Buthidae (búštikovité)
Škorpión tlstochvostý nemá hlas v zmysle stavovcov a je prakticky nemý. Nemá hlasivky ani inú štruktúru na tvorbu volaní, takže pri love, pohybe ani pri obrane nevydáva skutočnú vokalizáciu. Niektoré škorpióny dokážu pri vyrušení jemne stridulovať (vŕzgať trením častí tela), no u Hottentotta hottentotta nie je výrazný zvukový prejav typický — pri ohrození reaguje skôr obrannou pózou, dvíhaním hrubého chvosta a bleskovým bodnutím, prípadne rýchlym únikom, nie počuteľným zvukom. Akýkoľvek prípadný šelest je len mechanický (pohyb po substráte či kameni), nie hlas. Komunikácia medzi jedincami prebieha cez vibrácie podkladu, ktoré vníma jemnými štetinkami (trichobotrie) na klepietkach a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály (feromóny). Keďže druh je často partenogenetický, samica na rozmnoženie ani nepotrebuje vyhľadať partnera. Pre majiteľa to znamená úplne tichého chovanca, ktorého „reč“ je pohyb a postoj tela, nie zvuk.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Cvrčky vhodnej veľkosti | 2–3 ks na dospelca | raz za 7–10 dní |
| Večer (striedavo) | Šváby Dubia (nymfy), prípadne termity | 1–2 ks | raz za 7–10 dní |
| Mláďatá / juvenily | Octomilky, pinhead cvrčky, malé nymfy švábov | drobná korisť | každé 3–4 dni |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Najpozoruhodnejšou črtou škorpióna tlstochvostého je partenogenéza — vedecky potvrdené rozmnožovanie bez samca (telytokická partenogenéza). Samica vytvára potomstvo bez genetického príspevku samca, akoby sa „klonovala“, takže v chove kolujú prakticky len samice. To je medzi pavúkovcami vzácne (pozoruje sa len u niektorých druhov čeľadí Buthidae a Liochelidae). Pre chovateľa to znamená, že na získanie mláďat nepotrebuje pár — stačí jedna zdravá, dobre kŕmená samica. Klasický „svadobný tanec“ (promenáda à deux) preto pri tomto druhu zvyčajne netreba; ak by aj boli k dispozícii samce, na rozmnoženie nie sú nutné.
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión tlstochvostý živorodý — nekladie vajíčka. Po (partenogenetickom) počatí nasleduje gravidita trvajúca niekoľko mesiacov, počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele; prvý vrh prichádza spravidla do ~90 dní po dosiahnutí dospelosti. Gravidná samica býva objemnejšia a v tomto období potrebuje pokoj, teplo a dostatok potravy; nemala by sa zbytočne rušiť ani presúvať. Tesne pred pôrodom vyhľadáva bezpečný úkryt.
Samica rodí živé mláďatá. Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte, kde ich chráni — typický obraz pre škorpióny. Mláďatá na nej zostávajú do prvého zvliekania, keď im stvrdne exoskelet a získajú sfarbenie; až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu či opusteniu mláďat), preto treba nádrž nechať v maximálnom pokoji a nekŕmiť rušivo veľkou korisťou.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (octomilky, pinhead cvrčky, malé nymfy švábov) v intervale približne každé 3–4 dni a pri správnej teplote rastú rýchlo. Vďaka partenogenéze dokáže jedna samica produkovať viac vrhov — spravidla 3–4 vrhy, pričom ďalšie prichádzajú v odstupe ~60–90 dní. Mláďatá sa dajú odchovať aj v spoločnej nádrži, no pri zvliekaní hrozí kanibalizmus voči mäkkým súrodencom — treba dostatok priestoru, úkrytov a krmiva, prípadne odchovávať jednotlivo.
Keďže druh sa rozmnožuje partenogeneticky, populácie v chove sú prevažne (často výhradne) samičie a samce sú zriedkavé až prakticky chýbajúce — na rozmnoženie ich netreba. Spoľahlivé určenie pohlavia je u škorpiónov založené najmä na tvare a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela, no pri tomto druhu je to pre chovateľa väčšinou bezpredmetné — vychádza z toho, že má samicu. Práve táto „samoreprodukcia“ robí z Hottentotta hottentotta jedného z najľahšie množiteľných škorpiónov v teraristike.
