Strašilka madagaskarská (modrá) (Achrioptera manga)

Anisacanthidae (Phasmatidae sensu lato)

Strašilka madagaskarská (modrá)

Achrioptera manga — jedna z najfarebnejších strašiliek sveta — dospelý samec je elektricky modrý až tyrkysový s oranžovo-žltými tykadlami a nohami, samica je väčšia (~15–20 cm), hnedo-zelená a ostnatá (výrazný pohlavný dimorfizmus). Endemit suchých lesov severného Madagaskaru. Novší a náročnejší druh — potrebuje stabilné teplo ~24–28 °C a vysoký terárium; žerie ostružinu, dub, ružu a eukalyptus

Dĺžka dospelca♀ ~15–20 cm, ♂ štíhly a o niečo menší
Teplotastabilných 24–28 °C (tropický druh)
Vlhkosťmierna, rosenie — bez premočenia
Životnosťpribližne 1–1,5 roka
Pôvodseverný Madagaskar — suché lesy
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
3/5
⚡
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

50% 35% 15% STRAVA zloženie
Ostružina / černica (Rubus — list aj stonka) — 50 % 50%
Dub, ruža/šípka, hloh (sezónne listy) — 35 % 35%
Eukalyptus (ak je dostupný) — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

  • Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
  • Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, dobre prijímané
  • Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, dobre prijímaný počas vegetačnej sezóny
  • Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná alternatíva k ostružine
  • Eukalyptus (Eucalyptus) — ak je dostupný, strašilka ho s obľubou prijíma
  • Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
  • Lieska (Corylus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
  • Fotínia a ďalšie netoxické dreviny — sezónne alternatívy, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
  • Vetvičky vždy vo vode (fľaša/váza) so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka má stále čo žrať

Zakázané potraviny

  • Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
  • Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny a soľ kontaminujú potravu
  • Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
  • Paprade a ihličnany — pre Achrioptera manga nevhodné, neprijíma ich
  • Citrusy, zelenina a ovocie — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu, neprijíma ich
  • Trávniky ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
  • Chladné a vlhké terárium bez stabilného tepla — tento tropický druh zo severného Madagaskaru pri nízkej teplote chradne a zle sa zvlieka
  • Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)
Tip od odborníka Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa výlučne čerstvým zeleným lístím. Hoci pochádza zo suchých lesov severného Madagaskaru, v chove sa osvedčili bežné stredoeurópske kŕmne dreviny: základom jedálnička je ostružina (černica, Rubus), ktorá je dostupná aj v zime (stálozelené výhonky). Dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, hloh a lieskou; ak máte prístup k eukalyptu, s obľubou ho prijme. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby strašilka nespadla do vody — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním je vhodné listy opláchnuť a osušiť. Žerie najmä v noci, preto čerstvú potravu vymieňajte priebežne a odstraňujte zvädnuté a zaschnuté listy. Strašilka neprijíma ovocie, zeleninu ani citrusy. Pre tento tropický druh je dôležité stabilné teplo (~24–28 °C) — pri nízkej teplote prijíma menej potravy a horšie sa zvlieka. Pravidelné jemné rosenie zvyšuje vlhkosť listov, z ktorých strašilka olizuje kvapky vody — pre nymfy je vlhkosť dôležitá pri zvliekaní.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 3 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strašilky sú nemé — Achrioptera manga nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.
3/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strašilka madagaskarská je pôsobivý, no skôr na pozorovanie ako na manipuláciu zameraný druh — jej hlavným lákadlom je nezvyčajné sfarbenie (elektricky modrý samec), nie ochota nechať sa držať. Znáša jemnú a opatrnú manipuláciu: pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. POZOR na nohy: samica je ostnatá a má na zadných nohách tŕnité výrastky; pri obrane dokáže nohami zovrieť (samce a samice „kopnú“ zadnými nohami) — nie je to nebezpečné, ale môže to mierne pichnúť či poškriabať. Druh nepichá, nehryzie ani nie je jedovatý. Zásady bezpečnej manipulácie: (1) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu; (2) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (3) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom (pád z výšky jej môže ublížiť); (4) keďže ide o farebne cenný a citlivejší druh, zbytočnú manipuláciu obmedzte na minimum.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Strašilka madagaskarská je nočný, pokojný tvor — cez deň zostáva takmer nehybná, prichytená na vetvičke alebo liste. Aktivita sa rozbieha až po zotmení: v noci pomaly lezie, spása lístie a presúva sa po teráriu. Energia je nízka až mierna — ide o veľký, ťažký hmyz, ktorý nebeháva ani neskáče a nepotrebuje veľký pohybový priestor do šírky; dôležitá je naopak dostatočná výška terária na zvliekanie. Aktivita druhu výrazne závisí od teploty: pri stabilnom teple (~24–28 °C) je strašilka čulejšia, v chlade sa stáva apatickou a málo prijíma. Pri vyrušení sa buď úplne stuhne a predstiera časť rastliny, alebo sa postaví do obrannej polohy a roztiahne nohy. Pre pozorovateľa je to nenáročný, pokojný chovanec — jeho čaro je v pomalom pohybe a najmä v nápadnom modro-oranžovom sfarbení dospelého samca.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka madagaskarská je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Strašilka madagaskarská je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Hmyz tohto radu nemá hlasivky ani orgány na vokálnu komunikáciu; Achrioptera manga sa dorozumieva výlučne tykadlami, hmatom a feromónmi, nie zvukom. Hlavnou obranou je znehybnenie a maskovanie (mimikry vetvičky), prípadne obranná póza s roztiahnutými ostnatými nohami — nie zvuk. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka presúva po listoch, alebo tiché chrumkanie pri spásaní lístia v noci — ide o mechanický zvuk pohybu, nie o hlas. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka madagaskarská je úplne nemá a okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi.

