Buthidae (búštikovité)
Škorpión zlatý nemá hlas v zmysle stavovcov a je prakticky nemý. Na rozdiel od niektorých iných škorpiónov, ktoré pri obrane dokážu jemne stridulovať (vŕzgať trením tela), nie je Babycurus jacksoni známy výrazným zvukovým prejavom — pri vyrušení sa skôr pomaly vzdiali, prípadne pri intenzívnom rušení bleskovo uteká, dvíha chvost alebo dokonca predstiera smrť, ale neozve sa počuteľným zvukom. Akýkoľvek prípadný šelest je len mechanický (pohyb po kôre či substráte), nie skutočná vokalizácia. Komunikácia medzi jedincami — najmä pri párení a v skupinovom (semikomunálnom) chove — prebieha cez vibrácie podkladu, ktoré škorpión vníma jemnými štetinkami (trichobotrie) na klepietkach a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály (feromóny). Pre majiteľa to znamená úplne tichého chovanca, ktorého „reč“ je pohyb a postoj tela, nie zvuk.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Cvrčky vhodnej veľkosti | 2–3 ks na dospelca | raz za 10–14 dní |
| Večer (striedavo) | Šváby Dubia (nymfy), prípadne termity | 1–2 ks | raz za 10–14 dní |
| Mláďatá / juvenily | Octomilky, pinhead cvrčky, malé nymfy švábov | drobná korisť | 2–3× týždenne |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión zlatý sa pri stálej teplote pári prakticky celoročne. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepietkami a vodí ju, kým nenájde vhodný pevný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala. Pohlavia sa rozlišujú ťažko, najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú zvyčajne väčšie a s viacerými „zubami“). Vďaka znášanlivosti druhu sa páry aj skupiny dajú držať pohromade.
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión zlatý živorodý — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje gravidita približne 4–8 mesiacov (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a v tomto období potrebuje pokoj, teplo, vlhkosť a dostatok potravy; nemala by sa zbytočne rušiť ani presúvať. Pri skupinovom chove sa odporúča gravidnú samicu sledovať a v prípade potreby pred pôrodom oddeliť.
Samica rodí živé mláďatá — vrh máva približne 10 až 40 mláďat. Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte, kde ich chráni. Zostávajú na nej do prvého zvliekania, keď im stvrdne exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat), preto treba nádrž nechať v maximálnom pokoji.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (octomilky, pinhead cvrčky, malé nymfy švábov). Pri správnej teplote a častom kŕmení rastú rýchlo — dospelosť dosahujú za niečo vyše roka (často do ~18 mesiacov); samce dospievajú v 5.–6. instare, samice v 6. instare. Druh sa dá odchovávať aj skupinovo, no pri zvliekaní hrozí kanibalizmus voči mäkkým mláďatám — treba dostatok priestoru, úkrytov a krmiva.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna zlatého slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné. Najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov (zmyslových orgánov na spodnej strane tela) — samce ich majú obvykle väčšie a s viacerými „zubami“. Samce bývajú celkovo o niečo štíhlejšie a s dlhším chvostom (metasómou), samice robustnejšie, najmä v gravidite. Istota je až pri pozorovaní párenia alebo pôrodu.
Škorpión zlatý je atraktívny, no pokročilejší teráriový druh — nie pre úplného začiatočníka, ktorý chce zviera do ruky. Dôvod nie je v náročnej starostlivosti (tá je pomerne nenáročná: mierne vlhko, teplo, kôra, občas korisť), ale v silnejšom jede čeľade Buthidae a v tom, že ide o rýchly a nevyspytateľný druh — hoci je celkovo pokojný a pri vyrušení sa väčšinou pomaly vzdiali, dokáže bleskovo vystreliť a vzácne aj predstierať smrť. Nie je to „ochočiteľné“ zviera: je to bezstavovec výhradne na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt znamená stres aj riziko bodnutia. Kľúč k úspechu: (1) pevné, tesne uzatvárateľné veko (inak utečie); (2) kôra, korene a štrbiny ako úkryty (znáša aj skupinový chov pri dostatku úkrytov); (3) mierne vlhké a teplé prostredie (25–28 °C, vlhkosť 60–80 %) s miskou s vodou a pravidelným rosením; (4) kŕmenie primeranou korisťou raz za 10–14 dní, počas zvliekania nekŕmiť; (5) nulová manipulácia holou rukou — presúvať len nádobkou či dlhými kliešťami. Pri dodržaní týchto zásad je to vďačný a relatívne nenáročný chovanec pre rozvážneho teraristu, ktorý začína s čeľaďou Buthidae.
