Hormuridae
Škorpión plochý skalný nemá hlas v zmysle stavovcov a je úplne nemý. Tak ako mnohé škorpióny môže pri vyrušení vydať len veľmi tichý mechanický zvuk stridulácie — jemné škrabnutie či šuchot vzniká trením drsných plôšok na článkoch tela a končatín o seba. Tento prejav je výhradne obranný a u tohto pokojného, plachého druhu zriedkavý — radšej sa hlbšie zaklíni do štrbiny, než by sa hlučne bránil. V praxi je zvuk tak tichý, že je cez sklo terária prakticky nepočuteľný, takže majiteľ ho zachytí len úplne výnimočne. Mimo obrany je škorpión absolútne tichý. Komunikácia medzi jedincami (najmä pri párení) prebieha cez vibrácie podkladu, ktoré vníma štetinkami (trichobotrie) a hrebienkovitými pektínami na spodnej strane tela, a cez chemické signály (feromóny) — nie cez zvuk.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení | Šváby Dubia (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1–2 ks na dospelca | raz za 1–2 týždne |
| Večer (striedavo) | Cvrčky / kobylky (podávať pinzetou k štrbine) | 1–2 ks | raz za 1–2 týždne |
| Doplnok | Zofóbasy / múčne červy (tučné — striedmo) | 1–2 ks | raz za niekoľko týždňov |
| Mláďatá / juvenily | Drobná korisť (malé cvrčky, nymfy švábov) | 1 ks primeranej veľkosti | o niečo častejšie, no rastú pomaly |
| Počas zvliekania | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | do stvrdnutia exoskeletu |
Škorpión plochý skalný sa pri stálej teplote môže páriť celoročne. Dvorenie má podobu charakteristického „svadobného tanca“ (promenáda à deux) — samec uchopí samicu klepetami a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček spermií); samicu naň navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Pohlavia sa rozlišujú podľa dĺžky chvosta (metasómy) — samce majú chvost nápadne dlhší a tenší než samice (najvýraznejší pohlavný dimorfizmus medzi škorpiónmi) — a podľa tvaru pektínov. Keďže druh extrémne pomaly dospieva, rozmnožovanie v chove je zriedkavé a náročné.
Na rozdiel od väčšiny bezstavovcov je škorpión plochý skalný živorodý (viviparný) — nekladie vajíčka. Po oplodnení nasleduje dlhá gravidita (rádovo mesiace; rod Hadogenes patrí k druhom s mimoriadne dlhým vývinom), počas ktorej samica nosí vyvíjajúce sa zárodky vo svojom tele. Gravidná samica býva objemnejšia a v tomto období potrebuje pokoj, teplo, prístup k vode a dostatok potravy; nemala by sa rušiť ani presúvať. Počet mláďat v jednom vrhu býva u tohto druhu relatívne nízky.
Samica rodí živé mláďatá (u tohto druhu skôr menší počet). Novonarodené škorpióniky sú biele, mäkké a bezbranné a samica si ich nesie na chrbte. Zostávajú na nej, kým sa prvýkrát nezvlečú a nestvrdne im exoskelet — až potom postupne zlezú a osamostatnia sa. V tomto období je matka mimoriadne citlivá na vyrušenie (stres môže viesť k zožratiu mláďat) — terárium treba nechať v maximálnom pokoji a teple.
Po prvom zvliekaní a osamostatnení sa mláďatá kŕmia drobnou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov). Rastú mimoriadne pomaly a postupne prechádzajú mnohými zvliekaniami (instarmi) — tento druh patrí k najpomalšie dospievajúcim škorpiónom, pohlavnú dospelosť dosahuje až po 6–7 rokoch. Odchov je preto náročný na trpezlivosť a stabilné suché-teplé prostredie. Mláďatá treba oddeliť, lebo druh je samotár a hrozí kanibalizmus. Pomalý rast je odvrátenou stranou jeho výnimočnej dlhovekosti.
Škorpión plochý skalný má medzi škorpiónmi nezvyčajne výrazný pohlavný dimorfizmus — samce majú extrémne predĺžený, tenký chvost (metasómu), ktorý môže byť aj výrazne dlhší než telo a robí z nich najdlhšie škorpióny sveta (až ~20–21 cm vrátane chvosta), kým samice majú chvost kratší a robustnejšie telo. Druh je zároveň mimoriadne dlhoveký — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 25–30 a viac rokov, čo z neho robí jedného z najdlhovekejších teráriových bezstavovcov; tomu zodpovedá aj jeho pomalý rast a neskorá dospelosť.