Typické zvuky

  • Žiadne vokalizácie — strašilka madagaskarská nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu s človekom
  • Tiché šuchotanie pri pohybe po listoch a tiché chrumkanie pri spásaní lístia v noci — mechanický zvuk pohybu, nie hlas
  • Pri obrane sa znehybní a maskuje alebo roztiahne ostnaté nohy — bez sykania a bez hlasu
  • Komunikácia prebieha výhradne tykadlami, hmatom a feromónmi — druh nemá žiadne zvukotvorné orgány

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná nočná aktivita — cez deň pomalá a nehybná, žerie a pohybuje sa hlavne po zotmení; v stabilne vyhriatom teráriu aktívna po celý rok
Rozmnožovanie po celý rok — výhradne pohlavné (samec + samica); na rozdiel od mnohých strašiliek nie je pri tomto druhu spoľahlivo doložená partenogenéza

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — jedna z najfarebnejších strašiliek sveta (elektricky modrý samec), no novší a náročnejší v chove. Vyžaduje stabilné teplo (~24–28 °C) a správnu vlhkosť, preto je vhodnejšia pre pokročilejších chovateľov než pre úplných začiatočníkov. Pôvod: severný Madagaskar — suché lesy. Bez CITES obmedzení. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.
Priestor Vysoké sieťové (gázové) alebo presklené terárium je najdôležitejším parametrom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda prakticky aspoň 50–60 cm, radšej viac). Odporúčaný minimálny rozmer pre pár dospelcov je približne 40 × 40 × 60 cm (š × h × v). Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania vedie k plesni a úhynu. Teplota: na rozdiel od izbových strašiliek tento tropický druh potrebuje stabilné teplo ~24–28 °C (cez deň hornú hranicu, v noci mierny pokles); v chladnej miestnosti je vhodné mierne prikurovanie (tepelná podložka na bočnej stene alebo slabý žiarič mimo dosahu). Vlhkosť: mierna, udržiavaná rosením rozprašovačom — strašilka pochádza zo suchých lesov, preto sa nehodí trvalo premočené terárium; vyhovuje jej skôr striedanie mierneho orosenia a preschnutia. Nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie. Strašilka pije kvapky z listov. Substrát: na dno postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos, rašelina), ktorá zachytí trus a padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia zároveň ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou.
Deti v domácnosti Strašilka madagaskarská je fascinujúci chovanec na pozorovanie, vďaka nápadnému modro-oranžovému sfarbeniu samca patrí medzi najefektnejšie strašilky. Je neškodná, nehryzie, nie je jedovatá a nevydáva rušivé zvuky. Prednosti: pôsobivá veľkosť a najmä ojedinelé sfarbenie (elektricky modrý samec), pomalý pohyb a jednoduchá strava (list ostružiny). Pre deti je to však skôr „pozorovací“ než „na držanie“ druh: ide o novší a náročnejší druh, ktorý vyžaduje stabilné teplo a správnu vlhkosť, takže celkovú starostlivosť by mal zastrešiť dospelý alebo skúsenejší chovateľ; deti od ~8 rokov môžu strašilku pozorovať a pod dohľadom jemne podržať. Pravidlá: (1) manipulovať len jemne a nechať strašilku preliezť na ruku samú — NIKDY neťahať za nohy (môže si ju odtrhnúť); (2) pozor na ostnaté nohy samice (môžu jemne pichnúť/poškriabať pri zovretí) a na to, že sa pri vyrušení zadnými nohami „kopne“ — nie je to nebezpečné; (3) držať nízko nad stolom (pád škodí); (4) umyť si ruky pred aj po manipulácii; (5) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre deti je to skvelá lekcia o pestrosti hmyzu a o zodpovednom chove.
Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie. Pri pohybe po listoch či pri obrane môže nanajvýš jemne zašuchotať, no ide o veľmi tichý, nerušivý zvuk.
Verdikt odborníka Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga, Malagasy blue stick insect) je jedna z najfarebnejších strašiliek sveta a jeden z najefektnejších druhov, aké možno v teraristike chovať. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky) a do madagaskarského rodu Achrioptera (čeľaď Anisacanthidae, v širšom poňatí Phasmatidae). Jej najväčšou pozoruhodnosťou je extrémny pohlavný dimorfizmus: dospelý samec je nápadne elektricky modrý až tyrkysový s kontrastnými oranžovo-žltými tykadlami a nohami, zatiaľ čo samica je výrazne väčšia (~15–20 cm), mohutnejšia, hnedo-zelená až olivová a ostnatá — bez nápadnej modrej. Druh je endemitom suchých lesov severného Madagaskaru a je nočný: cez deň nehybne sedí na vetvičkách, ktoré imituje, a v noci spása lístie. Dôležitý je aj jeden taxonomický detail — tento druh sa v chove roky označoval ako Achrioptera fallax, kým ho v roku 2019 vedci neopísali ako samostatný druh A. manga, takže staršie zdroje a inzeráty môžu rovnaké zviera uvádzať pod menom „fallax“. Chov je vďačný, no náročnejší než pri klasických izbových strašilkách (indická, vietnamská): keďže ide o tropický druh, vyžaduje stabilné teplo ~24–28 °C — v chlade prijíma málo potravy, chradne a zle sa zvlieka. Vlhkosť stačí mierna, udržiavaná rosením; druh zo suchých lesov neznáša trvalo premočené terárium, vyhovuje mu skôr striedanie mierneho orosenia a preschnutia (nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť pri zvliekaní). Je to výhradný bylinožravec (folivor): hoci pochádza z Madagaskaru, v chove dobre prijíma bežné stredoeurópske dreviny — ostružinu (černicu) dostupnú aj v zime, doplnenú dubom, ružou/šípkou, hlohom a podľa dostupnosti eukalyptom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším technickým pravidlom je VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 50–60 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie; dôležité je aj vetranie proti plesni. Na rozdiel od mnohých teraristických strašiliek sa A. manga rozmnožuje výhradne pohlavne — na potomstvo treba mať samca aj samicu (partenogenéza nie je pri tomto druhu spoľahlivo doložená), preto sa množí pomalšie a býva drahšia a horšie dostupná. Je to pokojný a neškodný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ho nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne 1–1,5 roka. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: stredná — pre svoju potrebu tepla a vlhkosti je vhodnejšia pre pokročilejších chovateľov, no za odmenu ponúka jedno z najkrajších sfarbení v celej teraristike strašiliek. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Severný Madagaskar — suché opadavé lesy; bylinožravec spásajúci listy drevín a krovín
Pôvodným domovom Achrioptera manga sú suché lesy severného Madagaskaru (oblasť okolo Montagne d'Ambre a severných sekcií ostrova). Strašilka je nočná — cez deň nehybne sedí na vetvičkách a v kríkoch, kde imituje vetvičku, a v noci spása lístie. Druh patrí do rodu Achrioptera, ktorý je endemický pre Madagaskar a okolité ostrovy a vyznačuje sa nezvyčajne pestrým sfarbením samcov. Dlho bol v chove označovaný ako Achrioptera fallax, kým ho v roku 2019 neopísali ako samostatný druh A. manga. Vďaka obľube v teraristike sa dostal do chovov po celom svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.
Terárium (zajatie)
Vysoké sieťkové alebo presklené terárium s VÝŠKOU aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 50–60 cm, napr. 40×40×60 cm); dôležité vetranie
Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária najdôležitejším parametrom — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda aspoň 50–60 cm). Odporúčaný minimálny rozmer pre pár dospelcov je približne 40 × 40 × 60 cm. Vhodné je sieťkové (gázové) terárium alebo presklené terárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu chráni pred plesňou. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (ostružina, dub, eukalyptus) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — nymfy uniknú aj úzkou medzerou.
Teplota a vlhkosť
STABILNÉ teplo 24–28 °C (tropický druh, v chlade prikurovať); mierna vlhkosť rosením, bez premočenia (suchomilný pôvod)
Na rozdiel od izbových strašiliek (indická, vietnamská) je Achrioptera manga náročná na teplo — pochádza z tropického severného Madagaskaru a potrebuje stabilných ~24–28 °C (cez deň hornú hranicu, v noci mierny pokles). V chladnej miestnosti je potrebné mierne prikurovanie (tepelná podložka na bočnej stene alebo slabý žiarič umiestnený mimo dosahu strašilky). Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením — druh zo suchých lesov nemá rád trvalo premočené terárium, vyhovuje mu skôr striedanie mierneho orosenia a preschnutia; nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie. Strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia).
Substrát a dno
Papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos/rašelina) na dne — zachytí trus a padajúce vajíčka
Strašilka madagaskarská žije na vetvičkách a listoch, nie na zemi, preto je dno jednoduché. Postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina), ktorá zachytáva trus a voľne padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Samica vajíčka nelepí — voľne ich púšťa (rozhadzuje) na dno. Z mierne vlhkého substrátu sa dajú pohodlne pozbierať a inkubovať oddelene pri teple. Dno udržujte čisté, skôr mierne vlhké než premočené.
Kŕmne rastliny a vybavenie
Ostružina, dub, ruža, eukalyptus vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto
Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — ostružina (černica), dub, ruža/šípka, hloh, lieska a podľa dostupnosti eukalyptus. Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, ako šplhacia konštrukcia a ako miesto, kde sa strašilka zavesí pri zvliekaní. Priebežne dopĺňajte čerstvé a odstraňujte zvädnuté výhonky.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Priebežne (žerie v noci) Čerstvá ostružina (černica), dub alebo eukalyptus vo fľaši s vodou vetvičky stále k dispozícii vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne Ruža/šípka, hloh, lieska, fotínia pár vetvičiek na spestrenie podľa dostupnosti
Pravidelne (najmä nymfy) Jemné rosenie listov vodou (zdroj pitia + vlhkosť na zvliekanie) jemné orosenie, bez premočenia nymfy častejšie, dospelce menej
Údržba Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna, kontrola teploty 24–28 °C — priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — pohlavné (samec + samica)
Dospelosť po ~6–7 zvliekaniach (~5–7 mesiacov); samce dospievajú o niečo skôr

