Strašilka európska (Bacillus rossius)

Bacillidae

Strašilka európska

Bacillus rossius — tenká štíhla palicovitá strašilka zo Stredomoria (južná Európa a severná Afrika) — JEDNA Z MÁLA EURÓPSKYCH strašiliek. Samica ~8–10,5 cm, zelená alebo hnedá, dokonalý vetvičkový mimik. Prevažne partenogenetická (samce vzácne, stačí jediná samica → len samice). Vďaka miernemu pásmu znesie izbovú teplotu — skvelá nenáročná začiatočnícka strašilka. Úplne neškodná

Dĺžka dospelca♀ ~8–10,5 cm, ♂ ~5–6 cm (tenká, štíhla, bezkrídla)
Teplota20–25 °C (izbová; mierne stredomorské pásmo)
Vlhkosť60–70 %, rosenie (najlepšie podvečer)
Životnosť~12 mesiacov (zhruba 1 rok)
PôvodStredomorie — južná Európa a severná Afrika
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
1/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

55% 35% 10% STRAVA zloženie
Ostružina / černica (Rubus — list aj stonka) — 55 % 55%
Ruža/šípka, malina, dub, lieska (sezónne listy) — 35 % 35%
Hloh, brečtan a ďalšie netoxické listy (doplnok) — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

  • Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
  • Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
  • Ruža a šípka (Rosa) — listy, ochotne prijímaná náhrada za ostružinu
  • Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, ochotne prijímaný počas vegetačnej sezóny
  • Lieska (Corylus) — listy, dobre prijímaná alternatíva k ostružine
  • Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
  • Brečtan (Hedera helix) — listy, pre tento druh prijateľný doplnok (zelený aj v zime)
  • Buk (Fagus) a jabloň (Malus) — listy, sezónne alternatívy uvádzané v chovateľských návodoch
  • Vetvičky vždy vo vode (fľaša/váza) so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka má stále čo žrať

Zakázané potraviny

  • Listy ošetrené pesticídmi alebo postrekmi — pre hmyz smrteľné, zbierať len z čistých, neznečistených lokalít
  • Listy z okolia frekventovaných ciest — usadeniny a soľ kontaminujú potravu
  • Zvädnuté, plesnivé alebo zaschnuté listy — strašilka ich odmieta a vlhká pleseň ohrozuje terárium
  • Paprade a ihličnany — pre Bacillus rossius nevhodné, neprijíma ich
  • Citrusy, zelenina a ovocie — nie sú prirodzenou potravou tohto druhu, neprijíma ich
  • Trávniky ošetrené herbicídmi — kontaminácia rovnako nebezpečná ako pesticídy
  • Úplne suché terárium bez rosenia — strašilka (najmä nymfy) má problém so zvliekaním a vysychá
  • Mäso a krmivá pre iné zvieratá — strašilka je výhradný bylinožravec (folivor)
Tip od odborníka Strašilka európska (Bacillus rossius) je výhradný bylinožravec (folivor) — živí sa listami a vždy spása čerstvé zelené lístie. Základom jedálnička je ostružina (černica, Rubus), ktorá je dostupná aj v zime (stálozelené výhonky) a tvorí nosnú zložku stravy. Veľmi dobre prijíma aj ružu/šípku, malinu, dub, lieskou a hloh, ako doplnok znesie aj brečtan, buk či jabloň. Praktický trik: narezané vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata), aby strašilka nespadla do vody — list tak ostane čerstvý a šťavnatý niekoľko dní. POZOR na pesticídy: lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov — pre hmyz je akýkoľvek postrek smrteľný; pred podaním je vhodné listy opláchnuť a osušiť. Žerie najmä v noci, preto čerstvú potravu vymieňajte priebežne a odstraňujte zvädnuté a zaschnuté listy. Strašilka neprijíma ovocie, zeleninu ani citrusy. Pravidelné jemné rosenie zároveň zvyšuje vlhkosť listov, ktoré strašilka olizuje a prijíma tak aj vodu — pre nymfy je vlhkosť dôležitá pri zvliekaní. Keďže Bacillus rossius pochádza z mierneho stredomorského pásma, postačí jej bežná izbová teplota a jednoduchá celoročne dostupná strava (ostružina), preto patrí medzi najnenáročnejšie chovateľské strašilky.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 2 Priľnavosť 1 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.4
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strašilky sú nemé — Bacillus rossius nevydáva žiadne zvuky počuteľné a používané na komunikáciu s človekom.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strašilka európska je pokojná a dobre manipulovateľná strašilka — pre svoju nenáročnú povahu je vďačná na pozorovanie aj jemné držanie v ruke a je obľúbená u začiatočníkov a v školských chovoch. Znáša jemnú a opatrnú manipuláciu: pomaly podloženú dlaň alebo prst pred prednými nohami zvyčajne sama opatrne preleze. Nemazná sa v zmysle ako pes či mačka — interakcia spočíva v tom, že vám pokojne prelieza po ruke a možno ju z blízka pozorovať. Je to tenká, štíhla a krehká palicovitá strašilka, preto je dôležitá najmä opatrnosť. Zásady bezpečnej manipulácie: (1) NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu (nymfy ju pri ďalšom zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie); (2) vždy ju nechajte preliezť na ruku samú; (3) manipulujte nízko nad mäkkým podkladom (pád z výšky jej môže ublížiť). Pri vyrušení strašilka zvyčajne úplne stuhne (katalepsia) a predstiera tenkú vetvičku — je úplne neškodná, nepichá ani nie je jedovatá.
1/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Strašilka európska je nočný, pokojný tvor — cez deň zostáva takmer nehybná, natiahnutá a prichytená na vetvičke alebo stene terária, ktoré dokonale imituje (kryptická vetvičková mimikry). Aktivita sa rozbieha až po zotmení: v noci pomaly lezie, spása lístie a presúva sa po teráriu. Energia je nízka — strašilka nebeháva ani neskáče a nepotrebuje veľký pohybový priestor do šírky; dôležitá je naopak dostatočná výška terária na zvliekanie. Je bezkrídla, takže nelieta. Pri vyrušení sa najčastejšie spolieha na znehybnenie (katalepsiu) — stuhne do strnulej pózy a vyzerá ako kúsok tenkej vetvičky či steblo trávy; niekedy sa pri uchopení mierne knísa ako vetvička vo vetre. Pre pozorovateľa je to nenáročný, pokojný chovanec — jeho čaro je v pomalom pohybe a dokonalom maskovaní.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Hmyz nemá schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — strašilka európska je úplne nemá.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Strašilka európska je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Ide o bezkrídlu palicovitú strašilku, takže nevydáva ani zvuk krídel. Hlavnou obranou je tiché znehybnenie (katalepsia) — strašilka stuhne, predstiera tenkú vetvičku a niekedy sa mierne knísa, aby pripomínala vetvičku vo vetre; nesyká, nehryzie a nie je jedovatá. Komunikácia s prostredím prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka v noci presúva po listoch, a tiché chrumkanie pri spásaní lístia — ide o mechanický zvuk, nie o hlas. V byte je preto ideálnym tichým chovancom, vhodným aj do spálne a detskej izby.