Škorpión plochý skalný je odolný a mimoriadne mierny teráriový škorpión — patrí k najpokojnejším a najmenej agresívnym druhom v chove (pomalý, plachý, radšej sa zaklíni než zaútočí). Nie je to však „ochočiteľné“ zviera: ide o bezstavovca na pozorovanie, ktorý sa na manipuláciu nezvykne a každý kontakt ho stresuje. Najväčšími osobitosťami sú extrémne sploštené telo (potrebuje skalné štrbiny, nie substrát na hrabanie), suché skalnaté prostredie (nie vlhko) a najmä extrémna dlhovekosť a pomalý rast — dožíva sa 25–30 a viac rokov, dospelosti dosahuje až po 6–7 rokoch, takže ide o dlhodobý záväzok. Kľúč k úspechu: (1) skalná stena z plochých kameňov a bridlice so stabilnými, nepadajúcimi štrbinami; (2) suché, dobre vetrané terárium s nízkou vlhkosťou (NIE hlboký vlhký substrát); (3) teplota 24–28 °C bočnou/zadnou vykurovacou podložkou s termostatom; (4) plytká miska s vodou; (5) kŕmenie švábmi/cvrčkami zhruba raz za 1–2 týždne, počas zvliekania nekŕmiť; (6) minimum manipulácie, nikdy nevyťahovať násilím zo štrbiny a nepúšťať z výšky. Pri dodržaní týchto zásad je nenáročný a verný chovanec na dlhé roky.
Pripravte terárium od cca 40×30×30 cm s pevným, dobre vetraným vekom
Vytvorte skalnú stenu z plochých kameňov, bridlice alebo dlaždíc so štrbinami; kamene bezpečne podoprite, aby sa nezosunuli a škorpióna nezalisovali
Dajte len tenkú vrstvu suchého substrátu (piesok + hlina) — druh nehrabe nory, slúži len na vyhladenie dna
Zabezpečte teplotu 24–28 °C bočnou/zadnou vykurovacou podložkou s termostatom (nie pod celé dno)
Udržiavajte NÍZKU vlhkosť — terárium nechajte suché a dobre vetrané, len občas mierne navlhčite jeden kút
Vložte plytkú misku s čistou vodou (dosť plytkú, aby sa zviera neutopilo)
Po prinesení nechajte zviera niekoľko dní v pokoji aklimatizovať, bez manipulácie
Kŕmte vhodnou korisťou (šváby Dubia, cvrčky) zhruba raz za 1–2 týždne, počas zvliekania nekŕmte a odstráňte živú korisť
Nemanipulujte rukou a NIKDY nevyťahujte škorpióna násilím zo štrbiny — na presun použite misku/nádobu nízko nad mäkkým povrchom; na fluorescenciu použite UV baterku
Škorpión plochý skalný patrí k stredne dostupným, no menej bežným teráriovým bezstavovcom — 30–70 € za jedinca podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (mláďatá a juvenily lacnejšie, vyspelé dospelé jedince a samce s nápadne dlhým chvostom drahšie). Druh nie je v CITES, takže obchod nie je obmedzený certifikátmi, no keďže ide o extrémne pomaly rastúci a dlhoveký druh, dospelé jedince sú často divo odchytené — uprednostnite preto aklimatizovaného, zdravého jedinca od dôveryhodného chovateľa či predajne a počítajte s dlhodobým záväzkom. K cene treba pripočítať jednorazové vybavenie suchého skalnatého terária (ploché kamene/bridlica, bočné vykurovanie, plytká miska) a priebežné krmivo.
