teplota 22–26 °C, pravidelné rosenie (vyššia vlhkosť, aj 2× denne), čerstvá ostružina/dub/vavrín/eukalyptus stále k dispozícii, jemná manipulácia. Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie.

Zaujímavosti

1

Mohutná a jasne ZELENÁ — jedna z najfarebnejších strašiliek — dospelá samica je ~13–16 cm dlhá, robustná a sýtej listovo-zelenej farby, vďaka čomu patrí medzi najefektnejšie zelené strašilky v chove (anglicky giant lime green stick insect).

2

Lieta len samec — výrazný pohlavný dimorfizmus — samec je oveľa menší, štíhly, hnedo-zelený a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta a plachtí; mohutná zelená samica má len krátke krídla a nelieta.

3

Samica používa krídla na zastrašenie, nie na let — pri vyrušení samica krátko zaprská krídlami a odhalí farebné spodné krídla, čím sa snaží predátora vyplašiť (deimatická obrana); je to však neškodný bluf — strašilka nepichá ani nie je jedovatá.

4

Karibský pôvod — Malé Antily — druh pochádza z ostrovov Malých Antíl (Grenada, Svätý Vincent a okolité ostrovy) z vlhkých tropických lesov, čo vysvetľuje jeho potrebu vyššej vlhkosti a tepla v teráriu.

5

Nie je partenogenetická — treba pár — na rozdiel od strašilky indickej či vietnamskej sa Diapherodes gigantea rozmnožuje výhradne pohlavne, takže na chov potomstva potrebujete samca aj samicu.

6

Nymfy menia farbu už po prvom zvliekaní — čerstvo vyliahnuté nymfy (~3 cm) majú svetlohnedé telo so zelenou hlavou a nohami, no už po prvom zvliekaní začínajú byť jasne zelené po celom tele.

7

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje vysoký terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela (40–50 cm a viac) a dostatok vlhkosti, inak sa zdeformuje alebo uhynie.

8

Pije z listov a má rád vlhko — ako karibský druh potrebuje vyššiu vlhkosť (~60–80 %); foodplant sa odporúča rosiť aj dvakrát denne a strašilka pije kvapky vody priamo z listov.

9

Žerie ostružinu, dub, ružu, vavrín a eukalyptus — výhradný bylinožravec; v chove je základom ostružina (černica) dostupná aj v zime, prijíma aj dub, ružu/šípku, malinu, vavrín a podľa dostupnosti eukalyptus či salal.

10

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza z Karibiku, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka zelená obria (Diapherodes gigantea)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Insecta (hmyz)
Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)
Čeľaď Phasmatidae
Rod Diapherodes
Druh Diapherodes gigantea (Gmelin, 1789)

? Často kladené otázky

Ide o prirodzené ochranné sfarbenie (kryptickú mimikry) — dospelá samica Diapherodes gigantea má sýtu listovo-zelenú farbu, vďaka ktorej dokonale splynie so zeleným výhonkom či listom a stane sa pre predátorov takmer neviditeľnou. Práve táto nápadná zeleň a mohutná postava (~13–16 cm) robí z druhu jednu z najefektnejších a najobľúbenejších zelených strašiliek v chove (anglicky giant lime green stick insect). Zaujímavé je, že čerstvo vyliahnuté nymfy sú ešte svetlohnedé so zelenou hlavou a nohami a typickú jasnú zeleň nadobúdajú až po prvom zvliekaní.

Lieta len samec. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhly, hnedo-zelený a má plne vyvinuté krídla, ktorými aktívne lieta a plachtí (najmä v noci pri hľadaní samíc) — preto musí mať terárium pevné veko. Mohutná zelená samica má naopak len krátke krídla a nelieta; tie krídla používa pri obrane — pri vyrušení nimi krátko zaprská a odhalí farebné spodné krídla, aby predátora vyplašila. Mladé nymfy oboch pohlaví krídla ešte nemajú.

Áno. Na rozdiel od mnohých populárnych strašiliek (indická, vietnamská, ostnatá), ktoré sa dokážu množiť aj partenogeneticky (samica sama), je strašilka zelená obria výhradne pohlavný druh — na získanie životaschopných vajíčok a potomstva potrebujete samca aj samicu. Ak teda chcete tento druh rozmnožovať, zaobstarajte si pár. Prípadné prebytky vajíčok riešte zodpovedne (zamraziť) a NIKDY nevypúšťajte do prírody.

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, malinu, vavrín (bobkový list) a podľa dostupnosti aj eukalyptus a salal. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Keďže má rád vlhko, foodplant pokojne rosite aj dvakrát denne.

Ako karibský druh má rád teplejšie a vlhkejšie ako bežné začiatočnícke strašilky. Vhodná je teplota 22–26 °C (v noci pokojne pokles k ~20 °C, cez deň okolo 25 °C); ak je v miestnosti teplo, špeciálne vyhrievanie zvyčajne netreba. Vlhkosť udržujte vyššiu (okolo 60–80 %) pravidelným rosením — pokojne aj dvakrát denne; najmä nymfy ju potrebujú na bezproblémové zvliekanie. Strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~13–16 cm samici teda prakticky 40–50 cm a viac); pri viacerých jedincoch výšku zdvojnásobte. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni, no zároveň treba držať vyššiu vlhkosť (~60–80 %) rosením. Pevné veko, lebo okrídlený samec dokáže odletieť a drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Áno, opatrne — patrí medzi pokojné a dobre manipulovateľné strašilky a je úplne neškodná (nehryzie, nepichá, nie je jedovatá), takže je vhodná aj pre deti pod dohľadom. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Počítajte s tým, že samica sa pri vyplašení môže zaprskať krídlami (neškodné zastrašenie) a že okrídlený samec môže odletieť. Pri opatrnom zaobchádzaní je to bezpečný a pôsobivý chovanec.

Príbuzné druhy

🐟
Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Extatosoma tiaratum
🐟
Strašilka malajská (strašilka obrovská)
Heteropteryx dilatata
🐟
Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Eurycantha calcarata
🐟
Strašilka madagaskarská (modrá)
Achrioptera manga
ZDROJ: Wikipedia / Wikimedia Commons (Diapherodes gigantea, Gmelin 1789, rad Phasmatodea, čeľaď Phasmatidae), Phasmid Study Group, care sheety (Keeping Insects, xoticbugs.com Giant Lime Green Stick Insect, U

 Video — Strašilka zelená obria (karibská)

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Caribbean giant green stick insect / Giant lime green stick insect / Green bean stick insect, Latinsky:   Diapherodes gigantea, Česky:   Strašilka obrovská / Diapherodes gigantea, Nemecky:   Wandelnde Bohne / Karibische Riesengespenstschrecke

Príbuzné druhy a alternatívy

Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Extatosoma tiaratum
 Strašilka malajská (strašilka obrovská)
Strašilka malajská (strašilka obrovská)
Heteropteryx dilatata
 Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Eurycantha calcarata
 Strašilka madagaskarská (modrá)
Strašilka madagaskarská (modrá)
Achrioptera manga