Scolopendridae
Stonožka obrovská je úplne nemý živočích — fyziologicky nedokáže produkovať žiadny zvuk počuteľný pre človeka. Ako článkonožec (stonožka) nemá hlasivky, hlasový orgán ani sluch v zmysle vnímania zvukových vĺn vzduchom; orientuje sa a loví najmä hmatom, chemorecepciou a vnímaním vibrácií cez dlhé tykadlá a citlivé nôžky. Na rozdiel od niektorých veľkých pavúkov (sklípkavcov) nemá ani stridulačný aparát — nesyká ani nevydáva varovné zvuky trením tela. Jediné, čo v jej teráriu vznikne, sú tiché mechanické zvuky: jemné šuchotanie, keď sa rýchlo presúva po substráte a listí, alebo prehrabávanie pôdy pri zahrabávaní. Žiadny z týchto zvukov nie je vokalizácia. Varovanie a obrana stonožky sú teda tiché — nie zvukové, ale fyzické: bleskový útok jedovými klepietkami, dvíhanie predných článkov a útek. V byte je preto z hľadiska hluku tichý chovanec — pozornosť si však vyžaduje nie pre zvuk, ale pre svoju nebezpečnosť a schopnosť úteku.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer (loví v noci) | Živý hmyz — cvrčky, šváby (Blaptica dubia), koníky; gut-loaded, podávať PINZETOU | 1–2 kusy menšie než stonožka | dospelca raz za 5–10 dní (striedmo) |
| Príležitostne | Voskové larvy / zophobas ako pochúťka | 1 kus | občas, nie ako základ |
| Trvalo v teráriu | Plytká miska s čistou vodou | stále k dispozícii | vodu pravidelne meniť |
| Údržba | Odstránenie zvyškov koristi a neskonzumovaného živého hmyzu | — | po kŕmení (cvrčky obhrýzajú stonožku počas zvliekania) |
Stonožka obrovská má oddelené pohlavia a rozmnožuje sa pohlavne. Samec nekladie spermie priamo — utká spriadanú „rohožku“ (spermatofor), ktorú samica prijme do pohlavného otvoru po opatrnom „tanci“ partnerov. Spojenie jedincov je rizikové: ide o teritoriálnych dravcov, ktorí sa môžu navzájom napadnúť, preto rozmnožovanie zvládnu len veľmi skúsení chovatelia a páry treba starostlivo sledovať. Párenie prebieha pri stabilnom teple (24–28 °C) a vysokej vlhkosti. Po úspešnom oplodnení sa jedince ihneď oddelia, aby sa nezabili.
Oplodnená samica si vyhrabe komôrku v hlbokom vlhkom substráte a nakladie do nej klbko desiatok vajíčok. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o vajcia ďalej nestará, je stonožka starostlivá matka: obtočí sa okolo znášky telom a vajíčka aktívne stráži a ošetruje (brooding) — neustále ich otáča, čistí a chráni pred plesňami a predátormi a počas tohto obdobia spravidla neprijíma potravu. Toto rodičovské správanie je u stonožiek pozoruhodné. Rušenie samice počas strážania vajíčok je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo dokonca zožrať, preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať.
Pri teplote okolo 24–28 °C a dostatočnej vlhkosti sa z vajíčok po niekoľkých týždňoch liahnu drobné, svetlé a mäkké larvičky (pulli), ktoré ešte nemajú plný počet článkov a nôh a nie sú schopné samostatne loviť. Samica ich naďalej stráži a chráni počas prvých zvliekaní, kým mláďatá nestmavnú, nespevnejú a nezačnú sa rozliezať. Až potom sa osamostatnia a musia sa okamžite oddeliť — sú to dravce a navzájom (aj voči matke) by sa mohli kanibalizovať. Mladé stonožky kŕmime drobnou živou koristou (malé cvrčky, octomilky), striedmo a vždy len pinzetou.
