Caraboctonidae (chlpaté škorpióny)
Škorpión čierny nemá hlas v zmysle stavovcov — ako pavúkovec nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. V praxi je preto z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích. Jediné zvuky, ktoré môže vydať, sú mechanické: niektoré škorpióny vrátane chlpatých druhov rodu Hadrurus dokážu pri vyrušení jemne stridulovať — vydávať veľmi tichý škrabavý či sykavý zvuk trením drsných plôšok na článkoch tela a končatín (stridulačný aparát). Tento zvuk je výhradne obranný varovný signál a v bežných podmienkach je cez sklo terária takmer nepočuteľný. Druhým prejavom je šuchot a šramot pri hrabaní nory a pri pohybe po substráte — opäť čisto mechanický zvuk, nie hlas. Mimo obrany je škorpión úplne tichý. Dorozumievanie medzi jedincami (najmä pri párení) prebieha hlavne cez vibrácie substrátu, ktoré vníma chĺpkami a štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály (feromóny) — nie zvukom. V domácnosti je preto škorpión čierny tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či kancelárie.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | 1× týždenne |
| Večer (striedavo) | Cvrčky / kobylky | 1–2 ks | 1× týždenne |
| Doplnok | Zofóbasy / múčiare (tučné — striedmo) | 1–2 ks | raz za 1–2 týždne |
| Pochúťka | Ružová (holá) myška — len dospelcovi výnimočne | 1 ks | raz za niekoľko týždňov |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión čierny sa pári najmä v teplejšej časti roka. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — určujú sa najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela. Keďže ide o samotárov, jedince sa spolu nechávajú len na čas párenia a potom sa oddelia, aby nedošlo ku kanibalizmu. Rozmnoženie v zajatí je náročnejšie a darí sa ho dosiahnuť skúsenejším chovateľom.
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión čierny živorodý (viviparný) — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje niekoľkomesačná gravidita (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu presvitať svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo, prístup k vode a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.
Samica rodí živé mláďatá (rádovo zhruba 25–35, počet kolíše). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej približne týždeň až tri týždne, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji a teple.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov). Rastú veľmi pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi — zhruba 4 až 6 do dospelosti), pričom postupne získavajú typické čierno-žlté sfarbenie a chĺpky; dospelosti dosahujú približne po ~4 rokoch. Odchov je náročný na trpezlivosť a stabilné suché-teplé prostredie. Mláďatá treba oddeliť, lebo druh nie je komunálny a hrozí kanibalizmus.
Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna čierneho slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné — najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú obvykle väčšie a samce bývajú aj obrannejšie). Výrazný je však rozdiel v dĺžke života: samce dospievajú a po dosiahnutí dospelosti žijú kratšie, kým samice sa dožívajú 15–25 rokov — patria k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom, podobne ako blízky škorpión púštny.
Škorpión čierny je odolný a mimoriadne dlhoveký teráriový škorpión, no nie je vhodný ako zviera na manipuláciu — je defenzívny a jeho žihnutie je bolestivé. Nie je to „ochočiteľné“ zviera: ide o bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt ho stresuje a zvyšuje riziko bodnutia. Najväčší rozdiel oproti tropickým škorpiónom je v prostredí — vyžaduje SUCHO a TEPLO, nie vlhko. Kľúč k úspechu: (1) suché, dobre vetrané terárium s nízkou vlhkosťou (~30 %; trvalé premokrenie spôsobuje smrteľnú mykózu); (2) hlboký suchý piesočno-(rašelinovo/hlinený) substrát (10–15 cm) na hĺbenie nôr; (3) teplota ~30–35 °C cez deň s výrazným nočným poklesom (k ~20 °C) bočnou vykurovacou podložkou s termostatom; (4) úkryt (plochý kameň) a plytká miska s vodou; (5) kŕmenie švábmi/cvrčkami primeranej veľkosti zhruba raz týždenne, počas zvliekania nekŕmiť; (6) minimum manipulácie, presun cez pinzetu/nádobu, nikdy z výšky (pád praská exoskelet). Pri dodržaní týchto zásad je nenáročný a dožíva sa dlhých rokov.
