Strašilka tŕňová (novoguinejská) (Eurycantha calcarata) — robustná, tmavohnedá, ostnatá POZEMNÁ strašilka z Novej Guiney — na…

Q: Pichne ma strašilka tŕňová? Je nebezpečná?

Nie je jedovatá ani nehryzie , ale na rozdiel od väčšiny chovaných strašiliek sa vie naozaj fyzicky brániť , a tak treba opatrnosť — najmä pri samcoch. Dospelý samec má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy) a pri vyrušení dokáže zadné nohy prudko zovrieť ako svorku a tŕňmi bolestivo pichnúť a zaseknúť sa do kože (môže urobiť ranku). Nie je to nebezpečné v zmysle jedu či infekcie, ale poriadne to zabolí. Preto samca nedráždite , nepribližujte prsty zozadu k jeho zadným nohám a nedržte ho tak, aby vás mohol „zovrieť“. Samica a nymfy sú menej nebezpečné. Pri opatrnom zaobchádzaní je to pokojný, no rešpekt vzbudzujúci chovanec.

Q: Prečo má samec strašilky tŕňovej veľké tŕne na zadných nohách?

Je to pohlavný znak a zbraň . Dospelý samec má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy) , ktoré používa dvojako: na obranu (pri vyrušení nimi zovrie a pichne predátora alebo neopatrnú ruku) a na súboje s inými samcami o samice — samce sa nimi navzájom zakliesnia a tlačia. Samica takéto výrazné tŕne nemá a je celkovo robustnejšia a väčšia. Práve tieto tŕne robia zo strašilky tŕňovej jedinú bežne chovanú strašilku so „skutočnou“ obranou stiskom — preto so samcom manipulujte opatrne.

Q: Aké veľké terárium a aký substrát strašilka tŕňová potrebuje?

Dôležitá je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~10–15 cm strašilke teda prakticky 40–50 cm a viac ; odporúčaný rozmer pre skupinku je okolo 40 × 40 × 50 cm). Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie . Keďže je to pozemný, skrytý druh , pridajte úkryty pri zemi (kôra, duté konáre) a na dno vlhkejšiu vrstvu substrátu (kokos/rašelina) — samica doň kladie vajíčka. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Q: Čo žerie strašilka tŕňová?

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus ) , ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj dub, brečtan, ružu/šípku, malinu, lieskou a hloh . Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom , aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Keďže je to robustná, žravá strašilka, majte vždy dostatok čerstvého lístia.

Q: Môžem strašilku tŕňovú brať do ruky?

Áno, opatrne — najmä pri samcoch. Strašilka znáša jemnú manipuláciu, ale na rozdiel od krotkej strašilky indickej či ostnatej sa vie naozaj brániť . Pravidlá : nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. So samcom buďte obzvlášť opatrní : má na zadných stehnách veľké tŕne a dokáže nimi zovrieť a bolestivo pichnúť — nepribližujte prsty zozadu k jeho zadným nohám a nedráždite ho. Pokojnejšia samica a nymfy sú na manipuláciu menej rizikové. Pre deti len pod dohľadom dospelého.

Q: Líši sa strašilka tŕňová od strašilky ostnatej?

Áno, výrazne. Strašilka tŕňová ( Eurycantha calcarata ) je robustná POZEMNÁ strašilka z Novej Guiney , ktorá sa ukrýva pri zemi (nie je listový mimik), rozmnožuje sa pohlavne , kladie vajíčka do vlhkej pôdy , nelieta a hlavne — dospelý samec má veľké tŕne na zadných nohách a dokáže nimi reálne zovrieť a pichnúť (skutočná obrana stiskom). Strašilka ostnatá ( Extatosoma tiaratum ) je naopak austrálska, štíhlejšie stavaná, dokonalý listový mimik , často partenogenetická , vajíčka voľne odhadzuje a jej „škorpiónia“ póza je úplne neškodná; jej samce navyše lietajú. Tŕňová je teda druh, ktorý sa naozaj bráni, žije pri zemi a potrebuje vlhkejší substrát na znášku.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

2/5

Výživa

Ostružina / černica (Rubus — list aj stonka) — 55 % 55%

Dub, brečtan, ruža/šípka (sezónne listy) — 30 % 30%

Malina, lieska a ďalšie netoxické listy — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
Brečtan (Hedera helix) — listy, ochotne prijímaný a dostupný celoročne (stálozelený)
Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
Ruža a šípka (Rosa) — listy, vhodná alternatíva k ostružine (bez postrekov)
Lieska (Corylus) a hloh (Crataegus) — sezónne listy ako spestrenie jedálnička
Buk (Fagus) a ďalšie netoxické dreviny — sezónne alternatívy, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
Vetvičky vždy vo vode (fľaša/váza) so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka má stále čo žrať