Stonožka rastie cez pravidelné zvliekania (ekdýzy) — na rozdiel od mnohonôžky, ktorá pribúdaním článkov rastie anamorfózou, S. dehaani sa liahne s plným počtom telesných článkov (21) a párov nôh (22) a zvliekaním sa len zväčšuje a tmavne (epimorfný vývin). Počas a tesne po každom zvliekaní je mäkká a mimoriadne zraniteľná — vtedy ju vôbec nerušiť, nekŕmiť a odstrániť z terária živý hmyz. Pri zvliekaní môže doregenerovať poškodené nôžky alebo tykadlá. Plnej veľkosti a dospelosti dosahuje rádovo za 2–4 roky a celkovo sa dožíva 5 a viac rokov.
Pohlavný dimorfizmus je u stonožiek nenápadný — samce a samice vyzerajú navonok takmer rovnako a pohlavie sa spoľahlivo určuje len odborne (podľa stavby pohlavných štruktúr), preto sa chovatelia často spoliehajú na správanie pri párení. Charakteristickým znakom druhu je predĺžený posledný (22.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré stonožka používa na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia (pôsobia ako „druhé tykadlá“); na fotografiách často vidno, ako sa za ne dokáže zavesiť. Prvý pár končatín tesne za hlavou je premenený na jedové klepietka (forcipuly) s vývodom jedovej žľazy — práve nimi loví a bráni sa. Životnosť v dobrých podmienkach je 5 a viac rokov.
Stonožku obrovskú nemožno „ochočiť“ ani s ňou manipulovať — je to jedovatý dravec určený výhradne na pozorovanie. Nejde o druh, ktorý by si zvykol na ruku či sa nechal držať; akýkoľvek pokus o handling je nebezpečný a zbytočný. Cieľom chovu je vytvoriť stonožke správne prostredie a pozorovať jej fascinujúce prirodzené správanie za sklom. Kľúčové pravidlá chovu: (1) absolútne pevné, uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle; (2) hlboký vlhký substrát (8–12 cm kokos/hlina/humus) na hrabanie a úkryt; (3) vlhkosť ~70–80 % orosením + dostatočné vetranie proti plesni; (4) teplota 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba); (5) úkryty a plytká miska s vodou; (6) kŕmiť striedmo živým hmyzom výhradne pinzetou; (7) akúkoľvek manipuláciu robiť dlhou pinzetou a prepravnou nádobou, NIKDY holými rukami. ⚠️ Uštipnutie je veľmi bolestivé (opuch, možná nekróza). Tento druh patrí len skúseným chovateľom nebezpečných bezstavovcov a NIKDY sa nesmie vypustiť do prírody.
Priprav sklenené/plastové terárium od ~40 × 30 × 30 cm pre JEDNÉHO jedinca (stonožka je samotár — nikdy nie viac kusov spolu) s ABSOLÚTNE pevným, tesným a uzamykateľným vekom bez medzier (majster úteku)
Nasyp HLBOKÚ vrstvu (8–12 cm a viac) vlhkej zmesi kokosového vlákna, hliny a listového humusu na zahrabávanie a budovanie chodieb
Pridaj úkryty — kúsky kôry, korkovú rúru alebo polovicu kvetináča; jednu časť dna nechaj vlhkú, druhú suchšiu, aby si stonožka zvolila
Nastav vlhkosť ~70–80 % pravidelným orosením a navlhčením časti substrátu; zabezpeč zároveň dostatočné vetranie proti plesni
Udržuj teplotu 24–28 °C; vykuruj zvonku terarijným panelom/podložkou, nie ostrým svetlom — UV osvetlenie stonožka nepotrebuje
Vlož plytkú misku s čistou vodou, z ktorej stonožka bez problémov vylezie; vodu pravidelne meň
Kŕm striedmo živým hmyzom (cvrčky, šváby), gut-loaded, VÝHRADNE dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami; dospelca stačí kŕmiť raz za 5–10 dní a zvyšky odstrániť
Akúkoľvek manipuláciu (presun, údržba, čistenie) rob dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY rukou; počas a tesne po zvliekaní stonožku úplne nechaj na pokoji (je mäkká a zraniteľná)
Stonožka obrovská patrí k cenovo stredne dostupným, no špecializovaným terarijným bezstavovcom — jedinec stojí orientačne 20–50 € podľa veľkosti a farebnej formy (vyskytujú sa rôzne lokálne formy s odlišne sfarbenými nohami, napr. „yellow leg“, „red leg“). Náklady na chov sú nízke (terárium s pevným vekom, kokosový/hlinitý substrát, krmný hmyz, úkryty). Druh nie je CITES-chránený a v EÚ/SR sa chová a predáva, je však určený výhradne skúseným chovateľom — kupovať by ho mal len ten, kto si je vedomý, že ide o jedovatého, rýchleho dravca, ktorého nemožno brať do ruky. POZOR: vďaka revízii rodu sa pod menom „Scolopendra subspinipes“ či „Vietnamese centipede“ predáva viacero podobných druhov — over si u predajcu skutočný druh a pôvod.
