Vaejovidae
Škorpión pruhovanochvostý je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako škorpión nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu v zmysle stavovcov. Na rozdiel od niektorých púštnych pavúkovcov, ktoré pri ohrození stridulujú (vŕzgajú trením tela), tento druh ani výrazné obranné zvuky nevydáva. Jediné, čo pri ňom možno postrehnúť, sú čisto mechanické zvuky pohybu: veľmi tiché šuchotanie a cupkanie, keď prechádza po piesočnatom substráte, kameňoch, kôre a po skle terária, a jemné škrabanie pri hrabaní plytkého úkrytu. Komunikuje a orientuje sa nezvukovo — najmä cez vibrácie podkladu (citlivé chĺpky a senzory na nohách) a cez pektíny, hrebeňovité chemo- a mechanoreceptory na spodku tela, ktorými „ochutnáva“ a sníma povrch. Žiadny z týchto prejavov nie je hlasom a všetky sú prakticky nepočuteľné. V domácnosti je preto škorpión pruhovanochvostý úplne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Živé cvrčky alebo kŕmne šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti (max. do veľkosti klepiet) | 1–2 kusy | raz za 5–10 dní, podávať navečer; nezjedenú korisť odstrániť |
| Mláďatá / juvenily | Pinhead/menšie cvrčky, drobné šváby — korisť úmerná veľkosti škorpióna | 1 menší kus | o niečo častejšie než dospelec (cca každých 4–7 dní), po zvliekaní až po stvrdnutí panciera |
| Doplnkovo | Múčiare alebo larvy potemníka (tučnejšie) — pre pestrosť, nie ako jediná strava | 1 kus | občas namiesto bežnej koristi (nie pri každom kŕmení) |
| Voda a údržba | Plytká miska s čistou vodou; orosenie jedného rohu terária | — | voda trvalo k dispozícii; orosenie 1 rohu podľa potreby (zvyšok suchý); zvyšky koristi a trus odstraňovať priebežne |
Škorpión pruhovanochvostý sa rozmnožuje pohlavne a pred párením prebiehajú charakteristické námluvy: samec uchopí samicu za klepetá a vedie ju v „svadobnom tanci“ (promenade à deux), počas ktorého na podklad uloží spermatofor (balíček spermií) a navedie naň samicu, aby ho prijala. Tento „tanec“ môže trvať od niekoľkých minút po hodiny. Pri chove je dobré po párení samce a samice oddeliť — ide o samotárov a hrozí súboj či kanibalizmus. Najvhodnejšie obdobie na rozmnožovanie je teplá polovica roka pri stabilných teráriových podmienkach.
Škorpión pruhovanochvostý je živorodý (viviparný) — na rozdiel od kladenia vajec sa zárodky vyvíjajú priamo v tele samice a na svet prichádzajú ako živé mláďatá. Gravidita trvá niekoľko mesiacov a jej dĺžku ovplyvňuje teplota a kondícia samice. Gravidnú samicu spoznáš podľa výrazne zväčšeného, naplneného mezosómu (brucha). V tomto období jej dopraj pokoj, dostatok koristi a vody a nemanipuluj s ňou — stres môže viesť k vstrebaniu alebo predčasnému pôrodu vrhu.
Samica rodí celý vrh živých mláďat naraz; mláďatá (nazývané „nymfy 1. instaru“) sú mäkké, bledé a bezbranné a hneď po narodení vyliezajú samici na chrbet, kde zostávajú prilepené až do prvého zvliekania (rádovo dni). Matka ich počas tejto doby chráni a nesie so sebou. Je to jeden z najpôsobivejších pohľadov pri chove škorpiónov. V tomto čase samicu vôbec neruš a nemanipuluj s ňou — vyrušenie môže spôsobiť, že mláďatá popadajú a uhynú, prípadne ich matka pri strese zožerie.
Po prvom zvliekaní mláďatám stvrdne pancier, získajú tmavšiu farbu a postupne zliezajú z chrbta matky a rozliezajú sa. Od tej chvíle sú samostatné a samé lovia drobnú korisť. V chove je vhodné osamostatnené mláďatá oddeliť do vlastných nádobiek a kŕmiť ich primerane malou koristou (pinhead cvrčky), pretože škorpióny sú samotári a medzi sebou hrozí kanibalizmus. Mladé jedince rastú postupným zvliekaním cez niekoľko instarov, kým dospejú; celý vývin do dospelosti trvá orientačne 1–2 roky.