Zakázané potraviny

Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny a soľ kontaminujú potravu
Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
Paprade a ihličnany — pre Eurycantha calcarata nevhodné, neprijíma ich
Citrusy, zelenina a ovocie — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu, neprijíma ich
Trávniky ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
Úplne suché terárium bez rosenia a bez vlhkého substrátu — sucho komplikuje zvliekanie a samica nemá kam klásť vajíčka
Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)

Tip od odborníka Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa výlučne čerstvým zeleným lístím. V našich podmienkach je základom jedálnička ostružina (černica, Rubus), ktorá je dostupná aj v zime (stálozelené výhonky). Veľmi dobre prijíma aj dub, brečtan, ružu/šípku, malinu, lieskou a hloh. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby sa strašilka nedostala k vode a neutopila — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním je vhodné listy opláchnuť a osušiť. Žerie najmä v noci — cez deň sa skrýva v úkryte pri zemi a po zotmení vylieza na vetvičky žrať, preto čerstvú potravu vymieňajte priebežne a odstraňujte zvädnuté a zaschnuté listy. Strašilka neprijíma ovocie, zeleninu ani citrusy. Pravidelné rosenie zvyšuje vlhkosť a strašilka pije kvapky vody priamo z listov — vlhkosť je dôležitá najmä pre nymfy pri zvliekaní. Keďže ide o robustnú, žravú strašilku, majte vždy dostatok čerstvého lístia.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Strašilky sú nemé — Eurycantha calcarata nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.

Priľnavosť

Strašilka tŕňová je pôsobivý, no na manipuláciu opatrnejší druh — pre svoju robustnú stavbu je vďačná na pozorovanie, držanie v ruke si však vyžaduje opatrnosť, najmä pri dospelých samcoch. Znáša jemnú manipuláciu: pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. POZOR na tŕne samca: dospelý samec má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy) a pri obrane dokáže zadné nohy prudko zovrieť ako svorku a tými tŕňmi bolestivo pichnúť či zaseknúť do kože — je to jediná bežne chovaná strašilka so skutočnou obranou stiskom (nie iba blufom). Pri zovretí to môže poriadne zabolieť a urobiť ranku, preto samca nikdy nedráždite, nepribližujte prsty zozadu k jeho zadným nohám a nedržte ho tak, aby vás mohol „zovrieť“. Samica a nymfy sú menej nebezpečné, no aj tak manipulujte opatrne. Zásady bezpečnej manipulácie: (1) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu; (2) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (3) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom; (4) so samcom obzvlášť opatrne kvôli tŕňom — pre deti len pod dohľadom.

Aktivita

Strašilka tŕňová je nočný, pri zemi žijúci tvor — na rozdiel od štíhlych „palicových“ strašiliek, ktoré visia medzi lístím, je robustná a pozemná. Cez deň zostáva nehybná, ukrytá v dutine, pod kôrou alebo v inom úkryte pri zemi (nie je typický listový mimik — spolieha sa skôr na skrytý spôsob života a na tŕnistú obranu). Aktivita sa rozbieha až po zotmení: v noci vylieza z úkrytu, pomaly lezie po vetvičkách, spása lístie a presúva sa po teráriu; samica zaliezava k dnu, kde kladie vajíčka do vlhkého substrátu. Energia je nízka až mierna — strašilka nebeháva ani neskáče a nepotrebuje veľký pohybový priestor, dôležité sú naopak úkryty pri zemi a dostatočná výška na zvliekanie. Žiadne pohlavie nelieta (krídla sú zakrpatené až chýbajú). Pri vyrušení strašilka buď stuhne, alebo zaujme obrannú pózu: prudko dvíha ostnaté zadné nohy a samec nimi dokáže reálne zovrieť a pichnúť. Pre pozorovateľa je to nenáročný, pokojný chovanec — jeho čaro je v robustnom „tŕnistom“ vzhľade, skrytom spôsobe života a v tom, že na rozdiel od väčšiny strašiliek sa vie naozaj brániť.

Reč

Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka tŕňová je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

Strašilka tŕňová je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Nemá vyvinuté krídla (sú zakrpatené až chýbajú), takže na rozdiel od niektorých iných strašiliek ani nestriduluje krídlami. Jej obrana je tichá, ale fyzická: pri vyrušení prudko dvíha mohutné ostnaté zadné nohy a dospelý samec nimi dokáže zovrieť ako svorkou a tŕňmi (ostrohami) na stehnách bolestivo pichnúť — je to jediná bežne chovaná strašilka so skutočnou obranou stiskom, no robí to bez akéhokoľvek zvuku. Komunikácia s prostredím prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď strašilka v noci lezie po listoch alebo keď tiché chrumkanie sprevádza spásanie lístia. V byte je preto ideálnym tichým chovancom — nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka tŕňová je úplne nemá a okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi.