Dokáže hovoriť? Hmyz nedokáže napodobiť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové a neurónové štruktúry. Strašilka európska je úplne nemá a okolie vníma tykadlami, hmatom a feromónmi.

Typické zvuky

  • Žiadne vokalizácie — strašilka európska nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu s človekom (je nemá, bezkrídla)
  • Jemné šuchotanie pri pohybe — tlmený mechanický zvuk, keď strašilka v noci lezie a presúva sa medzi listami a vetvičkami
  • Tiché chrumkanie pri spásaní — jemný zvuk počuteľný len zblízka, keď strašilka v noci obhrýza čerstvé lístie
  • Tichá obrana znehybnením (katalepsia) — pri vyrušení stuhne a predstiera tenkú vetvičku, bez sykania a bez akéhokoľvek hlasu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná nočná aktivita — cez deň znehybnená (predstiera tenkú vetvičku či steblo), žerie a pohybuje sa po zotmení; v byte aktívna po celý rok
Rozmnožovanie po celý rok — prevažne partenogeneticky (samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca, liahnu sa len samice); samce sú v chove vzácne

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický druh — jedna z najlepších a najnenáročnejších začiatočníckych strašiliek (PSG č. 3 a 56). Tenká, štíhla, palicovitá; prevažne partenogenetická (samce vzácne). Pôvod: Stredomorie — južná Európa (Taliansko, Španielsko, južné Francúzsko, Balkán) a severná Afrika; jedna z mála európskych strašiliek. Vďaka miernemu pásmu pôvodu znesie izbovú teplotu. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotená (NE), voľne dostupná v chove. Vhodná pre úplných začiatočníkov, deti pod dohľadom aj školské chovy. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody (mimo jej prirodzeného areálu).
Priestor Vysoké sieťové (gázové) alebo presklené terárium je najdôležitejším parametrom. Strašilka sa zvlieka dolu hlavou zavesená za zadné nohy a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžka tela dospelca (pri ~8–10 cm samici teda prakticky aspoň 30 cm, radšej viac). Odporúčaný minimálny rozmer pre niekoľko jedincov je približne 30 × 30 × 30 cm alebo vyšší. Pri nedostatočnej výške sa strašilka pri zvliekaní deformuje alebo zahynie. Vetranie: dôležité prúdenie vzduchu (sieťkové steny alebo veko) — uzavreté akvárium bez vetrania vedie k plesni a úhynu. Teplota: bežná izbová 20–25 °C (pochádza z mierneho stredomorského pásma, netreba špeciálne vyhrievať). Vlhkosť: mierna, 60–70 %, udržiavaná rosením rozprašovačom (najlepšie podvečer) — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie, dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky z listov. Substrát: na dno postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos, rašelina, prípadne zmes zeminy a piesku), ktorá zachytí trus a padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Vybavenie: vetvičky kŕmnych rastlín vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) slúžia zároveň ako potrava aj ako miesto na šplhanie a zvliekanie. Pevné veko/zips — drobné nymfy vedia uniknúť aj malou medzerou.
Deti v domácnosti Strašilka európska je vďačný a poučný chovanec pre deti (od ~6–7 rokov pod dohľadom) a patrí k obľúbeným druhom do školských chovov. Je neškodná, nehryzie, nie je jedovatá a nevydáva rušivé zvuky. Prednosti pre deti: jednoduchá a celoročne dostupná strava (list ostružiny), nízke nároky (izbová teplota, len rosenie), dokonalé maskovanie (vyzerá ako tenká vetvička) a najmä poučná partenogenéza — dieťa môže pozorovať, ako samica kladie vajíčka aj bez samca a ako sa z nich liahnu malé strašilky. Zaujímavé je aj to, že ide o jednu z mála európskych strašiliek (pôvodom zo Stredomoria). Sledovanie zvliekania a regenerácie nôh u nymf je výbornou prírodopisnou lekciou. Pravidlá pre deti: (1) manipulovať len jemne a nechať strašilku preliezť na ruku samú — NIKDY neťahať za nohy (môže si ich odtrhnúť, je krehká); (2) držať nízko nad stolom (pád škodí); (3) umyť si ruky pred aj po manipulácii; (4) NIKDY nevypúšťať do prírody. Pre deti je to skvelá lekcia zodpovednosti, jemnosti a pozorovania prírody.