Strašilka madagaskarská sa rozmnožuje pohlavne — na produkciu životaschopných vajíčok je potrebný samec aj samica. Na rozdiel od mnohých teraristických strašiliek (indická, vietnamská) nie je pri tomto druhu spoľahlivo doložená partenogenéza, preto sa neoplodnené vajíčka spravidla neliahnu. Dospelý samec je štíhly, nápadne elektricky modrý až tyrkysový s oranžovo-žltými tykadlami a nohami, samica je výrazne väčšia, mohutnejšia, hnedo-zelená a ostnatá (výrazný pohlavný dimorfizmus). Dospelosti strašilka dosahuje po zhruba šiestich až siedmich zvliekaniach (približne za 5–7 mesiacov); samce dospievajú o niečo skôr a sú menšie.

Vajíčka — voľne púšťané na dno
Desiatky až stovky vajíčok počas života samice; kladie ich postupne

Oplodnená samica kladie počas dospelého života desiatky až stovky vajíčok, postupne po niekoľkých kusoch. Sú to typické strašilkové vajíčka — niekoľko milimetrov veľké, zrnité, pripomínajúce semienko. Samica ich nelepí — voľne ich púšťa (rozhadzuje) na dno terária, odkiaľ sa dajú jednoducho pozbierať. Vajíčka sa inkubujú oddelene na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte pri teple. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie
Inkubácia dlhá a premenlivá — rádovo niekoľko mesiacov pri teple

Vajíčka sa inkubujú pri stabilnom teple (zhruba 24–28 °C) na mierne vlhkom, nie premočenom substráte. Inkubácia je dlhá a premenlivá — spravidla rádovo niekoľko mesiacov, pričom presná dĺžka kolíše podľa teploty a vlhkosti. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať len mierne vlhkú (suchomilný druh). Čerstvo vyliahnuté nymfy sú drobné a krehké, aktívne vyhľadávajú kŕmnu rastlinu a vyžadujú najmladšie, najmäkšie lístie; v tejto fáze je dôležitá vyššia vlhkosť pri prvých zvliekaniach a stabilné teplo.

Odchov nymf a zvliekanie
6–7 zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti zhruba šiestimi až siedmimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela), stabilné teplo a vyhovujúcu vlhkosť, inak sa zvliekanie nepodarí. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je náročnejší než u izbových strašiliek — vyžaduje dôslednejšie dodržanie teploty a vlhkosti: vysoké vetrané terárium, čerstvé mäkké lístie pre malé nymfy a teplo ~24–28 °C.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Veľmi výrazný farebný dimorfizmus; životnosť dospelca ~1–1,5 roka

Pohlavný dimorfizmus je u Achrioptera manga mimoriadne nápadný — patrí k jeho najväčším lákadlám. Samec je štíhlejší a elektricky modrý až tyrkysový s kontrastnými oranžovo-žltými tykadlami a nohami — je to jedno z najfarebnejších sfarbení medzi strašilkami sveta. Samica je výrazne väčšia (~15–20 cm), mohutnejšia, hnedo-zelená až olivová a ostnatá, bez nápadnej modrej. Životnosť dospelca je približne 1 až 1,5 roka; samce sú zvyčajne kratšieveké než samice. Sfarbenie samca sa naplno rozvinie až po poslednom zvliekaní do dospelosti.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Chov náročnejší (kľúčové je stabilné teplo a vlhkosť); dospelosť po približne 6–7 zvliekaniach (~5–7 mesiacov); životnosť dospelca približne 1–1,5 roka