Typické zvuky

Žiadne vokalizácie — strašilka tŕňová nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu s človekom
Žiadna stridulácia — nemá vyvinuté krídla (sú zakrpatené až chýbajú), preto neklepoce ani nesyčí krídlami ako niektoré iné strašilky
Tiché šuchotanie pri pohybe po listoch a tiché chrumkanie pri spásaní lístia v noci — mechanický zvuk, nie hlas
Tichá fyzická obrana — pri vyrušení prudko dvíha ostnaté zadné nohy a samec nimi dokáže zovrieť/pichnúť, no robí to bez akéhokoľvek zvuku

Sezónny kalendár

Celoročná nočná aktivita — cez deň sa ukrýva v dutinách/pod kôrou pri zemi, žerie a pohybuje sa po zotmení; v byte aktívna po celý rok

Rozmnožovanie po celý rok — pohlavne (samec + samica); samica kladie vajíčka do vlhkého substrátu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — robustná, tŕnistá pozemná strašilka z Novej Guiney (PSG č. 23). Na rozdiel od štíhlych palicových druhov je mohutná, žije pri zemi a ukrýva sa v dutinách. Samec má na zadných stehnách veľké tŕne (ostrohy) a dokáže nimi reálne zovrieť a bolestivo pichnúť — jediná bežne chovaná strašilka so skutočnou obranou stiskom. Pôvod: Nová Guinea a okolité ostrovy (Melanézia) — vlhké tropické lesy. Bez CITES obmedzení, dostupná v chove. Nenáročná na chov, ale pri manipulácii so samcom treba opatrnosť kvôli tŕňom. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.

Priestor Dostatočne vysoké, dobre vetrané terárium s úkrytmi pri zemi je základom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri ~10–15 cm strašilke teda prakticky aspoň 40–50 cm, radšej viac). Odporúčaný rozmer pre malú skupinku je približne 40 × 40 × 50 cm (š × h × v) a viac. Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Na rozdiel od listových strašiliek je pozemná a skrytá, preto sú dôležité úkryty pri zemi — kúsky kôry, duté konáre, polovice kvetináčov, kde sa cez deň schová. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania pri vyššej vlhkosti vedie k plesni a úhynu. Teplota: 20–26 °C (znesie izbovú teplotu, cez deň o niečo teplejšie), netreba prudké vyhrievanie. Vlhkosť: vyššia ako u suchých druhov, udržiavaná pravidelným rosením — strašilka pije kvapky z listov a nymfy potrebujú vlhkosť na bezproblémové zvliekanie. Substrát: na dno patrí vlhkejšia vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina) niekoľko centimetrov hrubá — udrží vlhkosť, zachytí trus a samica do nej kladie vajíčka; udržujte ho vlhký, ale nie premočený a bez plesne. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou.

Deti v domácnosti Strašilka tŕňová je fascinujúci, ale na manipuláciu opatrnejší chovanec pre deti (od ~10 rokov pod dohľadom). Je nejedovatá a nehryzie, no na rozdiel od krotkej strašilky indickej či ostnatej sa vie naozaj brániť: dospelý samec má na zadných stehnách veľké tŕne (ostrohy) a pri vyrušení nimi dokáže zovrieť a bolestivo pichnúť (môže urobiť ranku). Prednosti pre deti: pôsobivý robustný „tŕnistý“ vzhľad pripomínajúci malého „draka“ (anglicky thorny devil), skrytý nočný spôsob života (deti môžu pozorovať, ako strašilka vychádza z úkrytu žrať), jednoduchá strava (list ostružiny) a poučné pozorovanie kladenia vajíčok do substrátu. Pravidlá pre deti: (1) manipulovať len jemne a pod dohľadom dospelého — nechať strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahať za nohy; (2) so samcom obzvlášť opatrne — pozor na tŕnisté zadné nohy, ktorými dokáže zovrieť a pichnúť (dieťa môže manipulovať skôr s pokojnejšou samicou/nymfou); (3) držať nízko nad stolom (pád škodí); (4) umyť si ruky pred aj po manipulácii; (5) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre staršie deti je to skvelá lekcia rešpektu k živočíchom a prírodopisu.

Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie. Strašilka nemá krídla ani hlasový aparát; v teráriu občas tlmene počuť len jemné šuchotanie, keď v noci lezie a spása lístie.

