Scorpionidae
Škorpión cisársky nemá hlas v zmysle stavovcov, no patrí k druhom, ktoré dokážu stridulovať — vydávať jemný škrabavý, syčiaci až sykavý zvuk. Robí to trením drsnej plôšky (rašple) na bedrovom článku klepiet o štetinky na bedrovom článku prvého páru nôh (u Pandinus imperator je usporiadanie rašple a štetiniek opačné než u niektorých iných škorpiónov). Tento zvuk je výhradne obranný — varovný signál pri vyrušení alebo ohrození, podobne ako syčanie. V praxi je veľmi tichý a v bežných podmienkach takmer nepočuteľný cez sklo terária, takže majiteľ ho zachytí len výnimočne, napríklad pri priamej manipulácii. Mimo obrany je škorpión úplne nemý. Komunikácia medzi jedincami (najmä pri párení a v komunálnom chove) prebieha hlavne cez vibrácie substrátu, ktoré vníma štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 2–3× týždenne |
| Večer (striedavo) | Cvrčky / kobylky | 1–2 ks | 2× týždenne |
| Doplnok | Zofóbasy / múčne červy (tučné — striedmo) | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Pochúťka | Ružová (holá) myška — len dospelcovi výnimočne | 1 ks | raz za niekoľko týždňov |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión cisársky sa pri stálej teplote a vysokej vlhkosti pári celoročne. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — určujú sa najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú zvyčajne väčšie).
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión cisársky živorodý — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje niekoľkomesačná gravidita (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty, rádovo mesiace), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu byť viditeľné svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo, vlhkosť a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.
Samica rodí živé mláďatá (počet sa líši, rádovo desiatky). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji, teple a vlhku.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov). Rastú pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi), pričom z bledých juvenilov tmavnú do typickej lesklej čiernej farby; dospelosti dosahujú až po niekoľkých rokoch. Odchov je náročný na trpezlivosť, stabilnú vlhkosť a teplotu. Pri komunálnom odchove treba dostatok priestoru, úkrytov a krmiva, inak hrozí kanibalizmus.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna cisárskeho slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné. Najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov (zmyslových orgánov na spodnej strane tela medzi nohami) — samce ich majú obvykle väčšie a s dlhšími „zubami“. Samice bývajú celkovo robustnejšie, najmä v gravidite. Istota je až pri pozorovaní párenia alebo pôrodu.
Škorpión cisársky je jeden z najlepších teráriových škorpiónov pre začiatočníka — je odolný, pokojný a má len mierny jed, znáša aj komunálny chov a pri správnych podmienkach dlho žije (6–8 rokov). Nie je to však „ochočiteľné“ zviera: ide o bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt ho stresuje. Kľúč k úspechu: (1) vysoká vlhkosť 75–80 % a hlboký vlhký substrát na hrabanie; (2) teplota 25–30 °C cez bočnú vykurovaciu podložku; (3) úkryt a plytká miska s vodou; (4) kŕmenie švábmi/cvrčkami primeranej veľkosti, počas zvliekania nekŕmiť; (5) minimum manipulácie a nikdy z výšky (pád praská exoskelet). Pri dodržaní týchto zásad je nenáročný a vďačný chovanec.
Pripravte terárium od cca 40×30×30 cm s pevným, dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií
Navrstvite 10–15 cm vlhkého substrátu (kokos + hlina/rašelina), aby sa škorpión mohol zahrabať a hrabať nory
Zabezpečte teplotu 25–30 °C bočnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno)
Udržiavajte vysokú vlhkosť 75–80 % pravidelným rosením a vlhčením substrátu (bez plesní a bahna)
Vložte úkryt (kôra, kokosová škrupina, plochý kameň) a plytkú misku s čistou vodou
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) 2–3× týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
Manipulujte minimálne, jemne a vždy nízko nad mäkkým povrchom; na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión cisársky patrí k cenovo dostupným a bežne ponúkaným teráriovým bezstavovcom — 25–60 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (mláďatá lacnejšie, dospelé samice drahšie). POZOR — CITES Príloha II: druh je medzinárodne chránený pred nadmerným odchytom, preto kupujte výhradne odchované jedince od chovateľa alebo predajcu s dokladmi o pôvode (CITES/EU certifikát). Vyhnete sa tak nelegálne dovezeným, často stresovaným a parazitmi zaťaženým divokým kusom. K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie terária (substrát, vykurovanie, úkryt, miska) a priebežné krmivo.
| Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Heterometrus spinifer (ázijský lesný škorpión) | Hadrurus arizonensis (púštny chlpatý škorpión) | Pandinus dictator (diktátorský škorpión) | Leiurus quinquestriatus (smrtník obyčajný) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15–20 cm | 10–13 cm | 11–14 cm | 18–23 cm | 8–11 cm |
| Váha | ≈ 30 g | ≈ 25–30 g | — | ≈ 30–35 g | — |
| Dožitie | 6–8 r | 5–8 r | 15–25 r | 6–8 r | 4–5 r |
| Hlučnosť | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 3/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1/5 | 5/5 · jed 5/5 |
| Stav IUCN | CITES II · IUCN nehodnotený | Bez CITES | Bez CITES | CITES II | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — veľký lesklý čierny, mohutné klepetá, mierny jed, hrabáč, znáša komunálny chov, žiari pod UV | Veľmi podobný čierny lesný škorpión z Ázie — agresívnejší a obrannejší než P. imperator, mierny jed, vlhký terárium | Veľký svetlý púštny druh s chĺpkami — opačné nároky: SUCHO a teplo, hlboký suchý substrát; mimoriadne dlhoveký | Najväčší príbuzný — ešte mohutnejší čierny škorpión, takmer rovnaké nároky a správanie, vzácnejší v chove | PROTIKLAD — drobný žltý púštny škorpión s mimoriadne SILNÝM, životunebezpečným jedom; len pre expertov, nie do bytu s deťmi |
| Areál | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria); v SR len v zajatí | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Thajsko, Indonézia) — tropický prales | Juhozápad USA a sev. Mexiko — púšte (Sonora, Mojave) | Západná/stredná Afrika (Kamerun, Nigéria) — tropický prales | Severná Afrika a Blízky východ — púšte a polopúšte |
Príznaky: Letargia, scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, odmietanie pohybu, vyschnutý vzhľad
Najčastejší problém v zajatí — udržiavať vlhkosť 75–80 %, vlhký substrát a stálu plytkú misku s vodou; pri ťažšej dehydratácii zvýšiť rosenie
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
Zlepšiť hygienu terária, odstrániť plesnivé zvyšky a presýtený substrát; predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov pomáhajú
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Príčinou býva nízka vlhkosť — počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť, zvýšiť vlhkosť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Škorpión má krehký exoskelet — manipulovať vždy nízko nad mäkkým povrchom; drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá
Príznaky: Plesnivý povrch substrátu, zápach, podráždenie, odmietanie potravy v presýtenom rozbahnenom teráriu
Vlhký, ale NIE rozbahnený substrát; odstraňovať nedojedenú korisť a trus; občas povrch premiešať a obmieňať substrát, aby nevznikali anaeróbne a plesnivé zóny
Patrí k najväčším škorpiónom sveta — dospelý jedinec meria 15–20 cm a váži okolo 30 g; je lesklo čierny s mohutnými, takmer kontrastne tmavočervenými klepetami.
Žiari pod UV svetlom modrozelene — exoskelet škorpióna obsahuje látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú modrozeleným svetlom; je to jeden z najatraktívnejších prejavov druhu a využíva sa aj na ich vyhľadávanie v prírode.
Mierny jed — bolesť asi ako po včele — napriek hrozivému vzhľadu má slabý jed porovnateľný so včelím a používa ho najmä na obranu; pri love a obrane sa spolieha hlavne na mohutné klepetá, ktorými korisť rozdrví. Pozor však u alergikov.
Jeden z mála komunálnych škorpiónov — pri dostatku priestoru, úkrytov a potravy znáša chov vo skupine, čo je medzi škorpiónmi nezvyčajné; pri nedostatku zdrojov však hrozí kanibalizmus, preto je komunálny chov vecou skúseností.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte až do ich prvého zvliekania, kým im stvrdne pancier.
CITES Príloha II — chránený druh — pre veľký dopyt v teraristike bol nadmerne odchytávaný, preto je medzinárodne chránený (CITES II); legálne sa predávajú najmä odchované jedince s dokladmi.
Vníma svet vibráciami a chemicky — má veľmi slabý zrak, no povrch tela a klepiet pokrývajú citlivé štetinky (trichobotrie) vnímajúce otrasy vzduchu, a na spodnej strane tela má hrebienkovité pektíny, ktorými „ochutnáva“ a sníma substrát.
Dokáže stridulovať — pri vyrušení vydáva tichý škrabavý/sykavý zvuk trením rašple na klepetách o štetinky na nohách ako obranné varovanie.
Vášnivý hrabáč tropického pralesa — pôvodom zo západnej Afriky (Ghana, Togo, Nigéria) si v mäkkej vlhkej pôde hrabe nory a často žije v okolí termitísk.
Dlhoveký na bezstavovca — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 6–8 rokov, čo je v porovnaní s mnohými hmyzími chovancami pomerne dlho.
Má len mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s včelím bodnutím (lokálna bolesť a opuch), pre zdravého človeka nie je nebezpečný. Pri love aj obrane sa spolieha hlavne na mohutné klepetá, ktorých štipnutie môže byť bolestivejšie než žihadlo. Pozor však musia dať alergici (riziko alergickej reakcie) a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi. Vo všeobecnosti je to pokojný druh, ktorý radšej utečie alebo varovne dvihne klepetá, než by zaútočil.
Ako tropický druh potrebuje vysokú vlhkosť 75–80 % a teplotu 25–30 °C. Vlhkosť udržíte rosením a vlhčením hlbokého substrátu a stálou miskou s vodou; teplotu najlepšie vykurovacou podložkou na boku terária s termostatom (nie pod celé dno). Sucho je najčastejšou príčinou úhynu (dehydratácia, problémové zvliekanie), preto je správna vlhkosť kľúčová — substrát má byť vlhký, ale nie rozbahnený.
Exoskelet (kutikula) škorpióna obsahuje fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým (UV) svetlom žiaria modrozelene. Presná biologická úloha nie je úplne objasnená (uvažuje sa o vnímaní svetla či maskovaní), no pre chovateľa je to fascinujúci efekt — stačí v tme posvietiť UV baterkou. V prírode sa táto vlastnosť využíva aj na vyhľadávanie škorpiónov v noci.
Áno, patrí k mála škorpiónom, ktoré komunálny chov znášajú — pri dostatočne veľkom teráriu, množstve úkrytov a dostatku potravy. Je to však vec skúseností: ak je málo priestoru, úkrytov alebo krmiva, môže dôjsť ku kanibalizmu. Pre začiatočníka je najbezpečnejší jeden jedinec; komunálny chov radšej zveriť skúsenejšiemu chovateľovi, ktorý dokáže zabezpečiť rovnováhu zdrojov a sledovať jedince.
Základ tvoria šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti (korisť menšia než telo škorpióna). Dospelca kŕmte zhruba 2–3 kusy koristi 2–3× týždenne (prípadne väčšiu dávku raz týždenne) — dôležité je nepreplniť ho. Mláďatá kŕmime drobnejšou korisťou častejšie. Ružové myšky len výnimočne ako pochúťka. Počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna mohla obhrýzať. Nedojedené zvyšky vždy odstrániť.
Radšej nie alebo len výnimočne. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — každý kontakt ho stresuje a hrozí bolestivé štipnutie alebo žihadlo (mierne, ale u alergikov rizikové). Ak už, tak zriedka, jemne a vždy nízko nad mäkkým povrchom, pretože pád z výšky mu praská krehký exoskelet a býva smrteľný. Bezpečnejšie je presúvať ho misou alebo do nádoby. Pre väčšinu chovateľov je najväčším zážitkom sledovanie jeho prirodzeného správania a žiarenia pod UV svetlom.