| Stonožka obrovská (Scolopendra dehaani) | Mnohonôžka obria (Archispirostreptus gigas) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Škorpión ázijský (Heterometrus spp.) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~16–20 cm | ~20–30 cm (až ~33 cm) | ~15–20 cm | noha ~12–15 cm rozpätie | ~10–15 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | 5+ rokov | 5–10 rokov | 6–8 rokov | ♀ 20–30 rokov | 5–8 rokov |
| Hlučnosť | 5/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | NE (nehodnotená); bez CITES | NE (nehodnotená); bez CITES | CITES II; v chove odchovávaný | CITES II; chovaný | bez CITES; chovaný |
| Povaha | Aktuálny druh — veľká, rýchla, JEDOVATÁ stonožka (dravec); jedové klepietka (forcipuly), uštipnutie veľmi bolestivé (opuch, možná nekróza). LEN na pozorovanie, NIE na manipuláciu; majster úteku, pevné uzamykateľné veko, samica stráži vajíčka | KONTRAST — pokojný, pomalý DETRITIVOR (žerie tlejúce listie), NEUHRYZNE a nemá jed; nežný obor, ktorého možno držať na dlani (len dráždivý sekrét). Opačná povaha než stonožka, hoci vyzerajú podobne | Tiež jedovatý dravec, ale výrazne KROTŠÍ a pomalší — jeho jed je slabý (uštipnutie ako včela) a pri opatrnosti je pre skúsených znesiteľný; stonožka je oproti nemu oveľa rýchlejšia, obrannejšia a s bolestivejším uštipnutím | Pokojný, pomalý začiatočnícky sklípkavec — jed slabý, hlavná obrana sú žihavé chĺpky; dlhoveký a vďačný na pozorovanie. Stonožka je oproti nemu oveľa rýchlejší a nebezpečnejší dravec | Ázijský lesný škorpión, dravec — obrannejší a s bolestivejším uštipnutím než cisársky, no stále pomalší než stonožka; tiež len na pozorovanie. Vlhkomilný, podobné podmienky ako stonožka |
| Areál | Juhovýchodná Ázia (Thajsko, Vietnam, Malajzia, Indonézia) | Východná Afrika (Keňa, Tanzánia, Mozambik) | Západná Afrika (dažďové lesy a savany) | Mexiko (tichomorské pobrežie) | Juhovýchodná Ázia (vlhké lesy) |
Príznaky: U človeka po uštipnutí: silná pálivá bolesť, výrazný opuch a sčervenanie, niekedy lokálna nekróza tkaniva; u citlivých/alergických jedincov možná silnejšia reakcia
Najvážnejšie riziko chovu. Uštipnutie S. dehaani je veľmi bolestivé — preto NIKDY nemanipulovať holými rukami, korisť a presun riešiť výhradne dlhou pinzetou a prepravnou nádobou. Pri uštipnutí ranu vyčistiť, chladiť, sledovať a pri silnej reakcii (rozsiahly opuch, dýchacie ťažkosti, alergia) vyhľadať lekára.
Príznaky: Zaseknutá stará koža, deformované alebo neúplne vytiahnuté nohy či tykadlá, uviaznutie pri zvliekaní, niekedy úhyn
Stonožka sa pravidelne zvlieka a počas zvliekania je veľmi zraniteľná. Hlavnou príčinou problémov je nedostatok vlhkosti. Udržiavať vlhkosť ~70–80 % a hlboký vlhký substrát; počas a tesne po zvliekaní stonožku VÔBEC nerušiť, nekŕmiť a neodstraňovať z terária živú korisť, ktorá by ju mohla obhrýzať.