Škorpión tlstochvostý je atraktívny, no jednoznačne pokročilý teráriový druh — rozhodne NIE pre úplného začiatočníka a už vôbec nie pre toho, kto chce zviera do ruky. Dôvod nie je v náročnej starostlivosti (tá je naopak pomerne nenáročná: teplo, mierne sucho, ploché úkryty, občas korisť), ale v silnejšom jede čeľade Buthidae a v tom, že ide o rýchly a semiagresívny druh, ktorý sa pri vyrušení bráni dvihnutým hrubým chvostom a dokáže bleskovo bodnúť. Jeho bodnutie je medicínsky významné (intenzívna bolesť na hodiny). Nie je to „ochočiteľné“ zviera: je to bezstavovec výhradne na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt znamená stres a reálne riziko bolestivého bodnutia. Kľúč k úspechu: (1) pevné, tesne uzatvárateľné veko (inak utečie nebezpečný škorpión); (2) ploché kamene, kôra a štrbiny ako úkryty; (3) teplé a skôr suché prostredie (28–32 °C, vlhkosť 45–55 %) s miskou s vodou a jedným vlhším kútom; (4) kŕmenie primeranou korisťou raz za 7–10 dní, počas zvliekania nekŕmiť; (5) nulová manipulácia holou rukou — presúvať len nádobkou či dlhými kliešťami. Vďaka partenogenéze sa dá chovať aj samostatne a samica sa rozmnoží bez samca. Pri dodržaní týchto zásad je to vďačný a nenáročný chovanec pre rozvážneho, skúseného teraristu.
Pripravte nádrž od cca 30×20×20 cm s PEVNÝM, tesne uzatvárateľným vekom — je to rýchly, jedovatý utekár, únik je vážne riziko
Stavte stavbu na PLOCHU dna, nie výšku: vložte ploché kamene, kúsky kôry a koreňov tak, aby vznikli štrbiny na úkryt
Navrstvite tenký substrát (do ~4–5 cm, piesčito-hlinitá zmes alebo kokos s pieskom) a držte ho prevažne suchý s jedným mierne vlhkejším kútom
Zabezpečte teplotu 28–32 °C cez deň a pokles na ~22–26 °C v noci; vlhkosť ~45–55 % (mladé jedince o niečo viac) — bez intenzívneho rosenia
Pridajte plytkú misku s čistou vodou ako stály zdroj vody (dosť plytkú, aby sa zviera neutopilo)
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez vyrušovania
Kŕmte primeranou korisťou (cvrčky, nymfy švábov) raz za 7–10 dní (mláďatá každé 3–4 dni); počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
NIKDY nemanipulujte holou rukou — silnejší jed Buthidae a semiagresívna povaha (dvíha chvost, bleskovo bodne); presúvajte len nádobkou alebo dlhými mäkkými kliešťami, na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión tlstochvostý (Hottentotta hottentotta) patrí k cenovo dostupným teráriovým škorpiónom — orientačne 10–25 € za jedinca podľa veľkosti a pôvodu. Vďaka partenogenéze (samice sa množia samé, bez samca) je v chove pomerne ľahko dostupný a v ponuke kolujú prakticky len samice — rarita strednej úrovne. Nie je chránený (bez CITES), no aj tak uprednostnite odchované jedince od chovateľa pred divo odchytenými. K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie nádrže (ploché kamene, kôra, substrát, miska, prípadne vykurovanie a UV baterka) a priebežné krmivo. POZOR: pri kúpe ráta s tým, že ide o relatívne nebezpečný jedovatý druh čeľade Buthidae, ktorý sa nekupuje na manipuláciu, ale výhradne na pozorovanie, a je vecou skúsených chovateľov.
