Škorpión čierny (Hadrurus spadix)

Caraboctonidae (chlpaté škorpióny)

Škorpión čierny

Hadrurus spadix — veľký púštny škorpión západu USA (~10–14 cm) s ČIERNYM chrbtom a žltými nohami a chvostom (black-back); chlpaté telo sníma vibrácie, žiari pod UV; suchý-púštny hrabáč (SUCHO + teplo s nočným poklesom), defenzívny samotár s bolestivým, no neškodným žihnutím, mimoriadne dlhoveký

Dĺžka~10–14 cm (≈ 4–7 g)
Teplota~30–35 °C cez deň, nočný pokles k ~20 °C
VlhkosťNízka (~30 %) — suché terárium
Životnosť15–25 rokov (samice)
PôvodZápad USA (Great Basin, Mojave); SR zajatie
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
2/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 35% 12% STRAVA zloženie
Šváby (Dubia, Blaptica dubia) — základná korisť — 50 % 50%
Cvrčky a kobylky — 35 % 35%
Múčiare, zofóbasy a iný hmyz vhodnej veľkosti — 12 % 12%
Ružové (holé) myšky — len výnimočne dospelcovi — 3 % 3%

Odporúčané potraviny

  • Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná korisť, výživná a bez zápachu
  • Cvrčky domáce a stepné (Acheta, Gryllus) — bežná korisť, podávať primeranú veľkosť
  • Kobylky a saranče — vhodná väčšia korisť pre veľké dospelé jedince
  • Zofóbasy (Zophobas morio) a múčiare (Tenebrio) — striedmo ako doplnok, sú tučné
  • Iný čistý hmyz z chovu vhodnej veľkosti (šváby, koníky) — istota bez pesticídov
  • Ružové (holé) myšky — len výnimočne dospelcovi, max. raz za niekoľko týždňov
  • Korisť veľkosti tela škorpióna alebo menšia — väčšiu uprednostní rozdrviť klepetami
  • Plytká miska s čistou vodou — vždy dostupná, ale plytká (púštny druh sa ľahko utopí)

Zakázané potraviny

  • Hmyz odchytený vonku — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
  • Príliš veľká korisť — môže škorpióna stresovať alebo zraniť, radšej menšia
  • Stavovce ako bežná strava (myši denne) — priveľa tuku, zaťažuje a skracuje život
  • Tvrdá chitínová korisť v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľná
  • Kŕmenie počas zvliekania (ekdýzy) — mäkký škorpión je zraniteľný, korisť ho ohrozí
  • Nechané živé cvrčky v teráriu cez noc po zvliekaní — môžu obhrýzať mäkkého škorpióna
  • Vlhká, premočená korisť a presýtený substrát — púštny druh neznáša trvalú vlhkosť
  • Preexponovanie potravou — obézny škorpión odmieta žrať a skracuje sa mu život
Tip od odborníka Škorpión čierny (Hadrurus spadix) je nočný dravec z prízemia (zo dna púšte) — v prírode číha pri vchode do hlbokej nory a korisť chytá najmä do klepiet, ktorými ju rozdrví; jed (mierny, porovnateľný so včelím) používa hlavne na obranu a na väčšie či brániace sa sústa. Základ stravy v zajatí tvoria šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti — korisť by mala byť menšia než telo škorpióna. Dospelý jedinec: 1–2 vhodné kusy koristi zhruba raz týždenne (púštny druh má pomalý metabolizmus a dokáže dlho hladovať — radšej menej než priveľa). Mláďatá a juvenily rastú a kŕmia sa o niečo častejšie, drobnejšou korisťou. Ružové myšky len ako vzácna pochúťka pre dospelca, nie pravidelne — priveľa tuku škorpióna zaťažuje. POZOR: počas a tesne po zvliekaní (ekdýze) je škorpión mäkký a zraniteľný — nekŕmte ho a odstráňte živú korisť, inak by ho cvrčky mohli obhrýzať. Vždy musí mať plytkú misku s čistou vodou (dostatočne plytkú, aby sa neutopil). Nedojedené zvyšky odstráňte — v suchom teráriu síce neplesnejú tak rýchlo ako u tropických druhov, no aj tak by sa nemali hromadiť.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 2 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Škorpión čierny je prakticky nemý — pri obrane môže jemne stridulovať (tichý škrabavý zvuk trením tela), počuť možno nanajvýš slabý šuchot pri hrabaní; v byte je nepočuteľný.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Škorpión čierny nie je maznavé zviera a chová sa výhradne na pozorovanie, nie na manipuláciu. Podobne ako jeho blízky príbuzný škorpión púštny je defenzívny a temperamentnejší — pri vyrušení sa rýchlo postaví do obrannej polohy, dvíha klepetá a chvost a neváha bodnúť (samce bývajú obrannejšie než samice). Žihnutie je bolestivé (porovnateľné so včelím či sršňovým — lokálna bolesť a opuch), pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečné, ale je nepríjemné a u alergikov rizikové. Preto sa neberie do ruky: každá manipulácia ho stresuje a zvyšuje riziko žihnutia aj pádu. Ak je presun nutný (čistenie, prelož), použite dlhú pinzetu, misku alebo nádobu a pracujte nízko nad mäkkým povrchom — pád z výšky škorpiónovi praská krehký exoskelet. Čaro tohto druhu spočíva v sledovaní hrabania hlbokých nôr, nočného lovu, kontrastného čierno-žltého sfarbenia a modrozeleného žiarenia pod UV svetlom — to je pre väčšinu chovateľov najsilnejší zážitok.
2/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Škorpión čierny je nočný a cez deň pokojný živočích — pred denným púštnym horúčavom uniká do hlbokej nory, ktorú si vyhrabe v suchom substráte, a presedí v nej takmer nehybne. Aktivita vrcholí po zotmení: vychádza na povrch hrabať, prehľadávať terárium a číhať na korisť pri vchode do nory. Patrí k aktívnejším druhom rodu Hadrurus — chovatelia uvádzajú, že býva o niečo živší než o trochu mohutnejší škorpión púštny, čo z neho robí vďačný objekt pozorovania. Hrabanie je veľmi výrazné — preto potrebuje hrubú vrstvu substrátu, ktorá udrží tvar nory; jeho stavebné aktivity sú jedným z najzaujímavejších prejavov. Lov je úsporný: korisť skôr prepadne a rozdrví klepetami, než aby ju aktívne naháňal. Vo dne pôsobí takmer nehybne alebo zalezený, čo je úplne normálne — nejde o chorobu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Bezstavovce nedokážu napodobiť ľudskú reč — chýbajú im hlasové aj nervové štruktúry. Škorpión komunikuje vibráciami, feromónmi a dotykom, nie hlasom.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Škorpión čierny nemá hlas v zmysle stavovcov — ako pavúkovec nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu. V praxi je preto z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích. Jediné zvuky, ktoré môže vydať, sú mechanické: niektoré škorpióny vrátane chlpatých druhov rodu Hadrurus dokážu pri vyrušení jemne stridulovať — vydávať veľmi tichý škrabavý či sykavý zvuk trením drsných plôšok na článkoch tela a končatín (stridulačný aparát). Tento zvuk je výhradne obranný varovný signál a v bežných podmienkach je cez sklo terária takmer nepočuteľný. Druhým prejavom je šuchot a šramot pri hrabaní nory a pri pohybe po substráte — opäť čisto mechanický zvuk, nie hlas. Mimo obrany je škorpión úplne tichý. Dorozumievanie medzi jedincami (najmä pri párení) prebieha hlavne cez vibrácie substrátu, ktoré vníma chĺpkami a štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály (feromóny) — nie zvukom. V domácnosti je preto škorpión čierny tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či kancelárie.

