Scorpionidae
Škorpión ázijský lesný nemá hlas v zmysle stavovcov, no patrí k druhom, ktoré dokážu stridulovať — vydávať jemný škrabavý, syčiaci až sykavý zvuk. Robí to trením drsnej plôšky (rašple) a štetiniek na bedrových článkoch klepiet a prvého páru nôh o seba. Tento zvuk je výhradne obranný — varovný signál pri vyrušení alebo ohrození, podobne ako syčanie; keďže je tento druh obrannejší a podráždenejší než cisársky, stridulačné a syčivé prejavy používa ochotnejšie a častejšie. V praxi je zvuk stále pomerne tichý a cez sklo terária väčšinou takmer nepočuteľný, majiteľ ho zachytí najmä pri priamej manipulácii alebo vyrušení. Mimo obrany je škorpión úplne nemý. Komunikácia medzi jedincami (pri párení a v komunálnom chove) prebieha hlavne cez vibrácie substrátu, ktoré vníma štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 2–3× týždenne |
| Večer (striedavo) | Cvrčky / kobylky | 1–2 ks | 2× týždenne |
| Doplnok | Zofóbasy / múčne červy (tučné — striedmo) | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Pri dospelcoch (alternatíva) | Väčšia jednorazová dávka koristi | 2–3 ks | raz za 1–2 týždne |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión ázijský lesný sa pri stálej teplote a vysokej vlhkosti pári celoročne. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Keďže je druh obrannejší a podráždenejší, párenie môže byť konfliktnejšie a po ňom hrozí kanibalizmus — jedince treba sledovať. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — určujú sa najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú zvyčajne väčšie).
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión ázijský lesný živorodý — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje niekoľkomesačná gravidita (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty, rádovo mesiace), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu byť viditeľné svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo, vlhkosť a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.
Samica rodí živé mláďatá (počet sa líši, rádovo desiatky). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji, teple a vlhku.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov). Rastú pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi), pričom z bledých juvenilov tmavnú do typickej lesklej čiernej farby; dospelosti dosahujú až po niekoľkých rokoch. Odchov je náročný na trpezlivosť, stabilnú vlhkosť a teplotu. Pri komunálnom odchove treba dostatok priestoru, úkrytov a krmiva, inak hrozí kanibalizmus, ktorý je u tohto obrannejšieho druhu pravdepodobnejší.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna ázijského lesného slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné. Najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov (zmyslových orgánov na spodnej strane tela medzi nohami) — samce ich majú obvykle väčšie a s dlhšími „zubami“. Samice bývajú celkovo väčšie a robustnejšie než samce, najmä v gravidite. Istota je až pri pozorovaní párenia alebo pôrodu.
Škorpión ázijský lesný je odolný a nenáročný teráriový škorpión vhodný aj pre začiatočníka — má len mierny jed a pri správnych podmienkach dlho žije (5–8 rokov). Nie je to však „ochočiteľné“ zviera: ide o bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a je podráždenejší a obrannejší než cisársky — radšej štípe a syčí. Kľúč k úspechu: (1) vysoká vlhkosť ~75 % a hlboký vlhký substrát na hrabanie; (2) teplota 25–28 °C cez bočnú vykurovaciu podložku; (3) aspoň dva úkryty a plytká miska s vodou; (4) kŕmenie švábmi/cvrčkami primeranej veľkosti, počas zvliekania nekŕmiť; (5) minimum manipulácie a nikdy z výšky (pád praská exoskelet). Pre obrannejšiu povahu sa odporúča chov jednotlivo; komunálny chov len pre skúsených a s rezervou priestoru. Pri dodržaní týchto zásad je vďačný a dlhoveký chovanec.
Pripravte terárium od cca 40×30×30 cm s pevným, tesným a dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií
Navrstvite 10–15 cm vlhkého substrátu (kokos + hlina/rašelina), aby sa škorpión mohol zahrabať a hrabať nory
Zabezpečte teplotu 25–28 °C bočnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno)
Udržiavajte vysokú vlhkosť ~75 % (70–80 %) pravidelným rosením a vlhčením substrátu (bez plesní a bahna)
Vložte aspoň dva úkryty (kôra, kokosová škrupina, plochý kameň) a plytkú misku s čistou vodou
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) 2–3× týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
Manipulujte minimálne, počítajte s obrannou povahou (štipnutie/žihadlo) a vždy nízko nad mäkkým povrchom; na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión ázijský lesný patrí k cenovo dostupným a bežne ponúkaným teráriovým bezstavovcom — 15–40 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (mláďatá lacnejšie, dospelé samice drahšie). Často býva o niečo lacnejší než cisársky, keďže nie je CITES-listed a dováža sa vo väčších počtoch. Aj tak uprednostnite odchované jedince alebo aspoň jedince so známym pôvodom — drvivá väčšina jedincov v obchode je odchytená z prírody, čo znamená vyšší stres a riziko parazitov. K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie terária (substrát, vykurovanie, úkryty, miska) a priebežné krmivo.