Pripravte nádrž od cca 30×20×20 cm (pre skupinu ~50×40 cm) s PEVNÝM, tesne uzatvárateľným vekom (druh je rýchly utekár)
Vložte viacero úkrytov z kôry a koreňov (korková doska na substráte aj opretá o stenu, štrbiny, ploské kamene) — druh sa rád zhlukuje a delí o úkryty
Navrstvite substrát do ~5 cm (kokos, prípadne s prímesou hliny/piesku) a držte ho mierne vlhký
Zabezpečte teplotu 25–28 °C cez deň (v noci pokles na izbovú) a vlhkosť ~60–80 % — pravidelne jemne rosíte
Pridajte plytkú misku s čistou vodou ako stály zdroj vlhkosti (dosť plytkú, aby sa zviera neutopilo)
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez vyrušovania
Kŕmte primeranou korisťou (cvrčky, nymfy švábov) raz za 10–14 dní (mláďatá častejšie); počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
NIKDY nemanipulujte holou rukou — silnejší jed Buthidae a nevyspytateľnosť (predstiera smrť, vystrelí); presúvajte len nádobkou alebo dlhými mäkkými kliešťami, na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión zlatý (Babycurus jacksoni) patrí k cenovo dostupným teráriovým škorpiónom — orientačne 12–30 € za jedinca podľa veľkosti a pôvodu, pri odbere skupiny na komunálny chov môže byť cena za kus nižšia. V SR/CB ponuke býva menej bežný než škorpión cisársky (rarita strednej úrovne), no je obľúbený ako „prvý Buthid“. Nie je chránený (bez CITES), no aj tak uprednostnite odchované jedince od chovateľa pred divo odchytenými. K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie nádrže (kôra, korene, substrát, miska, prípadne vykurovanie a UV baterka) a priebežné krmivo. POZOR: pri kúpe ráta s tým, že ide o jedovatý druh čeľade Buthidae, ktorý sa nekupuje na manipuláciu, ale na pozorovanie.
| Škorpión zlatý (Babycurus jacksoni) | Škorpión kôrový (Centruroides vittatus) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Škorpión ázijský lesný (Heterometrus spinifer) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~7–9 cm | do ~7 cm | 15–20 cm | 10–13 cm |
| Váha | — | — | ≈ 30 g | ≈ 25–30 g |
| Dožitie | 5–8 r | 3–8 r | 6–8 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 · jed 3/5 | 4/5 · jed 3/5 | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1–2/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II · IUCN nehodnotený | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — štíhly červeno-zlatý/oranžový Buthid, tenké klepietka + tenší chvost = silnejší jed; kôrový, znáša skupinový chov, predstiera smrť, žiari pod UV; handling neodporúčaný | Príbuzný Buthid — štíhly žltý s 2 tmavými pruhmi, tiež silnejší jed a kôrový šplhavec, no SUCHÉ biotopy juhu USA a sólo (menej komunálny); žiari pod UV | PROTIKLAD — veľký pokojný čierny druh s mohutnými klepetami a SLABÝM jedom (ako včela); znáša komunálny chov, vhodný aj pre začiatočníka | Veľký čierny lesný škorpión z Ázie s mohutnými klepetami a miernym jedom — obrannejší než cisársky, no stále hrabavý a nenáročný; vlhké terárium |
| Areál | Východná a stredná Afrika (Keňa, Tanzánia) — savany a buš; v SR len v zajatí | Juh USA (Texas, Oklahoma) a sev. Mexiko — teplé suchšie biotopy | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Thajsko, Indonézia) — tropický prales |
Príznaky: Letargia, scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, odmietanie pohybu, vyschnutý vzhľad