Dokáže hovoriť? Škorpión čierny nedokáže napodobiť ľudskú reč ani vydávať volania — chýba mu akýkoľvek hlasový aj sluchový orgán. Jeho jediný „zvuk“ je obranná stridulácia (tiché trenie drsných plôšok tela a nôh) a šuchot pri hrabaní; dorozumievanie s ostatnými jedincami zabezpečujú vibrácie, feromóny a dotyk, nie vokalizácia.

Typické zvuky

  • Žiadna vokalizácia — škorpión nemá hlasový orgán, v ľudskom zmysle je prakticky nemý
  • Veľmi tichá obranná stridulácia — jemný škrabavý/sykavý zvuk trením drsných plôšok na článkoch tela a končatín pri vyrušení; cez sklo terária takmer nepočuteľný
  • Šuchot a šramot pri hrabaní nory a pohybe po suchom substráte — mechanický zvuk, nie hlas
  • Bez zvuku pri bežnej aktivite a love — v pokoji je škorpión úplne tichý
  • Vibrácie a feromóny namiesto hlasu — komunikácia s inými jedincami nie je skutočná vokalizácia

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná nočná aktivita — cez deň hlboko zahrabaný v suchej nore, loví a hrabe po zotmení. V prírode znáša púštny ročný cyklus s horúcim letom a chladnou zimou, v zajatí mu stačí stabilné teplé suché terárium s nočným poklesom teploty.
Párenie najmä v teplejšej časti roka (jar–leto); samica po niekoľkomesačnej gravidite rodí živé biele mláďatá a nosí ich na chrbte do prvého zvliekania.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teráriový bezstavovec — defenzívny, mierne jedovatý suchozemský PÚŠTNY škorpión. Pôvod juhozápad USA (Veľká Kotlina/Great Basin, Mojave a priľahlé púšte), v SR len v zajatí. Nie je v CITES ani hodnotený IUCN. Na rozdiel od tropických lesných škorpiónov vyžaduje suché, púštne terárium s hlbokým substrátom na hrabanie, vysoké denné teploty s nočným poklesom a nízkou vlhkosťou. Je odolný a mimoriadne dlhoveký, no bolestivé žihnutie a temperamentnejšia povaha z neho robia druh skôr pre teraristu, ktorý chápe, že ide o zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu. Od podobného škorpióna púštneho ho ľahko rozoznáš podľa čierneho chrbta (žltý vs čiernochrbtý).
Priestor Terárium od cca 40×30×30 cm (pôdorys dôležitejší než výška) pre jedného dospelého jedinca — chová sa samostatne (nie je komunálny, hrozí kanibalizmus). Hlboký SUCHÝ substrát (10–15 cm) je nevyhnutný — zmes neostrého piesku s menším podielom rašeliny alebo hliny/ílu (piesok ako hlavná zložka), ktorá drží tvar nory a umožňuje hĺbenie. Substrát sa pri zakladaní zvlhčí, aby sa stlačil a držal tvar, a pred vložením škorpióna vysuší. Nízka vlhkosť (cieľovo okolo ~30 %) — terárium sa udržiava suché a dobre vetrané; voda v teráriu nie je nutná, postačí orosenie jedného kúta alebo plytká miska. Trvalá vlhkosť tomuto druhu škodí a spôsobuje mykózy. Teplota ~30–35 °C cez deň s výrazným nočným poklesom (k ~20 °C), čo napodobní púštny režim — najlepšie cez vykurovaciu podložku na BOKU terária riadenú termostatom, nie pod celé dno (zahrievanie substrátu, do ktorého sa zviera zahrabáva, ho vysušuje a škodí). Úkryt: plochý kameň alebo kúsok kôry, pod ktorým si rozšíri noru. Pevné, dobre vetrané veko a žiadne ostré dekorácie. UV (nočné) svetlo nie je nutné pre zdravie, no umožní pozorovať fluorescenciu.
Deti v domácnosti Škorpión čierny je vhodný skôr pre staršie deti a tínedžerov (12+ rokov) ako zviera na pozorovanie za sklom, nie na manipuláciu. Je defenzívny a temperamentnejší — pri vyrušení sa rýchlo bráni a neváha bodnúť, pričom žihnutie je bolestivé (ako po včele či sršňovi) a u alergika môže byť problém. Nie je to zviera do detských rúk — manipulácia len pod dozorom dospelého a aj to radšej cez pinzetu/nádobu, nie holou rukou. Prednosti pre deti: fascinujúci „praveký“ vzhľad, kontrastné čierno-žlté sfarbenie, hĺbenie hlbokých nôr, nočný lov a najmä modrozelené žiarenie pod UV svetlom — výborná lekcia o púštnych živočíchoch, prežívaní v suchu a maskovaní. Pravidlá: (1) žiadne siahanie do terária bez dospelého; (2) udržiavať suché terárium a vodu v plytkej miske; (3) pevné veko (deti aj škorpión); (4) krmivo (cvrčky/šváby) podáva dospelý; (5) pri akejkoľvek manipulácii (čistenie, presun) výhradne dospelý cez pinzetu/nádobu nízko nad mäkkým povrchom. Pre menšie deti je ideálny ako „zviera, ktoré pozorujeme, ale nikdy neberieme do ruky“.