Hlučnosť Prakticky tichý chovanec — vhodný do spálne, detskej izby aj kancelárie. Bezkrídla strašilka európska nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity; nanajvýš tlmene zašuchotí pri prelezení medzi listami.
Verdikt odborníka Strašilka európska (Bacillus rossius; anglicky European stick insect / Mediterranean stick insect) je tenká, štíhla a palicovitá strašilka zo Stredomoria a patrí medzi najlepšie a najnenáročnejšie začiatočnícke strašilky v teraristike (v zozname Phasmid Study Group má čísla 3 a 56). Jej hlavnou výnimočnosťou je, že ide o jednu z mála európskych strašiliek — na rozdiel od väčšiny chovaných druhov (tropických) žije priamo v južnej Európe a severnej Afrike (Taliansko, Španielsko, južné Francúzsko, Balkán). Patrí do radu Phasmatodea (strašilky / palicovky), čeľade Bacillidae (podčeľaď Bacillinae, tribus Bacillini). Samica meria približne 8–10,5 cm, vzácny samec je útlejší (~5–6 cm); telo je bezkrídle, zelené alebo hnedé (niekedy s ružovkastým nádychom) a dokonale imituje tenkú vetvičku či steblo trávy (kryptická vetvičková mimikry) — cez deň nehybne visí natiahnutá medzi vetvičkami, v noci spása lístie. Najpozoruhodnejšou vlastnosťou je partenogenéza: druh je prevažne partenogenetický, samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice (kópie matky). Samce sú v chove vzácne, takže na rozbehnutie chovu stačí jediná samica a chov sa udržiava úplne sám. Pri vyrušení sa strašilka spolieha na znehybnenie (katalepsiu) — stuhne do strnulej pózy a predstiera kúsok vetvičky, niekedy sa mierne knísa; pri uchopení dokáže odvrhnúť nohu (autotómia), ktorú nymfy pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (dospelce už nie). Je úplne neškodná — nepichá, nehryzie ani nie je jedovatá a je nemá, preto je vhodná aj pre deti pod dohľadom a do školských chovov. Chov je mimoriadne vďačný a jednoduchý: keďže druh pochádza z mierneho stredomorského pásma, postačí bežná izbová teplota 20–25 °C bez špeciálneho vyhrievania (oproti tropickým druhom výhoda), vlhkosť 60–70 % udržiavaná rosením (najlepšie podvečer; nymfy o niečo vlhkejšie) a strava z ostružiny (černice), doplnená ružou, dubom, lieskou, malinou či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je dostatočne VYSOKÝ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 3× dĺžku tela (prakticky 30 cm a viac, napr. 30×30×30 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni a pevné veko (drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou). Ide o tenkého a krehkého chovanca, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ho nikdy neťahajte za nohy. Životnosť je približne 1 rok (~12 mesiacov), počas ktorých samica nakladie niekoľko sto vajíčok (jednoducho ich púšťa na dno), z ktorých sa zhruba po dvoch mesiacoch inkubácie liahnu nové samice. ⚠️ Dôležité upozornenie: mimo svojho prirodzeného stredomorského areálu sa ako každý chovaný druh NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: najnižšia — ideálny prvý hmyzí chovanec pre začiatočníkov, deti aj školské chovy. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Stredomorie — južná Európa (Taliansko, Španielsko, južné Francúzsko, Balkán) a severná Afrika; teplé krovinaté porasty, okraje lesov a polosuché stanovištia