Strašilka madagaskarská je vizuálne mimoriadne atraktívny, no náročnejší druh — nie je to klasická začiatočnícka strašilka. Hlavným rozdielom oproti izbovým druhom (indická, vietnamská) je potreba stabilného tepla a správnej vlhkosti: ide o tropický druh zo severného Madagaskaru, ktorý v chlade chradne a zle sa zvlieka. Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka pokojne prelieza po ruke pri opatrnej manipulácii. Kľúčové pravidlá chovu: (1) VYSOKÉ terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 50–60 cm) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) stabilné teplo ~24–28 °C (v chladnej miestnosti mierne prikurovanie); (3) vetranie proti plesni; (4) čerstvá ostružina/dub/eukalyptus stále k dispozícii vo vode; (5) mierne rosenie bez trvalého premočenia (suchomilný pôvod), nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy a počítať s ostnatými nohami (neškodné). ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri splnení teplotných a vlhkostných nárokov je chov vďačný a sfarbenie samca patrí k najkrajším v celej teraristike strašiliek.

1

Pripravte VYSOKÉ terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 50–60 cm, napr. 40×40×60 cm) s dobrým vetraním proti plesni

2

Zabezpečte STABILNÉ teplo ~24–28 °C — v chladnej miestnosti použite tepelnú podložku na bočnej stene alebo slabý žiarič mimo dosahu strašilky (tropický druh)

3

Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu (kokos/rašelina) — zachytí trus a padajúce vajíčka, ľahko sa mení

4

Vložte vetvičky ostružiny, duba alebo eukalyptu do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)

5

Rosite mierne — strašilka pochádza zo suchých lesov, nehodí sa trvalé premočenie; nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie; strašilka pije kvapky z listov

6

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy; počítajte s ostnatými nohami samice (neškodné)

7

Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna

8

Vajíčka, ktoré padajú na dno, zbierajte a inkubujte oddelene na mierne vlhkom substráte pri teple; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

20–50 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie, dostupnosť kolísavá)

Strašilka madagaskarská je novší a žiadaný druh pre svoje ojedinelé sfarbenie, preto býva drahšia a horšie dostupná než klasické teraristické strašilky — dospelé jedince a páry sa pohybujú zhruba okolo 20–50 €/ks (ceny kolíšu podľa ponuky), mladé nymfy a vajíčka sú lacnejšie. Dostupná hlavne od špecializovaných chovateľov strašiliek, na väčších burzách a v zahraničných chovoch. Bez CITES obmedzení. Pozor: druh sa rozmnožuje pomalšie a náročnejšie než izbové strašilky (vyžaduje teplo a samce na oplodnenie), preto sú ponuky nepravidelné; prípadné prebytky riešte zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.