Verdikt odborníka Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata, giant spiny stick insect / thorny devil) je robustná, tmavohnedá a ostnatá pozemná strašilka z Novej Guiney a jeden z najpôsobivejších „strašidelne“ vyzerajúcich fázmidov v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má číslo 23). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Lonchodidae (podčeľaď Eurycanthinae). Na rozdiel od štíhlych „palicových“ druhov, ktoré sa maskujú medzi lístím, je mohutná a žije pri zemi: cez deň sa ukrýva v dutinách, pod kôrou a v štrbinách pri zemi (často v skupinkách) a v noci vychádza spásať lístie — nie je teda typický listový mimik, spolieha sa skôr na skrytý spôsob života a na tŕnistú obranu. Má zreteľný pohlavný dimorfizmus: samica je väčšia a robustnejšia (~13–15 cm), tmavohnedá, bez výrazných tŕňov na nohách; samec je menší (~10–12 cm), ale má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy). Najznámejšou vlastnosťou je práve obrana samca: pri vyrušení zadné nohy prudko zovrie ako svorku a tŕňmi dokáže bolestivo pichnúť a zaseknúť sa do kože — je to jediná bežne chovaná strašilka so „skutočnou“ obranou stiskom, nie iba blufom. Tie isté tŕne používa samec aj v súbojoch s inými samcami o samice. Ani jedno pohlavie nelieta (krídla sú zakrpatené až chýbajú), takže strašilka ani nestriduluje krídlami a je prakticky nemá. Rozmnožuje sa pohlavne (potrebný samec aj samica) a na rozdiel od strašilky ostnatej, ktorá vajíčka voľne odhadzuje na povrch, samica kladie vajíčka do vlhkého substrátu — preto v teráriu potrebuje vlhkejšiu vrstvu zeminy. Pôvod: vlhké tropické lesy Novej Guiney a okolitých ostrovov (Melanézia). Chov je vďačný a pomerne nenáročný: postačí teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, vyššia vlhkosť udržiavaná rosením a vlhkým substrátom, úkryty pri zemi (kôra, duté konáre) a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, brečtanom, ružou či malinou — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Dôležitým pravidlom je dostatočne VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 40–50 cm a viac) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie; dôležité je aj vetranie proti plesni. Je to pôsobivý a vďačný chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len so samcom buďte opatrní kvôli tŕnistým zadným nohám a strašilku nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť: približne 1,5 až 2 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: nízka až stredná — vďačný a vizuálne atraktívny druh pre začiatočníkov aj pokročilých, s rešpektom k tŕňom samca. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Nová Guinea a okolité ostrovy (Melanézia) — vlhké tropické lesy; nočný, pri zemi žijúci bylinožravec spásajúci listy drevín

Pôvodným domovom Eurycantha calcarata sú vlhké tropické lesy Novej Guiney a okolitých ostrovov (Melanézia). Na rozdiel od štíhlych „palicových“ strašiliek, ktoré sa maskujú medzi lístím, je tento druh robustný a pozemný — cez deň sa ukrýva v dutinách stromov, pod kôrou a v štrbinách pri zemi, často aj v menších skupinkách, a v noci vychádza spásať lístie. Spolieha sa skôr na skrytý spôsob života a na tŕnistú obranu než na listové maskovanie. Samce majú na zadných stehnách veľké tŕne (ostrohy), ktorými sa bránia a ktoré používajú aj v súbojoch o samice. Druh sa vďaka obľube v chove rozšíril do terárií po celom svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.

Terárium (zajatie)

Dostatočne vysoké sieťkové alebo presklené terárium s VÝŠKOU aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 40–50 cm a viac, napr. 40×40×50 cm) + úkryty pri zemi; dôležité vetranie

Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária dôležitým parametrom — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~10–15 cm strašilke teda aspoň 40–50 cm). Odporúčaný rozmer pre malú skupinku je približne 40 × 40 × 50 cm a viac. Keďže ide o pozemný, skrytý druh, dovnútra patria aj úkryty pri zemi — kúsky kôry, duté konáre alebo polovica kvetináča, kam sa cez deň schová. Vhodné je sieťkové (gázové) alebo presklené terárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu je pri vyššej vlhkosti dôležité proti plesni. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (ostružina, dub, brečtan) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom. Pevné veko/zips — nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Substrát a dno — vlhkejší (na znášku a úkryt)

Vlhkejšia vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina) niekoľko cm hrubá na dne — udrží vlhkosť, zachytí trus a samica do nej kladie vajíčka

Na rozdiel od strašilky ostnatej, ktorá vajíčka voľne odhadzuje na povrch, samica strašilky tŕňovej kladie vajíčka do vlhkého substrátu (do pôdy alebo medzi listový opad). Preto je vhodná vlhkejšia vrstva substrátu — kokosové vlákno, rašelina, prípadne s prímesou listového opadu — niekoľko centimetrov hrubá. Substrát udržujte vlhký, ale nie premočený a sledujte, či sa netvorí pleseň. Vlhký substrát zároveň pomáha udržať vyššiu vlhkosť v teráriu (dôležitú pre zvliekanie nymf) a slúži ako miesto, kam sa pozemná strašilka schová. Vajíčka možno v substráte ponechať na inkubáciu na mieste, alebo ich opatrne pozbierať a inkubovať oddelene na mierne vlhkom substráte (vermikulit menej plesnivie).

Teplota a vlhkosť

Teplota 20–26 °C (izbová, cez deň o niečo teplejšie); vyššia vlhkosť udržiavaná pravidelným rosením

Eurycantha calcarata pochádza z vlhkých tropických lesov Novej Guiney, preto potrebuje teplotu 20–26 °C (postačí izbová, cez deň o niečo teplejšie) a vyššiu vlhkosť než suché druhy. Vlhkosť udržujte pravidelným rosením rozprašovačom a vlhkým substrátom — strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia). Nymfy potrebujú dostatok vlhkosti na bezproblémové zvliekanie. Pozor na rovnováhu: príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko a teplo bez vetrania spôsobuje pleseň — preto je dôležité dobré prúdenie vzduchu. Špeciálne vyhrievanie zvyčajne netreba, postačí izbová teplota.