Hlučnosť Tichý chovanec — vhodný do bytu, spálne aj kancelárie. Jediný možný zvuk je veľmi tichá obranná stridulácia pri vyrušení a šuchot substrátu pri hrabaní, inak je úplne nehlučný.
Verdikt odborníka Škorpión čierny (Hadrurus spadix, anglicky black-back / dark giant hairy scorpion) je veľký púštny škorpión juhozápadu Severnej Ameriky z čeľade Caraboctonidae (chlpaté škorpióny), radu Scorpiones a triedy pavúkovce (Arachnida). Dospelý jedinec meria približne 10–14 cm a patrí spolu so škorpiónom púštnym k najväčším škorpiónom USA. Najnápadnejším znakom je jeho sfarbenie: uhľovo sivá až čierna hlavohruď a chrbát zadného tela v kontraste so žltými nohami, klepetami a chvostom — práve podľa „čierneho chrbta“ dostal slovenský aj anglický názov (black-back) a ľahko sa tak odlíši od blízko príbuzného, celkovo žltého škorpióna púštneho (Hadrurus arizonensis), ktorý má navyše žltý trojuholník medzi očami. Telo pokrývajú jemné chĺpky (setae), ktorými sníma vibrácie pôdy. Pochádza z aridných púští západu USA — predovšetkým z chladnejšej Veľkej Kotliny (Great Basin) a Mojavskej púšte (s presahom do Utahu, Nevady, Oregonu, Idaha a okolia) —, kde si v suchej pôde hĺbi hlboké nory a uniká do nich pred denným horúčavom aj studenou zimou. Povaha: je defenzívny a temperamentnejší samotár (samce obrannejšie než samice) — chová sa vždy jednotlivo, pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus. Jeho jed je mierny, porovnateľný so včelím či sršňovým; žihnutie je bolestivé, ale pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečné (pozor však u alergikov), pri love a obrane používa aj klepetá. Zaujímavosti: pod UV svetlom žiari modrozelene (fluorescencia exoskeletu, pekne kontrastuje s čiernym chrbtom), je živorodý (samica rodí biele mláďatá a nosí ich na chrbte približne týždeň až tri týždne do prvého zvliekania) a je mimoriadne dlhoveký — samice sa dožívajú 15–25 rokov. Chov — kľúčový rozdiel oproti tropickým škorpiónom: vyžaduje SUCHO a TEPLO, nie vlhko. Terárium od cca 40×30×30 cm s pôdorysom dôležitejším než výška, hlboký suchý piesočno-(rašelinovo/hlinený) substrát (10–15 cm) na hĺbenie nôr, teplota ~30–35 °C cez deň s výrazným nočným poklesom k ~20 °C (púštny režim) cez bočnú vykurovaciu podložku, nízka vlhkosť (~30 %) (terárium suché a dobre vetrané, NEROSIŤ plošne), úkryt (plochý kameň) a plytká miska s vodou. Strava: dravec — šváby Dubia a cvrčky vhodnej veľkosti, dospelca zhruba raz týždenne (pomalý metabolizmus); počas zvliekania nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Zdravie: najväčšími rizikami sú premokrenie a následná mykóza (najčastejšia chyba — opak tropických druhov), dehydratácia z úplného nedostatku vody, problémové zvliekanie a pád z výšky (krehký exoskelet praská) — preto suché, vetrané a teplé terárium s prístupom k vode a minimum manipulácie. Životnosť 15–25 rokov u samíc. Obtiažnosť nízka až stredná — vhodný pre teraristu, ktorý rešpektuje suché a teplé púštne nároky s nočným ochladením a chápe, že ide o defenzívne zviera na pozorovanie, nie na maznanie. Druh nie je v CITES ani hodnotený IUCN (NE), aj tak je vhodné uprednostniť odchované jedince.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Juhozápad Severnej Ameriky (USA) — Veľká Kotlina (Great Basin), Mojave a priľahlé aridné oblasti (Utah, Nevada, Oregon, Idaho, sčasti Kalifornia a záp. Colorado); hĺbi hlboké nory v suchej pôde