Špecializovaní chovatelia strašiliek (SR/ČR a zahraničie)
Teraristické burzy a predajne s exotickým hmyzom
Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok
Na čo si dať pozor Strašilku madagaskarskú najľahšie získate od skúseného chovateľa strašiliek (na väčšej burze alebo cez fórum/inzerát), často ako vajíčka alebo mladé nymfy. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, čulá v noci, bez tmavých zaschnutých škvŕn; u dospelého samca sýte modré až tyrkysové sfarbenie s kontrastnými oranžovo-žltými tykadlami a nohami. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo nesprávnej vlhkosti pri zvliekaní). Pri kúpe si rovno vypýtajte pár vetvičiek, na čo bola strašilka zvyknutá, a informáciu o teplotnom režime chovu. Keďže ide o tropický druh, naplánujte si stabilné teplo ~24–28 °C ešte pred kúpou. Pri preprave dbajte na to, aby jedinec neprechladol.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strašilka madagaskarská ♀ ~15–20 cm, ♂ štíhly o niečo menší Strašilka ostnatá ♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm Strašilka malajská ♀ ~15–16 cm (mohutná) Strašilka trnitá ♀ ~12–15 cm Strašilka indická 8–10 cm
Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga) Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum) Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata) Strašilka trnitá (Eurycantha calcarata) Strašilka indická (Carausius morosus)
Dĺžka♀ ~15–20 cm, ♂ štíhly o niečo menší♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm♀ ~15–16 cm (mohutná)♀ ~12–15 cm8–10 cm
Váha—————
Dožitie~1–1,5 roka♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes.samica ~1,5–2 roky~1,5 roka~1 rok
Hlučnosť3/52/53/52/51/5
Stav IUCNnehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný/laboratórny druh)
PovahaAktuálny druh — jedna z najfarebnejších strašiliek sveta: samec elektricky MODRÝ s oranžovými tykadlami/nohami, samica väčšia, hnedo-zelená a ostnatá (výrazný dimorfizmus). Tropický endemit Madagaskaru, NÁROČNEJŠÍ — vyžaduje stabilné teplo ~24–28 °C; rozmnožovanie len pohlavné (bez partenogenézy)Veľká ostnatá austrálska strašilka, samice listový mimik, samce lietajú; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión, MOŽNÁ partenogenéza. Izbová teplota — nenáročnejšia ako madagaskarská a nie je modráJedna z najťažších strašiliek — zelená ostnatá samica, hnedý okrídlený samec; obranné sykanie krídlami a kopanie ostnatými nohami. Tiež náročnejšia, ale zelená — nie modrá ako madagaskarskáRobustná hnedá novoguinejská strašilka žijúca pri zemi; samce majú ostrý tŕň na zadných stehnách (môžu „zovrieť“). Hnedá a pozemná — opak farebnej stromovej madagaskarskejNajklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan. Malá, nenáročná a nefarebná — pravý opak náročnej modrej madagaskarskej
AreálSeverný Madagaskar — suché lesyAustrália (Queensland, NSW) a Nová GuineaJuhovýchodná Ázia (Malajzia, Borneo)Nová Guinea a okolité ostrovyJužná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po svete

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)
stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium, príliš sucho alebo nízka teplota. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela, mierne rosenie (nymfy o niečo vyššia vlhkosť) a stabilné teplo ~24–28 °C; nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Podchladenie a chradnutie (chyba teploty)
stredná

Príznaky: Apatia, výrazne znížený príjem potravy, spomalený pohyb, problémy so zvliekaním a postupné chradnutie v chladnej miestnosti

Špecifické pre tento tropický druh zo severného Madagaskaru — na rozdiel od izbových strašiliek potrebuje STABILNÉ teplo ~24–28 °C. V chladnej miestnosti zabezpečiť mierne prikurovanie (tepelná podložka na bočnej stene alebo slabý žiarič mimo dosahu)

