Phasmatidae
Strašilka vietnamská je prakticky nemý druh — neprodukuje žiadne hlasové prejavy ani volania počuteľné pre človeka. Ide o bezkrídlu palicovitú strašilku, takže (na rozdiel od okrídlených samcov niektorých iných druhov) nevydáva ani zvuk krídel. Hlavnou obranou je tiché znehybnenie (katalepsia) — strašilka stuhne, predstiera suchú vetvičku a niekedy sa mierne knísa, aby pripomínala vetvičku vo vetre; nesyká, nehryzie a nie je jedovatá. Komunikácia s prostredím prebieha cez tykadlá, hmat a feromóny, nie zvukom. Jediné, čo v teráriu občas tlmene počuť, je jemné šuchotanie, keď sa strašilka v noci presúva po listoch, a tiché chrumkanie pri spásaní lístia — ide o mechanický zvuk, nie o hlas. V byte je preto ideálnym tichým chovancom, vhodným aj do spálne a detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Priebežne (žerie v noci) | Čerstvá ostružina (černica) vo fľaši s vodou — základ stravy | vetvičky stále k dispozícii | vymieňať každé 3–5 dní |
| Striedavo / sezónne | Dub, lieska, ruža/šípka, malina, hloh (prípadne brečtan) | pár vetvičiek na spestrenie | podľa dostupnosti |
| Pravidelne (najmä nymfy) | Rosenie listov vodou (zdroj pitia + vlhkosť na zvliekanie) | jemné orosenie | každé 2–3 dni (nymfy o niečo častejšie) |
| Údržba | Odstránenie zvädnutého lístia a trusu z dna | — | priebežne |
Strašilka vietnamská je prevažne partenogenetická: samica kladie životaschopné neoplodnené vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice. Samce sú v chove vzácne — na rozbehnutie a udržanie chovu preto stačí jediná samica. Druh sa dokáže rozmnožovať aj pohlavne (ak je samec k dispozícii, z oplodnených vajíčok sa liahnu samce aj samice), no v praxi sa takmer výhradne chová partenogenetická samičia línia. Vďaka tomu je chov úplne samoudržateľný a druh sa ľahko množí. Dospelosti strašilka dosahuje po piatich až šiestich zvliekaniach (zhruba za 3–5 mesiacov).
Dospelá samica nakladie počas života až okolo 200 vajíčok. Sú malé, oválne, hnedé a samica ich nelepí — jednoducho ich púšťa na zem, takže padajú voľne na dno terária. Vajíčka jednoducho pozbierate z dna a inkubujete na mierne vlhkom substráte. Vďaka partenogenéze sú aj neoplodnené vajíčka životaschopné a vyliahnu sa z nich samice. Prebytočné vajíčka treba likvidovať zodpovedne (zamraziť) — NIKDY nie vyhodením do prírody.
Vajíčka sa inkubujú pri izbovej teplote na mierne vlhkom (nie premočenom) substráte. Inkubácia trvá zvyčajne okolo 3 až 6 mesiacov v závislosti od teploty a vlhkosti. Čerstvo vyliahnuté nymfy sú drobné, štíhle palicovité strašilky, ktoré hneď aktívne vyhľadávajú kŕmnu rastlinu a vyliezajú na lístie. Inkubačnú nádobu treba vetrať proti plesni a udržiavať mierne vlhkú (pravidelné jemné rosenie).
Nymfy prechádzajú do dospelosti piatimi až šiestimi zvliekaniami. Pri každom zvliekaní sa zavesia dolu hlavou a vyzlečú sa zo starej kože — preto potrebujú dostatočnú výšku (aspoň 3× dĺžka tela) a vyššiu vlhkosť, inak sa zvliekanie nepodarí. Dôležitou výhodou je, že nymfy dokážu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerovať stratenú nohu (autotómia a regenerácia; dospelce už nie). Odchov je jednoduchý — rovnaké podmienky ako pre dospelce, len s dôrazom na vlhkosť: dostatočne vysoké vetrané terárium, čerstvé lístie (najmladšie, najmäkšie pre malé nymfy), izbová teplota a rosenie.
Strašilka vietnamská je dlhá, štíhla, palicovitá a bezkrídla — telo dokonale imituje suchú vetvičku. Samica dosahuje približne 10–13 cm. Keďže druh je prevažne partenogenetický a samce vzácne, výrazný pohlavný dimorfizmus sa v chove takmer neprejavuje (chová sa samičia línia). Životnosť je približne 1 rok (zhruba 12 mesiacov), pričom dospelá samica produkuje vajíčka prakticky po celý dospelý život. Pri partenogenéze sú všetci potomkovia samice, takže čisto samičí chov sa udržiava sám.
Strašilka vietnamská je ideálnym druhom pre úplných začiatočníkov — patrí spolu so strašilkou indickou medzi najnenáročnejšie chovateľské strašilky vôbec. Nie je to „ochočovanie“ v pravom zmysle (hmyz sa neviaže na človeka), ale strašilka si na pravidelnú opatrnú manipuláciu zvykne a pokojne prelieza po ruke. Kľúčové pravidlá chovu: (1) dostatočne vysoké terárium (výška aspoň 3× dĺžka tela, prakticky 30–40 cm a viac) — inak sa strašilka nezvlečie a zahynie; (2) vetranie proti plesni; (3) čerstvá ostružina (prípadne dub, lieska, ruža) stále k dispozícii vo vode; (4) rosenie každé 2–3 dni — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť; (5) izbová teplota 20–26 °C, netreba vyhrievať; (6) pri manipulácii NIKDY neťahať za nohy (je dlhá a krehká). Vďaka partenogenéze sa rozmnožuje sama (bez samca), takže chov je úplne samoudržateľný. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody. Pri správnej starostlivosti je chov mimoriadne vďačný a vhodný aj pre deti pod dohľadom.
Pripravte dostatočne vysoké terárium (sieťkové alebo presklené, výška aspoň 3× dĺžka tela — prakticky 30–40 cm a viac, napr. 30×30×40 cm) s dobrým vetraním proti plesni
Na dno dajte papierovú utierku alebo tenkú vrstvu substrátu (kokos/rašelina) — zachytí trus a padajúce vajíčka, ľahko sa mení
Vložte vetvičky ostružiny (prípadne duba, liesky či ruže) do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom (strašilka sa nesmie utopiť)
Udržujte izbovú teplotu 20–26 °C — netreba špeciálne vyhrievanie (znesie 20–30 °C)
Rosite terárium každé 2–3 dni — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť na bezproblémové zvliekanie; strašilka pije kvapky z listov
Manipulujte len opatrne a nízko nad stolom — nechajte strašilku preliezť na ruku samú, NIKDY neťahajte za nohy (je dlhá a krehká)
Priebežne vymieňajte zvädnuté lístie za čerstvé a odstraňujte trus z dna
Vajíčka, ktoré padajú na dno, prípadne zbierajte a inkubujte oddelene na mierne vlhkom substráte; NIKDY prebytočné jedince ani vajíčka nevypúšťajte do prírody
Strašilka vietnamská patrí k najlacnejším a najdostupnejším teraristickým strašilkám — vďaka partenogenéze a vysokej plodnosti sa ľahko množí. Dospelé jedince a nymfy bývajú zvyčajne 3–10 €/ks, vajíčka sú často len pár eur za dávku. Dostupná v teraristických predajniach, na burzách a v inzerátoch (PSG č. 5). Bez CITES obmedzení. Pozor: vďaka partenogenéze vznikajú prebytky vajíčok a nymf — tie treba riešiť zodpovedne (darovať, zamraziť prebytočné vajíčka), NIKDY nie vypustením do prírody.
| Strašilka vietnamská (Medauroidea extradentata) | Strašilka indická (Carausius morosus) | Strašilka ostnatá (Extatosoma tiaratum) | Pakobylka listová / listovka (Phyllium philippinicum) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ♀ ~10–13 cm | 8–10 cm | ♀ ~15–20 cm, ♂ ~11–13 cm | ♀ 8–9 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | ~1 rok | ~1 rok | ♀ ~12–18 mes., ♂ ~6–8 mes. | ~1 rok |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný/laboratórny druh) | nehodnotená (chovný druh) | nehodnotená (chovný druh) |
| Povaha | Aktuálny druh — dlhá štíhla palicovitá strašilka z Vietnamu, bezkrídla, vetvičkový mimik; prevažne partenogenetická (samce vzácne, stačí 1 samica). Spolu s indickou najlepšia začiatočnícka strašilka — izbová teplota, ostružina, len rosenie | Najklasickejšia začiatočnícka strašilka — štíhla, bezkrídla, partenogenetická, izbová teplota, žerie ostružinu a brečtan; o čosi kratšia a podobne nenáročná ako vietnamská | Veľká nápadne ostnatá austrálska strašilka — samice bezkrídle/listový mimik, samce lietajú; pri vyrušení stáča zadoček ako škorpión (neškodné). Väčšia, efektnejšia, o niečo náročnejšia ako vietnamská | Listová mimikry — telo dokonale imituje zelený list; krásna, no náročnejšia (citlivejšia na vlhkosť a kŕmenie), nevhodná pre úplných začiatočníkov na rozdiel od vietnamskej |