Kŕmne rastliny a vybavenie

Ostružina, dub, brečtan, ruža, malina vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) + úkryty pri zemi — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto

Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — ostružina (černica), dub, brečtan, ruža/šípka, malina, lieska a hloh. Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, ako šplhacia konštrukcia a ako miesto, kde sa strašilka zavesí pri zvliekaní. Keďže je strašilka pozemná a skrytá, doplňte aj úkryty pri zemi (kôra, duté konáre). Priebežne dopĺňajte čerstvé lístie a odstraňujte zvädnuté výhonky.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Priebežne (žerie v noci)	Čerstvá ostružina (černica), dub alebo brečtan vo fľaši s vodou	vetvičky stále k dispozícii	vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne	Ruža/šípka, malina, lieska, hloh	pár vetvičiek na spestrenie	podľa dostupnosti
Pravidelne (najmä nymfy)	Rosenie listov vodou + vlhkejší substrát (zdroj pitia + vlhkosť na zvliekanie)	dôkladné orosenie	nymfy častejšie, dospelce menej
Údržba	Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna; kontrola vlhkého substrátu proti plesni	—	priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — pohlavne (samec + samica)

Dospelosť po ~5–6 zvliekaniach (~4–6 mesiacov); samec dospieva o niečo skôr

Strašilka tŕňová sa rozmnožuje pohlavne — na chov a oplodnené vajíčka je potrebný samec aj samica (na rozdiel od partenogenetickej strašilky ostnatej či indickej). Pohlavný dimorfizmus je zreteľný: samica je väčšia a robustnejšia (~13–15 cm), bez výrazných tŕňov na nohách a má krátke kladielko; samec je menší (~10–12 cm), ale má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy), ktoré používa na obranu aj v súbojoch o samice. Ani jedno pohlavie nelieta (krídla sú zakrpatené až chýbajú). Dospelosti strašilka dosahuje po piatich až šiestich zvliekaniach (zhruba za 4–6 mesiacov), samec dospieva o niečo skôr.

Vajíčka — kladené do vlhkého substrátu

Stovky vajíčok počas života samice; kladie ich postupne do pôdy

Dospelá samica kladie počas života stovky vajíčok, ktoré ukladá do vlhkého substrátu (do pôdy alebo medzi listový opad) — nie voľne na povrch ako strašilka ostnatá. Vajíčka sú pomerne veľké, oválne, hnedasté a majú typické viečko (kapitulum). Práve preto strašilka potrebuje v teráriu vlhkejšiu vrstvu substrátu, inak nemá kam klásť. Vajíčka možno ponechať v substráte na inkubáciu na mieste, alebo ich opatrne vyhrabať a inkubovať oddelene na mierne vlhkom substráte (vermikulit menej plesnivie). Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie

Inkubácia zvyčajne ~4–6 mesiacov pri izbovej teplote a vyššej vlhkosti

Vajíčka sa inkubujú pri izbovej teplote (~22–26 °C) na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Inkubácia trvá zvyčajne asi 4 až 6 mesiacov (premenlivá podľa teploty a vlhkosti). Čerstvo vyliahnuté nymfy sú robustné, tmavé a aktívne — hľadajú kŕmnu rastlinu, na ktorú vyliezajú žrať, a úkryt pri zemi; potrebujú vyššiu vlhkosť, aby sa bez problémov zvliekali. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú. Pre istotu si časť vajíčok nechajte inkubovať aj priamo v teráriovom substráte.

Odchov nymf a zvliekanie

5–6 zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti piatimi až šiestimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a dostatok vlhkosti, inak sa zvliekanie nepodarí. Výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (dospelce už nie). Odchov je pomerne jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce, len s dôrazom na vlhkosť a úkryty: dostatočne vysoké vetrané terárium s vlhkejším substrátom, čerstvé lístie (najmladšie, najmäkšie pre malé nymfy), izbová teplota a rosenie. U dospievajúcich samcov sa postupne vyvinú nápadné tŕne na zadných stehnách.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Zreteľný dimorfizmus; životnosť ~1,5–2 roky

Pohlavný dimorfizmus je u Eurycantha calcarata zreteľný. Samica je väčšia a robustnejšia (~13–15 cm), tmavohnedá, bez výrazných tŕňov na nohách, s krátkym kladielkom. Samec je menší (~10–12 cm), ale nesie na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy), ktorými dokáže reálne zovrieť a pichnúť a ktoré používa aj v súbojoch s inými samcami. Ani jedno pohlavie nelieta. Životnosť: pri správnej starostlivosti žije strašilka tŕňová približne 1,5 až 2 roky, čo je medzi chovanými strašilkami nadpriemerne dlho. Samce žijú o niečo kratšie ako samice.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Chov nenáročný; dospelosť po približne 5–6 zvliekaniach (~4–6 mesiacov); životnosť ~1,5–2 roky; samec dospieva o niečo skôr