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania
stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Príčinou je uzavreté terárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Tento suchomilný druh zle znáša trvalé premočenie — zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, dno udržiavať skôr mierne vlhké, nie premočené

Strata nôh pri hrubej manipulácii
stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)
stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Prevencia Strašilka madagaskarská je pri správnych podmienkach odolná, no je citlivejšia než izbové strašilky — kľúčom je dodržať teplotu a vlhkosť. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Podchladenie — tento tropický druh potrebuje stabilné teplo ~24–28 °C; v chlade prijíma málo potravy, chradne a zle sa zvlieka, preto v chladnej miestnosti mierne prikurujte; (2) Neúspešné zvliekanie — strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 3× dĺžka tela a vyhovujúcu vlhkosť (nymfy o niečo vyššiu), inak sa deformuje alebo uhynie; (3) Pleseň z vlhka bez vetrania — keďže ide o suchomilný druh, neudržiavajte dno premočené a zabezpečte prúdenie vzduchu; (4) Otrava postrekmi — lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov, pred podaním opláchnite; (5) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy. Prevencia: vysoké vetrané terárium, stabilné teplo 24–28 °C, mierne rosenie (vyššia vlhkosť pre nymfy, bez premočenia), čerstvá ostružina/dub/eukalyptus stále k dispozícii, jemná manipulácia. Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie.

Zaujímavosti

1

Jeden z najfarebnejších hmyzov sveta — elektricky modrý samec — dospelý samec Achrioptera manga je nápadne modrý až tyrkysový s kontrastnými oranžovo-žltými tykadlami a nohami; patrí medzi vôbec najfarebnejšie strašilky sveta.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samica je celkom iná — kým samec je štíhly a modrý, samica je výrazne väčšia (~15–20 cm), mohutná, hnedo-zelená až olivová a ostnatá — bez nápadnej modrej farby.

3

Endemit Madagaskaru — druh pochádza zo suchých lesov severného Madagaskaru; celý rod Achrioptera je viazaný na Madagaskar a okolité ostrovy a je známy pestrým sfarbením samcov.

4

Dlho zamieňaná za Achrioptera fallax — v chove sa tento druh roky označoval ako Achrioptera fallax, kým ho v roku 2019 neopísali ako samostatný druh A. manga — staršie zdroje a inzeráty preto môžu uvádzať „fallax“.

5

Tropický druh — potrebuje stabilné teplo — na rozdiel od izbových strašiliek vyžaduje A. manga stabilných ~24–28 °C; v chlade prijíma málo potravy, chradne a zle sa zvlieka — preto sa radí medzi náročnejšie strašilky.

6

Suchomilný pôvod — nehodí sa premočené terárium — keďže pochádza zo suchých lesov, vyhovuje mu skôr mierne rosenie a striedanie vlhka a sucha, nie trvalo mokré dno; nadmerné vlhko bez vetrania vedie k plesni.

7

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje vysoký terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela (50–60 cm), inak sa zdeformuje alebo uhynie.

8

Rozmnožuje sa pohlavne — treba samca aj samicu — na rozdiel od mnohých teraristických strašiliek nie je pri tomto druhu spoľahlivo doložená partenogenéza, preto na chov potomstva treba mať obe pohlavia.

9

Žerie dub, ostružinu, ružu a eukalyptus — hoci je z Madagaskaru, v chove dobre prijíma bežné stredoeurópske dreviny — základom je ostružina (černica) dostupná aj v zime, doplnená dubom, ružou/šípkou, hlohom a podľa dostupnosti eukalyptom.

10

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka madagaskarská (Achrioptera manga)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Insecta (hmyz)
Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)
Čeľaď Anisacanthidae (Phasmatidae sensu lato)
Rod Achrioptera
Druh Achrioptera manga (Glaw, Hawlitschek & Milankovic, 2019)

? Často kladené otázky

Ide o výrazný pohlavný dimorfizmus, ktorý je typický pre rod Achrioptera. Dospelý samec Achrioptera manga je nápadne elektricky modrý až tyrkysový s kontrastnými oranžovo-žltými tykadlami a nohami — patrí medzi najfarebnejšie strašilky sveta. Samica je naopak výrazne väčšia (~15–20 cm), mohutnejšia, hnedo-zelená až olivová a ostnatá, bez nápadnej modrej. Sfarbenie samca sa naplno rozvinie až po poslednom zvliekaní do dospelosti — mladé nymfy ešte modré nie sú. Funkcia takého výrazného sfarbenia u samcov nie je úplne objasnená, môže súvisieť s rozpoznávaním pohlaví aj s odstrašovaním.