Príznaky: Matné, scvrknuté telo, znížená aktivita, problémy so zvliekaním, stonožka sa nezahrabáva ani neloví
Príčinou je priveľmi suché terárium alebo plytký vyschnutý substrát. Zvýšiť vlhkosť pravidelným orosením, navlhčiť časť substrátu do hĺbky, poskytnúť plytkú misku s vodou. Udržiavať vlhkosť ~70–80 % a teplotu 24–28 °C.
Príznaky: Drobné svetlé pohyblivé bodky (roztoče) na tele stonožky, plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, zápach hniloby, znížená aktivita
Trvalo presýtené, nevetrané terárium plesnivie a priťahuje roztoče. Zabezpečiť dostatočné vetranie, odstraňovať zvyšky koristi a uhynutý hmyz, pri silnom zamorení vymeniť časť substrátu. Vlhko áno, ale nie bahno bez výmeny vzduchu.
Príznaky: Poškodené články, chýbajúce nôžky alebo tykadlá; rany od obhrýzajúcich cvrčkov počas zvliekania
Stonožka sa môže poraniť pri pokuse o útek netesným vekom alebo pri páde. Zabezpečiť pevné uzamykateľné veko a manipulovať nízko nad mäkkým povrchom. NIKDY nenechávať v teráriu pobehovať neskonzumovaný živý hmyz — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky ju môžu obhrýzať až usmrtiť.
Jedovatý dravec — nie pokojný rozkladač — na rozdiel od mierne vyzerajúcej mnohonôžky (detritivor, žerie tlejúce listie) je stonožka obrovská aktívny dravec (karnivor), ktorý loví hmyz, pavúky aj malé stavovce a usmrcuje ich jedom — nezamieňať povahu týchto dvoch tvorov.
Má jedové klepietka (forcipuly) a uštipnutie je veľmi bolestivé — prvý pár končatín tesne za hlavou je premenený na forcipuly s vývodom jedovej žľazy; uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch a niekedy lokálnu nekrózu. Pre zdravého dospelého človeka nie je bežne smrteľné, ale ide o vážne poranenie — preto NIKDY nemanipulovať holými rukami.
Veľká stonožka — dorastá ~16–20 cm — patrí medzi veľké druhy rodu Scolopendra; mohutné telo a rýchlosť z nej robia pôsobivého, ale nebezpečného chovanca určeného len pre skúsených.
Má 21 článkov a 22 párov nôh — posledný pár je predĺžený (vlečné nohy) — napriek názvu „stonožka“ nemá sto nôh; charakteristický predĺžený posledný (vlečný) pár nôh používa na zadnú obranu, kotvenie a vnímanie okolia ako „druhé tykadlá“ — dokáže sa za ne dokonca zavesiť.
Majster úteku — potrebuje pevné uzamykateľné veko — stonožka šplhá po skle aj silikóne a pretláča sa neuveriteľne úzkou škárou; netesné veko znamená únik jedovatého dravca do bytu, preto je absolútne pevné a uzamykateľné veko podmienkou chovu.
Starostlivá matka — samica stráži vajíčka (brooding) — na rozdiel od mnohých bezstavovcov sa stonožka po nakladení neopúšťa znášku: obtočí sa okolo klbka vajíčok telom, stráži ich, čistí a chráni pred plesňami až do vyliahnutia a prvých zvliekaní mláďat — rušenie v tomto období je kritické.
Liahne sa s plným počtom nôh (epimorfný vývin) — na rozdiel od mnohonôžky, ktorej pribúdajú články a nôžky postupne (anamorfóza), sa stonožka liahne už s plným počtom telesných článkov a párov nôh a zvliekaním sa len zväčšuje a tmavne.
Rýchly, nočný a obranný lovec — cez deň sa skrýva zahrabaná v substráte, no v noci je mimoriadne pohyblivá a reaktívna; pri love útočí bleskovo, korisť omotá telom a usmrtí jedom z forcipúl.
Pôvodom z juhovýchodnej Ázie — domovom druhu sú teplé vlhké lesy Thajska, Vietnamu, Malajzie a Indonézie; v obchode sa vyskytuje vo viacerých farebných formách (napr. „yellow leg“, „red leg“).