Strašilka tŕňová je vďačný a pomerne nenáročný druh aj pre menej skúsených chovateľov — chov je jednoduchý, vyžaduje však vlhkejší substrát, úkryty pri zemi a opatrnú manipuláciu, najmä pri dospelých samcoch s tŕnistými zadnými nohami. Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) dostatočne VYSOKÉ terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 40–50 cm a viac) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) úkryty pri zemi (kôra, duté konáre) — je to pozemný, skrytý druh; (3) vlhkejší substrát (kokos/rašelina) — udrží vlhkosť a samica doň kladie vajíčka; (4) vyššia vlhkosť pravidelným rosením; (5) teplota 20–26 °C; (6) čerstvá ostružina/dub/brečtan stále k dispozícii vo vode; (7) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy a počítať s tým, že samec dokáže tŕnistými zadnými nohami zovrieť a pichnúť. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri správnej starostlivosti je chov vďačný a vizuálne atraktívny.

Pripravte dostatočne VYSOKÉ terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 40–50 cm a viac, napr. 40×40×50 cm) s dobrým vetraním proti plesni

Na dno dajte vlhkejšiu vrstvu substrátu (kokosové vlákno, rašelina) niekoľko cm hrubú — udrží vlhkosť, zachytí trus a samica doň kladie vajíčka

Pridajte ÚKRYTY pri zemi (kúsky kôry, duté konáre, polovica kvetináča) — je to pozemný, skrytý druh, ktorý sa cez deň ukrýva

Vložte vetvičky ostružiny, duba alebo brečtanu do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)

Udržujte teplotu 20–26 °C (izbová, cez deň o niečo teplejšie) — netreba prudké vyhrievanie

Rosite terárium pravidelne na vyššiu vlhkosť — nymfy potrebujú vlhkosť na bezproblémové zvliekanie; strašilka pije kvapky z listov

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy; so SAMCOM obzvlášť opatrne (tŕnistými zadnými nohami dokáže zovrieť a pichnúť)

Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé, odstraňujte trus a sledujte, či sa na vlhkom substráte netvorí pleseň; NIKDY prebytočné jedince nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

5–15 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie)

Strašilka tŕňová je pre svoj pôsobivý „tŕnistý“ vzhľad a nenáročnosť obľúbená a pomerne dobre dostupná — dospelé jedince bývajú zhruba 5–15 €/ks, mladé nymfy a vajíčka sú lacnejšie. Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení. Pozor: druh sa dobre množí, takže vznikajú prebytky — tie treba riešiť zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody. Pri kúpe samca myslite na to, že má tŕnisté zadné nohy a treba s ním manipulovať opatrne.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz)

bazos.sk — inzeráty teraristika / hmyz

Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok

Na čo si dať pozor Strašilku tŕňovú najľahšie získate od iného chovateľa (na burze alebo cez inzerát), často ako vajíčka alebo mladé nymfy za pár eur. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, sýte tmavohnedé až čiernohnedé sfarbenie bez tmavých zaschnutých škvŕn, čulá v noci; dospelý samec má nápadné veľké tŕne na zadných stehnách. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo nízkej vlhkosti pri zvliekaní). Pri kúpe rovno vypýtajte aj pár vetvičiek ostružiny/duba a informáciu, na čo bola strašilka zvyknutá. Ak chcete druh chovať pre potomstvo, kúpte aspoň jedného samca a jednu-dve samice (rozmnožuje sa pohlavne).