Skôr nie — je to náročnejší a novší druh. Hoci je nesmierne efektná, Achrioptera manga vyžaduje stabilné teplo (~24–28 °C) a správne nastavenú vlhkosť, čo je náročnejšie než pri klasických izbových strašilkách ako indická (Carausius morosus) alebo vietnamská (Medauroidea extradentata). Pre úplného začiatočníka je preto vhodnejšie začať práve týmito nenáročnými druhmi a k madagaskarskej prejsť, keď si osvojí vyhrievanie a reguláciu vlhkosti terária. Pri správnych podmienkach je ale chov vďačný a sfarbenie samca patrí k najkrajším medzi strašilkami.

Je to tropický druh zo severného Madagaskaru, preto na rozdiel od izbových strašiliek potrebuje stabilné teplo ~24–28 °C (cez deň hornú hranicu, v noci mierny pokles). V chladnej miestnosti je vhodné mierne prikurovanie (tepelná podložka na bočnej stene alebo slabý žiarič mimo dosahu strašilky) — v chlade strašilka prijíma málo potravy, chradne a zle sa zvlieka. Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením; keďže ide o druh zo suchých lesov, nehodí sa trvalo premočené terárium — vyhovuje mu skôr striedanie mierneho orosenia a preschnutia. Nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie. Strašilka pije kvapky vody z listov.

Je to výhradný bylinožravec (folivor) — žerie listy. Hoci pochádza z Madagaskaru, v chove dobre prijíma bežné stredoeurópske dreviny: základom je ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Dobre prijíma aj dub, ružu/šípku, hloh a lieskou; ak máte eukalyptus, s obľubou ho prijme. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma.

Je to Achrioptera manga — no roky sa tento modrý druh v chove označoval ako Achrioptera fallax, kým ho v roku 2019 vedci neopísali ako samostatný druh (A. manga). Staršie chovateľské zdroje, inzeráty a fotografie preto môžu rovnaké zviera uvádzať pod menom „fallax“. Pravý Achrioptera fallax je samostatný, podobný druh z toho istého rodu. Ak teda v ponuke nájdete „strašilku Achrioptera fallax“ s modrým samcom, najčastejšie ide práve o A. manga.

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~15–20 cm samici teda prakticky 50–60 cm); odporúčaný minimálny rozmer pre pár je približne 40 × 40 × 60 cm. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni a so stabilným teplom ~24–28 °C; pevné veko, lebo nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Áno. Na rozdiel od mnohých teraristických strašiliek (indická, vietnamská), pri ktorých sa samica rozmnožuje aj partenogeneticky bez samca, pri Achrioptera manga nie je spoľahlivo doložená partenogenéza — na produkciu životaschopných vajíčok je preto potrebný samec aj samica. Neoplodnené vajíčka sa spravidla neliahnu. To je jeden z dôvodov, prečo sa druh množí pomalšie a býva drahší a horšie dostupný než izbové strašilky. Prebytky vždy riešte zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody.

Príbuzné druhy

🐟
Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Extatosoma tiaratum
🐟
Strašilka malajská (strašilka obrovská)
Heteropteryx dilatata
🐟
Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Eurycantha calcarata
🐟
Strašilka indická (palicovka indická)
Carausius morosus
ZDROJ: Wikipedia (EN — Achrioptera manga, Achrioptera fallax), Phasmida Species File (taxonómia rodu Achrioptera, opis A. manga Glaw, Hawlitschek & Milankovic 2019), Phasmid Study Group (culture/species info

 Video — Strašilka madagaskarská (modrá)

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Malagasy blue stick insect / Blue Achrioptera, Latinsky:   Achrioptera manga (predtým v chove ako Achrioptera fallax), Česky:   Strašilka madagaskarská (modrá), Nemecky:   Blaue Madagaskar-Stabschrecke

Príbuzné druhy a alternatívy

Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Extatosoma tiaratum
 Strašilka malajská (strašilka obrovská)
Strašilka malajská (strašilka obrovská)
Heteropteryx dilatata
 Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Eurycantha calcarata
 Strašilka indická (palicovka indická)
Strašilka indická (palicovka indická)
Carausius morosus