| Škorpión plochý skalný (Hadogenes troglodytes) | Pandinus imperator (škorpión cisársky) | Heterometrus spinifer (ázijský lesný škorpión) | Hadrurus arizonensis (škorpión púštny) | Leiurus quinquestriatus (smrtník obyčajný) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | samce do ~20–21 cm (najdlhší) | 15–20 cm | 10–13 cm | ~14 cm (do 18) | 8–11 cm |
| Váha | ≈ 10–16 g | ≈ 30 g | ≈ 25–30 g | ≈ 4–7 g | — |
| Dožitie | 25–30+ r | 6–8 r | 5–8 r | 15–20 r (samice) | 4–5 r |
| Hlučnosť | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 2/5 · jed 1–2/5 | 5/5 · jed 5/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES · IUCN nehodnotený | CITES II | Bez CITES | Bez CITES | Bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — NAJDLHŠÍ škorpión sveta, extrémne PLOCHÉ telo do skalných štrbín; SKALNÝ a SUCHÝ (nie hrabe), mimoriadne mierny a pomalý, extrémne dlhoveký, žiari pod UV | OPAČNÉ nároky — robustnejší a ťažší (ale kratší) lesklý čierny TROPICKÝ druh, potrebuje VLHKO (75–80 %) a hlboký substrát na hrabanie; pokojný, znáša komunálny chov, žije kratšie | Čierny TROPICKÝ lesný škorpión z Ázie — potrebuje VLHKO a hlboký substrát; agresívnejší a obrannejší než plochý skalný, mierny jed, kratšie žije | Tiež suchomilný (PÚŠŤ), ale na rozdiel od plochého je to HRABÁČ — hĺbi hlboké nory v piesku, nie zaklínenie do skál; chlpatý, žltý, defenzívnejší, kratšie žije | PROTIKLAD — drobný žltý púštny škorpión s mimoriadne SILNÝM, životunebezpečným jedom; len pre expertov, nie do bytu s deťmi |
| Areál | Južná Afrika — JAR, Zimbabwe, Mozambik (skalnaté výchozy); v SR len v zajatí | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria) | Juhovýchodná Ázia (Malajzia, Thajsko, Indonézia) — tropický prales | Juhozápad USA a SZ Mexiko — Sonorská a Mojavská púšť | Severná Afrika a Blízky východ — púšte a polopúšte |
Príznaky: Letargia, odmietanie pohybu, plesnivý povlak, zhoršený stav v trvalo vlhkom teráriu, hynutie
Najčastejšia chyba u skalného/púštneho druhu — terárium MUSÍ byť suché a dobre vetrané; nikdy netreba trvalo vlhký substrát, len plytká miska s vodou. Trvalá vlhkosť tomuto druhu škodí (na rozdiel od tropických škorpiónov)
Príznaky: Chýbajúca alebo odtrhnutá končatina, prasknutý exoskelet, únik hemolymfy, ochrnutie
Špecifické riziko tohto druhu — keď sa zaklíni do štrbiny, doslova sa zaprie a roztiahne; pokus vytiahnuť ho násilím vedie k utrhnutiu nohy či klepeta. NIKDY ho nevyťahujte nasilu — počkajte, kým vyjde sám, alebo presúvajte celý kameň
Príznaky: Zaseknutý starý exoskelet, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvliekaní, uviaznutie
Počas zvliekania zviera NERUŠIŤ a nekŕmiť; odstrániť živú korisť, ktorá by mäkkého škorpióna obhrýzala. Pomôže mierne zvlhčenie jedného kúta (vlhká mikrozóna), povrch a štrbiny však ostávajú suché
Príznaky: Scvrknuté/zvráskavené telo medzi článkami, letargia, vyschnutý vzhľad, odmietanie pohybu
Hoci je to suchomilný skalný druh, potrebuje stálu plytkú misku s čistou vodou; úplné sucho bez prístupu k vode vedie k dehydratácii — rovnováha: suché terárium + dostupná voda
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky na tele a v kĺboch, podráždenie, oslabenie jedinca
U suchého terária menej časté než u vlhkých druhov; aj tak zlepšiť hygienu, odstrániť zvyšky koristi, pomáhajú predátorské roztoče (Hypoaspis) a karanténa nových jedincov
Najdlhší škorpión sveta — samce vrátane mimoriadne dlhého, tenkého chvosta merajú až ~20–21 cm; nie je najťažší ani najmohutnejší, ale práve dĺžkou prekonáva všetky ostatné škorpióny.
Extrémne sploštené telo do skalných štrbín — telo má nezvyčajne ploské, takmer „papierové“, čo je dokonalé prispôsobenie životu v úzkych puklinách medzi kameňmi, kam sa zaklíni a kde prežíva celý život.
Keď sa zaprie v štrbine, takmer ho nevytiahnete — v pukline sa roztiahne a zaprie nohami a chvostom o steny; predátor (a ani neopatrný chovateľ) ho nedokáže vytiahnuť bez toho, aby ho zranil.
Mimoriadne mierny a pomalý druh — patrí k najpokojnejším a najmenej agresívnym škorpiónom v chove; je plachý, pomalý a pri vyrušení sa skôr stiahne do štrbiny, než by zaútočil.
Slabý jed — bolesť asi ako po včele — napriek veľkým, mohutným klepetám má slabý jed porovnateľný so včelím a používa ho neochotne; pri love sa spolieha hlavne na klepetá (pozor však u alergikov).