| Škorpión tlstochvostý (Hottentotta hottentotta) | Škorpión zlatý (Babycurus jacksoni) | Škorpión kôrový (Centruroides vittatus) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~5,5–8 cm | ~7–9 cm | do ~7 cm | 15–20 cm |
| Váha | — | — | — | ≈ 30 g |
| Dožitie | 3–5 r (výnimočne ~7) | 5–8 r | 3–8 r | 6–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 · jed 4/5 | 4/5 · jed 3/5 | 4/5 · jed 3/5 | 2/5 · jed 1/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | Bez CITES · IUCN nehodnotený | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II · IUCN nehodnotený |
| Povaha | Aktuálny druh — pozemný hnedo-tmavý Buthid, TENKÉ klepietka + HRUBÝ chvost = silnejší (medicínsky významný) jed; PARTENOGENÉZA (množí sa bez samca), živorodý, semiagresívny, žiari pod UV; handling dôrazne neodporúčaný | Príbuzný Buthid — štíhly červeno-zlatý kôrový šplhavec, tiež silnejší jed, ALE bodnutie miernejšie (bolesť/opuch odznie do ~24 h) a znáša SKUPINOVÝ chov; rozmnožuje sa pohlavne, predstiera smrť | Príbuzný Buthid — štíhly žltý s 2 tmavými pruhmi, tiež silnejší jed a kôrový šplhavec, SUCHÉ biotopy juhu USA a sólo; rozmnožuje sa pohlavne, žiari pod UV | PROTIKLAD — veľký pokojný čierny druh s MOHUTNÝMI klepetami a SLABÝM jedom (ako včela); znáša komunálny chov, vhodný aj pre začiatočníka |
| Areál | Západná a subsaharská Afrika — savany a polosuché oblasti; v SR len v zajatí | Východná a stredná Afrika (Keňa, Tanzánia) — savany a buš | Juh USA (Texas, Oklahoma) a sev. Mexiko — teplé suchšie biotopy | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) |
Príznaky: Letargia, scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, odmietanie pohybu, vyschnutý vzhľad
Aj polosuchý druh potrebuje stálu plytkú misku s vodou a jeden mierne vlhkejší kút substrátu; pri ťažšej dehydratácii dočasne zvýšiť dostupnosť vody a vlhkosť kúta
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
Zlepšiť hygienu nádrže, odstrániť plesnivé zvyšky a premokrený substrát; karanténa nových jedincov a predátorské roztoče (Hypoaspis) pomáhajú
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Príčinou býva úplné vysušenie — v období zvliekania udržať aspoň mierne vlhký kút, zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Krehký exoskelet — dbať, aby dekorácie a ploché kamene nespadli a škorpióna nepricvikli; pri nutnom presune manipulovať len nízko nad mäkkým povrchom v nádobke
Príznaky: Nervózne pobehovanie, obranná póza s dvihnutým chvostom, pokusy o únik, riziko bolestivého bodnutia chovateľa
Druh je semiagresívny a relatívne nebezpečný — minimalizovať vyrušovanie, NIKDY nebrať holou rukou, presúvať len nádobkou/kliešťami; tesné veko zabráni úniku. Pri bodnutí priložiť ľad a pri silnejšej reakcii či u detí/alergikov vyhľadať lekára
Tenké klepietka + HRUBÝ chvost = silnejší jed — škorpión tlstochvostý má klasickú stavbu čeľade Buthidae: tenké klepietka a nápadne hrubý chvost (metasómu), čo podľa overeného pravidla signalizuje silnejší, medicínsky významnejší jed (opak mohutných klepiet a slabého jedu cisárskeho).
Rozmnožuje sa partenogenézou — bez samca — patrí medzi vzácne pavúkovce s telytokickou partenogenézou: samice produkujú potomstvo bez oplodnenia (akoby sa „klonovali“), takže v chove kolujú prakticky len samice a na odchov netreba pár.
Relatívne nebezpečný Buthid — jeho bodnutie spôsobuje intenzívnu bolesť trvajúcu niekoľko hodín, opuch a začervenanie; v častiach západnej Afriky (Čad, Nigéria) je lekársky významným druhom. U detí a alergikov je riziko reálne, preto handling dôrazne neodporúčame.
Žiari pod UV svetlom — ako iné škorpióny obsahuje jeho exoskelet látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú (modrastá/azúrová žiara ~440–490 nm); v tme tak žiari, čo sa v prírode využíva na jeho vyhľadávanie UV baterkou (čerstvo zvlečený jedinec ešte nežiari).
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte až do ich prvého zvliekania; jedna samica zvládne 3–4 vrhy, ďalšie po ~60–90 dňoch.
Savanový, polosuchý druh — nie púštny ani pralesný — žije pod kameňmi, kôrou a v plytkých štrbinách saván a polosuchých oblastí západnej a subsaharskej Afriky; potrebuje teplo a skôr nižšiu vlhkosť (~45–55 %), nie trvalé mokro.
Semiagresívny a rýchly — na rozdiel od pokojného cisárskeho sa pri vyrušení často nestiahne, ale zaujme obrannú pózu s dvihnutým hrubým chvostom a dokáže bleskovo bodnúť; je obratný a rýchly.
Vníma svet vibráciami a chemicky — má slabý zrak, no telo a klepietka pokrývajú citlivé štetinky (trichobotrie) vnímajúce otrasy a pohyb koristi, a na spodnej strane tela má hrebienkovité pektíny, ktorými sníma substrát a chemické signály.
Rýchly utekár — potrebuje tesné veko — je obratný a rýchly, prelezie aj malú škáru, preto potrebuje pevné, tesne uzatvárateľné veko; únik relatívne nebezpečného škorpióna je vážne riziko.
Anglicky „Congo“ a „alligator-back“ — medzi chovateľmi známy ako Congo scorpion alebo Congo red alligator-back scorpion — prívlastok „alligator-back“ odkazuje na kýlované, hrubo zrnené články jeho tela a chvosta.
Áno — je jedovatý a radí sa medzi relatívne nebezpečné druhy. Ako čeľaď Buthidae s tenkými klepietkami a hrubým chvostom má silnejší jed než veľké pokojné druhy. Jeho bodnutie spôsobuje intenzívnu bolesť trvajúcu niekoľko hodín, výrazný opuch, začervenanie a potenie; u detí, alergikov a citlivých osôb sa môžu objaviť aj celkové príznaky (nevoľnosť, slinenie, búšenie srdca). V častiach západnej Afriky (Čad, Nigéria) je dokonca lekársky významným druhom. Platí pravidlo tenké klepietka + hrubý chvost = silnejší jed. Preto k nemu pristupujeme s rešpektom, handling dôrazne neodporúčame a druh je vhodný len pre skúsených chovateľov ako zviera na pozorovanie. Pri bodnutí priložte ľad a pri silnejšej reakcii, u detí či alergikov bezodkladne vyhľadajte lekára.
Nie — handling sa dôrazne neodporúča. Je to relatívne nebezpečný jedovatý druh Buthidae a navyše rýchly a semiagresívny — pri vyrušení sa často nestiahne, ale zaujme obrannú pózu s dvihnutým hrubým chvostom a dokáže bleskovo bodnúť. Jeho bodnutie je medicínsky významné (intenzívna bolesť na hodiny). Je to chovanec výhradne na pozorovanie. Ak ho potrebujete presunúť (čistenie, prevoz), robte to nádobkou alebo dlhými mäkkými kliešťami, nikdy nie holou rukou, a vždy nízko nad mäkkým povrchom (krehký exoskelet). Najväčším zážitkom je jeho stavba s hrubým chvostom, partenogenéza a žiarenie pod UV svetlom.
Pozoruhodná je partenogenéza — vedecky potvrdené rozmnožovanie bez samca (telytokická partenogenéza). Samica vytvára potomstvo bez genetického príspevku samca, takže v chove kolujú prakticky len samice a na odchov mláďat nepotrebujete pár — stačí jedna zdravá, dobre kŕmená samica. Druh je živorodý: rodí živé biele mláďatá, ktoré nosí na chrbte do prvého zvliekania. Jedna samica zvládne 3–4 vrhy (prvý do ~90 dní po dospelosti, ďalšie po ~60–90 dňoch). Práve táto „samoreprodukcia“ robí z Hottentotta hottentotta jedného z najľahšie množiteľných škorpiónov v teraristike.
Je to savanovo-polosuchý druh (nie púštny ani pralesný): vyžaduje teplotu 28–32 °C cez deň a pokles na ~22–26 °C v noci. Na rozdiel od pralesných škorpiónov potrebuje nižšiu vlhkosť — približne 45–55 % (mladé jedince znesú o niečo viac). Substrát držte prevažne suchý s jedným mierne vlhkejším kútom, intenzívne rosenie netreba, no zabezpečte stálu plytkú misku s vodou. Vyhnite sa trvalému premokreniu aj úplnému vysušeniu. Pri nižšej izbovej teplote pomôže mierna bočná vykurovacia podložka s termostatom.
Keďže je to pozemný druh, dôležitá je plocha dna a počet plochých úkrytov, nie výška — dlhšia, nižšia nádrž je lepšia. Pre jedinca postačí nádrž od cca 30×20×20 cm. Do nádrže patria ploché kamene, kúsky kôry a koreňov uložené tak, aby vznikli štrbiny na úkryt, a tenký substrát do ~4–5 cm (piesčito-hlinitá zmes alebo kokos s pieskom) držaný prevažne suchý. Najdôležitejšie je PEVNÉ, tesne uzatvárateľné veko — druh je rýchly, jedovatý utekár, ktorý prelezie aj malú škáru. Ploché kamene a dekorácie ukladajte stabilne, aby sa nezosunuli a zviera nepricvikli. Vďaka partenogenéze stačí jeden jedinec.
Exoskelet (kutikula) škorpióna obsahuje fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým (UV) svetlom žiaria modrastým/azúrovým svetlom (vlnová dĺžka ~440–490 nm) — škorpión sa v tme rozsvieti. Presná biologická úloha nie je úplne objasnená (uvažuje sa o vnímaní svetla), no pre chovateľa je to fascinujúci efekt: stačí v tme posvietiť UV baterkou. V prírode sa táto vlastnosť bežne využíva na vyhľadávanie škorpiónov v noci. Pozn.: čerstvo zvlečený jedinec ešte nežiari — fluorescencia sa obnoví, až keď nový exoskelet pár dní „dozreje“.