Porovnanie s podobnými druhmi

	Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata)	Strašilka malajská (Heteropteryx dilatata)	Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)	Strašilka indická (Carausius morosus)	Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata)
Dĺžka	♀ ~13–15 cm, ♂ ~10–12 cm	♀ ~14–17 cm (30–65 g), ♂ menší	♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm	8–10 cm	♀ 10–13 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	~1,5–2 roky	~1,5–2 roky	♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes.	~1 rok	~1 rok
Hlučnosť	2/5	3/5	2/5	1/5	1/5
Stav IUCN	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný druh)	nehodnotená (chovný/laboratórny druh)	nehodnotená (chovný druh)
Povaha	Aktuálny druh — robustná POZEMNÁ tmavohnedá strašilka, ukrýva sa pri zemi (nie listový mimik); samec má na zadných stehnách veľké TŔNE a dokáže nimi zovrieť a pichnúť (jediná strašilka so skutočnou obranou stiskom); nelieta, kladie vajíčka do vlhkej pôdy, potrebuje úkryty a vyššiu vlhkosť	Tiež robustná ostnatá strašilka — obrovská jasno zelená samica (najťažší hmyz), samec hnedý a LIETA; bráni sa hlasnou stridulácou krídel a ostnatými zadnými nohami, kladie veľké vajíčka ovipozítorom do vlhkej pôdy; oproti tŕňovej je listovejšia (visí v lístí), náročnejšia na vlhkosť a inkubácia trvá 7–14 mesiacov	Veľká ostnatá austrálska strašilka — dokonalý LISTOVÝ mimik, samce lietajú; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión (NEškodný bluf), možná partenogenéza, vajíčka voľne odhadzuje na povrch — narozdiel od tŕňovej nepichá a žije medzi lístím	Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, palicová, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan; menšia, úplne neškodná a nenáročnejšia ako tŕňová	Partenogenetická a nenáročná začiatočnícka strašilka — dlhá, štíhla palica, žerie ostružinu, úplne neškodná; oproti tŕňovej je drobnejšia, nemá tŕnistú obranu a nežije pri zemi
Areál	Nová Guinea a okolité ostrovy (Melanézia) — vlhké tropické lesy	JV Ázia (Malajzia, Borneo, Sumatra, Thajsko) — dažďové pralesy	Austrália (Queensland, NSW) a Nová Guinea — eukalyptové a dažďové lesy	Južná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po celom svete	Vietnam (juhovýchodná Ázia)

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)

stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatočnú vlhkosť (pravidelné rosenie); nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania

stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na vlhkom substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Riziko je vyššie, keďže druh potrebuje vlhkejší substrát aj vyššiu vlhkosť. Zabezpečiť dobré vetranie (sieťkové steny/veko), substrát udržiavať vlhký, nie premočený, odstraňovať zvädnuté lístie a trus — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti

Strata nôh pri hrubej manipulácii

stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Nikdy neťahať strašilku za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)

stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Vysychanie a dehydratácia (najmä nymfy)

stredná

Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu

Pravidelné rosenie a vlhkejší substrát; strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie; nymfy citlivejšie na sucho pri zvliekaní

Prevencia Strašilka tŕňová je pri správnom teráriu odolný a vďačný druh a takmer nechorľavie. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Neúspešné zvliekanie — úplne najčastejší problém; strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatok vlhkosti, inak sa deformuje alebo uhynie — preto je dostatočne vysoké a vlhké terárium kľúčové; (2) Pleseň z vlhka bez vetrania — keďže druh potrebuje vlhkejší substrát aj vyššiu vlhkosť, zabezpečte prúdenie vzduchu (sieťkové steny/veko) a substrát udržiavajte vlhký, nie premočený; (3) Otrava postrekmi — lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov, pred podaním opláchnite; (4) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy. Prevencia: dostatočne vysoké vetrané terárium s úkrytmi pri zemi, vlhkejší substrát, teplota 20–26 °C, primerané rosenie, čerstvá ostružina/dub/brečtan stále k dispozícii, jemná manipulácia (so samcom opatrne kvôli tŕňom). Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú, dospelce už nie.

Zaujímavosti

Jediná bežne chovaná strašilka so „skutočnou“ obranou stiskom — dospelý samec má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy) a pri obrane zadné nohy prudko zovrie ako svorku; tŕňmi dokáže bolestivo pichnúť a zaseknúť sa do kože — na rozdiel od „blufujúcich“ strašiliek sa teda vie naozaj fyzicky brániť.

Robustná POZEMNÁ strašilka, nie palica medzi lístím — na rozdiel od štíhlych palicových druhov je mohutná, tmavohnedá a žije pri zemi; cez deň sa ukrýva v dutinách, pod kôrou a v štrbinách a nespolieha sa na listové maskovanie.

Samce sa tŕnistými nohami bijú o samice — veľké tŕne na zadných stehnách nepoužíva samec len na obranu, ale aj v súbojoch s inými samcami o samice — vzájomne sa nimi zakliesnia a tlačia.

Žiadne pohlavie nelieta — krídla sú u Eurycantha calcarata zakrpatené až chýbajú, takže strašilka nelieta ani nestriduluje krídlami (na rozdiel napríklad od strašilky ostnatej či malajskej, kde samce lietajú).

Samica kladie vajíčka do vlhkej pôdy — na rozdiel od strašilky ostnatej, ktorá vajíčka voľne odhadzuje na povrch, zaborí ich do vlhkého substrátu — preto v teráriu potrebuje vlhkejšiu vrstvu zeminy, inak nemá kam klásť.

Anglicky „thorny devil“ — tŕnistý diabol — pre svoj robustný, tŕňmi pokrytý vzhľad pripomínajúci malého „draka“ dostala anglické meno thorny devil / giant spiny stick insect; je to jeden z najpôsobivejších „strašidelne“ vyzerajúcich chovaných fázmidov.

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje dostatočne vysoké terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela (40–50 cm a viac) a dostatok vlhkosti, inak sa zdeformuje alebo uhynie.

Žije a ukrýva sa v skupinkách — v prírode aj v teráriu sa znáša pohromade vo viacerých jedincoch a cez deň sa spoločne schováva do tých istých úkrytov pri zemi, čo z nej robí vďačný „skupinový“ chovný druh.