Pripravte terárium od cca 40×30×30 cm s pevným, dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií
Navrstvite 10–15 cm SUCHÉHO substrátu (neostrý piesok s menším podielom rašeliny/hliny) — pri zakladaní mierne zvlhčite, stlačte na držanie nory a potom vysušte, aby si škorpión mohol vyhĺbiť noru
Zabezpečte teplotu ~30–35 °C cez deň bočnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno) a nechajte v noci výrazne poklesnúť (k ~20 °C) — púštny režim
Udržiavajte NÍZKU vlhkosť (~30 %) — terárium nechajte suché a dobre vetrané, NEROSTE pravidelne celý substrát (trvalé vlhko spôsobuje mykózu)
Vložte úkryt (plochý kameň, kôra) a plytkú misku s čistou vodou (dosť plytkú, aby sa neutopil)
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) zhruba raz týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
Nemanipulujte rukou — na presun použite pinzetu/nádobu nízko nad mäkkým povrchom; na pozorovanie fluorescencie použite UV baterku
Škorpión čierny patrí k cenovo dostupným teráriovým bezstavovcom — orientačne 25–60 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (mláďatá lacnejšie, dospelé samice drahšie). V ponuke býva o niečo menej bežný než žltý škorpión púštny, no pravidelne sa objavuje u špecializovaných predajcov a chovateľov. Druh nie je v CITES, takže obchod nie je obmedzený certifikátmi, no uprednostnite odchované jedince alebo legálne dovezené kusy od dôveryhodného chovateľa či predajne — vyhnete sa stresovaným, dehydrovaným a parazitmi zaťaženým divokým jedincom. Keďže ide o púštny druh, k cene treba pripočítať jednorazové vybavenie suchého a teplého terária (piesočno-hlinený substrát, bočné vykurovanie, plochý kameň, plytká miska) a priebežné krmivo.
| Škorpión čierny (Hadrurus spadix) | Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Škorpión tlstochvostý (Hottentotta hottentotta) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~10–14 cm | ~14 cm (do 18) | 15–20 cm | ~5,5–8 cm |
| Váha | ≈ 4–7 g | ≈ 4–7 g | ≈ 30 g | — |
| Dožitie | 15–25 r (samice) | 15–20 r (samice) | 6–8 r | 3–5 r (výnimočne ~7) |
| Hlučnosť | 3/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1/5 | 4/5 · jed 4/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — veľký PÚŠTNY škorpión s ČIERNYM chrbtom a žltými nohami/chvostom, chlpatý; suchý-púštny hrabáč (SUCHO + teplo s nočným poklesom!), defenzívny samotár, mimoriadne dlhoveký, žiari pod UV | KONGENER (rovnaký rod) — takmer rovnaké suché-púštne nároky a dlhovekosť, ale je celkovo ŽLTÝ so žltým trojuholníkom medzi očami (vs čierny chrbát u spadix), o niečo väčší a mohutnejší | OPAČNÉ nároky — veľký lesklý čierny TROPICKÝ druh, ktorý potrebuje VLHKO (75–80 %); pokojný a znáša komunálny chov, kratšie žije; doklady o pôvode (CITES II) | PROTIKLAD — drobnejší africký tlstochvostý škorpión s hrubým chvostom a SILNÝM, potenciálne nebezpečným jedom (čeľaď Buthidae); len pre skúsených, nie do bytu s deťmi a nie na manipuláciu |
| Areál | Západ USA — Veľká Kotlina (Great Basin), Mojave a priľahlé púšte; v SR len v zajatí | JZ USA a SZ Mexiko — Sonorská a Mojavská púšť | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Subsaharská a západná Afrika — suché savany a polopúšte |
Príznaky: Tmavé/čierne škvrny a povlak na exoskelete a kĺboch, letargia, odmietanie hrabania a potravy, postupné chradnutie a hynutie v trvalo vlhkom teráriu
NAJČASTEJŠIA a najnebezpečnejšia chyba u tohto PÚŠTNEHO druhu — terárium MUSÍ byť suché a dobre vetrané (cieľová vlhkosť okolo ~30 %); voda v teráriu nie je nutná, postačí plytká miska. Trvalá vlhkosť a slabé vetranie vedú k smrteľnej mykóze, ktorej sa škorpión čierny bráni len ťažko (na rozdiel od tropických lesných druhov). Prevencia: suchý piesočnatý substrát, výborné vetranie, žiadne plošné rosenie.