Mladé škorpióny dospievajú postupným zvliekaním cez niekoľko instarov orientačne za 1–2 roky. Dospelý jedinec sa v dobrých podmienkach dožíva približne 5–10 rokov, čo je na takého drobného živočícha pozoruhodne dlho a robí z neho dlhovekého chovanca. Samice sa môžu počas života rozmnožiť viackrát. Pre úspešný odchov sú kľúčové stabilné teplé a suché podmienky, dostatok koristi a vody a pokoj počas gravidity, pôrodu a nosenia mláďat na chrbte; mláďatá sa po osamostatnení chovajú jednotlivo, aby sa predišlo kanibalizmu.
Škorpión pruhovanochvostý sa „neochočuje“ a nedrží sa v ruke — je to drobný jedovatý dravec, ktorý ostáva plachý a pri vyrušení sa bráni žihnutím. Cieľom chovu nie je manipulácia, ale správne prostredie a pokojné pozorovanie. Hlavné pravidlá chovu: (1) priprav púštne terárium so suchším piesočno-hlineným substrátom, plochým kameňom či kôrou na úkryt a plytkou miskou s vodou; (2) drž teplotu ~25–30 °C cez deň a nízku vlhkosť s dobrým vetraním (proti mykózam); (3) kŕm živou koristou primeranej veľkosti (cvrčky, šváby) navečer a zvyšky odstráň; (4) terárium maj vždy bezpečne uzavreté; (5) chovaj jedince jednotlivo (samotár — riziko súbojov); (6) ak je manipulácia nevyhnutná, použi dlhú pinzetu alebo pohárik s kartónom, nikdy holú ruku a nikdy neber za chvost. Aklimatizácia: po prinesení nechaj škorpióna pár dní v pokoji, nekŕm ho hneď a nemanipuluj s ním. Voľne žijúce jedince z areálu USA/Mexika sa neodchytávajú; kupuj z odchovu od overeného chovateľa.
Priprav menšie púštne terárium (od ~25 × 20 × 20 cm) so suchším piesočno-hlineným substrátom (~7–10 cm) a BEZPEČNÝM, tesniacim vekom proti úniku
Pridaj plochý kameň, kus kôry alebo skrýšu na úkryt (škorpión je nočný a cez deň sa skrýva) a plytkú misku s čistou vodou
Drž teplotu ~25–30 °C cez deň (v noci nižšia), prípadne miernym bočným podhrevom; UV netreba — pozoruj pri tlmenom (červenom) svetle
Udržuj NÍZKU vlhkosť s dobrým vetraním; orosuj len jeden roh, aby mal škorpión na výber, väčšina terária zostáva suchá (proti mykózam)
Kŕm živou koristou primeranej veľkosti (cvrčky, kŕmne šváby, doplnkovo múčiare) navečer; dospelca 1–2 ks raz za 5–10 dní, mladé častejšie; nezjedenú korisť odstráň
Chovaj jedince JEDNOTLIVO — ide o samotára, spoločné držanie hrozí súbojmi a kanibalizmom
Po prinesení nechaj škorpióna niekoľko dní aklimatizovať v pokoji — nekŕm hneď a nemanipuluj s ním
Ak je manipulácia nevyhnutná, použi dlhú mäkkú pinzetu alebo pohárik s kartónom, nikdy holú ruku a nikdy neber škorpióna za chvost (jedový bodec)
Škorpión pruhovanochvostý je bežný a cenovo dostupný druh — patrí medzi najlacnejšie a najľahšie zohnateľné škorpióny v teraristike. Juvenilné a menšie jedince stoja orientačne 8–25 €, dospelé samice (najmä gravidné) môžu byť o niečo drahšie. Náklady na chov sú nízke (menšie terárium, piesočno-hlinený substrát, kameň/kôra na úkryt, miska s vodou), keďže nepotrebuje UV osvetlenie ani náročnú techniku. Kupuj z odchovu od overeného chovateľa alebo na teraristickej burze; voľne žijúce jedince z prirodzeného areálu (juhozápad USA, Mexiko) sa neodchytávajú. Druh nie je zaradený v CITES a IUCN ho nehodnotí.