Škorpión čierny obýva aridné púšte a polopúšte juhozápadu USA — predovšetkým chladnejšiu Veľkú Kotlinu (Great Basin) a Mojavskú púšť, s presahom do okolitých suchých oblastí (Utah, Nevada, Oregon, Idaho, sčasti Kalifornia a západné Colorado). Je to púštny hrabáč — v suchej, často piesočnatej pôde si hĺbi hlboké nory, ktoré si neustále rozširuje a v ktorých uniká pred denným horúčavom aj pred chladom a stratou vody; cez deň je zalezený, na povrch vychádza loviť až po zotmení. Na rozdiel od mnohých púštnych druhov znáša aj studené púštne zimy Veľkej Kotliny. Prostredie je trvalo suché a piesočnaté s veľkými dennými výkyvmi teploty — pravý opak vlhkého tropického biotopu lesných škorpiónov, čo treba v teráriu verne napodobniť.
Terárium (zajatie)
Od cca 40×30×30 cm pre dospelca; pôdorys dôležitejší než výška; pevné dobre vetrané veko; chov samostatne
Pre jedného dospelého jedinca postačí terárium od cca 40×30×30 cm (väčšie je vždy lepšie), pričom plocha dna je dôležitejšia než výška — ide o prízemný hrabavý druh. Potrebné je pevné, dobre vetrané veko (vetranie je u púštneho druhu kľúčové, aby sa neudržala prebytočná vlhkosť) a žiadne ostré dekorácie, o ktoré by sa zviera mohlo poraniť. Chová sa samostatne — nie je komunálny, pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus. Vhodné do kľudnej miestnosti bez prievanu a priameho slnka.
Substrát a hrabanie (kritické)
Hlboký SUCHÝ substrát 10–15 cm — neostrý piesok s menším podielom rašeliny alebo hliny/ílu; drží tvar nory, umožňuje hĺbenie
Hlboký suchý substrát je nevyhnutný — škorpión je vášnivý hrabáč a buduje si v ňom hlboké nory. Odporúča sa vrstva aspoň 10–15 cm zo zmesi neostrého piesku s menším podielom rašeliny alebo hliny/ílu (piesok ako hlavná zložka), ktorá dobre drží tvar nory a nezosype sa. Pri zakladaní sa substrát mierne zvlhčí a stlačí, aby udržal tvar, a pred vložením škorpióna sa vysuší. Na rozdiel od tropických druhov má byť substrát suchý — len spodná vrstva môže byť mierne vlhkejšia (vlhká komôrka v hĺbke nory pri zvliekaní), povrch ostáva suchý. Premočený substrát púštny druh zabíja — vlhko, plesne a anaeróbne zóny sú najčastejšou chybou v chove a vedú k mykóze.
Teplota a vlhkosť
Teplota ~30–35 °C cez deň (bočné vykurovanie), výrazný nočný pokles k ~20 °C; NÍZKA vlhkosť (~30 %), bez plošného rosenia, len plytká miska s vodou
Ako púštny druh znáša a vyžaduje vysoké denné teploty ~30–35 °C s výrazným nočným poklesom k ~20 °C, čím sa napodobní prirodzený púštny teplotný režim s veľkými dennými výkyvmi — najlepšie cez vykurovaciu podložku na BOKU terária riadenú termostatom, nie pod celé dno (aby sa neprehrieval substrát, v ktorom je zviera zahrabané, a nevysušil úkryt). Vlhkosť má byť NÍZKA (okolo ~30 %) — terárium sa udržiava suché a dobre vetrané, NEROSÍ sa plošne; postačí plytká miska s vodou alebo občasné orosenie jedného kúta. Príliš vlhké a slabo vetrané terárium je u tohto druhu hlavnou príčinou úhynu (mykóza) — opak tropických škorpiónov, ktoré potrebujú vysokú vlhkosť. Kľúčom je suchý, vetraný a teplý mikrobiotop s nočným ochladením a prístupom k vode.
Úkryt, voda a osvetlenie
Úkryt (plochý kameň, kôra); plytká miska s vodou; UV svetlo nepovinné (fluorescencia)
Škorpión je nočný a plachý — cez deň potrebuje úkryt, pod ktorý sa stiahne a od ktorého si rozšíri noru: plochý kameň alebo kúsok kôry. Plytká miska s čistou vodou musí byť dostupná (dosť plytká, aby sa zviera neutopilo, mení sa pravidelne) — aj suchomilný druh potrebuje prístup k vode, hoci voda v teráriu nie je nevyhnutná, ak sa občas orosí kút. Silné osvetlenie nie je potrebné a denné svetlo škorpión nevyhľadáva; pre zdravie nepotrebuje UVB. UV (nočná) baterka však umožní pozorovať jeho charakteristické modrozelené žiarenie (fluorescenciu) exoskeletu — pri kontraste s čiernym chrbtom ide o jeden z najatraktívnejších prejavov druhu.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Večer / po zotmení Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti 1–2 ks na dospelca 1× týždenne
Večer (striedavo) Cvrčky / kobylky 1–2 ks 1× týždenne
Doplnok Zofóbasy / múčiare (tučné — striedmo) 1–2 ks raz za 1–2 týždne
Pochúťka Ružová (holá) myška — len dospelcovi výnimočne 1 ks raz za niekoľko týždňov
Počas zvliekania NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť nič do stvrdnutia exoskeletu