Príznaky: Scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, letargia, vyschnutý vzhľad, odmietanie pohybu
Hoci je to suchomilný druh, potrebuje stály prístup k vode — plytkú misku s čistou vodou alebo občasné orosenie jedného kúta. Úplné sucho bez akéhokoľvek zdroja vody vedie k dehydratácii. Rovnováha: suchý substrát a vzduch + dostupná pitná voda.
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala. Pomáha mierne vlhkejšia spodná vrstva substrátu v hĺbke nory (vlhká komôrka), zatiaľ čo povrch ostáva suchý — to mu umožní vyzliecť sa bez popraskania.
Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky
Škorpión má krehký exoskelet — pri presune pracovať vždy nízko nad mäkkým povrchom (radšej cez pinzetu/nádobu než rukou); drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá.
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
U suchého terária menej časté než u vlhkých druhov; predsa zlepšiť hygienu, odstraňovať zvyšky koristi, nasadiť predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténu nových jedincov. Premnoženie roztočov oslabuje škorpióna.
Čierny chrbát — odtiaľ meno „čiernochrbtý“ — od blízko príbuzného škorpióna púštneho ho najľahšie rozoznáš podľa uhľovo sivej až čiernej hlavohrude a chrbta zadného tela, ktorá výrazne kontrastuje so žltými nohami, klepetami a chvostom; anglicky sa preto volá black-back scorpion.
Veľký púštny škorpión — dospelý jedinec meria približne 10–14 cm a patrí (spolu so škorpiónom púštnym) k najväčším škorpiónom USA; oproti o niečo mohutnejšiemu škorpiónovi púštnemu býva štíhlejší a o trochu menší.
Chlpaté telo cíti vibrácie — telo a končatiny pokrývajú jemné chĺpky (setae), podľa ktorých dostala celá skupina meno „chlpaté škorpióny“ (Caraboctonidae); pomáhajú mu vnímať otrasy v pôde a tým detegovať korisť aj nebezpečenstvo.
Mierny jed — bolesť asi ako po včele — napriek hrozivému vzhľadu má slabý jed; žihnutie je síce bolestivé, no pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečné (pozor však u alergikov). Pri love a obrane sa spolieha hlavne na klepetá.
Púštny hrabáč — opačné nároky než tropické škorpióny — hĺbi si hlboké nory v suchej piesočnatej pôde, v ktorých uniká pred denným horúčavom; vyžaduje SUCHO, vysoké denné teploty (~30–35 °C) s nočným poklesom a nízku vlhkosť (~30 %), nie vlhko.
Znáša aj studené púštne zimy — na rozdiel od mnohých púštnych druhov žije aj v chladnej Veľkej Kotline (Great Basin), takže v prírode prežíva veľké výkyvy teplôt medzi horúcim letom a studenou zimou.
Žiari pod UV svetlom modrozelene — exoskelet obsahuje látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú modrozeleným svetlom; v kontraste s čiernym chrbtom je to jeden z najatraktívnejších prejavov druhu a využíva sa aj na vyhľadávanie škorpiónov v noci.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte približne týždeň až tri týždne, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im pancier.
Mimoriadne dlhoveký — pri dobrej starostlivosti sa samice dožívajú 15–25 rokov — patrí k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom; samce žijú podstatne kratšie.