| Areál | Vietnam (juhovýchodná Ázia); v chove celosvetovo | Južná India (Tamil Nadu); v chove rozšírená po celom svete | Austrália (Queensland, NSW) a Nová Guinea | Filipíny (tropické lesy) |
Príznaky: Pokrivené alebo neúplne vytiahnuté nohy, prilepená stará koža, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn (najmä u nymf)
Najčastejší problém — príčinou je NÍZKE terárium alebo príliš sucho. Zabezpečiť výšku aspoň 3× dĺžka tela a dostatočnú vlhkosť (rosenie každé 2–3 dni, nymfy o niečo vlhkejšie); nikdy strašilku pri zvliekaní nerušiť ani sa jej nedotýkať
Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a listoch, zápach, apatia a úhyn strašilky
Príčinou je uzavreté terárium bez prúdenia vzduchu spolu s nadmernou vlhkosťou. Zabezpečiť vetranie (sieťkové steny/veko), odstraňovať zvädnuté lístie a trus, neudržiavať dno premočené — ide o vyváženie vlhkosti a vzdušnosti
Príznaky: Odtrhnutá noha po ťahaní alebo zachytení, krvácanie hemolymfy
Strašilka vietnamská je dlhá a krehká — nikdy ju neťahať za nohy ani telo, pri vyrušení sa pevne prichytí. Nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (autotómia a regenerácia), dospelce už nie. Manipulovať len jemne, nechať preliezť samú
Príznaky: Náhly hromadný úhyn, kŕče, ochabnutosť po skŕmení kontaminovaného lístia
Pre hmyz smrteľné aj v stopovom množstve. Lístie zbierať výhradne z čistých lokalít mimo ciest a postrekov, pred podaním opláchnuť a osušiť
Príznaky: Scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním v príliš suchom teráriu
Pravidelné rosenie každé 2–3 dni — nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť; strašilka pije kvapky z listov; podávať čerstvé, šťavnaté (nie zaschnuté) lístie
Prevažne partenogenetická — samica kladie vajíčka aj bez samca — z neoplodnených vajíčok sa liahnu výlučne samice, takže na rozbehnutie chovu stačí jediná samica a samce sú v chove vzácne; chov sa udržiava sám.
Jedna z najlepších začiatočníckych strašiliek (spolu s indickou) — je mimoriadne nenáročná: izbová teplota, len rosenie každé 2–3 dni, jednoduchá strava (ostružina). V zozname Phasmid Study Group má číslo 5.
Dlhá štíhla palicovitá strašilka — samica meria približne 10–13 cm a má dlhé tenké telo, ktoré dokonale imituje suchú vetvičku (vetvičková mimikry); je bezkrídla, takže nelieta.
Pri vyrušení znehybnie (katalepsia) — úplne neškodná — namiesto útoku strašilka stuhne do strnulej pózy a predstiera kúsok vetvičky, niekedy sa mierne knísa ako vetvička vo vetre; nepichá, nehryzie ani nie je jedovatá.
Autotómia a regenerácia nôh — pri uchopení dokáže strašilka odvrhnúť nohu (autotómia), aby unikla predátorovi; nymfy stratenú nohu pri ďalšom zvliekaní čiastočne doregenerujú (dospelce už nie).
Žerie predovšetkým ostružinu (černicu) — základom jedálnička je ostružina, dostupná aj v zime; dobre prijíma aj dub, lieskou, ružu/šípku a malinu. Vďaka celoročne dostupnej a lacnej strave je chov nenáročný.
Pôvodom z Vietnamu — odtiaľ aj názov „anámska“ / „Annam“ — druh pochádza z Vietnamu (anámska oblasť) v juhovýchodnej Ázii; vďaka obľube v chove sa rozšíril do terárií po celom svete.
Zvlieka sa dolu hlavou — potrebuje vyšší terárium — pri zvliekaní sa zavesí hlavou nadol a stará koža z nej musí skĺznuť; preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžku tela a dostatok vlhkosti, inak sa zdeformuje alebo uhynie.
Krátka životnosť — približne jeden rok — strašilka vietnamská žije zhruba 12 mesiacov, počas ktorých samica nakladie až okolo 200 vajíčok; vajíčka sa liahnu obvykle po 3–6 mesiacoch inkubácie.
⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci je pôvodom z Vietnamu, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka).