Rozmnožovací cyklus

Párenie a dvorenie
Najmä v teplejšej časti roka (jar–leto); tzv. „promenáda à deux“

Škorpión čierny sa pári najmä v teplejšej časti roka. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú ťažko — určujú sa najmä podľa tvaru a veľkosti hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela. Keďže ide o samotárov, jedince sa spolu nechávajú len na čas párenia a potom sa oddelia, aby nedošlo ku kanibalizmu. Rozmnoženie v zajatí je náročnejšie a darí sa ho dosiahnuť skúsenejším chovateľom.

Gravidita (živorodosť)
Niekoľko mesiacov, výrazne závisí od teploty

Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión čierny živorodý (viviparný) — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje niekoľkomesačná gravidita (dĺžka výrazne kolíše podľa teploty), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a medzi článkami tela jej môžu presvitať svetlé blanky. V tomto období potrebuje pokoj, teplo, prístup k vode a dostatok potravy a nemala by sa rušiť ani presúvať.

Pôrod a mláďatá na chrbte
Mláďatá (biele) nesené na chrbte matky ~1–3 týždne do prvého zvliekania; rádovo ~25–35 mláďat

Samica rodí živé mláďatá (rádovo zhruba 25–35, počet kolíše). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej približne týždeň až tri týždne, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji a teple.

Odchov a rast mláďat
Veľmi pomalý rast cez viacero zvliekaní; dospelosť približne po ~4 rokoch

Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov). Rastú veľmi pomaly a postupne prechádzajú viacerými zvliekaniami (instarmi — zhruba 4 až 6 do dospelosti), pričom postupne získavajú typické čierno-žlté sfarbenie a chĺpky; dospelosti dosahujú približne po ~4 rokoch. Odchov je náročný na trpezlivosť a stabilné suché-teplé prostredie. Mláďatá treba oddeliť, lebo druh nie je komunálny a hrozí kanibalizmus.

Pohlavný dimorfizmus a dlhovekosť
Slabý dimorfizmus; samice výrazne dlhovekejšie než samce

Pohlavný dimorfizmus je u škorpióna čierneho slabo vyjadrený a spoľahlivé určenie je pre laika náročné — najpoužívanejším znakom je tvar a veľkosť hrebienkovitých pektínov na spodnej strane tela (samce ich majú obvykle väčšie a samce bývajú aj obrannejšie). Výrazný je však rozdiel v dĺžke života: samce dospievajú a po dosiahnutí dospelosti žijú kratšie, kým samice sa dožívajú 15–25 rokov — patria k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom, podobne ako blízky škorpión púštny.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní až 2 týždne; dospelosť po niekoľkých rokoch (~4 roky, viacero zvliekaní); dlhodobý chov 15–25 rokov (samice), samce kratšie

Škorpión čierny je odolný a mimoriadne dlhoveký teráriový škorpión, no nie je vhodný ako zviera na manipuláciu — je defenzívny a jeho žihnutie je bolestivé. Nie je to „ochočiteľné“ zviera: ide o bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt ho stresuje a zvyšuje riziko bodnutia. Najväčší rozdiel oproti tropickým škorpiónom je v prostredí — vyžaduje SUCHO a TEPLO, nie vlhko. Kľúč k úspechu: (1) suché, dobre vetrané terárium s nízkou vlhkosťou (~30 %; trvalé premokrenie spôsobuje smrteľnú mykózu); (2) hlboký suchý piesočno-(rašelinovo/hlinený) substrát (10–15 cm) na hĺbenie nôr; (3) teplota ~30–35 °C cez deň s výrazným nočným poklesom (k ~20 °C) bočnou vykurovacou podložkou s termostatom; (4) úkryt (plochý kameň) a plytká miska s vodou; (5) kŕmenie švábmi/cvrčkami primeranej veľkosti zhruba raz týždenne, počas zvliekania nekŕmiť; (6) minimum manipulácie, presun cez pinzetu/nádobu, nikdy z výšky (pád praská exoskelet). Pri dodržaní týchto zásad je nenáročný a dožíva sa dlhých rokov.