Samotár, nie komunálny druh — chová sa samostatne; pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus, a je aj výrazne defenzívnejší. Nie je v CITES ani hodnotený IUCN — aj tak je vhodné uprednostniť odchované jedince.
Sú to blízki príbuzní z rovnakého rodu Hadrurus s takmer rovnakými suchými-púštnymi nárokmi, líšia sa však sfarbením. Škorpión čierny (H. spadix) má uhľovo sivú až čiernu hlavohruď a chrbát v kontraste so žltými nohami, klepetami a chvostom — preto „čiernochrbtý“. Škorpión púštny (H. arizonensis) je celkovo svetlejší a žltší a má na hlavohrudi žltý trojuholník medzi očami, kým u čierneho je toto miesto čierne. Oba sú medzi najväčšími škorpiónmi USA; púštny býva o niečo mohutnejší a ťažší, čierny štíhlejší a o trochu menší a často aj o niečo aktívnejší.
Má len mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s včelím či sršňovým bodnutím (lokálna bolesť a opuch), pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečný. Je však defenzívny a temperamentnejší (samce viac než samice) a neváha bodnúť, takže žihnutie je reálne, ak ho vyrušíte. Pozor musia dať alergici (riziko alergickej reakcie) a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi. Pri love aj obrane používa aj klepetá. Pre istotu sa s ním nemanipuluje rukou — na presun slúži pinzeta alebo nádoba.
Ako púštny druh potrebuje SUCHO a TEPLO s nočným ochladením — teplotu ~30–35 °C cez deň a výrazný nočný pokles k ~20 °C (napodobnenie púštneho režimu), a nízku vlhkosť (okolo ~30 %). Terárium sa udržiava suché a dobre vetrané, NEROSÍ sa plošne; postačí plytká miska s vodou alebo občasné orosenie kúta. Teplotu najlepšie zabezpečí vykurovacia podložka na boku terária s termostatom (nie pod celé dno). Toto je pravý opak nárokov tropických lesných škorpiónov — u púštneho druhu je premokrenie (a následná mykóza) najčastejšou príčinou úhynu.
Potrebuje terárium od cca 40×30×30 cm (plocha dna dôležitejšia než výška) s pevným, dobre vetraným vekom, a hlboký suchý substrát 10–15 cm na hĺbenie nôr — zmes neostrého piesku s menším podielom rašeliny alebo hliny/ílu (piesok ako hlavná zložka), ktorá drží tvar nory. Substrát sa pri zakladaní mierne zvlhčí a stlačí, aby udržal tvar, a pred vložením škorpióna vysuší. Pridajte úkryt (plochý kameň alebo kôra) a plytkú misku s vodou. Chová sa samostatne (nie je komunálny). UV osvetlenie nie je nutné, hodí sa len na pozorovanie fluorescencie.
Radšej nie. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — je defenzívny, každý kontakt ho stresuje a hrozí bolestivé žihnutie alebo štipnutie klepetami (mierne, ale nepríjemné a u alergikov rizikové). Na presun (čistenie, prelož) použite dlhú pinzetu alebo nádobu a pracujte nízko nad mäkkým povrchom, pretože pád z výšky mu praská krehký exoskelet a býva smrteľný. Pre väčšinu chovateľov je najväčším zážitkom sledovanie jeho hĺbenia nôr, nočného lovu, kontrastného čierno-žltého sfarbenia a žiarenia pod UV svetlom.
Patrí k mimoriadne dlhovekým bezstavovcom — samice sa dožívajú 15–25 rokov, samce výrazne kratšie. Dospelosť dosahuje pomaly, približne po ~4 rokoch a viacerých zvliekaniach. Chovať vo skupine sa neodporúča — je to samotár; pri spoločnom chove dvoch a viac jedincov hrozí kanibalizmus. Chovajte preto vždy jedného jedinca v teráriu a spolu ich dajte len na krátky čas párenia (skúsenejší chovatelia, pod dohľadom). Aj mláďatá treba po osamostatnení postupne oddeliť.