Bacillus rossius je jednou z mála európskych strašiliek — je endemická pre severozápadné Stredomorie, najmä Taliansko, Španielsko, južné Francúzsko a Balkán, pričom areál druhu (8 poddruhov) siaha od severnej Afriky po južnú Európu. Žije v teplých, pomerne vlhkých a vzdušných krovinatých porastoch aj v teplejších suchších stanovištiach, kde sa zdržiava na kríkoch (ostružina, ruža) a drevinách. Strašilka je nočná — cez deň nehybne sedí natiahnutá medzi vetvičkami, ktoré dokonale imituje (vetvičková mimikry), a v noci spása lístie. ⚠️ V chove ju NIKDY nevypúšťať do prírody (mimo jej prirodzeného areálu).
Terárium (zajatie)
Vysoké sieťkové alebo presklené terárium s VÝŠKOU aspoň 3× dĺžka tela (prakticky 30 cm a viac, napr. 30×30×30 cm); dôležité vetranie
Strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto je výška terária najdôležitejším parametrom — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~8–10 cm samici teda aspoň 30 cm, radšej viac). Vhodné je sieťkové (gázové) terárium alebo presklené terárium s vetracími otvormi — prúdenie vzduchu chráni pred plesňou. Pre dva páry postačí zhruba 30×30×30 cm. Dovnútra patria vetvičky kŕmnych rastlín (ostružina, ruža, dub, lieska) vo fľaši s vodou so zakrytým hrdlom, ktoré slúžia ako potrava aj ako šplhacie a zvliekacie miesto. Pevné veko/zips — drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou.
Teplota a vlhkosť
Izbová teplota 20–25 °C (mierne stredomorské pásmo); vlhkosť 60–70 % rosením (najlepšie podvečer) — nymfy o niečo vlhkejšie
Bacillus rossius pochádza z mierneho stredomorského pásma, preto je nenáročná na teplotu — postačí bežná izbová teplota 20–25 °C, žiadne špeciálne vyhrievanie netreba (to je oproti tropickým strašilkám výhoda). Vlhkosť udržujte okolo 60–70 % jemným rosením rozprašovačom, najlepšie podvečer — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť, pretože s ňou prebieha zvliekanie ľahšie; dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky vody z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (riziko utopenia). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.
Substrát a dno
Papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokos/rašelina, prípadne zmes zeminy a piesku) na dne — zachytí trus a padajúce vajíčka
Strašilka európska žije na vetvičkách a listoch, nie na zemi, preto je dno jednoduché. Postačí papierová utierka alebo tenká vrstva substrátu (kokosové vlákno, rašelina, prípadne zmes zeminy a piesku), ktorá zachytáva trus a voľne padajúce vajíčka a dá sa ľahko vymeniť. Samica vajíčka jednoducho púšťa na zem, takže padajú voľne na dno — z mierne vlhkého substrátu sa dajú pohodlne pozbierať a inkubovať. Dno udržujte čisté, nie premočené.
Kŕmne rastliny a vybavenie
Ostružina, ruža/šípka, malina, dub, lieska, hloh, brečtan vo fľaši s vodou (zakryté hrdlo) — potrava aj šplhacie/zvliekacie miesto
Hlavným vybavením terária sú vetvičky kŕmnych rastlín — ostružina (černica) ako základ, doplnená o ružu/šípku, malinu, dub, lieskou, hloh a ako doplnok brečtan, buk či jabloň. Vetvičky vložte do fľaše alebo vázy s vodou a hrdlo prekryte (alobal, vata, sieťka), aby strašilka nespadla do vody a neutopila sa. Lístie tak ostane čerstvé niekoľko dní a slúži zároveň ako potrava, ako šplhacia konštrukcia a ako miesto, kde sa strašilka zavesí pri zvliekaní. Priebežne dopĺňajte čerstvé a odstraňujte zvädnuté výhonky.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Priebežne (žerie v noci) Čerstvá ostružina (černica) vo fľaši s vodou — základ stravy vetvičky stále k dispozícii vymieňať každé 3–5 dní
Striedavo / sezónne Ruža/šípka, malina, dub, lieska, hloh (prípadne brečtan, buk, jabloň) pár vetvičiek na spestrenie podľa dostupnosti
Pravidelne (najmä nymfy) Rosenie listov vodou (zdroj pitia + vlhkosť 60–70 % na zvliekanie) jemné orosenie podvečer (nymfy o niečo častejšie)
Údržba Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna — priebežne

