Stonožka obrovská (ázijská)

Áno — je to jedovatý dravec a jej uštipnutie je veľmi bolestivé. Prvý pár končatín má premenený na jedové klepietka (forcipuly), ktorými loví aj sa bráni. Uštipnutie spôsobuje silnú pálivú bolesť, výrazný opuch, sčervenanie a niekedy lokálnu nekrózu tkaniva. Pre zdravého dospelého človeka nie je bežne smrteľné, ale ide o vážne poranenie, ktoré môže vyžadovať lekárske ošetrenie (citliví a alergickí ľudia môžu reagovať závažnejšie). Preto sa stonožka NIKDY neberie do ruky — je to druh výhradne na pozorovanie za sklom a len pre skúsených chovateľov.

Nie, v žiadnom prípade. Na rozdiel od pokojnej mnohonôžky (ktorá sa nechá liezť po dlani) je stonožka rýchly, ostražitý a obranný dravec, ktorý môže bleskovo zaútočiť a bolestivo uštipnúť. Akýkoľvek handling je nebezpečný a zbytočný. Vzťah chovateľa k tomuto druhu je výhradne o pozorovaní za sklom. Potrebnú manipuláciu (presun, údržbu) robte dlhou pinzetou, mäkkou kefou a prepravnou nádobou — NIKDY holými rukami a vždy s rešpektom k rýchlosti zvieraťa. Ak chcete bezstavovca, ktorého možno opatrne podržať, vyberte si mnohonôžku obriu alebo strašilku.

Je to výhradný dravec (karnivor) — žerie živú korisť. Základom sú cvrčky a šváby (Blaptica dubia), doplnené koníkmi a občas voskovými larvami; korisť má byť menšia než samotná stonožka a pred podaním gut-loaded (nakŕmená kvalitnou stravou). Veľké stavovce (ruzimyš) nie sú potrebné a stačia nanajvýš zriedka u veľkých jedincov. Korisť podávajte výhradne dlhou pinzetou — NIKDY holými rukami, stonožka je rýchla. Kŕmte striedmo (dospelca raz za 5–10 dní), zvyšky a neskonzumovaný živý hmyz odstráňte — počas zvliekania je stonožka mäkká a cvrčky by ju mohli obhrýzať.

Pre jedného jedinca (chová sa výhradne samostatne) postačí terárium od ~40 × 30 × 30 cm. Najdôležitejšie je absolútne pevné, tesné a uzamykateľné veko bez medzier — stonožka je majster úteku a šplhá aj po skle. Potrebuje hlboký vlhký substrát (8–12 cm) z kokosu, hliny a humusu na hrabanie, vlhkosť ~70–80 % (orosenie + vetranie proti plesni), teplotu 24–28 °C (vykurovať zvonku, UV netreba), úkryty (kôra, korková rúra) a plytkú misku s vodou. Manipulácia vo vnútri len dlhou pinzetou — nikdy nie rukou.

Nie. Je to jedovatý dravec určený výhradne skúseným chovateľom a nie je vhodná pre deti ani do detskej izby. Dôvodom je veľmi bolestivé uštipnutie (opuch, možná nekróza), rýchlosť a obranná povaha zvieraťa a fakt, že je to majster úteku — uniknutý jedovatý dravec v domácnosti je vážny problém. Stonožka sa NIKDY neberie do ruky. Začiatočníkom a rodinám s deťmi, ktorí chcú „dotykového“ bezstavovca, odporúčame radšej mnohonôžku obriu alebo strašilku — tie sú mierne, neuhryznú a znášajú opatrnú manipuláciu.

Áno — stonožka je starostlivá matka. Na rozdiel od mnohonôžky, ktorá sa o znášku ďalej nestará, si samica stonožky vyhrabe komôrku vo vlhkom substráte, nakladie doň klbko vajíčok a obtočí sa okolo nich telom — aktívne ich stráži, čistí a chráni pred plesňami (brooding), pričom spravidla neprijíma potravu. Po vyliahnutí stráži aj prvé štádiá mláďat, kým nestmavnú a neosamostatnia sa. Rušenie samice počas strážania je kritické — vystresovaná samica môže znášku opustiť alebo zožrať, preto sa terárium v tomto období nesmie otvárať ani prehrabávať. Osamostatnené mláďatá treba ihneď oddeliť (sú to dravce a kanibalizujú sa).

Je to posledný (22.) pár nôh — tzv. vlečné nohy, ktoré sú u Scolopendra dehaani nápadne predĺžené. Stonožka ich používa na zadnú obranu (môže nimi „uštipnúť“ alebo zovrieť útočníka zozadu, zatiaľ čo predok uniká), na kotvenie a na vnímanie okolia — fungujú ako akési „druhé tykadlá“. Vďaka nim sa stonožka dokáže dokonca zavesiť za zadnú časť tela. Tieto vlečné nohy treba odlíšiť od jedových klepietok (forcipúl), ktoré sú naopak na prednom konci tela, tesne za hlavou, a slúžia na lov a vstrekovanie jedu.