1

Pripravte terárium od cca 40×30×30 cm s pevným, dobre vetraným vekom a bez ostrých dekorácií

2

Navrstvite 10–15 cm SUCHÉHO substrátu (neostrý piesok s menším podielom rašeliny/hliny) — pri zakladaní mierne zvlhčite, stlačte na držanie nory a potom vysušte, aby si škorpión mohol vyhĺbiť noru

3

Zabezpečte teplotu ~30–35 °C cez deň bočnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno) a nechajte v noci výrazne poklesnúť (k ~20 °C) — púštny režim

4

Udržiavajte NÍZKU vlhkosť (~30 %) — terárium nechajte suché a dobre vetrané, NEROSTE pravidelne celý substrát (trvalé vlhko spôsobuje mykózu)

5

Vložte úkryt (plochý kameň, kôra) a plytkú misku s čistou vodou (dosť plytkú, aby sa neutopil)

6

Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie

7

Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) zhruba raz týždenne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť

8

Nemanipulujte rukou — na presun použite pinzetu/nádobu nízko nad mäkkým povrchom; na pozorovanie fluorescencie použite UV baterku

Cena a kde kúpiť

25–60 € / ks

Škorpión čierny patrí k cenovo dostupným teráriovým bezstavovcom — orientačne 25–60 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (mláďatá lacnejšie, dospelé samice drahšie). V ponuke býva o niečo menej bežný než žltý škorpión púštny, no pravidelne sa objavuje u špecializovaných predajcov a chovateľov. Druh nie je v CITES, takže obchod nie je obmedzený certifikátmi, no uprednostnite odchované jedince alebo legálne dovezené kusy od dôveryhodného chovateľa či predajne — vyhnete sa stresovaným, dehydrovaným a parazitmi zaťaženým divokým jedincom. Keďže ide o púštny druh, k cene treba pripočítať jednorazové vybavenie suchého a teplého terária (piesočno-hlinený substrát, bočné vykurovanie, plochý kameň, plytká miska) a priebežné krmivo.

bazos.sk — inzeráty teraristika a bezstavovce (over zdravie a pôvod jedinca)
Špecializované teraristické predajne a burzy (CB/SK) — odchované a aklimatizované jedince
Chovatelia pavúkovcov a škorpiónov — najlepší zdroj zdravých, dobre vyzretých kusov
Na čo si dať pozor Druh nie je v CITES, no aj tak uprednostnite odchovaný alebo legálne dovezený, aklimatizovaný jedinec. Zdravý škorpión: neporušený exoskelet bez prasklín a vpadnutých miest, plné (nie scvrknuté, dehydrované) telo a bruško, kompletné klepetá, nohy aj žihadlo, čulá obranná reakcia na podnet a typické kontrastné sfarbenie (čierny chrbát, žlté nohy a chvost). Pozor na roztoče (mites) — drobné svetlé bodky pohybujúce sa po tele, najmä v kĺboch; zdravý jedinec ich nemá. Vyhýbajte sa apatickým, vyschnutým jedincom (typický problém divo odchytených kusov), kusom so zaschnutou hemolymfou (zranenie), s povlakom či poškodeným exoskeletom. Pri preprave chráňte pred chladom. Po kúpe niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu v suchom teplom teráriu s úkrytom a vodou.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorpión čierny ~10–14 cm Škorpión púštny ~14 cm (do 18) Škorpión cisársky 15–20 cm Škorpión tlstochvostý ~5,5–8 cm
Škorpión čierny (Hadrurus spadix) Škorpión púštny (Hadrurus arizonensis) Škorpión cisársky (Pandinus imperator) Škorpión tlstochvostý (Hottentotta hottentotta)
Dĺžka~10–14 cm~14 cm (do 18)15–20 cm~5,5–8 cm
Váha≈ 4–7 g≈ 4–7 g≈ 30 g
Dožitie15–25 r (samice)15–20 r (samice)6–8 r3–5 r (výnimočne ~7)
Hlučnosť3/5 · jed 1–2/52/5 · jed 1–2/52/5 · jed 1/54/5 · jed 4/5
Stav IUCNBez CITES · IUCN nehodnotenýBez CITES · IUCN nehodnotenýCITES IIBez CITES
PovahaAktuálny druh — veľký PÚŠTNY škorpión s ČIERNYM chrbtom a žltými nohami/chvostom, chlpatý; suchý-púštny hrabáč (SUCHO + teplo s nočným poklesom!), defenzívny samotár, mimoriadne dlhoveký, žiari pod UVKONGENER (rovnaký rod) — takmer rovnaké suché-púštne nároky a dlhovekosť, ale je celkovo ŽLTÝ so žltým trojuholníkom medzi očami (vs čierny chrbát u spadix), o niečo väčší a mohutnejšíOPAČNÉ nároky — veľký lesklý čierny TROPICKÝ druh, ktorý potrebuje VLHKO (75–80 %); pokojný a znáša komunálny chov, kratšie žije; doklady o pôvode (CITES II)PROTIKLAD — drobnejší africký tlstochvostý škorpión s hrubým chvostom a SILNÝM, potenciálne nebezpečným jedom (čeľaď Buthidae); len pre skúsených, nie do bytu s deťmi a nie na manipuláciu
AreálZápad USA — Veľká Kotlina (Great Basin), Mojave a priľahlé púšte; v SR len v zajatíJZ USA a SZ Mexiko — Sonorská a Mojavská púšťZápadná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria)Subsaharská a západná Afrika — suché savany a polopúšte

Choroby a prevencia

Mykóza (plesňová infekcia) z premokrenia a vlhkého substrátu
stredná

Príznaky: Tmavé/čierne škvrny a povlak na exoskelete a kĺboch, letargia, odmietanie hrabania a potravy, postupné chradnutie a hynutie v trvalo vlhkom teráriu

NAJČASTEJŠIA a najnebezpečnejšia chyba u tohto PÚŠTNEHO druhu — terárium MUSÍ byť suché a dobre vetrané (cieľová vlhkosť okolo ~30 %); voda v teráriu nie je nutná, postačí plytká miska. Trvalá vlhkosť a slabé vetranie vedú k smrteľnej mykóze, ktorej sa škorpión čierny bráni len ťažko (na rozdiel od tropických lesných druhov). Prevencia: suchý piesočnatý substrát, výborné vetranie, žiadne plošné rosenie.

