Caraboctonidae
Škorpión púštny nemá hlas v zmysle stavovcov, no patrí k druhom, ktoré dokážu stridulovať — vydávať jemný škrabavý, syčiaci až sykavý zvuk. Robí to trením drsných plôšok na článkoch tela a končatín (stridulačný aparát), prípadne rýchlym šuchotom pri obrannom postoji. Tento zvuk je výhradne obranný — varovný signál pri vyrušení alebo ohrození, podobne ako syčanie, a tento defenzívny druh ho používa pomerne ochotne. V praxi je však veľmi tichý a v bežných podmienkach takmer nepočuteľný cez sklo terária, takže majiteľ ho zachytí len výnimočne, napríklad pri priamej manipulácii. Mimo obrany je škorpión úplne nemý. Komunikácia medzi jedincami (najmä pri párení) prebieha hlavne cez vibrácie substrátu, ktoré vníma chĺpkami a štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály (feromóny).
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 1× týždenne |
| Večer (striedavo) | Cvrčky / kobylky | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Doplnok | Zofóbasy / múčne červy (tučné — striedmo) | 1–2 ks | raz za 1–2 týždne |
| Pochúťka | Ružová (holá) myška — len dospelcovi výnimočne | 1 ks | raz za niekoľko týždňov |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión púštny sa pári najmä v teplejšej časti roka. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — určujú sa najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela. Keďže ide o samotárov, jedince sa spolu nechávajú len na čas párenia a potom sa oddelia, aby nedošlo ku kanibalizmu.
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión púštny živorodý (viviparný) — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje niekoľkomesačná gravidita (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu byť viditeľné svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo, prístup k vode a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.
Samica rodí živé mláďatá (počet sa líši, rádovo desiatky). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej niekoľko dní, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji a teple.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov). Rastú veľmi pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi), pričom postupne získavajú typické žlté sfarbenie s tmavým chrbtom a chĺpkami; dospelosti dosahujú až po niekoľkých rokoch. Odchov je náročný na trpezlivosť a stabilné suché-teplé prostredie. Mláďatá treba oddeliť, lebo druh nie je komunálny a hrozí kanibalizmus.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna púštneho slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné — najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú obvykle väčšie). Výrazný je však rozdiel v dĺžke života: samce dospievajú rýchlejšie a po dosiahnutí dospelosti žijú často len pár rokov, kým samice sa dožívajú 15–20, výnimočne až 25 rokov — patria k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom.
Škorpión púštny je odolný a mimoriadne dlhoveký teráriový škorpión, no nie je vhodný ako prvé zviera na manipuláciu — je defenzívnejší a jeho žihnutie je bolestivé. Nie je to „ochočiteľné“ zviera: ide o bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt ho stresuje a zvyšuje riziko bodnutia. Najväčší rozdiel oproti tropickým škorpiónom je v prostredí — vyžaduje SUCHO, nie vlhko. Kľúč k úspechu: (1) suché, dobre vetrané terárium s nízkou vlhkosťou (premočenie zabíja); (2) hlboký suchý piesočno-hlinený substrát (10–15 cm) na hĺbenie nôr; (3) teplota 25–35 °C cez deň bočnou vykurovacou podložkou s termostatom; (4) úkryt (plochý kameň) a plytká miska s vodou; (5) kŕmenie švábmi/cvrčkami primeranej veľkosti zhruba raz týždenne, počas zvliekania nekŕmiť; (6) minimum manipulácie, presun cez pinzetu/nádobu, nikdy z výšky (pád praská exoskelet). Pri dodržaní týchto zásad je nenáročný a dožíva sa dlhých rokov.
Pripravte terárium od cca 40×30×30 cm s pevným, dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií
Navrstvite 10–15 cm SUCHÉHO piesočno-hlineného substrátu (piesok + hlina/íl, ~60/40), aby si škorpión mohol vyhĺbiť noru
Zabezpečte teplotu 25–35 °C cez deň bočnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno), v noci nechajte poklesnúť
Udržiavajte NÍZKU vlhkosť — terárium nechajte suché a dobre vetrané, NEROSTE substrát (púštny druh)
Vložte úkryt (plochý kameň, kôra, koreň) a plytkú misku s čistou vodou (dosť plytkú, aby sa neutopil)
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) zhruba raz týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
Nemanipulujte rukou — na presun použite pinzetu/nádobu nízko nad mäkkým povrchom; na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión púštny patrí k cenovo dostupným teráriovým bezstavovcom — 20–50 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (mláďatá lacnejšie, dospelé samice drahšie). Druh nie je v CITES, takže obchod nie je obmedzený certifikátmi, no uprednostnite odchované jedince alebo legálne dovezené kusy od dôveryhodného chovateľa či predajne — vyhnete sa stresovaným, dehydrovaným a parazitmi zaťaženým divokým jedincom. Keďže ide o púštny druh, k cene treba pripočítať jednorazové vybavenie suchého terária (piesočno-hlinený substrát, bočné vykurovanie, plochý kameň, plytká miska) a priebežné krmivo.
| Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis) | Pandinus imperator (škorpión cisársky) | Heterometrus spinifer (ázijský lesný škorpión) | Hadrurus spadix (čiernochrbtý púštny škorpión) | Leiurus quinquestriatus (smrtník obyčajný) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~14 cm (do 18) | 15–20 cm | 10–13 cm | do ~14 cm | 8–11 cm |
| Váha | ≈ 4–7 g | ≈ 30 g | ≈ 25–30 g | ≈ 4–7 g | — |
| Dožitie | 15–20 r (samice) | 6–8 r | 5–8 r | 15–20 r | 4–5 r |
| Hlučnosť | 2/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 5/5 · jed 5/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II | Bez CITES | Bez CITES | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — najväčší škorpión Severnej Ameriky, žltý s tmavým chrbtom, chlpatý; PÚŠTNY hrabáč (SUCHO!), defenzívny samotár, mimoriadne dlhoveký, žiari pod UV | OPAČNÉ nároky — veľký lesklý čierny TROPICKÝ druh, ktorý potrebuje VLHKO (75–80 %); pokojný a znáša komunálny chov, kratšie žije | Čierny TROPICKÝ lesný škorpión z Ázie — opäť potrebuje VLHKO; agresívnejší než cisársky, mierny jed | Blízky príbuzný z rovnakého rodu — tmavší (čierna hlavohruď a chrbát), takmer rovnaké suché-púštne nároky a dlhovekosť | PROTIKLAD — drobný žltý púštny škorpión s mimoriadne SILNÝM, životunebezpečným jedom; len pre expertov, nie do bytu s deťmi |
| Areál | Juhozápad USA a SZ Mexiko — Sonorská a Mojavská púšť; v SR len v zajatí | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Thajsko, Indonézia) — tropický prales | Veľká Kotlina a púšte západu USA (Mojave, Great Basin) | Severná Afrika a Blízky východ — púšte a polopúšte |
Príznaky: Letargia, odmietanie hrabania, plesnivý povlak, zhoršený stav v trvalo vlhkom teráriu, hynutie
Najčastejšia chyba u púštneho druhu — terárium MUSÍ byť suché a dobre vetrané; nikdy neroste substrát, len plytká miska s vodou. Trvalá vlhkosť tomuto druhu škodí (na rozdiel od tropických škorpiónov)
Príznaky: Scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, letargia, vyschnutý vzhľad, odmietanie pohybu
Hoci je to suchomilný druh, potrebuje stálu plytkú misku s čistou vodou; úplné sucho bez prístupu k vode vedie k dehydratácii — rovnováha: suchý substrát + dostupná voda
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala. Mierne zvlhčenie spodnej vrstvy substrátu (vlhká komôrka v nore) pomáha, povrch však ostáva suchý
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Škorpión má krehký exoskelet — pri presune pracovať vždy nízko nad mäkkým povrchom (radšej cez pinzetu/nádobu než rukou); drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
U suchého terária menej časté než u vlhkých druhov; predsa zlepšiť hygienu, odstrániť zvyšky koristi, predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov pomáhajú
Najväčší škorpión Severnej Ameriky — dospelý jedinec meria zvyčajne okolo 14 cm (výnimočne až do 18 cm); je žltý so tmavým chrbtom a žltými klepetami, nohami i chvostom.
Chlpaté telo cíti vibrácie — telo a končatiny pokrývajú jemné hnedé chĺpky (setae), podľa ktorých dostal meno; pomáhajú mu vnímať otrasy v pôde a tým detegovať korisť aj nebezpečenstvo.
Žiari pod UV svetlom modrozelene — exoskelet obsahuje látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú modrozeleným svetlom; je to jeden z najatraktívnejších prejavov druhu a využíva sa aj na ich vyhľadávanie v noci v prírode.
Mierny jed — bolesť asi ako po včele — napriek hrozivému vzhľadu má slabý jed porovnateľný so včelím či sršňovým; žihnutie je bolestivé, no pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečné (pozor však u alergikov). Pri love a obrane sa spolieha hlavne na klepetá.
Púštny hrabáč — opačné nároky než tropické škorpióny — hĺbi si hlboké vertikálne nory v suchej piesočnatej pôde, v ktorých uniká pred púštnym horúčavom; vyžaduje SUCHO a teplo, nie vlhko.
Mimoriadne dlhoveký — pri dobrej starostlivosti sa samice dožívajú 15–20 rokov, jeden záznam uvádza až 25 rokov — patrí k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom; samce žijú podstatne kratšie.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte niekoľko dní až do ich prvého zvliekania, kým im stvrdne pancier.
Samotár, nie komunálny druh — na rozdiel od škorpióna cisárskeho sa chová samostatne; pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus, a je aj výrazne defenzívnejší.
Vníma svet vibráciami a chemicky — má slabý zrak, no povrch tela pokrývajú citlivé chĺpky a štetinky (trichobotrie) vnímajúce otrasy, a na spodnej strane tela má hrebienkovité pektíny, ktorými „ochutnáva“ a sníma substrát.
Nie je v CITES — na rozdiel od škorpióna cisárskeho (CITES II) nie je tento druh medzinárodne chránený ani hodnotený IUCN; aj tak je vhodné uprednostniť odchované jedince.
Má len mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s včelím či sršňovým bodnutím (lokálna bolesť a opuch), pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečný. Je však defenzívnejší a temperamentnejší než pokojný škorpión cisársky a neváha bodnúť, takže žihnutie je reálnejšie. Pozor musia dať alergici (riziko alergickej reakcie) a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi. Pri love aj obrane používa aj klepetá. Pre istotu sa s ním nemanipuluje rukou — na presun slúži pinzeta alebo nádoba.
Ako púštny druh potrebuje SUCHO a teplo — teplotu 25–35 °C cez deň (chladnejšia strana ~22–25 °C, v noci pokles) a nízku vlhkosť. Terárium sa udržiava suché a dobre vetrané, NEROSÍ sa; jediným zdrojom vody je plytká miska. Teplotu najlepšie zabezpečí vykurovacia podložka na boku terária s termostatom (nie pod celé dno). Toto je pravý opak nárokov tropických lesných škorpiónov (cisársky, ázijský) — u púštneho druhu je premokrenie najčastejšou príčinou úhynu.
Exoskelet (kutikula) škorpióna obsahuje fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým (UV) svetlom žiaria modrozelene. Presná biologická úloha nie je úplne objasnená (uvažuje sa o vnímaní svetla či maskovaní), no pre chovateľa je to fascinujúci efekt — stačí v tme posvietiť UV baterkou. V prírode sa táto vlastnosť využíva aj na vyhľadávanie škorpiónov v noci.
Nie — je to samotár. Na rozdiel od škorpióna cisárskeho, ktorý komunálny chov znáša, je škorpión púštny teritoriálny a defenzívny; pri spoločnom chove dvoch a viac jedincov hrozí kanibalizmus. Chovajte preto vždy jedného jedinca v teráriu a spolu ich dajte len na krátky čas párenia (skúsenejší chovatelia, pod dohľadom). Aj mláďatá treba po osamostatnení postupne oddeliť.
Základ tvoria šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti (korisť menšia než telo škorpióna). Dospelca kŕmte zhruba 1–2 kusy koristi raz týždenne — púštny druh má pomalý metabolizmus a dlho vydrží bez potravy, takže netreba prekrmovať. Mláďatá kŕmime drobnejšou korisťou o niečo častejšie. Ružové myšky len výnimočne ako pochúťka. Počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna mohla obhrýzať. Nedojedené zvyšky vždy odstrániť.
Radšej nie. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — je defenzívnejší než iné teráriové škorpióny, každý kontakt ho stresuje a hrozí bolestivé žihnutie alebo štipnutie klepetami (mierne, ale nepríjemné a u alergikov rizikové). Na presun (čistenie, prelož) použite dlhú pinzetu alebo nádobu a pracujte nízko nad mäkkým povrchom, pretože pád z výšky mu praská krehký exoskelet a býva smrteľný. Pre väčšinu chovateľov je najväčším zážitkom sledovanie jeho hĺbenia nôr, nočného lovu a žiarenia pod UV svetlom.