Druh potrebuje vyššiu vlhkosť (60–80 %) — stála plytká miska s vodou a pravidelné jemné rosenie; pri ťažšej dehydratácii zvýšiť dostupnosť vody a vlhkosť substrátu
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
Zlepšiť hygienu nádrže, odstrániť plesnivé zvyšky a premokrený substrát; karanténa nových jedincov a predátorské roztoče (Hypoaspis) pomáhajú
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Príčinou býva prílišné sucho — v období zvliekania udržať dostatočnú vlhkosť, zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Krehký exoskelet — keďže druh občas šplhá po kôre, dbať, aby dekorácie nespadli a škorpióna nepricvikli; pri nutnom presune manipulovať len nízko nad mäkkým povrchom v nádobke
Príznaky: Nervózne pobehovanie, pokusy o únik, agresia voči slabším jedincom (najmä mláďatám pri zvliekaní), riziko bodnutia chovateľa
Pri skupinovom chove zabezpečiť dostatok priestoru, úkrytov a krmiva — straty kanibalizmom sa týkajú najmä mláďat počas zvliekania; minimalizovať vyrušovanie, NIKDY nebrať holou rukou; tesné veko zabráni úniku
Červeno-zlatý štíhly Buthid — dospelý jedinec meria zvyčajne ~7–9 cm a má nápadné červeno-zlaté až oranžové (hrdzavé) sfarbenie, štíhle telo, tenké klepietka aj tenší chvost; odtiaľ názvy zlatý/red bark scorpion.
Kôrový druh zo saván Afriky — žije pod kôrou, kameňmi a v opadanke savany východnej a strednej Afriky (Keňa, Tanzánia); čas trávi prevažne na zemi, no za korisťou dokáže vyšplhať aj na stromy.
Pravidlo klepietka a chvost = sila jedu — platí orientačné pravidlo, že tenké klepietka a tenší chvost znamenajú silnejší jed, zatiaľ čo mohutné klepetá a slabý chvost (napr. škorpión cisársky) signalizujú mierny jed.
Buthid so silnejším jedom — ale nie nebezpečný — patrí do čeľade Buthidae, takže má silnejší jed než veľké pokojné druhy; B. jacksoni však nepatrí medzi nebezpečné druhy — bodnutie spôsobuje silnú bolesť a opuch, ktoré zvyčajne odznejú do ~24 hodín, no u detí a alergikov je rizikové, preto handling neodporúčame.
Predstiera smrť (thanatóza) — má vzácne správanie pre škorpióny: pri silnom vyrušení dokáže znehybnieť a tváriť sa mŕtvy; v kombinácii s rýchlym pohybom to z neho robí nevyspytateľný druh, ktorý nie je pre úplných začiatočníkov.
Znáša skupinový (semikomunálny) chov — na rozdiel od mnohých škorpiónov sa jedince rady zhlukujú a delia o úkryty a dajú sa chovať vo väčších skupinách; straty kanibalizmom sa týkajú najmä mláďat počas zvliekania.
Žiari pod UV svetlom — ako iné škorpióny obsahuje jeho exoskelet látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú; v tme tak žiari, čo sa v prírode využíva na jeho vyhľadávanie UV baterkou (čerstvo zvlečený jedinec ešte nežiari).
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá (vrh ~10–40), ktoré si nesie na chrbte až do ich prvého zvliekania; mláďatá rastú rýchlo a dospievajú za niečo vyše roka.
Vníma svet vibráciami a chemicky — má slabý zrak, no telo a klepietka pokrývajú citlivé štetinky (trichobotrie) vnímajúce otrasy, a na spodnej strane tela má hrebienkovité pektíny, ktorými sníma substrát a chemické signály.
Rýchly utekár — potrebuje tesné veko — je obratný a rýchly, prelezie aj malú škáru, preto potrebuje pevné, tesne uzatvárateľné veko; únik je v chove reálne riziko.