Áno, je to jedna z najlepších začiatočníckych strašiliek vôbec — spolu so strašilkou indickou. Je mimoriadne nenáročná: stačí jej bežná izbová teplota (20–26 °C), rosenie každé 2–3 dni a jednoduchá strava (list ostružiny, dostupný aj v zime). Je úplne neškodná — nehryzie, nepichá, nie je jedovatá a nevydáva rušivé zvuky, preto je obľúbená aj v školských chovoch a u detí (pod dohľadom, od ~6–7 rokov). Vďaka partenogenéze sa rozmnožuje sama (stačí jediná samica), takže je to vďačný a poučný chovanec. Jediné, na čo treba dať pozor, je dostatočne vysoké terárium (kvôli zvliekaniu) a jemná manipulácia (je dlhá a krehká).
Nie. Strašilka vietnamská je prevažne partenogenetická — samica kladie životaschopné vajíčka aj bez samca a z nich sa liahnu výlučne samice. Na rozbehnutie a udržanie chovu vám preto stačí jediná samica; samce sú v chove vzácne a nie sú potrebné. Práve preto sa druh ľahko a sám množí (chov je samoudržateľný). Pozor: vďaka tomu vznikajú prebytky vajíčok a nymf — tie riešte zodpovedne (darujte, zamrazte prebytočné vajíčka) a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody.
Najdôležitejšia je výška — minimálne 3× dĺžka tela dospelca (pri ~10–13 cm samici teda prakticky 30–40 cm, radšej viac); vhodný rozmer je napríklad 30 × 30 × 40 cm alebo vyšší. Dôvod: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a stará koža z nej musí voľne skĺznuť — v nízkom teráriu sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Pôdorys (šírka) nie je až taký kritický. Vhodné je sieťkové alebo presklené terárium s vetraním proti plesni; pevné veko, lebo drobné nymfy uniknú aj úzkou medzerou.
Je to výhradný bylinožravec — žerie listy. Základom jedálnička je ostružina (černica, Rubus), ktorá je zelená aj v zime. Veľmi dobre prijíma aj dub, lieskou, ružu/šípku, malinu a hloh, ako doplnok znesie aj brečtan. Vetvičky dávajte do fľaše s vodou so zakrytým hrdlom, aby list ostal čerstvý a strašilka sa neutopila. NIKDY nepodávajte lístie ošetrené postrekmi (pesticídy sú pre hmyz smrteľné) ani ovocie a zeleninu — tie neprijíma. Vďaka celoročne dostupnej a lacnej strave (ostružina) je chov nenáročný.
Strašilka vietnamská je nenáročná na teplotu — postačí jej bežná izbová teplota 20–26 °C (toleruje 20–30 °C) a žiadne špeciálne vyhrievanie nepotrebuje. Vlhkosť udržujte miernu jemným rosením rozprašovačom každé 2–3 dni — pozor, nymfy potrebujú o niečo vyššiu vlhkosť, aby sa bez problémov zvliekali; dospelce sú menej náročné. Strašilka pije kvapky vody priamo z listov, samostatnú misku s vodou nepotrebuje (mohla by sa utopiť). Príliš sucho komplikuje zvliekanie, príliš vlhko bez vetrania spôsobuje pleseň.
Áno, opatrne. Je to pokojná a dobre manipulovateľná strašilka, ktorá znáša jemnú manipuláciu. Pravidlá: nechajte ju preliezť na ruku samú (podložte dlaň alebo prst pred predné nohy), manipulujte nízko nad stolom a NIKDY ju neťahajte za nohy ani telo — je dlhá a krehká, pri vyrušení sa pevne prichytí a hrubým ťahom jej môžete odtrhnúť nohu. Pri vyplašení sa zvyčajne spolieha na znehybnenie (katalepsiu) — stuhne a predstiera vetvičku, prípadne odvrhne nohu (autotómia), ktorú nymfy pri zvliekaní doregenerujú. Strašilka je úplne neškodná (nepichá, nehryzie, nie je jedovatá), preto je vhodná aj pre deti pod dohľadom.
Strašilka vietnamská žije približne jeden rok (zhruba 12 mesiacov). Dospelosti dosiahne po 5–6 zvliekaniach (asi za 3–5 mesiacov) a potom samica produkuje vajíčka prakticky po celý zvyšok života — za život ich nakladie až okolo 200. Vajíčka jednoducho púšťa na dno terária, odkiaľ ich môžete pozbierať a inkubovať na mierne vlhkom substráte; liahnu sa zvyčajne po 3–6 mesiacoch. Vďaka partenogenéze sú životaschopné aj neoplodnené vajíčka a vyliahnu sa z nich samice — prebytky riešte zodpovedne a NIKDY ich nevypúšťajte do prírody.