Rozmnožovací cyklus

Typ rozmnožovania — prevažne partenogeneticky
Dospelosť po ~5–6 zvliekaniach (~3–4 mesiace)

Strašilka európska je prevažne partenogenetická: samica kladie životaschopné neoplodnené vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice, ktoré sú kópiami matky. Samce sú v chove vzácne — na rozbehnutie a udržanie chovu preto stačí jediná samica. Druh sa dokáže rozmnožovať aj pohlavne (ak je samec k dispozícii, z oplodnených vajíčok sa liahnu samce aj samice) — ide o tzv. fakultatívnu (u niektorých poddruhov obligátnu) partenogenézu, no v praxi sa takmer výhradne chová partenogenetická samičia línia. Vďaka tomu je chov úplne samoudržateľný a druh sa ľahko množí. Dospelosti strašilka dosahuje po piatich až šiestich zvliekaniach (zhruba za 3–4 mesiace).

Vajíčka — púšťané na dno
Niekoľko sto vajíčok počas života samice

Dospelá samica nakladie počas života niekoľko sto vajíčok. Sú malé, semienkovité, hnedasté a samica ich nelepí — jednoducho ich púšťa na zem, takže padajú voľne na dno terária. Vajíčka jednoducho pozbierate z dna a inkubujete na mierne vlhkom substráte. Vďaka partenogenéze sú aj neoplodnené vajíčka životaschopné a vyliahnu sa z nich samice. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.

Inkubácia a liahnutie
Liahnutie zvyčajne po ~2 mesiacoch (8 týždňov; podľa teploty a vlhkosti)

Vajíčka sa inkubujú pri izbovej teplote na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Inkubácia trvá zvyčajne okolo 2 mesiacov (~8 týždňov) v závislosti od teploty a vlhkosti. Čerstvo vyliahnuté nymfy sú drobné, svetlozelené štíhle palicovité strašilky, ktoré hneď aktívne vyhľadávajú kŕmnu rastlinu a vyliezajú na lístie. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú (pravidelné jemné rosenie).

Odchov nymf, zvliekanie a regenerácia nôh
5–6 zvliekaní do dospelosti; nymfy doregenerujú stratené nohy

Nymfy prechádzajú do dospelosti piatimi až šiestimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a vyššiu vlhkosť, inak sa zvliekanie nepodarí. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (autotómia a regenerácia; dospelce už nie). Odchov je jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce, len s dôrazom na vlhkosť: dostatočne vysoké vetrané terárium, čerstvé lístie (najmladšie, najmäkšie pre malé nymfy), izbová teplota a rosenie.

Vzhľad, dimorfizmus a životnosť
Štíhla samica ~8–10,5 cm, samec ~5–6 cm; životnosť ~12 mesiacov (cca 1 rok)

Strašilka európska je tenká, štíhla, palicovitá a bezkrídla — telo dokonale imituje tenkú vetvičku či steblo. Samica dosahuje približne 8–10,5 cm a má objemnejší zadoček, vzácny samec je útlejší a kratší (~5–6 cm). Sfarbenie je premenlivé — zelené alebo hnedé, niekedy s ružovkastým nádychom na hlave, nohách a bokoch. Keďže druh je prevažne partenogenetický a samce vzácne, v chove sa pohlavný dimorfizmus takmer neprejavuje (chová sa samičia línia). Životnosť je približne 1 rok (zhruba 12 mesiacov), pričom dospelá samica produkuje vajíčka prakticky po celý dospelý život. Pri partenogenéze sú všetci potomkovia samice, takže čisto samičí chov sa udržiava sám.

Ochočenie a kontakt

1 Trvanie: Chov mimoriadne nenáročný; dospelosť po približne 5–6 zvliekaniach (~3–4 mesiace); životnosť ~12 mesiacov (zhruba 1 rok)

Strašilka európska je ideálnym druhom pre úplných začiatočníkov — patrí medzi najnenáročnejšie chovateľské strašilky a navyše pochádza z mierneho stredomorského pásma, takže znesie bežnú izbovú teplotu bez vyhrievania. Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) dostatočne vysoké terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 30 cm a viac) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) čerstvá ostružina (prípadne ruža, dub, lieska) stále k dispozícii vo vode; (4) rosenie na vlhkosť 60–70 % (podvečer) — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť; (5) izbová teplota 20–25 °C, netreba vyhrievať; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy (je tenká a krehká). Vďaka partenogenéze sa rozmnožuje sama (bez samca), takže chov je úplne samoudržateľný. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody (mimo jej prirodzeného areálu). Pri správnej starostlivosti je chov mimoriadne vďačný a vhodný aj pre deti pod dohľadom.