Dlho radená ako poddruh S. subspinipes — donedávna sa uvádzala ako Scolopendra subspinipes dehaani; revíziou rodu (Siriwut a kol., 2016) bola vyčlenená ako samostatný druh Scolopendra dehaani. V obchode sa stále predáva aj pod starým názvom či ako „Vietnamese centipede“.
Áno — je to jedovatý dravec a jej uštipnutie je veľmi bolestivé. Prvý pár končatín má premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými loví aj sa bráni. Uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, sčervenanie a niekedy lokálnu nekrózu tkaniva. Pre zdravého dospelého človeka nie je bežne smrteľné, ale ide o vážne poranenie, ktoré môže vyžadovať lekárske ošetrenie (citliví a alergickí ľudia môžu reagovať závažnejšie). Preto sa stonožka NIKDY neberie do ruky — je to druh výhradne na pozorovanie za sklom a len pre skúsených chovateľov.
Nie, v žiadnom prípade. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorá sa nechá liezť po dlani) je stonožka rýchly, ostražitý a obranný dravec, ktorý môže bleskovo zaútočiť a bolestivo uštipnúť. Akýkoľvek handling je nebezpečný a zbytočný. Vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Potrebnú manipuláciu (presun, údržbu) robte dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY holými rukami a vždy s rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Ak chcete bezstavovca, ktorého možno opatrne podržať, vyberte si mnohonôžku obriu alebo strašilku.
Je to výhradný dravec (karnivor) — žerie živú korisť. Základom sú cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami; korisť má byť menšia než samotná stonožka a pred podaním gut-loaded (nakŕmená kvalitnou stravou). Veľké stavovce (ruzimyš) nie sú potrebné a stačia nanajvýš zriedka u veľkých jedincov. Korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami, stonožka je rýchla. Kŕmte striedmo (dospelca raz za 5–10 dní), zvyšky a neskonzumovaný živý hmyz odstráňte — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky by ju mohli obhrýzať.
Pre jedného jedinca (chová sa výhradne samostatne) postačí terárium od ~40 × 30 × 30 cm. Najdôležitejšie je absolútne pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle. Potrebuje hlboký vlhký substrát (8–12 cm) z kokosu, hliny a humusu na hrabanie, vlhkosť ~70–80 % (orosenie + vetranie proti plesni), teplotu 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba), úkryty (kôra, korková rúra) a plytkú misku s vodou. Manipulácia vo vnútri len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.
Nie. Je to jedovatý dravec určený výhradne skúseným chovateľom a nie je vhodná pre deti ani do detskej izby. Dôvodom je veľmi bolestivé uštipnutie (opuch, možná nekróza), rýchlosť a obranná povaha zvieraťa a fakt, že je to majster úteku — uniknutý jedovatý dravec v domácnosti je vážny problém. Stonožka sa NIKDY neberie do ruky. Začiatočníkom a rodinám s deťmi, ktorí chcú „dotykového“ bezstavovca, odporúčame radšej mnohonôžku obriu alebo strašilku — tie sú mierne, neuhryznú a znášajú opatrnú manipuláciu.
Áno — stonožka je starostlivá matka. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o znášku ďalej nestará, si samica stonožky vyhrabe komôrku vo vlhkom substráte, nakladie doň klbko vajíčok a obtočí sa okolo nich telom — aktívne ich stráži, čistí a chráni pred plesňami (brooding), pričom spravidla neprijíma potravu. Po vyliahnutí stráži aj prvé štádiá mláďat, kým nestmavnú a neosamostatnia sa. Rušenie samice počas strážania je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo zožrať, preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať. Osamostatnené mláďatá treba ihneď oddeliť (sú to dravce a kanibalizujú sa).
Je to posledný (22.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré sú u Scolopendra dehaani nápadne predĺžené. Stonožka ich používa na zadnú obranu (môže nimi „uštipnúť“ alebo zovrieť útočníka zozadu, zatiaľ čo predok uniká), na kotvenie a na vnímanie okolia — fungujú ako akési „druhé tykadlá“. Vďaka nim sa stonožka dokáže dokonca zavesiť za zadnú časť tela. Tieto vlečné nohy treba odlíšiť od jedových klepietok (forcipúl), ktoré sú naopak na prednom konci tela, tesne za hlavou, a slúžia na lov a vstrekovanie jedu.