| Škorpión ázijský lesný (Heterometrus spinifer) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Hadrurus arizonensis (púštny chlpatý škorpión) | Pandinus dictator (diktátorský škorpión) | Leiurus quinquestriatus (smrtník obyčajný) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 10–12 cm | 15–20 cm | 11–14 cm | 18–23 cm | 8–11 cm |
| Váha | — | ≈ 30 g | — | ≈ 30–35 g | — |
| Dožitie | 5–8 r | 6–8 r | 15–25 r | 6–8 r | 4–5 r |
| Hlučnosť | 2/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1/5 | 3/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1/5 | 5/5 · jed 5/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II | Bez CITES | CITES II | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — lesklý čierny lesný škorpión z Ázie, mohutné klepetá, mierny jed, hrabáč, žiari pod UV; výrazne podráždenejší a obrannejší než cisársky | Najbližšia obdoba — väčší, pokojnejší a znášanlivejší africký príbuzný s takmer rovnakými nárokmi; znáša aj komunálny chov, ale je CITES-chránený | Veľký svetlý púštny druh s chĺpkami — opačné nároky: SUCHO a teplo, hlboký suchý substrát; mimoriadne dlhoveký | Najväčší príbuzný cisárskeho — ešte mohutnejší čierny škorpión, takmer rovnaké nároky a pokojné správanie, vzácnejší v chove | PROTIKLAD — drobný žltý púštny škorpión s mimoriadne SILNÝM, životunebezpečným jedom; len pre expertov, nie do bytu s deťmi |
| Areál | Juhovýchodná Ázia — vlhký tropický prales (Thajsko, Malajzia, Indonézia); v SR len v zajatí | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Juhozápad USA a sev. Mexiko — púšte (Sonora, Mojave) | Západná/stredná Afrika (Kamerun, Nigéria) — tropický prales | Severná Afrika a Blízky východ — púšte a polopúšte |
Príznaky: Letargia, scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, odmietanie pohybu, vyschnutý vzhľad
Najčastejší problém v zajatí — udržiavať vlhkosť ~75 %, vlhký substrát a stálu plytkú misku s vodou; pri ťažšej dehydratácii zvýšiť rosenie
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
U divoko odchytených jedincov bežné — zlepšiť hygienu terária, odstrániť plesnivé zvyšky a presýtený substrát; predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov pomáhajú
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Príčinou býva nízka vlhkosť — počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť, zvýšiť vlhkosť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Škorpión má krehký exoskelet — manipulovať vždy nízko nad mäkkým povrchom; drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá
Príznaky: Plesnivý povrch substrátu, zápach, podráždenie, odmietanie potravy v presýtenom rozbahnenom teráriu
Vlhký, ale NIE rozbahnený substrát; odstraňovať nedojedenú korisť a trus; občas povrch premiešať a obmieňať substrát, aby nevznikali anaeróbne a plesnivé zóny
Veľký lesklý čierny lesný škorpión — dospelý jedinec meria 10–12 cm a má mohutné klepetá; telo je lesklo čierne s jemnými sivozelenými odleskami, čím sa veľmi podobá škorpiónovi cisárskemu.
Podráždenejší a obrannejší než cisársky — na rozdiel od pokojného Pandinus imperator je tento druh nervóznejší a útočnejší; pri vyrušení skôr zaútočí mohutnými klepetami, zasyčí alebo bodne, než by ustúpil.
Mierny jed — bolesť asi ako po včele — napriek hrozivému vzhľadu má slabý jed (spôsobí najmä bolesť a mierne znecitlivenie), pri love aj obrane sa spolieha hlavne na klepetá; pre zdravého človeka nie je smrteľný, pozor však u alergikov.
Žiari pod UV svetlom modrozelene — exoskelet obsahuje fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom žiaria modrozeleno; je to jeden z najatraktívnejších prejavov druhu a využíva sa aj na vyhľadávanie škorpiónov v prírode.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte až do ich prvého zvliekania, kým im stvrdne pancier.
NIE je CITES-listed — na rozdiel od cisárskeho (Pandinus imperator, CITES II) nie je rod Heterometrus zaradený do žiadnej prílohy CITES; medzinárodný obchod teda nie je obmedzený, no väčšina jedincov v obchode je odchytená z prírody.
Vášnivý hrabáč vlhkého pralesa — pôvodom z juhovýchodnej Ázie (Thajsko, Malajzia, Indonézia) si v mäkkej vlhkej pôde hrabe nory a cez deň sa ukrýva pod drevom a kôrou.
Dokáže stridulovať a syčať — pri vyrušení vydáva tichý škrabavý/sykavý zvuk trením rašple a štetiniek na klepetách o nohy ako obranné varovanie; robí to ochotnejšie než cisársky.
Vníma svet vibráciami a chemicky — má veľmi slabý zrak, no povrch tela pokrývajú citlivé štetinky (trichobotrie) vnímajúce otrasy a na spodnej strane tela má hrebienkovité pektíny, ktorými „ochutnáva“ a sníma substrát.
Komplex podobných druhov rodu Heterometrus — pod názvom „ázijský lesný škorpión“ sa v obchode predáva viacero veľmi podobných druhov rodu Heterometrus, ktoré sú navonok ťažko rozlíšiteľné; všetky majú v podstate rovnaké nároky na chov.
Má len mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s včelím bodnutím (lokálna bolesť, opuch, mierne znecitlivenie), pre zdravého človeka nie je smrteľný. Pri love aj obrane sa spolieha hlavne na mohutné klepetá, ktorých štipnutie môže byť bolestivejšie než žihadlo. Na rozdiel od cisárskeho je však podráždenejší a obrannejší — skôr zaútočí alebo zasyčí. Pozor musia dať najmä alergici (riziko alergickej reakcie) a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi.
Ako tropický druh potrebuje vysokú vlhkosť ~75 % (70–80 %) a teplotu 25–28 °C (znesie do ~29 °C). Vlhkosť udržíte rosením a vlhčením hlbokého substrátu a stálou miskou s vodou; teplotu najlepšie vykurovacou podložkou na boku terária s termostatom (nie pod celé dno). Sucho je najčastejšou príčinou úhynu (dehydratácia, problémové zvliekanie), preto je správna vlhkosť kľúčová — substrát má byť vlhký, ale nie rozbahnený.
Oba sú veľké lesklé čierne škorpióny s podobnými nárokmi, no líšia sa pôvodom a povahou. Cisársky (Pandinus imperator) pochádza zo západnej Afriky, je o niečo väčší (15–20 cm), pokojnejší a je CITES II (kupovať len odchované jedince). Ázijský lesný (Heterometrus spinifer) pochádza z juhovýchodnej Ázie, je menší (10–12 cm), výrazne podráždenejší a obrannejší (skôr štípe a syčí) a nie je CITES-listed. V chove sú nároky takmer rovnaké — vlhký prales, hlboký substrát, teplo.
Len opatrne a skôr pre skúsených. Komunálny chov je u tohto druhu možný, no rizikovejší než u cisárskeho — keďže je obrannejší a podráždenejší, pri nedostatku priestoru, úkrytov alebo krmiva ľahšie dochádza ku kanibalizmu. Pre začiatočníka je preto najbezpečnejší chov jednotlivo. Ak chcete skupinu, treba dostatočne veľké terárium, množstvo úkrytov, dostatok potravy a priebežné sledovanie jedincov.
Základ tvoria šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti (korisť menšia než telo škorpióna, ideálne nie väčšia než polovica jeho dĺžky). Dospelca kŕmte zhruba 2–3 kusy koristi 2–3× týždenne (prípadne väčšiu dávku raz za 1–2 týždne) — dôležité je nepreplniť ho. Mláďatá kŕmime drobnejšou korisťou častejšie. Počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna mohla obhrýzať. Nedojedené zvyšky vždy odstrániť do 24 hodín.
Radšej nie. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — a keďže je podráždenejší a obrannejší než cisársky, manipulácia je rizikovejšia: hrozí bolestivé štipnutie klepetami alebo žihadlo (mierne, ale u alergikov rizikové). Ak už, tak celkom výnimočne, jemne a vždy nízko nad mäkkým povrchom, pretože pád z výšky mu praská krehký exoskelet a býva smrteľný. Bezpečnejšie je presúvať ho misou alebo do nádoby. Najväčším zážitkom je sledovanie jeho prirodzeného správania a žiarenia pod UV svetlom.