1

Pripravte dostatočne vysoké terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 30 cm a viac, napr. 30×30×30 cm) s dobrým vetraním proti plesni

2

Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu (kokos/rašelina, prípadne zmes zeminy a piesku) — zachytí trus a padajúce vajíčka, ľahko sa mení

3

Vložte vetvičky ostružiny (prípadne ruže, duba, liesky či maliny) do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)

4

Udržujte izbovú teplotu 20–25 °C — netreba špeciálne vyhrievanie (druh pochádza z mierneho stredomorského pásma)

5

Rosite terárium na vlhkosť 60–70 % (najlepšie podvečer) — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie; strašilka pije kvapky z listov

6

Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy (je tenká a krehká)

7

Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna

8

Vajíčka, ktoré padajú na dno, prípadne zbierajte a inkubujte oddelene na mierne vlhkom substráte; NIKDY prebytočné jedince ani vajíčka nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

3–10 € / ks (nymfy/vajíčka lacnejšie)

Strašilka európska patrí k lacným a dostupným teraristickým strašilkám — vďaka partenogenéze a plodnosti sa ľahko množí. Dospelé jedince a nymfy bývajú zvyčajne 3–10 €/ks, vajíčka sú často len pár eur za dávku. Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch (PSG č. 3 a 56), o niečo menej rozšírená než strašilka indická či vietnamská. Bez CITES obmedzení. Pozor: vďaka partenogenéze vznikajú prebytky vajíčok a nymf — tie treba riešiť zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.

Teraristické burzy a predajne v SR/ČR (exotický hmyz)
bazos.sk — inzeráty teraristika / hmyz
Chovateľské fóra a skupiny — výmena a predaj nymf a vajíčok (PSG č. 3 a 56)
Na čo si dať pozor Strašilku európsku najľahšie získate od iného chovateľa (na burze alebo cez inzerát), často ako vajíčka alebo mladé nymfy za pár eur — vďaka partenogenéze ich býva dostatok. Zdravá strašilka: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), pevný úchop, rovnomerné zelené až hnedé sfarbenie bez tmavých zaschnutých škvŕn, čulá v noci. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, ktoré sa už nezvliekajú (dospelce nohy nedoregenerujú), a deformovaným jedincom (znak nízkeho terária alebo nízkej vlhkosti pri zvliekaní). Pri kúpe rovno vypýtajte aj pár vetvičiek ostružiny a informáciu, na čo bola strašilka zvyknutá. Keďže ide o prevažne partenogenetický druh, na rozbehnutie chovu vám stačí jediná samica (samce sú vzácne a nie sú potrebné).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strašilka európska ♀ ~8–10,5 cm, ♂ ~5–6 cm Strašilka vietnamská ♀ ~10–13 cm Strašilka indická 8–10 cm Strašilka ostnatá ♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm
Strašilka európska (Bacillus rossius) Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) Strašilka indická (Carausius morosus) Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum)
Dĺžka♀ ~8–10,5 cm, ♂ ~5–6 cm♀ ~10–13 cm8–10 cm♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm
Váha————
Dožitie~1 rok~1 rok~1 rok♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes.
Hlučnosť1/51/51/52/5
Stav IUCNnehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný druh)nehodnotená (chovný/laboratórny druh)nehodnotená (chovný druh)
PovahaAktuálny druh — tenká štíhla palicovitá strašilka zo Stredomoria (južná Európa a severná Afrika), JEDNA Z MÁLA EURÓPSKYCH strašiliek; bezkrídla, vetvičkový mimik; prevažne partenogenetická (samce vzácne, stačí 1 samica). Výhoda: znesie izbovú teplotu bez vyhrievania (mierne pásmo). Skvelá začiatočnícka — ostružina, rosenieDlhá štíhla palicovitá strašilka z Vietnamu (trópy juhovýchodnej Ázie), bezkrídla, vetvičkový mimik; prevažne partenogenetická. Spolu s indickou najklasickejšia začiatočnícka strašilka — o niečo väčšia než európska a tropického pôvodu (teplejšie podmienky)Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan; pôvodom z južnej Indie (trópy), podobne nenáročná ako európskaVeľká nápadne ostnatá austrálska strašilka — samice bezkrídle/listový mimik, samce lietajú; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión (neškodné). Oveľa väčšia, efektnejšia a tropického pôvodu, o niečo náročnejšia ako európska
AreálStredomorie — Taliansko, Španielsko, j. Francúzsko, Balkán, s. AfrikaVietnam (juhovýchodná Ázia); v chove celosvetovoJužná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po celom sveteAustrália (Queensland, NSW) a Nová Guinea

Choroby a prevencia

Neúspešné zvliekanie (deformácia pri ekdýze)
stredná

Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)

Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatočnú vlhkosť (rosenie na 60–70 %, nymfy o niečo vlhkejšie); nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať

Pleseň a baktérie z vlhka bez vetrania
stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky

Príčinou je uzavreté terárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti

Strata nôh pri hrubej manipulácii
stredná

Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy

Strašilka európska je tenká a krehká — nikdy ju neťahať za nohy ani telo, pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (autotómia a regenerácia), dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú

Otrava postrekmi (pesticídy/herbicídy)
stredná

Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia

Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť

Vysychanie a dehydratácia (najmä nymfy)
stredná

Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu

Pravidelné rosenie na vlhkosť 60–70 % — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť; strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie

Prevencia Strašilka európska je pri správnom teráriu odolný a vďačný druh a takmer nechorľavie — patrí medzi najmenej náročné chovateľské strašilky a vďaka pôvodu v miernom stredomorskom pásme znesie aj izbovú teplotu bez vyhrievania. Najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti: (1) Neúspešné zvliekanie — úplne najčastejší problém; strašilka sa zvlieka dolu hlavou a potrebuje výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatok vlhkosti, inak sa deformuje alebo uhynie — preto je dostatočne vysoké, vlhkené terárium kľúčové; (2) Pleseň z vlhka bez vetrania — zabezpečte prúdenie vzduchu (sieťkové steny/veko) a neudržiavajte dno premočené; (3) Otrava postrekmi — lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít mimo ciest a pesticídov, pred podaním opláchnite; (4) Strata nôh — NIKDY neťahajte strašilku za nohy (je tenká a krehká). Prevencia: dostatočne vysoké vetrané terárium, izbová teplota 20–25 °C, rosenie na vlhkosť 60–70 % (nymfy o niečo vlhkejšie), čerstvá ostružina stále k dispozícii, jemná manipulácia. Nymfy stratenú nohu pri zvliekaní čiastočne doregenerujú (autotómia a regenerácia), dospelce už nie.

Zaujímavosti

1

Jedna z mála európskych strašiliek — Bacillus rossius nepochádza z trópov, ale zo Stredomoria (Taliansko, Španielsko, južné Francúzsko, Balkán, severná Afrika). Vďaka pôvodu v miernom pásme znesie izbovú teplotu bez vyhrievania, čo je oproti tropickým druhom výhoda.

2

Prevažne partenogenetická — samica kladie vajíčka aj bez samca — z neoplodnených vajíčok sa liahnu výlučne samice (kópie matky), takže na rozbehnutie chovu stačí jediná samica a samce sú vzácne; chov sa udržiava sám.

3

Dokonalý mimik tenkej vetvičky — dlhé tenké telo a nohy strašilky dokonale imitujú suchú vetvičku či steblo trávy (kryptická vetvičková mimikry); sfarbenie býva zelené alebo hnedé, niekedy s ružovkastým nádychom. Je bezkrídla, takže nelieta.

4

Jedna z najlepších začiatočníckych strašiliek — je mimoriadne nenáročná: izbová teplota, rosenie, jednoduchá strava (ostružina). V zozname Phasmid Study Group má čísla 3 a 56.

5

Pri vyrušení znehybnie (katalepsia) — úplne neškodná — namiesto útoku strašilka stuhne do strnulej pózy a predstiera kúsok vetvičky, niekedy sa mierne knísa ako vetvička vo vetre; nepichá, nehryzie ani nie je jedovatá.

6

Autotómia a regenerácia nôh — pri uchopení dokáže strašilka odvrhnúť nohu (autotómia), aby unikla predátorovi; nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (dospelce už nie).

7

Žerie predovšetkým ostružinu (černicu) — základom jedálnička je ostružina, dostupná aj v zime; dobre prijíma aj ružu/šípku, dub, lieskou a malinu. Vďaka celoročne dostupnej a lacnej strave je chov nenáročný.

8

Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje vyšší terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela a dostatok vlhkosti, inak sa zdeformuje alebo uhynie.

9

Vajíčka sa liahnu približne po dvoch mesiacoch — samica vajíčka jednoducho púšťa na dno terária a z mierne vlhkého substrátu sa po ~8 týždňoch liahnu drobné svetlozelené nymfy; životnosť strašilky je zhruba 12 mesiacov.

10

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci je pôvodom z európskeho Stredomoria, mimo svojho prirodzeného areálu (napr. na Slovensku) sa ako každý chovaný druh nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).