Áno, je jedovatý a ako čeľaď Buthidae má v zásade silnejší jed než veľké pokojné druhy. Sám Babycurus jacksoni však nepatrí medzi nebezpečné druhy: väčšina pichnutých opisuje silnú bolesť a opuch v mieste vpichu, ktoré zvyčajne odznejú do približne 24 hodín. POZOR u detí, alergikov a citlivých osôb, kde je riziko reálne. Platí pravidlo tenké klepietka + tenší chvost = silnejší jed. Preto k nemu pristupujeme s rešpektom, handling neodporúčame a druh je vhodný pre pokročilejších chovateľov ako zviera na pozorovanie. Pri bodnutí priložte ľad a pri silnejšej reakcii či u alergika vyhľadajte lekára.
Nie — handling sa neodporúča. Je to jedovatý druh Buthidae a hoci je celkovo pokojný, je rýchly a nevyspytateľný — dokáže bleskovo vystreliť a má vzácne správanie: predstiera smrť (znehybnie a tvári sa mŕtvy), čo manipuláciu robí riskantnou pre vás aj pre zviera. Je to chovanec výhradne na pozorovanie. Ak ho potrebujete presunúť (čistenie, prevoz), robte to nádobkou alebo dlhými mäkkými kliešťami, nikdy nie holou rukou, a vždy nízko nad mäkkým povrchom (krehký exoskelet). Najväčším zážitkom je jeho červeno-zlaté sfarbenie, skupinové správanie a žiarenie pod UV svetlom.
Je to savanovo-kôrový druh: vyžaduje teplotu 25–28 °C cez deň (v noci pokles na izbovú). Na rozdiel od púštnych a pruhovaných kôrových škorpiónov potrebuje vyššiu vlhkosť — približne 60–80 %. Substrát držte mierne vlhký, nádrž pravidelne jemne rosíte a zabezpečte stálu plytkú misku s vodou. Vyhnite sa však trvalému premokreniu a plesniam. Pri izbovej teplote často stačí bez prikurovania, inak postačí mierna bočná vykurovacia podložka s termostatom.
Keďže čas trávi prevažne na zemi a v štrbinách kôry, dôležitá je plocha dna a počet úkrytov, nie veľká výška. Pre jedinca postačí nádrž od cca 30×20×20 cm, väčšia (~50×40 cm) uživí skupinu 6–8 jedincov (druh znáša skupinový chov). Do nádrže patrí viacero kúskov korkovej kôry a koreňov, štrbiny a ploské kamene na úkryt, a substrát do ~5 cm držaný mierne vlhký. Najdôležitejšie je PEVNÉ, tesne uzatvárateľné veko — druh je rýchly utekár, ktorý prelezie aj malú škáru. Dekorácie pevne ukotvite, aby nespadli a zviera nepricvikli.
Exoskelet (kutikula) škorpióna obsahuje fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým (UV) svetlom žiaria — škorpión sa v tme rozsvieti. Presná biologická úloha nie je úplne objasnená (uvažuje sa o vnímaní svetla), no pre chovateľa je to fascinujúci efekt: stačí v tme posvietiť UV baterkou. V prírode sa táto vlastnosť bežne využíva na vyhľadávanie škorpiónov v noci. Pozn.: čerstvo zvlečený jedinec ešte nežiari — fluorescencia sa obnoví, až keď nový exoskelet pár dní „dozreje“.
Áno — patrí medzi škorpióny, ktoré dobre znášajú skupinový (semikomunálny) chov. Jedince sa rady zhlukujú a delia o úkryty a dajú sa držať aj vo väčších skupinách; do nádrže ~50×40 cm sa zmestí 6–8 jedincov. Podmienkou je dostatok priestoru, úkrytov a krmiva — pri ich nedostatku hrozí kanibalizmus, ktorý sa týka najmä mláďat počas zvliekania. Pozor: nezamieňajte ho s Pandinoides cavimanus (tiež nazývaný „Tanzanian red-clawed“), ktorý komunálny chov NEznáša a je k iným jedincom agresívny.