Žerie ostružinu, dub a brečtan — je to výhradný bylinožravec; v chove je základom ostružina (černica) dostupná aj v zime, prijíma aj dub, brečtan, ružu/šípku, malinu a lieskou. Nenáročnosť na teplotu (20–26 °C) z nej robí vďačný druh.

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci je pôvodom z Novej Guiney, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Insecta (hmyz)

Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)

Čeľaď Lonchodidae (podčeľaď Eurycanthinae)

Rod Eurycantha

Druh Eurycantha calcarata (Lucas, 1869)

Často kladené otázky

Nie je jedovatá ani nehryzie, ale na rozdiel od väčšiny chovaných strašiliek sa vie naozaj fyzicky brániť, a tak treba opatrnosť — najmä pri samcoch. Dospelý samec má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy) a pri vyrušení dokáže zadné nohy prudko zovrieť ako svorku a tŕňmi bolestivo pichnúť a zaseknúť sa do kože (môže urobiť ranku). Nie je to nebezpečné v zmysle jedu či infekcie, ale poriadne to zabolí. Preto samca nedráždite, nepribližujte prsty zozadu k jeho zadným nohám a nedržte ho tak, aby vás mohol „zovrieť“. Samica a nymfy sú menej nebezpečné. Pri opatrnom zaobchádzaní je to pokojný, no rešpekt vzbudzujúci chovanec.

Je to pohlavný znak a zbraň. Dospelý samec má na zadných stehnách veľké zahnuté tŕne (ostrohy), ktoré používa dvojako: na obranu (pri vyrušení nimi zovrie a pichne predátora alebo neopatrnú ruku) a na súboje s inými samcami o samice — samce sa nimi navzájom zakliesnia a tlačia. Samica takéto výrazné tŕne nemá a je celkovo robustnejšia a väčšia. Práve tieto tŕne robia zo strašilky tŕňovej jedinú bežne chovanú strašilku so „skutočnou“ obranou stiskom — preto so samcom manipulujte opatrne.

Dôležitá je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~10–15 cm strašilke teda prakticky 40–50 cm a viac; odporúčaný rozmer pre skupinku je okolo 40 × 40 × 50 cm). Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Keďže je to pozemný, skrytý druh, pridajte úkryty pri zemi (kôra, duté konáre) a na dno vlhkejšiu vrstvu substrátu (kokos/rašelina) — samica doň kladie vajíčka. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. V našich podmienkach je základom ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj dub, brečtan, ružu/šípku, malinu, lieskou a hloh. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Keďže je to robustná, žravá strašilka, majte vždy dostatok čerstvého lístia.

Pochádza z vlhkých tropických lesov Novej Guiney, preto potrebuje teplotu 20–26 °C (postačí izbová, cez deň o niečo teplejšie) a vyššiu vlhkosť než suché druhy. Vlhkosť udržujte pravidelným rosením a vlhkejším substrátom — strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Nymfy potrebujú dostatok vlhkosti, aby sa bez problémov zvliekali. Pozor na rovnováhu: príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň — preto je dôležité dobré prúdenie vzduchu. Špeciálne vyhrievanie zvyčajne netreba.

Áno, opatrne — najmä pri samcoch. Strašilka znáša jemnú manipuláciu, ale na rozdiel od krotkej strašilky indickej či ostnatej sa vie naozaj brániť. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. So samcom buďte obzvlášť opatrní: má na zadných stehnách veľké tŕne a dokáže nimi zovrieť a bolestivo pichnúť — nepribližujte prsty zozadu k jeho zadným nohám a nedráždite ho. Pokojnejšia samica a nymfy sú na manipuláciu menej rizikové. Pre deti len pod dohľadom dospelého.

Áno, výrazne. Strašilka tŕňová (Eurycantha calcarata) je robustná POZEMNÁ strašilka z Novej Guiney, ktorá sa ukrýva pri zemi (nie je listový mimik), rozmnožuje sa pohlavne, kladie vajíčka do vlhkej pôdy, nelieta a hlavne — dospelý samec má veľké tŕne na zadných nohách a dokáže nimi reálne zovrieť a pichnúť (skutočná obrana stiskom). Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum) je naopak austrálska, štíhlejšie stavaná, dokonalý listový mimik, často partenogenetická, vajíčka voľne odhadzuje a jej „škorpiónia“ póza je úplne neškodná; jej samce navyše lietajú. Tŕňová je teda druh, ktorý sa naozaj bráni, žije pri zemi a potrebuje vlhkejší substrát na znášku.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Eurycantha calcarata, Eurycantha), Phasmid Study Group (PSG č. 23 — Eurycantha calcarata, culture list a species info), Keeping Insects (Eurycantha calcarata care), Dubia.com / The Bug

Strašilka tŕňová (novoguinejská)

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Strašilka tŕňová (novoguinejská)

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky