Scorpionidae
Škorpión hrabavý nemá hlas v zmysle stavovcov, no rod Opistophthalmus patrí k škorpiónom, ktoré sa po anglicky volajú aj „hissing scorpions" (syčiace škorpióny) — dokážu totiž stridulovať, čiže vydávať jemný syčiaci, škrabavý zvuk. U tohto rodu vzniká zvuk trením hryzadiel (chelicer) o predný okraj hlavohrude, na ktorých je drsná stridulačná plôška; výsledkom je tiché syčanie. Niektoré škorpióny navyše dokážu škrabavo ťahať žihadlo (telson) po zadných článkoch tela a tým zosilniť varovný zvuk. Tento prejav je výhradne obranný — varovný signál pri vyrušení alebo ohrození, ktorý má odplašiť predátora. V praxi je veľmi tichý a cez sklo terária zväčša nepočuteľný, takže majiteľ ho zachytí len výnimočne, napríklad pri priamej manipulácii. Mimo obrany je škorpión úplne nemý. Dorozumievanie medzi jedincami (najmä pri párení) prebieha hlavne cez vibrácie substrátu a chemické signály, ktoré vníma štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 1–2× týždenne |
| Večer (striedavo) | Cvrčky / kobylky | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Doplnok | Zofóbasy / múčne červy (tučné — striedmo) | 1–2 ks | občas (raz za 1–2 týždne) |
| Mláďatá / juvenily | Drobné cvrčky a nymfy švábov | 1–2 drobné ks | 2× týždenne |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Pri stálej teplote sa škorpión hrabavý môže páriť celoročne. Hrabavé škorpióny opúšťajú noru prakticky len kvôli loveniu a páreniu — samec vyhľadá samicu a nasleduje charakteristický „svadobný tanec" (promenáda à deux): uchopí ju klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií), a samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — určujú sa najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú zvyčajne väčšie). V chove sa rozmnožuje menej často než cisársky.
Tak ako ostatné škorpióny je aj škorpión hrabavý živorodý — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje niekoľkomesačná gravidita (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele a väčšinou zostáva ukrytá v nore. Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu presvitať svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.
Samica rodí živé mláďatá (počet sa líši podľa veľkosti samice). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa, často ešte istý čas zdieľajúc okolie materskej nory. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji a teple.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov) a čoskoro si začínajú hrabať vlastné malé norky. Rastú pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi), pričom postupne získavajú typické sfarbenie (tmavšie telo, žltohnedé nohy); dospelosti dosahujú až po niekoľkých rokoch. Odchov je náročný na trpezlivosť a stabilné podmienky. Keďže druh nie je komunálny, podrastené juvenily treba oddeliť do samostatných nádob, inak hrozí kanibalizmus.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna hrabavého slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné. Najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov (zmyslových orgánov na spodnej strane tela medzi nohami) — samce ich majú obvykle väčšie a s dlhšími „zubami". Samice bývajú celkovo robustnejšie, najmä v gravidite. Istota je až pri pozorovaní párenia alebo pôrodu.
Škorpión hrabavý je odolný a v podstate nenáročný teráriový druh, vhodný pre pokročilejšieho začiatočníka — pokiaľ chovateľ akceptuje, že ide o suchomilného fosoriálneho škorpióna na pozorovanie, ktorý je väčšinu času zalezený a má nervóznejšiu, defenzívnu povahu. Nie je to „ochočiteľné" zviera: na manipuláciu sa nezvykne, každý kontakt ho stresuje a hrozí štipnutie klepetami či žihadlo. Kľúč k úspechu: (1) hlboký substrát (10–20 cm) z piesku a hliny/kokosu na hrabanie nory; (2) prevažne suché terárium (vlhkosť ~40–50 %, vlhká len spodina substrátu); (3) teplota 25–30 °C cez bočnú vykurovaciu podložku; (4) plytká miska s vodou a štartovací úkryt; (5) kŕmenie švábmi/cvrčkami 1–2× týždenne, počas zvliekania nekŕmiť; (6) chov sólo (nie je komunálny) a minimum manipulácie, nikdy z výšky (pád praská exoskelet). Pri dodržaní týchto zásad je dlhoveký a vďačný chovanec, ktorý odmení trpezlivého pozorovateľa.
Pripravte terárium od cca 30×30×30 cm s pevným, dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií (chov vždy sólo — druh nie je komunálny)
Navrstvite 10–20 cm substrátu (piesok + hlina/kokos), spodinu mierne navlhčite a udusajte, aby držal tvar nory; vrch nechajte suchý
Zabezpečte teplotu 25–30 °C bočnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno, kde si zviera hrabe noru)
Udržiavajte skôr nízku vlhkosť (~40–50 %) — premočený substrát suchomilnému druhu škodí; vlhká nech je len spodná vrstva
Vložte štartovací úkryt (kúsok kôry, plochý kameň) na založenie nory a plytkú misku s čistou vodou
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať a vyhrabať si noru, bez manipulácie
Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) 1–2× týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
Manipulujte minimálne (radšej vôbec), zviera presúvajte misou/nádobou nízko nad mäkkým povrchom; na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión hrabavý (Opistophthalmus sp.) patrí k cenovo dostupnejším teráriovým škorpiónom, no v ponuke býva menej často než cisársky (väčšina jedincov pochádza z dovozu z južnej Afriky) — orientačne 20–50 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu. Bez CITES (druh nie je zaradený do príloh dohovoru) a IUCN ho nehodnotil. Aj tak je etickejšie a istejšie kúpiť odchovaný alebo dlhšie aklimatizovaný jedinec než čerstvo dovezený divoký kus, ktorý býva stresovaný a často zaťažený parazitmi (roztoče). K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie terária (substrát, vykurovanie, miska) a priebežné krmivo — to je u tohto nenáročného druhu nízke.
| Škorpión hrabavý (Opistophthalmus sp.) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Škorpión ázijský lesný (Heterometrus spinifer) | Tlstochvostý škorpión (Hottentotta, Buthidae) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | telo s chvostom do ~13 cm | 15–20 cm | 10–13 cm | 8–11 cm |
| Váha | — | ≈ 30 g | ≈ 25–30 g | — |
| Dožitie | 8+ r | 6–8 r | 5–8 r | 4–6 r |
| Hlučnosť | 3/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 5/5 · jed 4–5/5 |
| Stav IUCN | bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II | bez CITES | bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — hrabavý suchomilný škorpión, mohutné klepetá + tenší chvost (mierny jed), tmavšie telo a žltohnedé nohy, nervózna povaha, žiari pod UV, chov sólo | Najznámejší obrí škorpión — lesklý čierny, mohutné klepetá, mierny jed, pokojnejší než hrabavý, VLHKÝ prales, znáša komunálny chov | Čierny ázijský lesný škorpión — mohutné klepetá, mierny jed, ale obrannejší; VLHKÝ tropický terárium (opak suchého hrabavého) | PROTIKLAD pravidla — TENKÉ klepetá + hrubý chvost = SILNÝ, nebezpečný jed; suchomilný púštny Buthid len pre expertov, nie do bytu s deťmi |
| Areál | Juhoafrická republika — Západné Kapsko (suché stanovištia, pobrežné duny); v SR len v zajatí | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Thajsko, Indonézia) — tropický prales | Afrika a Ázia — púšte a suché oblasti |
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Príčinou býva príliš suché prostredie bez vlhkej spodiny — počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť, zabezpečiť vlhkú spodnú vrstvu substrátu v nore; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala
Príznaky: Letargia, scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, odmietanie pohybu, vyschnutý vzhľad
Hoci je suchomilný, v prírode prežíva sucho práve vďaka vlhkej nore — v zajatí preto VŽDY plytká miska s vodou a mierne vlhká spodina substrátu; úplne vyschnuté terárium bez vlhkej vrstvy škodí
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
Časté u divoko odchytených dovozových kusov — zlepšiť hygienu, odstrániť plesnivé zvyšky a presýtené miesta; predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov pomáhajú
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Škorpión má krehký exoskelet — manipulovať (ak vôbec) vždy nízko nad mäkkým povrchom; drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá
Príznaky: Plesnivý povrch substrátu, zápach, kolaps nory, podráždenie, odmietanie potravy
Tomuto suchomilnému druhu škodí trvalá vlhkosť — vrchná vrstva substrátu má byť suchá, vlhká len spodina; odstraňovať nedojedenú korisť a trus, zabezpečiť dobré vetranie, aby nevznikali plesnivé zóny
Vášnivý hrabáč — buduje hlboké nory — Opistophthalmus znamená v preklade „škorpión s očami vzadu" (oči má posunuté dozadu na hlavohrudi) a celý rod sú typické hrabavé škorpióny; v tvrdšej pôde si hĺbi dlhé nory, v ktorých trávi väčšinu života a uniká pred horúčavou a suchom.
Mierny jed — bráni sa klepetami — má mohutné, široké klepetá a relatívne tenší chvost, čo zodpovedá pravidlu „silné klepetá = slabší jed"; korisť aj predátora rieši hlavne klepetami (štipnutím), jed používa skôr na znehybnenie a obranu. Štipnutie a žihadlo bolia asi ako po včele (pozor u alergikov).
Žiari pod UV svetlom modrozelene — exoskelet obsahuje fluorescenčné látky (beta-karbolín a hydroxykumarín), ktoré pod ultrafialovým svetlom žiaria modrozeleno; v prírode sa táto vlastnosť využíva na vyhľadávanie škorpiónov v noci, pre chovateľa je to jeden z mála spôsobov, ako vidieť skrytého hrabáča.
Patrí k „syčiacim škorpiónom" — rod Opistophthalmus sa po anglicky volá aj „hissing scorpions", pretože pri obrane dokáže stridulovať (syčať) trením hryzadiel o predný okraj hlavohrude — je to varovný zvuk, ktorý má odplašiť predátora.
Endemit juhoafrického Kapska — vyskytuje sa len v Západnom Kapsku (od Lambert's Bay po Strand), často na pobrežných piesočných dunách, kde sa ukrýva pod kameňmi a aktívny je za teplých nocí.
Suchomilný (xerofilný) — suchší než cisársky — na rozdiel od pralesného cisárskeho potrebuje teplé a suché terárium (suchý povrch, vlhká len spodina nory); premočenie mu škodí, čím sa starostlivosť výrazne líši od tropických lesných škorpiónov.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte až do ich prvého zvliekania, kým im stvrdne pancier — typická starostlivosť o potomstvo u škorpiónov.
Vníma svet vibráciami a chemicky — má slabý zrak, no povrch tela a klepiet pokrývajú citlivé štetinky (trichobotrie) vnímajúce otrasy, a na spodnej strane tela má hrebienkovité pektíny, ktorými „ochutnáva" a sníma substrát aj pri love z nory.
Samotár, nie komunálny — na rozdiel od cisárskeho je teritoriálny a chová sa sólo; mimo párenia sa jedince netolerujú a pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus.
Dlhoveký a odolný — pri správnych (suchých) podmienkach je nenáročný a dožíva sa 8 a viac rokov, čo je v porovnaní s mnohými hmyzími chovancami pomerne dlho.
Má len mierny jed — má mohutné klepetá a tenší chvost, čo podľa praktického pravidla znamená slabší jed; jeho účinok býva porovnateľný s včelím bodnutím (lokálna bolesť a opuch) a pre zdravého človeka nie je nebezpečný. Pri love aj obrane sa spolieha hlavne na klepetá, ktorých štipnutie môže byť bolestivé. Pozor musia dať alergici (riziko alergickej reakcie) a treba sa vyhnúť manipulácii s deťmi. Na rozdiel od pokojného cisárskeho je však tento druh nervóznejší a defenzívnejší — pri vyrušení skôr štípe, syčí alebo uteká do nory, preto je to zviera na pozorovanie, nie do ruky.
Je to suchomilný (xerofilný) druh, takže potrebuje teplo a skôr sucho: teplotu 25–30 °C a nižšiu vlhkosť (~40–50 %). Kľúčový trik je suchý povrch substrátu a mierne vlhká spodina — tým sa napodobní jeho prirodzená nora, kde je hlbšie chladnejšie a vlhkejšie. Teplo zabezpečíte vykurovacou podložkou na boku terária s termostatom (nie pod celé dno, kde si hrabe noru). Vždy musí mať plytkú misku s vodou. Premočené terárium tomuto druhu škodí (plesne) — je výrazne suchší než cisársky.
Pretože je hrabavý (fosoriálny) a nočný — v prírode i v teráriu trávi väčšinu času hlboko vo svojej nore a na povrch vychádza len za teplých nocí loviť alebo (samce) hľadať partnerku. Ak je terárium nastavené správne (hlboký substrát na hrabanie), je to úplne normálne správanie, nie známka choroby. Zviera uvidíte najmä večer a v noci, prípadne keď v tme posvietite UV baterkou a zachytíte jeho modrozelené žiarenie. Trpezlivosť a nočné pozorovanie sú pri tomto druhu súčasťou zážitku.
Nie — chová sa sólo. Na rozdiel od škorpióna cisárskeho (ktorý komunálny chov znáša) je škorpión hrabavý teritoriálny samotár: mimo obdobia párenia sa jedince netolerujú a pri spoločnom držaní hrozí kanibalizmus. Každý jedinec si bráni svoju noru. Preto sa chová po jednom v samostatnom teráriu; aj podrastené mláďatá treba včas oddeliť. Spoja sa nakrátko len na párenie pod dohľadom skúseného chovateľa.
Základ tvoria šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti (korisť menšia než telo škorpióna), prípadne kobylky či iný hmyz. Dospelca kŕmte zhruba 1–2 kusy koristi 1–2× týždenne — hrabavé škorpióny majú pomalý metabolizmus a po dobrom najedení vydržia dlho bez potravy, takže ich netreba preplňovať. Mláďatá kŕmime drobnejšou korisťou o niečo častejšie. Počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna mohla obhrýzať. Nedojedené zvyšky vždy odstrániť, aby v substráte neplesniveli.
Radšej vôbec. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — má nervóznu, defenzívnu povahu, pri vyrušení štípe klepetami, syčí (stridulácia) a môže bodnúť (jed mierny, ale u alergikov rizikový). Každý kontakt ho navyše stresuje a vytrhne z nory. Ak ho treba presunúť, použite misu alebo nádobu, nikdy nie holú ruku, a vždy nízko nad mäkkým povrchom — pád z výšky mu praská krehký exoskelet a býva smrteľný. Najväčším zážitkom z tohto druhu je sledovanie jeho hrabania, lovu z ústia nory a žiarenia pod UV svetlom.