| Škorpión pruhovanochvostý (Paravaejovis spinigerus) | Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis) | Škorpión čierny (Hadrurus spadix) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~5–7 cm | ~11–14 cm (výnimočne do 18 cm) | ~11–14 cm | ~15–20 cm (jeden z najväčších) |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | približne 5–10 rokov | samice ~15–20 rokov, samce kratšie | dlhoveký — orientačne 10–20 rokov | približne 6–8 rokov |
| Hlučnosť | 2/5 | 2–3/5 | 2–3/5 | 1–2/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; IUCN nehodnotený; bežne chovaný | bez CITES; IUCN nehodnotený; chovaný | bez CITES; IUCN nehodnotený; chovaný | CITES II (chránený obchod); IUCN nehodnotený; bežne chovaný |
| Povaha | Aktuálny druh — drobný púštny škorpión (Vaejovidae) z juhozápadu USA a Mexika, žltohnedý so stmavnutými pruhmi na chvoste a chrbte; nočný samotár; jed MIERNY (ako po včele), žihne ochotnejšie; veľmi odolný — výborný pre začiatočníkov; živorodý | Najväčší škorpión Severnej Ameriky, žltý s tmavým chrbtom a telom pokrytým hnedými chĺpkami; PÚŠTNY hrabáč zo Sonorskej a Mojavskej púšte, vyžaduje sucho a hlboký substrát na hĺbenie nôr; jed mierny, no defenzívnejší; väčší príbuzný púštny druh | Blízky príbuzný škorpióna púštneho s nápadne TMAVÝM (čiernym) chrbtom a hlavohruďou a žltými nohami a chvostom; tiež severoamerický PÚŠTNY hrabáč (najmä Mojavská a Veľká panva), vyžaduje sucho a hlboký substrát; jed mierny | Mohutný čierny tropický LESNÝ škorpión zo západnej Afriky — VLHKOSTNÝ kontrast k púštnemu druhu: vyžaduje vysokú vlhkosť a teplo dažďového pralesa; veľké klepetá, pokojnejší a mierny jed, vhodný začiatočníkom; zaradený v CITES II |
| Areál | Juhozápad USA (Arizona, Nové Mexiko) a severozápadné Mexiko — Sonorská púšť a polopúšte | Juhozápad USA a severozápadné Mexiko — Sonorská a Mojavská púšť | Juhozápad USA — Mojavská púšť a Veľká panva (Great Basin) | Západná Afrika (Ghana, Togo, Nigéria) — tropický dažďový prales (vlhko) |
Príznaky: Bielo-sivasté až čierne plesnivé povlaky a škvrny na pancieri (najmä na bruchu a kĺboch nôh), strata aktivity, neochota prijímať korisť, postupné chradnutie
Najčastejší a najnebezpečnejší problém PÚŠTNYCH škorpiónov v zajatí — vzniká pri trvalo MOKROM substráte, vysokej vlhkosti a slabom vetraní. Tento druh potrebuje skôr SUCHÉ prostredie: drž nízku vlhkosť, dobré vetranie a orosuj len malý roh terária. Pri prepuknutí mykózy preveď škorpióna do čistého, suchého, dobre vetraného terária; pokročilá infekcia je často smrteľná, preto je kľúčová prevencia (sucho + vzduch).
Príznaky: Scvrknutý, prepadnutý mezosóma (zadné bruško), letargia, stuhnuté držanie tela, neochota loviť
Hoci je to púštny druh, vodu stále potrebuje — väčšinu jej získa z koristi, no v teráriu má mať VŽDY plytkú misku s čistou vodou a občas sa orosí jeden roh. Dlhodobé úplné sucho bez zdroja vlhkosti vedie k dehydratácii. Zabezpeč misku s vodou a primerané, no nie prehnané kŕmenie.
Príznaky: Uviaznutie v starom pancieri, deformované alebo neúplne vystreté klepetá a nohy, zaschnutý zvyšok exúvie na tele
Zvliekanie je pre škorpióna najzraniteľnejšia chvíľa. Príčinou problémov býva nevhodná vlhkosť, vyrušovanie alebo živá korisť ponechaná v teráriu (cvrček môže škorpióna pri zvliekaní poraniť či zožrať). Počas zvliekania a niekoľko dní po ňom škorpióna NERUŠ, NEKŔM a nemanipuluj s ním, kým mu pancier nestvrdne; udrž stabilné podmienky a v jednom rohu mierne vlhšie mikroprostredie.
Príznaky: Uniknutá hemolymfa (telesná tekutina) z prasknutého panciera, chýbajúca alebo zlomená noha, poškodené klepeto či chvost, neschopnosť normálne sa pohybovať
Škorpión je napriek pancieru krehký — pád z výšky (najmä pri pokuse o manipuláciu rukou) môže prasknúť exoskelet a rana s unikajúcou hemolymfou býva smrteľná. Preto sa škorpión nedrží v ruke; ak je manipulácia nutná, len pinzetou/pohárikom nízko nad zemou. Veľká alebo neodstránená živá korisť tiež dokáže škorpióna poraniť — korisť dávaj primeranú a zvyšky odstraňuj.
Príznaky: Náhle kŕče, ochrnutie, triaška, strata koordinácie alebo náhly úhyn po nakŕmení nevhodnou koristou
Hmyz odchytený v prírode môže obsahovať rezíduá pesticídov alebo prenášať parazity, ktoré škorpióna otrávia či nakazia. Kŕm výhradne koristou z vlastného alebo overeného chovu kŕmneho hmyzu (cvrčky, šváby, múčiare) bez chemikálií.
Pruhovaný chvost ako poznávací znak — druh dostal meno podľa stmavnutých hnedých pruhov pozdĺž rebier (kýlov) na článkoch chvosta a na chrbte; práve podľa nich sa odlišuje od jedovatejšieho škorpióna kôrového (Centruroides sculpturatus) z tej istej oblasti.
Výborný škorpión pre začiatočníkov — patrí medzi najbežnejšie, najlacnejšie a najodolnejšie druhy v teraristike; je nenáročný na vybavenie, ľahko sa kŕmi a dobre znáša izbové podmienky, preto sa často odporúča ako prvý škorpión (na pozorovanie, nie na manipuláciu).
Mierny jed — žihnutie ako po včele — ide o málo jedovatý druh; jeho žihnutie sa zvyčajne prirovnáva k bodnutiu včely a nie je pre zdravého človeka nebezpečné. Pozor: u alergických osôb môže aj mierny jed vyvolať silnejšiu reakciu, preto opatrnosť platí vždy.
Taxonómia: Vaejovis → Hoffmannius → Paravaejovis — pôvodne bol opísaný ako Vaejovis spinigerus (Wood, 1863), neskôr prechodne zaradený do rodu Hoffmannius a po revízii podčeľade Syntropinae presunutý do dnešného rodu Paravaejovis; v literatúre preto možno naraziť na všetky tri názvy.
Púštny nočný samotár — je nočný, cez deň sa ukrýva pod kameňmi a v plytkých škrabancoch a v noci vychádza loviť; žije samotársky, preto sa v chove drží jednotlivo (spoločné držanie hrozí súbojmi a kanibalizmom).
Domov v Sonorskej púšti — pochádza z juhozápadu USA (Arizona, Nové Mexiko, časti Kalifornie) a severozápadného Mexika (Sonora, Baja California); je typickým obyvateľom púští a polopúští, kde znáša sucho aj výrazné výkyvy teploty medzi dňom a nocou.
Žiari pod ultrafialovým svetlom — ako všetky škorpióny obsahuje jeho pancier látky, ktoré pod UV svetlom spôsobujú modrozelené žiarenie (fluorescenciu); UV lampu škorpión na chov nepotrebuje, slúži len na pozorovanie v tme.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — nekladie vajcia, ale rodí živé mláďatá, ktoré hneď po narodení vyliezajú matke na chrbet a zostávajú na ňom chránené až do prvého zvliekania, potom zliezajú a osamostatňujú sa.
Dlhoveký na svoju veľkosť — napriek drobným rozmerom (~5–7 cm) sa v dobrých podmienkach dožíva približne 5–10 rokov, čo je medzi bezstavovcami pozoruhodná dĺžka života.
Bez CITES, sucho je kľúčové — druh nie je zaradený v CITES a IUCN ho nehodnotí; v chove je najdôležitejšie suché, dobre vetrané prostredie (proti mykózam) doplnené plytkou miskou s vodou. Voľne žijúce jedince z USA/Mexika sa neodchytávajú — chov len z odchovu.
Je málo jedovatý — jeho jed je MIERNY a žihnutie sa zvyčajne prirovnáva k bodnutiu včely: spôsobí lokálnu bolesť, sčervenanie a opuch, no pre zdravého človeka nie je nebezpečné. Pozor: tento druh je dosť plašší a žihne ochotnejšie než niektoré pokojné druhy, a u alergických osôb môže aj mierny jed vyvolať silnejšiu reakciu (ako pri bodnutí včelou). Preto sa škorpión nedrží v ruke a pri silnejšej alebo celkovej reakcii (opuch mimo miesta žihnutia, dýchacie ťažkosti) treba vyhľadať lekára.
Áno, je to jeden z najlepších škorpiónov pre začiatočníkov. Patrí medzi najbežnejšie, najlacnejšie a najodolnejšie druhy: je nenáročný na vybavenie, dobre znáša izbové podmienky, ľahko sa kŕmi a má len mierny jed. Treba ho však chápať ako zviera „na pozorovanie“, nie „na chytanie“ — je to drobný dravec, ktorý sa nedrží v ruke a pri vyrušení žihne. Pre začiatočníka je ideálny práve preto, že odpúšťa drobné chyby v chove a umožňuje naučiť sa základy starostlivosti o škorpióna.
Pre jedného dospelca stačí menšie terárium od ~25 × 20 × 20 cm s bezpečným, tesným vekom. Na dno daj ~7–10 cm skôr suchého substrátu (piesočno-hlinený mix, kokos či rašelina), plochý kameň alebo skrýšu na denný úkryt a plytkú misku s vodou. Teplota ~25–30 °C cez deň (v noci nižšia), ideálne miernym bočným podhrevom. Vlhkosť drž nízku a zabezpeč dobré vetranie — orosuj len jeden roh, väčšina terária zostáva suchá (proti mykózam). UV osvetlenie netreba (nočný druh). Druh je samotár, preto ho chovaj jednotlivo.
Je to dravec — loví živú korisť primeranej veľkosti. Základom sú cvrčky a kŕmne šváby (Blaptica dubia, Shelfordella), doplnkovo múčiare a larvy potemníka a iný drobný hmyz. Platí pravidlo: korisť nikdy nesmie byť väčšia než klepetá škorpióna. Dospelcovi stačí 1–2 kusy raz za 5–10 dní, mladým jedincom o niečo častejšie. Korisť podávaj navečer (loví v noci) a nezjedenú odstráň, aby škorpióna nerušila — najmä počas zvliekania je zraniteľný. Nikdy nedávaj divo odchytený hmyz (pesticídy, parazity) — korisť kupuj z chovu kŕmneho hmyzu.
Nedrží sa v ruke — je to drobný jedovatý dravec, ktorý sa pri vyrušení bráni žihnutím a manipulácia ho zbytočne stresuje; navyše pád z výšky môže prasknúť jeho pancier a býva smrteľný. Ak je manipulácia nevyhnutná (presun, čistenie), používa sa dlhá pinzeta alebo pohárik s kartónom, nikdy holá ruka a nikdy sa neberie za chvost. Druh je tiež samotár — chovaj jedince jednotlivo, pretože spoločné držanie viacerých kusov hrozí súbojmi a kanibalizmom (s výnimkou samice s mláďatami, ktoré sa po osamostatnení tiež oddelia).
Je živorodý (viviparný) — nekladie vajcia, ale po niekoľkomesačnej gravidite rodí živé mláďatá. Pred párením prebiehajú námluvy („svadobný tanec“), pri ktorých samec vedie samicu za klepetá a navedie ju na spermatofor. Po narodení mláďatá vyliezajú matke na chrbet a zostávajú na ňom chránené do prvého zvliekania, potom zliezajú a osamostatnia sa (chovajú sa jednotlivo kvôli kanibalizmu). Dospelosť dosiahnu zvliekaním orientačne za 1–2 roky a v dobrých podmienkach sa dožívajú približne 5–10 rokov — na taký drobný druh pozoruhodne dlho.