Taxonomická klasifikácia

species Strašilka európska (Bacillus rossius)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Insecta (hmyz)
Rad Phasmatodea (strašilky / palicovky)
Čeľaď Bacillidae (podčeľaď Bacillinae, tribus Bacillini)
Rod Bacillus
Druh Bacillus rossius (Rossi, 1790)

? Často kladené otázky

Áno, je to jedna z najlepších začiatočníckych strašiliek. Je mimoriadne nenáročná a navyše ako stredomorský druh znesie bežnú izbovú teplotu (20–25 °C) bez vyhrievania; stačí jej rosenie a jednoduchá strava (list ostružiny, dostupný aj v zime). Je úplne neškodná — nehryzie, nepichá, nie je jedovatá a nevydáva rušivé zvuky, preto je obľúbená aj v školských chovoch a u detí (pod dohľadom, od ~6–7 rokov). Vďaka partenogenéze sa rozmnožuje sama (stačí jediná samica), takže je to vďačný a poučný chovanec. Jediné, na čo treba dať pozor, je dostatočne vysoké terárium (kvôli zvliekaniu) a jemná manipulácia (je tenká a krehká).

Nie. Strašilka európska je prevažne partenogenetická — samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice. Na rozbehnutie a udržanie chovu vám preto stačí jediná samica; samce sú v chove vzácne a nie sú potrebné (druh sa dokáže množiť aj pohlavne, ak je samec k dispozícii). Práve preto sa ľahko a sám množí (chov je samoudržateľný). Pozor: vďaka tomu vznikajú prebytky vajíčok a nymf — tie riešte zodpovedne (darujte, zamrazte prebytočné vajíčka) a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody.

Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~8–10 cm samici teda prakticky 30 cm a viac); pre dva páry postačí napríklad 30 × 30 × 30 cm. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou.

Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. Základom jedálnička je ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj ružu/šípku, malinu, dub, lieskou a hloh, ako doplnok znesie aj brečtan, buk či jabloň. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Vďaka celoročne dostupnej a lacnej strave (ostružina) je chov nenáročný.

Strašilka európska pochádza z mierneho stredomorského pásma, takže je nenáročná na teplotu — postačí jej bežná izbová teplota 20–25 °C a žiadne špeciálne vyhrievanie nepotrebuje (oproti tropickým strašilkám výhoda). Vlhkosť udržujte okolo 60–70 % jemným rosením rozprašovačom, najlepšie podvečer — pozor, nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť, aby sa bez problémov zvliekali; dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.

Áno, opatrne. Je to pokojná a dobre manipulovateľná strašilka, ktorá znáša jemnú manipuláciu. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — je tenká a krehká, pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Pri vyplašení sa zvyčajne spolieha na znehybnenie (katalepsiu) — stuhne a predstiera vetvičku, prípadne odvrhne nohu (autotómia), ktorú nymfy pri zvliekaní doregenerujú. Strašilka je úplne neškodná (nepichá, nehryzie, nie je jedovatá), preto je vhodná aj pre deti pod dohľadom.

Je to jedna z mála európskych strašiliek — na rozdiel od väčšiny chovaných druhov (vietnamská, indická, ostnatá), ktoré pochádzajú z trópov, Bacillus rossius žije priamo v Stredomorí (južná Európa a severná Afrika). Vďaka miernemu pásmu pôvodu je obzvlášť nenáročná na teplotu (znesie izbovú bez vyhrievania). Rovnako ako vietnamská a indická je prevažne partenogenetická (stačí jediná samica), no je menej rozšírená v chove. Pre milovníka európskej fauny je zaujímavá práve tým, že ide o „domáci“ európsky druh — drobnú stredomorskú palicovku, ktorú možno chovať doma.

Príbuzné druhy

Strašilka vietnamská (anámska)
Strašilka vietnamská (anámska)
Medauroidea extradentata
 Strašilka indická (palicovka indická)
Strašilka indická (palicovka indická)
Carausius morosus
 Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Eurycantha calcarata
 Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Extatosoma tiaratum
ZDROJ: Wikipedia (EN — Bacillus rossius / European stick insect), Wikimedia Commons (Category:Bacillus rossius), GBIF (Bacillus rossius, Rossi 1790), iNaturalist (Bacillus rossius), Phasmid Study Group (PSG

 Video — Strašilka európska

Strašilka európska (Bacillus rossius) — video o chove a starostlivosti

Strašilka európska (Bacillus rossius) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   European stick insect / Mediterranean stick insect / European walking stick, Latinsky:   Bacillus rossius (Rossi, 1790) (syn. Bacillus rossii), Česky:   Strašilka evropská (středomořská), Nemecky:   Mittelmeer-Stabschrecke / Europäische Stabschrecke

Príbuzné druhy a alternatívy

Strašilka vietnamská (anámska)
Strašilka vietnamská (anámska)
Medauroidea extradentata
 Strašilka indická (palicovka indická)
Strašilka indická (palicovka indická)
Carausius morosus
 Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Strašilka tŕňová (novoguinejská)
Eurycantha calcarata
 Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Strašilka ostnatá (strašilka austrálska)
Extatosoma tiaratum