Mimoriadne dlhoveký — pri dobrej starostlivosti sa dožíva 25–30 a viac rokov, čím patrí k najdlhovekejším teráriovým bezstavovcom; dospelosti však dosahuje až po 6–7 rokoch.
Žije v suchu, nie vo vlhku — na rozdiel od tropických lesných škorpiónov je to suchomilný skalný druh, ktorý potrebuje suché skalnaté terárium s plochými kameňmi, nie hlboký vlhký substrát na hrabanie.
Živorodý — mláďatá nosí na chrbte — samica nekladie vajíčka, ale rodí živé biele mláďatá, ktoré si nesie na chrbte až do ich prvého zvliekania, kým im stvrdne pancier.
Žiari pod UV svetlom — tak ako všetky škorpióny obsahuje jeho exoskelet fluorescenčné látky, ktoré pod ultrafialovým svetlom žiaria; v tme stačí posvietiť UV baterkou.
Pochádza z juhu Afriky — domovom druhu sú skalnaté výchozy a balvany JAR, Zimbabwe a Mozambiku; nie je v CITES ani hodnotený IUCN (NE).
Má len mierny jed — jeho účinok je porovnateľný s včelím bodnutím (lokálna bolesť a opuch), pre zdravého človeka nie je nebezpečný. Je to navyše mimoriadne pokojný, pomalý a plachý druh, ktorý sa pri vyrušení skôr zaklíni do štrbiny, než by zaútočil. Pri love aj obrane používa hlavne veľké klepetá, ktorých štipnutie môže byť bolestivejšie než žihadlo. Pozor musia dať alergici (riziko alergickej reakcie) a vyhnúť sa treba manipulácii s deťmi. Pre istotu sa s ním nemanipuluje rukou.
Jeho extrémne sploštené telo je prispôsobením na život v úzkych skalných štrbinách — vďaka nemu sa zaklíni medzi ploché kamene a tam prežíva celý život. Pre chov to znamená kľúčový rozdiel: nepotrebuje hlboký substrát na hrabanie (nehrabe nory), ale skalnú stenu z navrstvených plochých kameňov, bridlice alebo dlaždíc so štrbinami. Kamene musia byť stabilné a podoprené, aby sa nezosunuli a zviera nezalisovali.
Ako suchomilný skalný druh juhu Afriky potrebuje SUCHO a teplo — teplotu 24–28 °C (teplejšia strana do ~28–30 °C, chladnejšia ~22 °C) a nízku vlhkosť. Terárium sa udržiava suché a dobre vetrané, trvalo sa NEROSÍ; jediným zdrojom vody je plytká miska a prípadné občasné navlhčenie jedného kúta. Teplotu najlepšie zabezpečí vykurovacia podložka na boku alebo zozadu terária s termostatom. Premokrenie je u tohto druhu najčastejšou príčinou úhynu (opak tropických lesných škorpiónov).
Áno — najmä samce vďaka mimoriadne predĺženému, tenkému chvostu (metasóme) dosahujú dĺžku až okolo 20–21 cm (vrátane chvosta) a tým prekonávajú všetky ostatné škorpióny na svete v dĺžke. Pozor — nejde o najťažší ani najmohutnejší druh: napríklad škorpión cisársky je telom robustnejší a ťažší, no kratší. Samice škorpióna plochého majú chvost výrazne kratší a telo robustnejšie, takže rekordná dĺžka platí najmä pre samce.
Je mimoriadne dlhoveký — dožíva sa 25–30 a viac rokov a dospelosti dosahuje až po 6–7 rokoch, čo z neho robí dlhodobý záväzok. Vďaka miernej, pokojnej povahe, slabému jedu a nenáročnosti je vhodný aj pre začínajúceho teraristu, ktorý rešpektuje dve veci: (1) je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu, a (2) berie chov ako dlhoročný záväzok. Treba mu zabezpečiť suché skalnaté terárium so štrbinami a stabilnú teplotu.
Radšej nie. Je to zviera na pozorovanie, nie na manipuláciu — hoci je veľmi mierny, každý kontakt ho stresuje a hrozí bolestivé štipnutie klepetami alebo žihadlo (mierne, ale u alergikov rizikové). Mimoriadne dôležité: keď sa zaklíni do štrbiny, doslova sa zaprie a roztiahne — ak ho budete násilím vyťahovať, môžete mu utrhnúť nohu alebo klepeto. Nikdy ho neťahajte nasilu: počkajte, kým vyjde sám, alebo presuňte celý kameň. Pre väčšinu chovateľov je najväčším zážitkom sledovanie jeho plochého tela, zaklínenia v skale a žiarenia pod UV svetlom.