Dehydratácia (úplný nedostatok vody)
stredná

Príznaky: Scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, letargia, vyschnutý vzhľad, odmietanie pohybu

Hoci je to suchomilný druh, potrebuje stály prístup k vode — plytkú misku s čistou vodou alebo občasné orosenie jedného kúta. Úplné sucho bez akéhokoľvek zdroja vody vedie k dehydratácii. Rovnováha: suchý substrát a vzduch + dostupná pitná voda.

Problémové zvliekanie (dysekdýza)
stredná

Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie

Počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala. Pomáha mierne vlhkejšia spodná vrstva substrátu v hĺbke nory (vlhká komôrka), zatiaľ čo povrch ostáva suchý — to mu umožní vyzliecť sa bez popraskania.

Pád a prasknutie exoskeletu
stredná

Príznaky: Únik priehľadnej/zelenkavej hemolymfy, prasklina v pancieri, ochrnutie po páde z výšky

Škorpión má krehký exoskelet — pri presune pracovať vždy nízko nad mäkkým povrchom (radšej cez pinzetu/nádobu než rukou); drobnú trhlinu možno opatrne zaceliť kvapkou tkanivového lepidla, no prognóza je neistá.

Roztoče (mites)
stredná

Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca

U suchého terária menej časté než u vlhkých druhov; predsa zlepšiť hygienu, odstraňovať zvyšky koristi, nasadiť predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténu nových jedincov. Premnoženie roztočov oslabuje škorpióna.

Prevencia Škorpión čierny je pri správnych podmienkach mimoriadne odolný a dlhoveký (samice 15–25 rokov). Najväčšie riziká sú opačné než u tropických škorpiónov: (1) Mykóza z premokrenia a vlhkého substrátu — ako púštny druh nutne potrebuje SUCHO (~30 % vlhkosť) a výborné vetranie; trvalá vlhkosť je najčastejšou príčinou úhynu a vedie k smrteľnej plesňovej infekcii; (2) Dehydratácia z úplného nedostatku vody — preto plytká miska s čistou vodou alebo občasné orosenie kúta (rovnováha suchý substrát + dostupná voda); (3) Problémové zvliekanie — počas ekdýzy zviera nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť, pomôže mierne vlhkejšia komôrka v hĺbke nory; (4) Pád z výšky — krehký exoskelet praskne, preto presúvať len nízko nad mäkkým povrchom. Prevencia: hlboký suchý piesočno-(rašelinovo/hlinený) substrát na hrabanie, teplota ~30–35 °C cez deň s nočným poklesom k ~20 °C cez bočnú podložku s termostatom, úkryt, plytká miska s vodou, odstraňovanie zvyškov koristi, karanténa nových jedincov a minimum manipulácie. Druh je samotár — nechovať komunálne, hrozí kanibalizmus.

Zaujímavosti

1

Čierny chrbát — odtiaľ meno „čiernochrbtý“ — od blízko príbuzného škorpióna púštneho ho najľahšie rozoznáš podľa uhľovo sivej až čiernej hlavohrude a chrbta zadného tela, ktorá výrazne kontrastuje so žltými nohami, klepetami a chvostom; anglicky sa preto volá black-back scorpion.

2

Veľký púštny škorpión — dospelý jedinec meria približne 10–14 cm a patrí (spolu so škorpiónom púštnym) k najväčším škorpiónom USA; oproti o niečo mohutnejšiemu škorpiónovi púštnemu býva štíhlejší a o trochu menší.

3

Chlpaté telo cíti vibrácie — telo a končatiny pokrývajú jemné chĺpky (setae), podľa ktorých dostala celá skupina meno „chlpaté škorpióny“ (Caraboctonidae); pomáhajú mu vnímať otrasy v pôde a tým detegovať korisť aj nebezpečenstvo.

4

Mierny jed — bolesť asi ako po včele — napriek hrozivému vzhľadu má slabý jed; žihnutie je síce bolestivé, no pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečné (pozor však u alergikov). Pri love a obrane sa spolieha hlavne na klepetá.

5

Púštny hrabáč — opačné nároky než tropické škorpióny — hĺbi si hlboké nory v suchej piesočnatej pôde, v ktorých uniká pred denným horúčavom; vyžaduje SUCHO, vysoké denné teploty (~30–35 °C) s nočným poklesom a nízku vlhkosť (~30 %), nie vlhko.

6

Znáša aj studené púštne zimy — na rozdiel od mnohých púštnych druhov žije aj v chladnej Veľkej Kotline (Great Basin), takže v prírode prežíva veľké výkyvy teplôt medzi horúcim letom a studenou zimou.

7

Žiari pod UV svetlom modrozelene — exoskelet obsahuje látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom fluoreskujú modrozeleným svetlom; v kontraste s čiernym chrbtom je to jeden z najatraktívnejších prejavov druhu a využíva sa aj na vyhľadávanie škorpiónov v noci.

8

Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte približne týždeň až tri týždne, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im pancier.

9

Mimoriadne dlhoveký — pri dobrej starostlivosti sa samice dožívajú 15–25 rokov — patrí k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom; samce žijú podstatne kratšie.

10

Samotár, nie komunálny druh — chová sa samostatne; pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus, a je aj výrazne defenzívnejší. Nie je v CITES ani hodnotený IUCN — aj tak je vhodné uprednostniť odchované jedince.

Taxonomická klasifikácia

species Škorpión čierny (Hadrurus spadix)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Scorpiones (škorpióny)
Čeľaď Caraboctonidae (chlpaté škorpióny)
Rod Hadrurus
Druh Hadrurus spadix (Stahnke, 1940)

? Často kladené otázky

Sú to blízki príbuzní z rovnakého rodu Hadrurus s takmer rovnakými suchými-púštnymi nárokmi, líšia sa však sfarbením. Škorpión čierny (H. spadix)uhľovo sivú až čiernu hlavohruď a chrbát v kontraste so žltými nohami, klepetami a chvostom — preto „čiernochrbtý“. Škorpión púštny (H. arizonensis) je celkovo svetlejší a žltší a má na hlavohrudi žltý trojuholník medzi očami, kým u čierneho je toto miesto čierne. Oba sú medzi najväčšími škorpiónmi USA; púštny býva o niečo mohutnejší a ťažší, čierny štíhlejší a o trochu menší a často aj o niečo aktívnejší.

Má len mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s včelím či sršňovým bodnutím (lokálna bolesť a opuch), pre zdravého dospelého človeka nie je nebezpečný. Je však defenzívny a temperamentnejší (samce viac než samice) a neváha bodnúť, takže žihnutie je reálne, ak ho vyrušíte. Pozor musia dať alergici (riziko alergickej reakcie) a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi. Pri love aj obrane používa aj klepetá. Pre istotu sa s ním nemanipuluje rukou — na presun slúži pinzeta alebo nádoba.

Ako púštny druh potrebuje SUCHO a TEPLO s nočným ochladením — teplotu ~30–35 °C cez deň a výrazný nočný pokles k ~20 °C (napodobnenie púštneho režimu), a nízku vlhkosť (okolo ~30 %). Terárium sa udržiava suché a dobre vetrané, NEROSÍ sa plošne; postačí plytká miska s vodou alebo občasné orosenie kúta. Teplotu najlepšie zabezpečí vykurovacia podložka na boku terária s termostatom (nie pod celé dno). Toto je pravý opak nárokov tropických lesných škorpiónov — u púštneho druhu je premokrenie (a následná mykóza) najčastejšou príčinou úhynu.

Potrebuje terárium od cca 40×30×30 cm (plocha dna dôležitejšia než výška) s pevným, dobre vetraným vekom, a hlboký suchý substrát 10–15 cm na hĺbenie nôr — zmes neostrého piesku s menším podielom rašeliny alebo hliny/ílu (piesok ako hlavná zložka), ktorá drží tvar nory. Substrát sa pri zakladaní mierne zvlhčí a stlačí, aby udržal tvar, a pred vložením škorpióna vysuší. Pridajte úkryt (plochý kameň alebo kôra) a plytkú misku s vodou. Chová sa samostatne (nie je komunálny). UV osvetlenie nie je nutné, hodí sa len na pozorovanie fluorescencie.

Radšej nie. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — je defenzívny, každý kontakt ho stresuje a hrozí bolestivé žihnutie alebo štipnutie klepetami (mierne, ale nepríjemné a u alergikov rizikové). Na presun (čistenie, prelož) použite dlhú pinzetu alebo nádobu a pracujte nízko nad mäkkým povrchom, pretože pád z výšky mu praská krehký exoskelet a býva smrteľný. Pre väčšinu chovateľov je najväčším zážitkom sledovanie jeho hĺbenia nôr, nočného lovu, kontrastného čierno-žltého sfarbenia a žiarenia pod UV svetlom.

Patrí k mimoriadne dlhovekým bezstavovcomsamice sa dožívajú 15–25 rokov, samce výrazne kratšie. Dospelosť dosahuje pomaly, približne po ~4 rokoch a viacerých zvliekaniach. Chovať vo skupine sa neodporúča — je to samotár; pri spoločnom chove dvoch a viac jedincov hrozí kanibalizmus. Chovajte preto vždy jedného jedinca v teráriu a spolu ich dajte len na krátky čas párenia (skúsenejší chovatelia, pod dohľadom). Aj mláďatá treba po osamostatnení postupne oddeliť.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Hadrurus spadix), Wikipedia (EN — Hadrurus arizonensis; porovnanie sfarbenia a starostlivosti), Animalia.bio (Hadrurus spadix), iNaturalist (Hadrurus spadix — Black Hairy Scorpion), Bu

 Video — Škorpión čierny

Škorpión čierny (Hadrurus spadix) — video o chove a starostlivosti

Škorpión čierny (Hadrurus spadix) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-back scorpion / Dark giant hairy scorpion / Black hairy scorpion, Latinsky:   Hadrurus spadix, Česky:   Veleštír černý / Veleštír chlupatý (Hadrurus spadix), Nemecky:   Schwarzrücken-Wüstenskorpion / Schwarzer Wüstenskorpion